Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-23Cr/39/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Ivicou Blecharžovou, v právnej veci žalobkyne: D. O., L. XXX/ X, XXX XX H. pri K., IČO: 48 178 217, zastúpenej: JUDr. Vierou Strakovou, Námestie legionárov č. 5, 080 01 Prešov, proti žalovanému: BISNODE SLOVENSKO, s.r.o., Račianska 153, 851 54 Bratislava, IČO: 35 840 404, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o návrhu na odklad jeho vykonateľnosti takto

rozhodol:

I. Súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku č.k. vydaného Všeobecným Rozhodcovským súdom SR so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 37 814 681, Slovenská republika, dňa 15.06.2017 a návrh na odklad jeho vykonateľnosti z a m i e t a .

II. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 18.07.2017 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku č.k. 074/ OB/220517 vydaného Všeobecným Rozhodcovským súdom SR so sídlom Dunajská 8, 811 0/8 Bratislava, IČO: 37 814 681, Slovenská republika, dňa 15.06.2017, ktorý jej bol doručený dňa 21.06.2017.

2. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobkyňa odôvodnila tým, že napadnutý rozsudok je vadný, pričom jeho právny nedostatok spočíva v nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, nakoľko sa rozhodcovským rozsudkom rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva.

3. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa uvádza, že súd posudzoval záväznosť obchodných podmienok žalobcu v zmysle ust. v spojení s ust. ZRK na účely posúdenia platnosti dojednanej rozhodcovskej doložky a dospel k záveru, že žalobca pri ústnom objednaní kúpnej zmluvy výslovne pred uzavretím zmluvy (v návrhu zmluvy), ako aj po uzatvorení zmluvy riadne poučil žalovanú, že všetky ich práva, ako aj povinnosti sú záväzne upravené v obchodných podmienkach, ktoré mu žalobca poskytol, t.j. žalobca vykonal riadny a včasný odkaz na obchodné podmienky pri uzatvorení danej zmluvy. Po takto presnej identifikácii obchodných podmienok žalobcu spoločne s poučením o ich záväznosti, žalovaná výslovne súhlasila s uzatvorením zmluvy s obchodnými podmienkami žalobcu podľa . Súd následne dospel k záveru, že takýmto preukázateľným postupom žalobcu (najmä riadna zvuková nahrávka záväzného objednania žalovanej s poučením o nahrávaní, udelením práva do 3 dní odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu, výslovné poučenie o záväznosti objednania, ako aj záväznosti obchodných podmienok) došlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej doložky podľa ust. ZRK.

4. Žalobkyňa prezentovala názor, že v rámci procesu uzatvárania zmluvy nebola dodržaná forma rozhodcovskej zmluvy podľa ust. § 4 ZRK. Aj z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva,

že medzi účastníkmi prebehol len telefonický rozhovor a v rámci neho odkaz na rozhodcovskú doložku, čo však, ak vychádzame z doslovného (adekvátneho) výkladu ust. § 4 ZRK to na platné uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nestačí. Medzi účastníkmi neprebehla žiadna písomná komunikácia ani elektronická komunikácia umožňujúca zachytenie obsahu právneho úkonu, z ktorej by vyplýval jednoznačný odkaz na rozhodcovskú doložku.

5. Súd na pojednávanie predvolal právnu zástupkyňu žalobkyne a žalovaného BISNODE SLOVENSKO, s.r.o. Právna zástupkyňa žalobkyne mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané dňa 06.05.2021 a žalovaný dňa 10.05.2021, žiadna zo strán sporu nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Žalovaný vyslovil súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti a právna zástupkyňa žalobkyne požiadala písomným podaním doručeným súdu dňa 27.05.2021 o: „výsluch žalobkyne ohľadne toho, za akých okolností došlo k uzavretiu zmluvy cez telefón a že žalobkyňa bola zavádzaná spoločnosťou BISNODE formou dožiadania Okresným súdom Prešov, Grešova 3, 080 42 Prešov“.

6. S poukazom na skutočnosť, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom nemôže byť koncipované obdobne ako opravné konania v rámci civilného súdneho konania a všetky námietky vedúce k jeho zrušeniu podľa § 40 ZRK musia byť nevyhnutne procesného charakteru, musia sa teda týkať postupu rozhodcovského súdu pri prejednávaní sporu a nie správnosti skutkových alebo právnych záverov rozhodcovského súdu, súd nevykonal výsluch žalobkyne k požadovaným okolnostiam uzatvorenia zmluvy prostredníctvom dožiadaného súdu a vo veci konal podľa .

7. Podľa § 3 ods. 1 ZRK: „Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.“

8. Podľa § 4 ZRK: "(1) Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. (2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. (4) Odkaz v zmluve alebo písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy."

9. Podľa § 18 ods. 4 ZRK: „V lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd.“

10. Podľa § 40 ods. 1 ZRK, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania ak: a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky, ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4.rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, alebo , že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, alebo b) súd zistí, že dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

11. Podľa § 40 ods. 4 ZRK: „Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.“

12. Podľa § 21 ods. 2 ZRK: „Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona, túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.“

13. Z doručenky s podacím číslom UU316107515SK vyplýva doručovanie žaloby a výzvy na žalobnú odpoveď do vlastných rúk D. O. na adresu L. XXX/X, XXX XX H., zásielka sa vrátila späť rozhodcovskému súdu s oznámením: „zásielka neprevzatá v odbernej lehote.“

14. Fikcia doručenia v rozhodcovskom konaní nastáva v okamihu, kedy sa rozhodcovskému súdu nepodarí zásielku doručiť a táto sa vráti rozhodcovskému súdu späť ako nedoručená (§ 25 ods. 1 ZRK). Fikcia doručenia nastane vždy vrátením nedoručenej zásielky súdu a táto sa považuje za doručenú aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Fikcia doručenia Žaloby a Výzvy k žalobnej odpovedi sp. zn. 074/ OB/220517 podľa uvedeného princípu nastala vrátením nedoručenej zásielky.

15. Súd mal za to, že neuplatnením námietky nedostatku právomoci pri prvom úkone vo veci samej právo prekludovalo a preto žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku č.k. zo dňa 18.07.2017 vydaného Všeobecným rozhodcovským súdom SR a návrh na odklad jeho vykonateľnosti zamietol.

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol a v súlade s ust. s použitím .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.