Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-7C/38/2020

Uznesenie

Okresný súd Revúca v právnej veci žalobcu: P M, s.r.o., IČO: 31 721 974, sídlom Bratislava, Beňadická 3008/19, zast. JUDr. Janou Ježíkovou, advokátkou so sídlom AK v Revúcej, Kúpeľná 487/19 proti žalovanému: P. P., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XX, U., S. A. Y. A. X, zast. JUDr. Norbertom Horváthom, advokátom so sídlom v Galante, Slnečná 592/2, v konaní o uloženie povinnosti, takto

rozhodol:

I. Súd konanie zastavuje.

II. Po právoplatnosti tohto uznesenia vec postupuje obci Hucín.

III. Žalobcovi vracia súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 Eur.

IV. Vrátenie poplatku bude vykonané prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica,

V. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu elektronicky dňa 09.10.2020 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa kladenia prekážok na komunikácii, ktoré by sťažovali prechod alebo prejazd po tejto komunikácii a odstrániť existujúcu prekážku- rampu z predmetnej komunikácie, ktorá zamedzuje prechodu alebo prejazdu po tejto komunikácii. Svoju žalobu odôvodnil okrem iného tým, že je právnickou osobou podnikajúcou okrem iného aj v oblasti poľnohospodárstva. Je podielovým spoluvlastníkom poľnohospodárskych pozemkov reg. E-KN v k. ú. Hucín a to pozemkov parc. č. XXX - trvalý trávny porast (LV č. XXX), parc. č. XXX - trvalý trávny porast (LV č. XXX), parc. č. XXX - trvalý trávny porast (LV č. XXX) a parc. č. XXX/1 - trvalý trávny porast (LV č. XXX), ktoré sú navzájom susednými pozemkami, nachádzajúcimi sa po pravej strane pozemnej komunikácie vedúcej v smere z obce Gemerský Milhosť na obec Hucín. Nehnuteľnosti tvoria súvislý celok, ktorý je poľnohospodársky obhospodarovaný žalobcom. Na označené nehnuteľnosti sa prechádza poľnohospodárskymi strojmi, osobnými a nákladnými vozidlami odbočením z miestnej komunikácie na pozemky vo vlastníctve SR, na ktorých časti sa nachádza spevnené podložie slúžiace ako príjazdová cesta a to konkrétne pozemok reg. E-KN parc. č. XXX/2 - ostatné plochy k. ú. Hucín a ďalej sa pokračuje po jej spevnenej časti prechádzajúc krížom cez železničnú trať. Žalovaný je fyzická osoba, ktorá užíva stavby a nehnuteľnosti bývalého areálu JRD Hucín, aktuálne slúžiace ako areál letiska a ktorá je vlastníkom zariadenia - prekážky - rampy umiestnenej na pozemku reg. E-KN parc. č. XXX/2 v k. ú. Hucín. Toto zariadenie bráni žalobcovi v realizácii a výkone jeho práv. Súbežne s uvedenými pozemkami, ako aj cestnou komunikáciou vedie železničná trať na pozemku reg. C-KN parc. č. XXX/2 - zastavané plochy a nádvoria k. ú. Hucín (LV č. XXX). Vlastníkom nehnuteľností

- ornej pôdy - nachádzajúcich sa po pravej strane pozemnej komunikácie v smere z obce Gemerský Milhosť na obec Hucín, ktoré sa nachádzajú medzi pozemnou komunikáciou a železničnou traťou je

Slovenská republika. Jedná sa o pozemky reg. E-KN k. ú. Hucín parc. č. XXX/1 - orná pôda, parc. č. XXX/1 - orná pôda, parc. č. XXX/2 - orná pôda a parc. č. XXX/2 - ostatné plochy (všetky na LV č. XXX). Prechod na nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobcu je zabezpečený spevnenou časťou - asfaltovou komunikáciou nachádzajúcou sa mimo cesty, ktorá plynule prechádza cez pozemky XXX/ X, XXX/X Y. XXX/X cez železničnú trať a prechádza na pozemky XXX/X, XXX/X Y. XXX/1 a pokračuje smerom k areálu letiska. Príjazdová cesta sa nachádza na pozemkoch reg. E-KN v k. ú. Hucín parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX Y. XXX/XXX. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemkov reg. E- KN parc. č. XXX Y. XXX, ako aj pozemkov XXX/Xa Y. XXX/1, t. j. pozemok, cez ktorý vedie spevnená prístupová cesta k letisku. Žalobca ako podnikateľský subjekt v agrosektore má zároveň prevádzku v obci Hucín, odkiaľ zabezpečuje starostlivosť o poľnohospodársku pôdu, ktorú vlastní alebo má v nájme alebo ju iným spôsobom užíva a obhospodaruje. Desiatky rokov žalobca, ako aj iní vlastníci pôdy prechádzal na pozemky v jeho podielovom spoluvlastníctve cez označenú spevnenú komunikáciu a železničné priecestie. Vlastnícke právo k jednotlivým pozemkom nie je sporné, rovnako ako nie je sporné, že prístupová cesta cez železničné priecestie existuje na pozemkoch ako bolo uvedené vyššie. Pozemky sú vo vlastníctve SR a nikto nemá zakázaný ani obmedzený vstup na pozemky rozhodnutím akéhokoľvek orgánu. Železničným priecestím je úrovňové križovanie železničnej dráhy s pozemnou komunikáciou, pri ktorej má prevádzka dráhy prednosť pred cestnou premávkou. Toto križovanie musí byť označené podľa pravidiel pre dráhy a v súlade s pravidlami cestnej premávky. V danom prípade sa jedná o pasívne, nezabezpečené železničné priecestie, ktoré je označené jedinečným identifikátorom. Podľa § 5 zákona o dráhach je ochranné pásmo dráhy priestor po oboch stranách obvodu dráhy vymedzenej zvislými plochami vedenými v určenej vzdialenosti od hranice obvodu dráhy, zriaďuje sa na ochranu dráhy, jej prevádzky a dopravy na nej. Ak stavebné povolenie neurčuje inak, hranica ochranného pásma dráhy je pre železničnú dráhu 60 m od osi krajnej koľaje, najmenej však 30 m od vonkajšej hranice obvodu dráhy. Prekážky, stavby a iné zariadenia je možné umiestňovať v ochrannom pásme dráhy len so súhlasom špeciálneho stavebného úradu. Žalovaný pred dvomi rokmi umiestnil pred železničným priecestím v smere od pozemnej komunikácie v ochrannom pásme dráhy zábranu vo forme závory, ktorú umiestnil tak, aby nebolo možné prejsť cez spevnenú komunikáciu a železničné priecestie na druhú stranu k letisku, ako aj na pozemky, ktoré žalobca vlastní a obhospodaruje, čím mu znemožnil výkon jeho práv. Zábrana alebo závora je takou technickou prekážkou, cez ktorú nie je možné prejsť a ktorá reálne bráni žalobcovi, ako aj iným vlastníkom v užívaní svojho vlastníctva. Závora je uzamknutá a nie je možné ju prekonať. Žalovaný závoru odomkne a otvorí, keď sám prechádza cez cestu alebo ide do areálu letiska, kde vlastní stavby. Technická prekážka nie je evidovaná ako stavba, nie je postavená so súhlasom vlastníka nehnuteľností, nachádza sa v chránenom pásme, ktoré spravujú Železnice SR, nemá bezpečnostné prvky, výstražné značenie. Je svojvoľne umiestnená žalovaným, ktorý opakovane tvrdil, že ju umiestnil na ochranu svojho majetku, že ju postavil a že disponuje kľúčmi od kladky, ktorou je uzamknutá. Toto tvrdenie je ale nepravdivé, pretože vlastníkom nehnuteľnosti E-KN XXX/2, na ktorej je závora umiestnená, je Slovenská republika, ktorá ju v zastúpení SPF prenajala žalobcovi. Žalovaný nie je oprávnený umiestňovať akékoľvek zariadenia na miestne komunikácie a už vôbec nie v ochrannom pásme železníc a na cudzom pozemku. Žalovaný svojim konaním spôsobuje žalobcovi škodu spočívajúcu v tom, že nemôže reálne realizovať poľnohospodárske práce na pozemkoch, ktoré je povinný obhospodarovať.

2. Žalobca na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe predložil listy vlastníctva pre k.ú. Hucín, katastrálne mapy, výzvu Železníc SR zo dňa 18.10.2019, výzvu žalobcu zo dňa 29.09.2019, nájomnú zmluvu č. 00763/2013-PNZ-P40131/13.00 zo dňa 30.09.2013 s dodatkom, rozhodnutie obce Hucín zo dňa 28.12.2017 a fotografie závory.

3. Rozhodnutím obce Hucín sp. zn. 428/2017 zo dňa 28.12.2017 obec Hucín ako príslušný správny orgán odložila vec podozrenia z priestupku proti poriadku v správe podľa a o priestupkoch. Podľa odôvodnenia rozhodnutia Obvodné oddelenie PZ Jelšava odovzdalo obci vec podozrenia z priestupku proti poriadku v správe, podľa ktorej bolo zdokumentované konanie majúce znaky priestupku, ktorého sa mal dopustiť podozrivý P. P., A.. XX.XX.XXXX, W. A. X tým, že dňa 30.10.2017 v čase okolo 6.50 h bez ohlásenia stavebnému úradu obce Hucín postavil rampu

- závoru upevnenú pevným základom na parc. E č. XXX/2 (parc. č. bolo v rozhodnutí perom preškrtnuté a prepísané na XXX/2 - poznámka súdu) - ostatné plochy, umiestnenej mimo zastavaného územia obce v k. ú. Hucín, kde je vlastníkom parcely Slovenská republika. Správny orgán nemá preukázanú potrebu ohlásenia podľa , nakoľko rampa - závora upevnená

pevným základom nemá doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe. Z výpovede P. P. vyplýva, že rampu postavil na vlastnom pozemku, čo však z listu vlastníctva nevyplýva. Správnemu orgánu sa javí, že medzi oznamovateľom a P. P.Š. sa jedná o súkromnoprávny spor, o ktorom rozhodujú súdy SR. Správny orgán nevidel dôvod na začatie konania o priestupku ani na postúpenie veci.

4. Podľa vyjadrenia obce Hucín zo dňa 02.06.2021 obec nemá vedomosť o tom, že by spevnená komunikácia, slúžiaca ako príjazdová cesta k areálu letiska, ktorá sa nachádza mimo hlavnej cesty na pozemkoch v k.ú. Hucín reg. E-KN parc. Č. XXX/XXX, XXX/XXX, že by komunikácia bola vyhlásená za neverejnú účelovú komunikáciu. Obec neeviduje žiadnu žiadosť o zaradenie spomínanej komunikácie.

5. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

6. Podľas.2 ,ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 1 ods. 2 (Cestný zákon) pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne cesty, d) účelové cesty.

8. Podľa § 3 ods. 2 Cestného zákona miestnu štátnu správu vo veciach miestnych ciest a účelových ciest vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych cestách a na účelových cestách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych ciest a účelových ciest. 9. Podľa § 22 ods. 1 Cestného zákona účelové cesty slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia účelové cesty sa členia na verejné a neverejné. Účelové cesty v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú cestu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.

10. Podľa § 23 Cestného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

11. Podľa vyhlášky , ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) Orgány štátneho odborného dozoru sú pri plnení svojich úloh oprávnené zakázať konanie osôb a zastaviť činnosť organizácií, prípadne zakázať pokračovanie v nej, ak ohrozujú komunikáciu alebo bezpečnosť premávky na nej.

12. Podľa § 22 cit. vyhlášky účelovými komunikáciami sú najmä poľné a lesné cesty, príchodové cesty k závodom, staveniskám, lomom, baniam, pieskovniam a k iným objektom a cesty v uzavretých priestoroch a objektoch.

13. Súd v priebehu celého konania skúma, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Existencia a splnenie procesných podmienok je predpokladom poskytnutia súdnej ochrany ohrozeným alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu článku 1 . Súd je povinný zisťovať ich existenciu a splnenie v každom štádiu konania.

14. Jednou z neodstrániteľných podmienok konania je právomoc, ktorá je odrazom zásady legitimity a predstavuje oprávnenie určitého štátneho orgánu riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. v upravuje právomoc všeobecných súdov v tom zmysle, že určuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú civilné spory a iné civilné právne veci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Súdy neprejednávajú a nerozhodujú právne veci vyplývajúce

z verejnoprávnych vzťahov, s výnimkou prípadov, ak zákon výslovne zveruje takého právne veci do právomoci civilného súdu ( ). Absencia civilnej právomoci má vždy za následok zastavenie konania a postúpenie veci na prejednanie a rozhodnutie tomu orgánu, do ktorého právomoci daná vec patrí ( ).

15. Pre vyriešenie otázky, či tá - ktorá vec patrí do právomoci súdu v zmysle uvedených ustanovení, je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok (predmet súdneho konania). Pre zistenie právneho vzťahu a posúdenie jeho povahy z hľadiska právomoci súdu je rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú majú povahu práva a povinnosti strán, tvoriace obsah tohto právneho vzťahu. Len uvedené kritérium je určujúce pre posúdenie, či žalobou uplatnený nárok je vyvodzovaný z takého právneho vzťahu, ktorý bolo možné podriadiť pod niektorý z právnych vzťahov vymenovaných v .

16. V tomto spore sa žalobca domáha odstránenia existujúcich prekážok a zdržania sa kladenia prekážok brániacich mu prechode a prejazde, t.j príjazdovou cestou na svoje pozemky. Žalobca sa teda svojou žalobou domáha nerušeného užívania príjazdovej cesty, v ktorom je mu bránené. 17. Na základe zhodných tvrdení strán sporu a z predložených listín mal súd za to, že príjazdová cesta, ktorú žalobca a ako aj iní vlastníci pôdy využívali na prechod k pozemkom, je podľa dopravného významu, určenia a technického charakteru pozemnou komunikáciou- účelovou cestou (do 31.5.2021 účelovou komunikáciou) v zmysle a o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Z tvrdení strán sporu, z priloženej katastrálnej mapy a z predložených fotografií vyplýva, že predmetná komunikácia sa nenachádza v uzavretom objekte alebo priestore. Zároveň z vyjadrenia obce Hucín vyplynulo, že predmetná pozemná komunikácia nebola vyhlásená za neverejnú, preto možno vzhľadom na dikciu Cestného zákona ustáliť, že sa jedná o verejnú účelovú cestu. Vo vzťahu k charakteru príjazdovej cesty ako verejnej účelovej cesty nemá žiaden právny význam, že obec ju nevedie v evidencii cestných komunikácií.

18. Výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov štátneho odborného dozoru vo veciach pozemných komunikácií upravuje o pozemných komunikáciách (ďalej len cestný zákon).

19. Z citovaných ustanovení cestného zákona vyplýva, že otázky užívania účelových komunikácií nie sú inštitútom súkromného práva, ale verejnoprávnym oprávnením. Žalobca sa žalobou domáha ochrany svojho práva užívania verejnej účelovej cesty, v ktorom mu kladením, resp. neodstránením existujúcich prekážok má brániť žalovaný. Jeho žaloba teda smeruje k úprave užívania pozemnej komunikácie, ktoré je svojou povahou verejnoprávne oprávnenie upravené osobitným predpisom. O právach a povinnostiach vo vzťahu k pozemným komunikáciám je oprávnený rozhodnúť príslušný správny orgán a nie všeobecný súd v rámci súkromnoprávnej žaloby.

20. K rovnakým záverom dospel aj Najvyšší súd v uznesení č.k. zo dňa 27.01.2021, v zmysle ktorého Pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie. (§ 1 ods. 2 cestného zákona). Účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Pre povolenie stavby účelovej komunikácie platí ustanovenie § 16 cestného zákona. Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka (§ 22 cestného zákona). Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových ciest vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c cestného zákona na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií. Ďalšie povinnosti obciam vyplývajú z vlastníctva miestnych komunikácií (§ 3d ods. 3 cestného zákona); napr. udržiavanie miestnych komunikácií v stave zodpovedajúcom určenému účelu, vedenie technickej evidencie, zabezpečovanie informačného systému zimnej spravodajskej služby a zabezpečovanie stavebnotechnického vybavenia (, a cestného zákona). V zmysle vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva

zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) sú tieto orgány pri plnení svojich úloh aj oprávnené zakázať konanie osôb a zastaviť činnosť organizácií, prípadne zakázať pokračovanie v nej, ak ohrozujú komunikáciu alebo bezpečnosť premávky na nej. Na konanie podľa cestného zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 23 cestného zákona).

21. Ak aj vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb v ustanovila, že o právnych pomeroch účelových komunikácií platia všeobecné predpisy a podčiarová poznámka pri tomto ustanovení odkazuje okrem iného na , nič to nemení na nedostatku právomoci súdu, nakoľko v inej ako súkromnoprávnej veci môže súd v zmysle konať, len ak to ustanovuje zákon. Uvedená vyhláška je len podzákonným právnym predpisom.

22. Keďže na rozhodovanie v danom spore nie je daná právomoc súdu, súd konanie zastavil ( ). Súčasne vec postúpil obci Hucín, ako orgánu, do kompetencie ktorého daná vec patrí. Doplňujúco súd uvádza, že nie je prekážkou pre obec, ako príslušný správny orgán, vec prejednať, keď už v minulosti v obdobnej veci v priestupkovom konaní vec odložila, a podľa názoru súdu vec nesprávne vyhodnotila ako súkromnoprávny spor. Odloženie veci nepredstavuje tzv. prekážku rozhodnutej veci (ak by sa aj jednalo o totožnú vec), nakoľko rozhodnutie o odložení veci nie je meritórnym rozhodnutím a správny orgán v takom prípade ani nezačne vo veci konať.

23. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi súd rozhodol podľa a o súdnych poplatkoch tak, že žalobcovi vrátil nekrátený súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 Eur, ktorého vrátenie žalobcovi vykoná Slovenská pošta, a. s.

24. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

25. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Zároveň súd rozhodol o trovách konania podľa § 256 ods. 1 tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému od žalobcu, nakoľko zastavenie konania zavinil žalobca tým, že podal žalobu na nesprávny orgán.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v 2 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie