Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/18/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. Z., nar. XX. XX. XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: F. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. G., Q. K. zast. Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida, s. r. o., so sídlom v Nových Zámkoch, Turecká 36, IČO: 47 258 250 a V. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. G., F. 2, zast. JUDr. Ing. Ivan Katona, PhD., LLM. - advokátska kancelária s. r. o., so sídlom v Nových Zámkoch, G. Czuczora 4, IČO: 51 816 865, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o zmene úpravy práv a povinností voči maloletému dieťaťu a o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností voči maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 26. marca 2021 č. k. -244 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa návrhu otca na vrátenie nespotrebovaného výživného (VI.) z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. -19 zo dňa 18. 05. 2006 v časti zverenia maloletého dieťaťa a rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. -79 zo dňa 06. 04. 2009 v časti zvýšenia výživného tak, že maloleté dieťa: V. Z., nar. XX. XX. XXXX zveril do osobnej starostlivosti otcovi, počnúc od 25. 09. 2020, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a matka je povinná prispievať na výživu maloletého v sume 130,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám otca, počnúc od 25. 09. 2020. Zročné výživné na maloleté dieťa: V. Z., nar. XX. XX. XXXX za obdobie od 25. 09. 2020 do 26. 03. 2021 v sume 801,67 eura matke uložil splatiť po 80,- eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Styk matky s maloletým dieťaťom: V. Z., nar. XX. XX. XXXX neupravil. Súd konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného zastavil (IV.). Súd návrh matky na zverenie maloletého dieťaťa: V. Z., nar. XX. XX. XXXX do striedavej osobnej starostlivosti rodičov zamietol (V.). Súd návrh otca na vrátenie nespotrebovaného výživného zamietol (VI.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (VII.). Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , , , , Zákona o rodine, , , , , a z vykonaného dokazovania, súd mal preukázané, že maloletý sa jasne a jednoznačne vyjadril, že nechce bývať s matkou a nechce mať s ňou upravený styk. Aktuálne sa maloletý zdržiava u otca, kde sa dieťa presťahovalo z dôvodu konfliktov s matkou, v domácnosti otca sa dieťa cíti v bezpečí, cíti sa tu byť vypočutý a prijatý, s otcom trávia spolu veľa plnohodnotného času, venujú sa jeho záľubám, dieťa má s otcom i s jeho manželkou vytvorený dobrý vzťah. Správou zo šetrenia pomerov mal súd preukázané, že otec má vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o dieťa, súd preto ani v tomto smere nevzhliadol žiadnu kontraindikáciu, pre ktorú by dieťa nemohlo byť zverené otcovi. Dieťa cíti u otca pokoj a stabilitu, ktoré sú vzhľadom na jeho pubertálny vek, zdravý fyzický a psychický vývin veľmi dôležité. Počas pojednávaní matka poukazovala na výchovné problémy s maloletým a striedavú osobnú starostlivosť navrhla až po tom, ako otec predniesol návrh na zverenie maloletého do jeho starostlivosti, preto sa súdu návrh matky javí ako účelový, ktorým matka nesledovala najlepší záujem maloletého, jej cieľom nebolo rešpektovanie želania maloletého, ale zamedziť tým zvereniu maloletého do starostlivosti otca, resp. vyhnúť sa vyživovacej povinnosti. Pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti treba prihliadnuť najmä na citové väzby dieťaťa a stabilitu výchovného prostredia, ktoré má dieťa v súčasnosti lepšie zabezpečené u otca. Pokiaľ má matka výchovné problémy s dieťaťom, podľa názoru súdu bude zverenie maloletého do starostlivosti otca v záujme a prospech dieťaťa, aby sa aj otcovi poskytol dostatočný priestor výchovne pôsobiť na svojho syna. Striedavá osobná starostlivosť rodičov neprichádza do úvahy ani z dôvodu úplne odlišných výchovných metód rodičov, ako ani z dôvodu ich deštruktívnej komunikácie. Matka ďalej poukázala na to, že otec neriešil otázku pokračovania vzdelávania formou individuálnej integrácie maloletého v bežnej triede, súd je však toho názoru, že zverením dieťaťa do starostlivosti otca nebudú matkine rodičovské práva a povinnosti obmedzené, preto ak to matka bude považovať za potrebné, bude ich môcť riešiť vo vlastnej réžii. Na tomto mieste je však potrebné poukázať i na to, že škola ktorú maloletý aktuálne navštevuje, zatiaľ nesignalizovala žiadne výchovno-vzdelávacie problémy s dieťaťom a tieto by vyplývali minimálne zo správy, ktorú vypracovala triedna učiteľka maloletého v spolupráci s výchovnou poradkyňou. Matka tiež poukázala na zhoršenie prospechu maloletého výpisom známok zo stránky Edupage, súd však mal vyššie uvedenou správou zo školy preukázané, že študijné výsledky maloletého za I. polrok školského roka 2020/2021 sú dobré, maloletý si zadané úlohy riadne plní, nedošlo teda k zhoršeniu jeho prospechu, odkedy je v starostlivosti otca. Názory účastníkov konania na to, odkedy sa dieťa zdržuje v domácnosti otca, sa rozchádzajú, z uvedeného dôvodu súd zveril maloletého do starostlivosti otca odo dňa prednesu jeho návrhu na súde, t.j. k 25. 09. 2020. Z vyššie uvedených dôvodov súd zveril maloletého do starostlivosti otca a týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky v časti úpravy práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu a súčasne návrh matky na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti rodičov zamietol. Súd, skúmajúc odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré sú bežné na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby a v súvislosti s návštevou strednej školy, ako aj osobné a zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, s poukazom na výpovede účastníkov konania dospel k záveru, že návrh otca je, čo do základu, dôvodný, preto matku zaviazal na platenie výživného na maloletého v sume 130,- eur mesačne. Podľa názoru súdu matka môže v sume 130,- eur mesačne platiť výživné na maloleté dieťa zo svojho priemerného mesačného čistého príjmu, ktorý činí 850,- eur. Keď matka zaplatí z tohto príjmu sumu 130,- eur mesačne, zostane jej ešte 720,- eur mesačne, čo je o 505,17 eura mesačne viac ako činí jej životné minimum podľa o životnom minime v znení neskorších predpisov, podľa ktorého životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu činí od 01. 07. 2020 sumu 214,83 eura mesačne (850 eur - 130 eur výživné = 720 eur - 214,83 eura = 505,17 eura). Vzhľadom na vyššie uvedené matke zostane dostatočná suma na jej vlastnú výživu, pokrytie potrieb (napr. výdavky na bývanie, stravu a splácanie úveru) a reprodukciu jej pracovnej sily, ako aj na platenie výživného na maloleté dieťa. Určením výživného od 25. 09. 2020 do 26. 03. 2021 vznikol matke nedoplatok na výživnom u maloletého za mesiac september 2020 vo výške 21,67 eura (130 eur/30 dní = 4,333 eura x 5 dní v septembri 2020), za obdobie od 01. 10. 2020 do 26. 03. 2021 v sume 780,- eur (6 mesiacov x 130 eur), t. j. spolu za uvedené obdobie má matka nedoplatok na výživnom v sume 801,67 eura. Uvedený nedoplatok jej súd povolil splácať po 80,- eur mesačne aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že matka je samoživiteľka, čerpala si úver na kúpu bytu, v ktorom doteraz poskytovala maloletému starostlivosť a tento úver bude splácať do 62. roku svojho života tak, aby jednak nedošlo k ohrozeniu jej životného minima zaplatením naraz celého nedoplatku, a jednak, aby potreby maloletého boli čo najskôr uspokojené. Matka na pojednávaní vzala svoj návrh na zvýšenie výživného späť, otec i kolízny opatrovník so späťvzatím súhlasili a súd nepovažoval za potrebné v konaní pokračovať. Z uvedených dôvodov konanie o tomto jej návrhu zastavil. Vzhľadom na vyjadrenia rodičov - ktorí nežiadali upraviť styk matky s maloletým, ako i na vyjadrenie maloletého, ktorý si neželá upraviť styk s matkou, súd styk neupravil. Otec na pojednávaní žiadal, aby matka vrátila nespotrebované výživné. Súd v tomto smere nemal jednoznačne preukázané, že nedošlo k spotrebovaniu výživného, ako ani to, odkedy sa dieťa nachádza v starostlivosti otca (názory rodičov sa rozchádzajú). Poukázal na to, že podľa vyjadrenia otca sa dieťa nachádzalo v starostlivosti matky 10 dní v júli 2020 (čo nepoprela ani matka), kedy otec bol na dovolenke, čiže v tomto období mohla matka použiť časť výživného na pokrytie potrieb maloletého. Keďže pojem „spotrebované výživné“ treba interpretovať extenzívne a to vzhľadom k povahe výživného, kedy má pokrývať nielen „spotrebu“ oprávneného, ale môže byť určené aj k tvorbe úspor, za spotrebovanie možno považovať aj určitú investíciu, z ktorých neskôr môže mať oprávnený určitý zisk, a tak slúži k jeho zabezpečeniu do budúcna. Matka na pojednávaniach uviedla, že výživné spolu s rodinnými prídavkami odkladala na účet maloletého, preto je súd toho názoru, že tieto finančné prostriedky môže dieťa použiť v budúcnosti. Z uvedených dôvodov súd návrh otca na vrátenie nespotrebovaného výživného zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec vo výroku VI. rozsudku, ktorým súd návrh na vrátenie nespotrebovaného výživného zamietol a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tomto výroku zmenil tak, že matka maloletého je povinná vrátiť otcovi maloletého nespotrebované výživné od 01. 09. 2019 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolanie odôvodnil ustanovením , (ďalej len ) a (ďalej len ) a uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym záverom. Súd prvej inštancie mal za preukázané na základe zhodných tvrdení matky aj otca maloletého dieťaťa, že maloleté dieťa sa trvalo od prvého septembrového týždňa roku 2020 zdržuje u otca, pričom sporným bolo pre súd obdobie od júna 2020. Matka maloletého na pojednávaní dňa 26. 03. 2021 uviedla, že otec doteraz riadne platil výživné, a že dieťa je u otca od prvého septembrového týždňa, ale ona za neho neplatila žiadne výživné. Dieťa má vlastný účet, na ktorý mu odkladá prichádzajúce výživné. Toto tvrdenie matky si osvojil aj súd prvej inštancie, kde v odôvodnení okrem iného poukázal na to, že pojem spotrebované výživné treba interpretovať extenzívne a to vzhľadom k povahe výživného, kedy má pokrývať nielen spotrebu oprávneného, ale môže byť určené aj k tvorbe úspor, za spotrebovanie možno považovať aj určitú investíciu, z ktorých neskôr môže mať oprávnený určitý zisk, a tak slúži k jeho zabezpečeniu do budúcna. V čase, t.j. od septembra 2020, za ktorý žiada vrátiť nespotrebované výživné, matka okrem iného poberala aj rodinné prídavky za maloletého, avšak žiadnym spôsobom sa nepodieľala na výdavkoch na maloletého a ani nemala záujem túto situáciu riešiť a ani ho za týmto účelom nekontaktovala. Okrem hradenia všetkých výdavkov na maloletého hradil ešte aj každý mesiac výživné na účet matky vo výške 120,- eur na základe rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. -79 zo dňa 06. 04. 2009. Matka svoje tvrdenie žiadnym spôsobom súdu nepreukázala, nepredložila počas súdneho konania výpis z bankového účtu maloletého, z ktorého by bolo preukázané uloženie finančných prostriedkov za nespotrebované výživné od septembra 2020 na jeho bankový účet.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení, ktoré bolo súdu zaslané dňa 16. 09. 2020. Z pohovorov vykonaných s maloletým dieťaťom v dňoch 25. 08. 2020 a 08. 09. 2020 vyplynulo, že mal. V. v domácnosti otca žije od začiatku pandémie a k matke chodieva iba na pár dní. Maloletý zdôraznil, že preferuje domácnosť otca, pretože s ním si v súčasnosti viac rozumie a zdieľajú spoločnú záľubu - jazdu na motorkách. V otcovej domácnosti sa cíti prijatý a rešpektovaný. Maloletý má matku takisto veľmi rád, no v poslednej dobe sa často dostávajú do konfliktov pre rozdielnosť názorov, z toho dôvodu trávi mal. V. viac času u otca.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec namieta skutočnosť, že sa nijakým spôsobom nepodieľala od septembra 2020 na výdavkoch na maloleté dieťa, čo nie je pravda, nakoľko mu hradila a stále hradí poistenie a šetrenie, pričom výživné platené otcom ukladala na účet maloletého zriadený na meno maloletého dieťaťa v banke, o čom predkladá aj potvrdenie o zostatku na účte zo dňa 10. 05. 2021, z ktorého vyplýva, že výška zostatku na účte maloletého dieťaťa predstavuje 729,06 eura. Otec maloletého dieťaťa nikdy v priebehu pojednávania nežiadal doložiť dôkaz v podobe potvrdenia banky a namietal túto skutočnosť až po tom, čo nebolo vyhovené jeho návrhu na vrátenie výživného. Z obsahu podaného odvolania pritom nie je zrejmé, že okrem chýbajúceho potvrdenia banky, z akých dôvodov otec maloletého dieťaťa namieta závery súdu prvej inštancie o výklade pojmu spotrebované výživné. Argumentácia otca je nedôsledná a rozporuplná i z dôvodu, že žiada vrátenie výživného od 1. septembra 2020, hoci dieťa mu bolo zverené od 25. 09. 2020.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej ) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (, , ďalej ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o návrhu otca na vrátenie nespotrebovaného výživného je potrebné podľa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola zmena úpravy práv a povinností k maloletému V. Z., nar. XX. XX. XXXX. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrhu otca na zmenu umiestnenia vyhovel, maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca, počnúc od 25. 09. 2020 a matke určil výživné a zročné výživné. Styk matky s maloletým dieťaťom neupravil a konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného zastavil. Súd návrh matky na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov zamietol. Súd zamietol aj návrh otca na vrátenie nespotrebovaného výživného a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V dôsledku odvolania otca je predmetom preskúmania odvolacieho súdu len výrok o zamietnutí návrhu otca na vrátenie nespotrebovaného výživného. Ostatné výroky napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie sú už právoplatné.

7. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

9. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

12. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

15. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloletého dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

16. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

17. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva zo samotného zákona a obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností s prihliadnutím na odôvodnené potreby dieťaťa (§ 75 Zákona o rodine). Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom výslovne zákonom vyjadrený nie je. Vo všeobecnosti sa určuje tak, aby vyživovacia povinnosť zodpovedala ich príjmom a majetkovým pomerom. Výživným má byť dieťaťu zaistená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov a ktorú by rodičia dieťaťu zaisťovali, keby žili v spoločnej domácnosti. Výživou sa pritom rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný život dieťaťa. Odôvodnené potreby sú všetky nevyhnutné potreby nutné pre život dieťaťa. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, schopností a spôsobu prípravy na budúce povolanie.

18. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich spoločnou zákonnou povinnosťou, avšak rozsah, v akom túto dieťaťu každý z nich poskytuje, býva spravidla odlišný, keďže vzhľadom na špecifickosť rodičovskej starostlivosti túto neposkytujú solidárne. Podstatné sú kritériá rozhodujúce pre určenie vyživovacej povinnosti ako osobná starostlivosť o dieťa, starostlivosť o domácnosť, skutočnosť, či rodičia spolu žijú a podobne. Zákon predovšetkým predpokladá, že rodičia si budú plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému dieťaťu v rozsahu zodpovedajúcom potrebám dieťaťa a zároveň vlastným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. To znamená, že životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov musí byť približne rovnaká. Ak rodič, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti, má vyššiu životnú úroveň, táto skutočnosť sa odrazí aj na rozsahu vyživovacej povinnosti. V takom prípade súd môže zaviazať tohto rodiča plniť všetky odôvodnené potreby dieťaťa, najmä ak rodič, s ktorým dieťa žije v spoločnej domácnosti, má životnú úroveň oveľa nižšiu. Súd teda prihliada na skutočnosť, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará a v akej miere. Pri určení vyživovacej povinnosti by mali byť zohľadnené základné potreby dieťaťa, ako je strava, bývanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, ako aj nevyhnutné náklady pre riadny rozvoj a vývin dieťaťa. Rovnako je potrebné zohľadniť aj rozvíjajúce sa potreby dieťaťa ako športová činnosť, vzdelávacie krúžky, školské poplatky, ktoré rozvíjajú duševnú alebo vzdelanostnú stránku dieťaťa. Rozhodujúca skutočnosť na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Za schopnosť rodiča treba považovať reálny príjem rodiča, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Je potrebné však posúdiť aj objektívne možnosti povinného rodiča, ako sú zdravotný stav, vzdelanie, prax a skúsenosti v odbore. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti.

19. V danej veci došlo napadnutým rozhodnutím k zmene umiestnenia mal. V. Z., nar. XX. XX. XXXX a k jeho zvereniu, počnúc od 25. 09. 2020 do starostlivosti otca a určeniu vyživovacej povinnosti zo strany matky, teda fakticky došlo k zrušeniu vyživovacej povinnosti otca v zmysle tohto ustanovenia. V týchto výrokoch je rozhodnutie súdu prvej inštancie už právoplatné. Keďže maloletý V. bol reálne v starostlivosti otca už skôr ako rozhodol súd prvej inštancie a otec na neho až do februára 2021 platil matke výživné stanovené súdom, aj keď jeho starostlivosť zabezpečoval sám a matka na jeho výživu neprispievala, na pojednávaní na súde prvej inštancie dňa 26. 03. 2021 právny zástupca otca uviedol, že navrhujú, aby matka nespotrebované výživné od mesiaca jún 2020, resp. september 2020 vrátila, čo ponechávajú na zvážení súdu matka otcovi vrátila v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom k tomu, že matka sa vyjadrila, že výživné maloletému odkladá na účet, nemal by s tým byť problém. Otec na tomto pojednávaní uviedol, že žiada, aby matka vrátila nespotrebované výživné, ktoré on musel suplovať v domácnosti. Napriek tomu, že v časti nároku otca na vrátenie nespotrebovaného výživného ide o návrhové konanie a návrh otca, resp. jeho právneho zástupcu, bol v tejto časti neurčitý, súd prvej inštancie vady tohto návrhu neodstraňoval a nezisťoval, za ktoré presné obdobie sa vrátenia nespotrebovaného výživného domáha a v akej výške, a tak o ňom rozhodol bez základného ujasnenia si toho, v akej výške a za aký čas sa otec nespotrebovaného výživného domáha a aký vplyv na návrh otca má už právoplatné rozhodnutie súdu o zmeny umiestnenia maloletého V.. Pri návrhu otca je potrebné tiež zohľadniť to, či pomery otca za obdobie, za ktoré sa vrátenia spotrebovaného výživného domáha mal určené bežné výživné alebo bežné výživné a aj šetriacu zložku, teda či výživné z jeho strany malo pokrývať bežné výdavky na maloleté dieťa, alebo jeho príjem odôvodňoval aj šetriacu zložku výživného. Šetriaca zložka výživného odzrkadľuje možnosti a schopnosti povinnej osoby, ako aj odôvodnené potreby maloletých detí, ktorých súčasné výdaje nie sú tak vysoké, aby bolo potrebné určiť bežné výživné vyššou sumou. K tvrdeniu matky, že výživné platené otcom maloletému odkladala na účet, o čom v odvolacom konaní predložila aj doklad je potrebné uviesť, že je potrebné rozlišovať to, či účet maloletého, na ktorý boli peniaze matkou ukladané je účtom, kde je disponentom matka maloletého (v takom prípade môže peniaze kedykoľvek vybrať) alebo ide o účet maloletého, na ktorom je možné do dovŕšenia plnoletosti maloletého nakladať len so súhlasom súdu. Aj tieto okolnosti je však potrebné posudzovať v kontexte s tým, či príjem otca umožňoval platiť výživné aj na šetriacu zložku a dôslednejšie odôvodniť aj záver súdu o tom, že za spotrebované výživné možno považovať aj tvorbu úspor, za situácie, keď takto nebolo otcovi platenie výživného určené.

20. Súčasťou obsahu základného práva podľa (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. , , ), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m. m. , ). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998). Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa záverov ESĽP možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu (Ruiz Torija proti Španielsku z 9. decembra 1994). Z práva na spravodlivý proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska proti Švajčiarsku z 29. apríla 1993, ).

21. Vychádzajúc z uvedeného, dospel odvolací súd k záveru, že v napadnutom výroku je rozhodnutie súdu prvej inštancie predčasné, nedostatočne odôvodnené, bez ujasnenia si predmetu konania a takýmto postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku (VI.) zrušil a vec mu podľa vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).