Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoCsp/38/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO 35 697 270, zastúpeného splnomocnencom: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., IČO 35 855 673, so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanej: B. I., narodená XX.X.XXXX, bytom L. X. XXXX/XX, X., zastúpená advokátom: JUDr. Ján Pekar, so sídlom Potočná 191/39, Skalica, o zaplatenie 347,28 eur s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby po vydaní rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. -105 zo dňa 29.1.2020 v spojení s opravným uznesením č. k. -112 zo dňa 6.3.2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd späťvzatie žaloby p r i p ú š ť a, rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a konanie z a s t a v u j e.

II. Žalobcovi sa n e p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom označeným v záhlaví v spojení s opravným unesením súd prvej inštancie výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 148,11 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z uvedenej sumy od 3.4.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol, výrokom III. priznal žalovanej oproti žalobcovi nárok na náhradu trov konania 14,70%.

2. Proti zamietajúcemu výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 347,28 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 347,28 eur od 3.4.2016 do zaplatenia a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. podala odvolanie aj žalovaná a žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zamietne žalobu v celom rozsahu a prizná žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie žalobca podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 19.5.2021 vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu uhradenia celej žalovanej sumy spolu s príslušenstvom a trovami konania žalovanou.

5. Na doručenú výzvu odvolacieho súdu, aby sa žalovaná vyjadrila, či súhlasí so späťvzatím žaloby, žalovaná podaním zo dňa 26.5.2021 doručeným odvolaciemu súdu dňa 27.5.2021 oznámila, že so späťvzatím žaloby súhlasí.

6. Podľa , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

7. Podľa súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

8. Keďže v prejednávanom spore došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby v čase, keď už rozhodol vo veci súd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, pričom žalovaná, ktorej bolo späťvzatie žaloby doručené na vyjadrenie, s ním nevyslovila nesúhlas, čím boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre aplikáciu citovaného ustanovenia , odvolací súd späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a konanie zastavil. Zároveň zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania, keďže v zmysle nižšie uvedeného zdôvodnenia, rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania.

9. Podľa súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

10. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

11. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

14. V prípade, ak konanie bolo zastavené (napr. z dôvodu späťvzatia žaloby), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva a so zreteľom na procesný výsledok. Pokiaľ bola dôvodná žaloba vzatá späť pre správanie druhej strany sporu, nesmú ísť trovy konania na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojím prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak bolo dôvodom späťvzatia žaloby podanej dôvodne správanie žalovanej v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu, je nevyhnutným dospieť k záveru, že žalovaná zastavenie konania zavinila. Preto, ak vzal žalobca žalobu v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaná zaplatila uplatnenú istinu s príslušenstvom, z procesného hľadiska zásadne platí, že konanie muselo byť zastavené v dôsledku zavinenia žalovanej, ktorá je preto povinná nahradiť trovy konania opačnej strane sporu.

15. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská o nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a contrario tak, že žalobcovi nepriznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania, i keď žalovaná zavinila zastavenie konania. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o náhrade trov konania bola skutočnosť, že žalobcovi boli spolu s istinou a príslušenstvom taktiež zaplatené trovy konania a v späťvzatí žaloby výslovne navrhol, aby odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Odvolací súd vychádzajúc z Článku 17 Základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu, preto považoval rozhodovanie o náhrade trov konania postupom podľa ustanovenia , v spojení s ustanovením najskôr o nároku na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, že žalobca výslovne nežiadal priznať nárok

na náhradu trov konania, by bolo zjavne nielen nerozumné ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.

16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).