Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/11/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM., MBA na neverejnom zasadnutí konanom dňa 01. júna 2021, v trestnej veci ods. H. F., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 19. januára 2021, takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a sťažnosť odsúdeného H. F..

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 19. januára 2021 bola podľa 415 ods. 1 a zamietnutá žiadosť odsúdeného H. F., nar. XX.X.XXXX v X. T., ČR, trvale bytom F., H. č. XXXX/XX, t.č. vo výkone trestu v ÚVV a ÚVTOS Prešov o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. zo dňa 16.2.2017 vo výmere 3 (troch) rokov a trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. zo dňa 17.9.2013 v spojení s uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. zo dňa 31.1.2017 vo výmere 2 (dvoch) rokov. Proti tomuto uzneseniu ihneď na verejnom zasadnutí podal sťažnosť odsúdený, ktorú neskôr písomne odôvodnil. S rozhodnutím sa nestotožňuje. Stále súd mu pripomína odsudzujúce rozsudky, ktoré má už vykonané a to nedovoľuje SR, čl. 14, čl. 144 a čl. 5 ods. 2 a nižšia právna sila vedome porušila zákon. Toho času vykonáva 2 ročný trest a zákonnú polovicu má už vykonanú. V rodine má postihnutého a o jeho zdravotnom stave bolo tiež nesprávne rozhodnuté. Na neho súd hľadí úplne inak a podľa ustanovení, ktoré uvádza, je to relevantné a zákonné. U neho nastala diskriminácia osoby páchateľa a došlo k porušeniu a Dohovoru, nakoľko páchateľ, ktorý už bol potrestaný sa tam ocitá v inom postavení. Následne rozoberá vzťah a zákona z hľadiska právnej sily. Svoju trestnú činnosť oľutoval a má za to, že súd druhého stupňa presne vie o čom hovorí. Na základe týchto dôvodov žiada o svoje podmienečné prepustenie. V podaní doručenom krajskému súdu dňa 04.05.2021 namieta, že už 3 mesiace nevie, ako bolo rozhodnuté o jeho sťažnosti a žiada o postúpenie jeho žiadosti na krajský súd. Na základe podanej sťažnosti krajský súd preskúmal podľa správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil pritom, že sťažnosť odsúdeného nie je opodstatnená.

Úvodom krajský súd konštatuje, že predmetná vec mu bola preložená z okresného súdu dňa 20.05.2021, pričom sťažnostný súd o opravnom prostriedku odsúdeného rozhodol na neverejnom zasadnutí dňa 01.06.2021.

Prvostupňový súd v úvodnej časti svojho rozhodnutia podrobne rozoberá hodnotenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, podľa ktorého tento autority rešpektuje, sociálne vzťahy má štandardne rozvinuté, negatívne sa neprejavuje. Pracovne zaradený nie je pre nedostatok a nevhodnosť pracovných miest. Evidovaných má tiež viacero kladných poznatkov za príkladný prístup k vykonávaniu čistiacich

a upratovacích prác. Celkovo počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody bol trikrát disciplinárne odmenený. Disciplinárne potrestaný nebol. Jeho resocializačná prognóza sa vzhľadom na dlhodobú nezamestnanosť, sociálnu neukotvenosť, kvalitu výchovného prostredia v detstve, identifikované závislosti, predchádzajúce odsúdenia, dosiahnuté vzdelanie a nedostatočný finančný príjem javí ako nepriaznivá, riziko sociálneho zlyhania do budúcna je vysoké. Podľa odpisu z registra trestov má odsúdený vykázaných celkovo 13 záznamov za trestné činy krádeže, podvodu, zanedbanie povinnej výživy. Jedenkrát sa na odsúdeného hľadí, akoby nebol odsúdený. Vo výkone trestu odňatia slobody je ôsmykrát. Okresný súd má za to, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody dňom 27.11.2020, a teda odsúdený vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu, avšak s poukazom na vykonané dôkazy, najmä pokiaľ ide o správu o hodnotení jeho správania v ústave na výkon trestu a skutočnosti zistené z odpisu registra trestov odsúdeného, súd prvého stupňa dospel k záveru, že doposiaľ vykonaný trest odňatia slobody nesplnil svoj prevýchovný účel. Odsúdený má v odpise z registra trestov celkovo trinásť záznamov, trestnej činnosti sa dopúšťal opakovane a to aj napriek tomu, že vo výkone trestu odňatia slobody je toho času už ôsmykrát, tzn. predchádzajúci výkon nepodmienečných trestov nestačil na jeho nápravu a nemal na neho taký výchovný vplyv, aký by mal mať. Taktiež zo správania odsúdeného počas výkonu trestu súd nemohol vyvodiť, že sa polepšil a v budúcnosti bude viesť riadny život. Týmto záverom svedčí tá skutočnosť, že odsúdený je vo výkone trestu už viac ako tri roky a získal len tri disciplinárne odmeny. Okresný súd mal ďalej aj za to, že účel trestu, t. j. zabránenie páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorenie podmienok k tomu, aby viedol riadny život, u odsúdeného nie je možné dosiahnuť jeho podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody. Preto za účelom dosiahnutia prevýchovy bude potrebné na odsúdeného pôsobiť výkonom trestu odňatia slobody v trvaní, aké mu bolo uložené trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp.zn. a rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. .

V prieskumnom konaní sťažnostný súd zistil, že odsúdený v súčasnosti vykonáva tresty odňatia slobody, ktoré sú bližšie uvedené v úvode tohto rozhodnutia, pričom ods. H. F. sa domáha podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko dňa 27.11.2020 má nárok na podanie žiadosti o podmienečné prepustenie.

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody znamená podstatnú zmenu spôsobu jeho výkonu, a preto by mala byť umožnená len odsúdeným, u ktorých je reálny predpoklad, že uložený trest splní svoj účel aj bez potreby jeho celého výkonu v ústave. Súd preto musí skúmať všetky okolnosti svedčiace o možnostiach prevýchovy odsúdeného a jeho správanie vo výkone trestu odňatia slobody.

Z pojatia trestu ako účelovej sankcie vyplýva, že pokiaľ doposiaľ vykonanou časťou trestu bol dosiahnutý účel trestu sledovaný zákonom, je ďalší výkon trestu nepotrebný a taktiež neodôvodnený. Aj keď súd pri ukladaní trestu prihliada k možnostiam nápravy páchateľa, nie je možné vždy presne predvídať, ako sa u jednotlivých páchateľov prejaví jeho výchovný účinok. Z chovania odsúdeného a z jeho postoja k plneniu si povinnosti v dobe výkonu trestu môže byť zjavné také polepšenie, že ďalší výkonu trestu nie je potrebný a môže byť prepustený na slobodu. Podmienečné prepustenie je významným prostriedkom dovŕšenia prevýchovy a resocializácie odsúdeného a neznamená teda ukončenie tohto procesu, ale pokračovanie prevýchovného a resocializačného procesu v iných podmienkach (na slobode).

Zmysel tohto inštitútu nie je v tom, že za dobré chovanie, prípadne za plnenie si svojich povinností vo výkone trestu bude odsúdený automaticky prepustený po odpykaní si zákonom stanovenej doby, bez zreteľa k účelu trestu. Nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je aj pozitívna prognóza budúceho správania sa odsúdeného.

Z hodnotenia odsúdeného z ÚVV a ÚVTOS Prešov sťažnostnému súdu okrem iného vyplýva, že resocializačná prognóza sa javí do budúcna u odsúdeného ako nepriaznivá, riziko sociálneho zlyhania do budúcna je vysoké a preto riaditeľ ústavu neodporúča jeho podmienečne prepustenie.

Krajský súd zastáva názor, že len samotné plnenie príkazov a nariadení vo výkone trestu odňatia slobody a dodržiavanie väzenského poriadku nie je samo o sebe, bez splnenia ďalších okolností, postačujúce na dosiahnutie materiálneho predpokladu uvedeného v § 66 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. zákona. Odsúdený sa

takýmto správaním len adaptuje na podmienky výkonu trestu odňatia slobody a v prípade nedodržiavania stanoveného ústavného poriadku sa vystavuje hrozbe uloženia disciplinárneho potrestania.

Na naplnenie materiálneho predpokladu pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody sa vyžaduje predovšetkým aktívny prístup a postoj odsúdeného, z ktorého možno vyvodiť polepšenie sa a v budúcnosti očakávať, že si odsúdený z výkonu trestu vzal ponaučenie a bude dodržiavať zákonom stanovené normy správania sa a viesť riadny život. Podľa názoru sťažnostného súdu odsúdený svojím správaním vo výkone trestu odňatia slobody nepreukázal taký stupeň polepšenia, že od neho možno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Preto záver okresného súdu, že odsúdený po materiálnej stránke nespĺňa predpoklady na podmienečné prepustenie je správny.

Záverom ešte krajský súd dodáva, že materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle , je potrebné i v tomto prípade skúmať aj pri zohľadnení okolnosti predchádzajúceho života odsúdeného, vrátane jeho skorších odsúdení, pričom podľa odpisu z registra trestov je zrejmé, že odsúdený má v ňom 13 záznamov a bol aj viackrát vo výkone trestu odňatia slobody, z čoho si nevzal ponaučenie a aj napriek ich výkonu neustále pokračoval v páchaní ďalšej a to aj závažnejšej trestnej činnosti.

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Takouto okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je podľa odbornej literatúry, ako aj bohatej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a všeobecných súdov, taktiež predchádzajúci spôsob života odsúdeného, vrátane jeho minulej trestnej činnosti.

K sťažnostným námietkam odsúdeného krajský súd poukazuje na vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti, na podklade ktorých ani nadriadený súd nemal za to, že odsúdený doposiaľ vykonaným trestom preukázal také polepšenie, že možno od neho dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Vo vzťahu k posúdeniu splnenia materiálnych podmienok podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, sťažnostný súd v tejto súvislosti tiež skúmal, či u odsúdeného došlo k polepšeniu, teda, či u neho prebehol proces vnútornej premeny jeho osobnosti oprávňujúci „nádej“, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, v rámci čoho zvážil aj závažnosť a povahu trestných činov, ktorých sa vykonávaný trest týka, plnenie si povinností a správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v kontexte jeho doterajšieho spôsobu života, charakteru jeho osoby, povahových vlastností a jeho postoja k spáchanej trestnej činnosti. V neprospech odsúdeného ale práve svedčí najmä predchádzajúce opakované páchanie rozsiahlej majetkovej ako aj inej trestnej činnosti.

Už Ústavný SR konštatoval, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou ich úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Pokiaľ všeobecný súd prihliadne na okolnosť, že nie je zabezpečená podmienka budúceho riadneho života sťažovateľa, je to výlučne iba vecou jeho uváženia, ak dospel k záveru, že doterajší výkon trestu odňatia slobody neodstránil charakterové vlastnosti, ktoré sťažovateľa viedli k páchaniu závažnej trestnej činnosti. Ústavný súd v týchto prípadoch nemôže zasahovať do skutkových a právnych záverov všeobecného súdu za predpokladu, že ich možno pokladať za ústavne udržateľné a aprobovateľné.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd nevyhovel sťažnosti odsúdeného a túto ako nedôvodnú postupom podľa pís. c/ zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.