Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/26/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Martin JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.06.2021 takto

rozhodol:

Obžalovaný

I. K., nar. XX.XX.XXXX E. C., trvale bytom C., prechodne Martin, Ľ.. M. Č.. X, t.č. E. E. Ú. Ž.

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

1/

dňa XX.XX.XXXX približne o XX.XX hod predbehol obž. I. K., spoločne s I. T. nar. XX.XX.XXXX a C. J. nar. XX.XX.XXXX, chôdzou idúceho O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., prechodne bytom C.

- G., E. XX, prechádzajúceho po železnom moste smerujúceho z C., Č.Ť. G., ponad rieku P., smerom k čerpacej stanici spoločnosti D., a po jeho prejdení pokračovali smerom k mestskej časti X., kde zastali pri umyvárke áut, pričom, keď videli, že O. O. po zídení z mosta zabočil vľavo a smeroval po vychodenom chodníku popri rieke P. smerom k budove spoločnosti I., otočili sa, dostihli ho pri listnatom strome, nachádzajúcom sa za penziónom D. C., kde ho obž. I. K. udrel minimálne jeden krát otvorenou dlaňou do oblasti jarmovej kosti pravej časti tváre, a potom ho strhol na zem, kde ho minimálne jeden krát kopol do oblasti rebier v pravej časti trupu a prehľadal mu bundu žlto - modrej farby, odkiaľ mu z vrecka, nachádzajúceho sa zvnútra zipsovej časti, odcudzil mobilný telefón zn. Y. G. B. modrej farby, W.: XXXXXXXXXXXXXXX, v ktorom bola SIM karta s prideleným tel. číslom XXXX XXX XXX, látkovú peňaženku bledo šedej farby s hotovosťou vo výške XX,- €, doklad totožnosti na meno O. O., kartu poistenca poisťovne A. a minimálne 2 certifikáty o absolvovaní negatívneho testu na COVID 19 na meno O. O.,

2/

následne na to dňa XX.XX.XXXX, približne o XX.XX h, v C., Č. G., po ceste k mestskej časti X.W., po vychodenom chodníku popri rieke P., smerom k budove spoločnosti I., nachádzajúcom sa za penziónom D. C., po tom, čo obž. I. K. zistil, že mobilný telefón patriaci O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., prechodne bytom C. - G., E. Č.. XX, je zablokovaný, si obž. I. K. vypýtal od poškodeného, ležiaceho na zemi a rukami si kryjúceho hlavu PIN kód so slovami : „ Daj nám PIN k tomu telefónu, lebo ťa zbijem na šrot!", na základe čoho, poškodený v obave o svoje zdravie obž. I. K. vydal prístupový kód k mobilnému telefónu, takto svojim konaním spôsobil O. O. škodu odcudzením vecí a peňažnej hotovosti v sume cca XXX,- €, a zároveň mu spôsobil poranenie - drobný hematóm tváre a bolesť presne nešpecifikovaného počtu rebier,

t e d a

v bode 1/

proti inému použil násilie v úmysle zmocnil sa cudzej veci

v bode 2/

iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal,

č í m s p á c h a l

v bode 1/

zločin lúpeže podľa ,

v bode 2/

zločin vydierania podľa .

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 41 ods. 2 Tr. zákona na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona súd obžalovaného na výkon uloženého úhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa súd poškodeného O. O., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., prechodne bytom C. - G., E. Č.. XX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v C. pod sp. zn. X G. XX/XX/. podala dňa XX.XX.XXXX tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému I. K., stíhanému pre zločin lúpeže podľa a pre zločin vydierania podľa , ktorých sa mal dopustiť skutkami uvedenými v podanej obžalobe.

Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle , , postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.

Obžalovaný I. K. na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinný z oboch skutkov uvedených v obžalobe.

Postupom podľa 333 ods. 3 obžalovaný odpovedal na niektoré otázky tak, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu; ako bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby; rozumie právnej kvalifikácii skutku ako určitému trestnému činu; bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu; dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin. Obžalovaný na dané otázky odpovedal kladne slovom - „áno“.

Prokurátor a obhajkyňa zhodne navrhli, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného.

Samosudca Okresného súdu C. uznesením prijal vyhlásenia obžalovaného, pričom vyslovil, že dokazovanie v predmetnej trestnej veci sa vykoná iba v rozsahu týkajúceho sa výroku o treste a výroku o náhrade škody. Na hlavnom pojednávaní konanom XX.XX.XXXX súd postupom podľa prečítal len listinné dôkazy potrebné pre rozhodnutie súdu o vyššie uvedených výrokoch.

Z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov na č.l. 227 spisu vyplýva, že obžalovaný dňa XX.XX.XXXX spáchal priestupok proti verejnému poriadku, za čo mu bola uložená pokuta v blokovom konaní vo výške XX,- €..

Z odpisu z registra trestov na č.l. 204-225 spisu vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 18-krát súdne trestaný, a to pre spáchanie majetkovej trestnej činnosti - prevažne pre spáchanie trestných činov krádeží, teda ide o osobu, ktorá sa dopúšťa trestnej činnosti vo forme špeciálnej recidívy.

Trestného činu ( zločinu ) lúpeže podľa § 188 Tr. zák. sa dopustí ten, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Objektom trestného činu lúpeže je osobná sloboda ako i majetok, ktorého sa páchateľ chce zmocniť. Objektívna stránka je naplnená použitím násilia alebo hrozby bezprostredného násilia, v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Cudzou vecou sa rozumie vec, ktorá nepatrí páchateľovi buď vôbec, alebo nepatrí výlučne jemu. Trestný čin je dokonaný už samotným použitím násilia alebo hrozby bezprostredného násilia proti inému v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pričom nie je nutné, aby sa tento úmysel aj uskutočnil. Násilím sa okrem iného rozumie použitie fyzického násilia proti telesnej integrite inej osoby ( § 122 ods. 7 Tr. zák. ). Násilie musí byť prostriedkom nátlaku na vôľu napadnutého. Nie je podmienkou, aby napadnutý kládol odpor. Násilie spravidla smeruje proti tomu, kto má vec u seba. Hrozba bezprostredného násilia je hrozba takým násilím, ktoré má byť vykonané ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli útočníka. Táto hrozba je spravidla vyjadrená slovne, ale stačí aj konkludentné konanie, ak je z neho a ostatných okolností zrejmé, že násilie sa uskutoční ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli páchateľa. Z hľadiska subjektívnej stránky sa jedná o úmyselný trestný čin, ktorý je zločinom ( § 11 ods. 1 Tr. zák. ). Trestného činu ( zločinu ) vydierania podľa § 189 Tr. zák. sa dopustí ten, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel. Hrozba násilím je hrozba takým násilím, ktoré má byť vykonané, ak sa napadnutý - poškodený nepodrobí vôli útočníka - páchateľa. Pri vydieraní stačí hrozba násilím, ktorá nemusí byť bezprostredná (na rozdiel od lúpeže) - napr. listom, telefonicky a pod. Táto hrozba nemusí smerovať priamo proti napadnutému, môže sa týkať jeho detí, blízkej osoby alebo aj majetku. Z hľadiska subjektívnej stránky sa jedná o úmyselný trestný čin, ktorý je zločinom (§ 11 ods. 1 Tr. zák. ). Vyššie uvedené konanie obžalovaného v bode 1 tohto rozsudku súd právne posúdil ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko obžalovaný proti inému - poškodenému O. O. použil násilie (udrel ho minimálne jeden krát otvorenou dlaňou do oblasti jarmovej kosti pravej časti tváre, a potom ho strhol na zem, kde ho minimálne jeden krát kopol do oblasti rebier v pravej časti trupu) v úmysle zmocnil sa cudzej veci (odcudzil mu z vrecka bundy mobilný telefón zn. Y. G. B. modrej farby, W.: XXXXXXXXXXXXXXX, v ktorom bola SIM karta s prideleným tel. číslom XXXX XXX XXX, látkovú peňaženku bledo šedej farby s hotovosťou vo výške XX,- €,...) a v bode 2 ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko iného - poškodeného O. O. hrozbou násilia nútil, aby niečo konal (doslovne slovami : „ Daj nám PIN k tomu telefónu, lebo ťa zbijem na šrot!").

Pokiaľ ide o osobu páchateľa súd mal preukázané, že obžalovaný má v odpise registra trestov napriek mladému veku až 18 záznamov, a to v priebehu šiestich rokov od roku 2013 do 2019. Hoci ide o záznamy z trestných konaní vedených proti obžalovanému vo E. J. a v Č. O., v zmysle ustanovenia § 7b ods. 2 Tr. zák., právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie od 01.01.2013 v trestnom konaní sa na účely trestného konania zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky (§ 438e Tr. zákona). Predbežne možno konštatovať, že všetky tieto odsúdenia britských a českých súdov boli vydané za trestné činy, ktoré sú trestnými činmi aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Obžalovaný vo E. J. S. E. Č. O. páchal najmä majetkovú trestnú činnosť - trestné činy krádeže. Okresným súdom G. bol v konaniach sp. zn. XT/XXX/XXXX a sp. zn. XT/XX/XXXX uznaný vinným zo spáchania trestných činov krádeže, za čo mu bol ukladaný podmienečný trest odňatia slobody. Následne mu Okresný súd G. v konaní sp. zn. XT/XXX/XXXX za trestný čin krádeže, trestný čin výtržníctva a za

trestný čin neoprávneného zaobstarania si, falšovania a pozmeňovania platobného prostriedku uložil nepodmienečné tresty odňatia slobody. Ďalej v konaní vedenom na Okresnom súde Q. pod sp. zn. XT/X/XXXX mu bol za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia a vykázania uložený ďalší nepodmienečný trest odňatia slobody. Naposledy bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu T. sp. zn. XT/XXX/XXXX z XX.XX.XXXX (č.l. 166-167 spisu) pre trestné činy krádeže a marenie výkonu úradného rozhodnutia a vykázania, za čo mu bol uložený taktiež nepodmienečný trest odňatia slobody a trest vyhostenia z Č. O.. Uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so zaradením do ústavu s ostrahou vykonal dňa XX.XX.XXXX.

K trestu uloženému obžalovanému sa súdu žiada uviesť nasledovné:

Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je vyjadrená zásada „nulla poena sine lege, sine cimine, sine iudicio“. Trest ako právny následok trestného činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu (zásada personálnosti trestu), tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu (§ 34 ods. 3 Tr. zák.).

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.

Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom nesmie byť prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Preto vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že páchaním trestnej činnosti sa posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu ako i na ostatných členov spoločnosti.

Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zistil rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného, keďže u obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. - obžalovaný sa k trestnému činu priznal a aj ho oľutoval, na druhej strane bola zistená jedna priťažujúca okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, t.j. že bol v minulosti za trestný čin odsúdený. Aj keď obžalovaný spáchal viac trestných činov súd mu nepričítal priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h) Tr. zákona, nakoľko mu ukladal úhrnný trest odňatia slobody za použitia asperačnej zásady uvedenej v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zákona. Nakoľko obžalovaný spáchal viac úmyselných trestných činov a jedným z nich bol aj zločin a tieto trestné činy spáchal dvoma samostatnými skutkami, súd bol povinný obžalovanému uložiť úhrnný trest odňatia slobody za použitia asperačnej zásady uvedenej v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák. a zvyšovať hornú hranicu trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. V tomto konkrétnom prípade najprísnejším trestným činom je zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, kde je základná trestná sadzba v rozpätí od 3 rokov až do 8 rokov. S poukazom

na vyššie uvedené súd bol povinný obžalovanému uložiť úhrnný trest odňatia slobody v rozpätí od 3 rokov až na 10 rokov a 8 mesiacov (zvýšená horná hranica podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.). Súd je toho názoru, že pre dosiahnutie účelu trestu je potrebné na obžalovaného pôsobiť represívne, a to uložením úhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý bol súdom stanovený pri dolnej hranici takto upravenej, zvýšenej trestnej sadzby, a to vo výmere 3 roky a 10 mesiacov. Súd pri určení výmeru trestu odňatia slobody u obžalovaného prihliadol aj na spôsobený následok ako i vyjadrenie poškodeného k postihu páchateľa (č.l.61 spisu) a taktiež k tomu, že obžalovaný doposiaľ na Slovensku nebol právoplatne odsúdený pre spáchanie trestného činu.

Čo sa týka druhu trestu samosudca je toho názoru, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť uložením úhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody, nakoľko sa jedná o páchateľa, ktorý sa opakovane a pravidelne dopúšťa úmyselnej trestnej činnosti vo forme špeciálnej recidívy. Aj predmetnej násilnej trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil s cieľom získania majetkového prospechu. Súd podotýka, že iný druh trestu by u obžalovaného zjavne neviedol k dosiahnutia účelu, pričom uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody je potrebné i z hľadiska prevencie, t. j. zabezpečenia primeranej ochrany spoločnosti pred páchateľom. V tomto smere súdu neuniklo, že obvinený sa predmetných skutkov dopustil krátko potom čo dňa XX.XX.XXXX vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov uložený mu rozsudkom Okresného súdu T. v konaní pod sp. zn. XT/XXX/XXXX.

Aj napriek tomu, že obžalovaný bol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním hore uvedených trestných činov vo výkone trestu odňatia slobody uloženého za úmyselný trestný čin, súd ho s poukazom na závažnosť prejednávaných trestných činov ako i na mieru narušenia podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil na výkon úhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa súd poškodeného O. O., nar. XX.XX.XXXX E. C., trvale bytom C., prechodne bytom C. - G., E. Č.. XX, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces z nasledovných dôvodov. Z listinných dokladov nachádzajúcich v spise nepochybne vyplýva, že poškodenému bola políciou vrátená najhodnotnejšia časť z odcudzených vecí (č.l. 121-122 spisu uznesenie o vrátení veci - mobilného telefónu), a pre spravodlivé rozhodnutie aj o tomto nároku by bolo potrebné súdom vykonať ďalšie dokazovanie, čo by predĺžilo samotné trestné konanie, a preto súd podľa poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho

výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.