Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/23/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: KESIDY, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 1/1562, 075 01 Trebišov, IČO: 46 045 082, zastúpeného: JUDr. T. Zaleta, advokát, s.r.o., so sídlom Ťahanovské riadky 25, 040 13 Košice, IČO: 36 578 291 proti žalovanej: R. Č., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J., o zaplatenie 355,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 300,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 300,- eur od 23.02.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 69,02 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.11.2018 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 355,- eur spolu s úrokom z omeškania výške 5,05 % ročne zo sumy 300,- eur od 23.02.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že pôžičky poskytované žalobcom nemožno považovať za spotrebiteľské úvery podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, keďže podľa písm. 1) zákona spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Žalobca poskytuje výlučne úvery/ pôžičky s dobou splatnosti od 10 do 30 dní, jednalo sa o pôžičky poskytované bezodplatne. Žalobca a žalovaná dňa 04.12.2015 uzavreli zmluvu o pôžičke. Žalobca na základe Zmluvy poskytol žalovanej pôžičku vo výške 300,- €, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi do 11.12.2015, táto lehota bla žalobcom predĺžená do 22.02.2016 (upomienkou). Zároveň touto upomienkou v zmysle čl. 7.2 zmluvných podmienok uplatnil nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 15 % z dlžnej sumy a nárok na režijný poplatok vo výške 10 €. Žalovaná dosiaľ neuhradila ani len časť dlžnej sumy. Žalobca má za to, že nepochybne preukázal vznik pohľadávky voči žalovanej tvorenej nasledujúcimi nárokmi: istina vo výške 300 €, zmluvná pokuta 15 % z dlžnej sumy (t.j. istiny) vo výške 45,- € a režijný poplatok vo výške 10,-€, teda celkovo v sume 355,- €. Čo sa týka prostriedkov procesného útoku, žalobca okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení označil v žalobe dôkazy.

3. Žalovaná sa k doručenej žalobe (dňa 27.03.2019) písomne nevyjadrila, prostriedky procesnej obrany nepoužila žiadne, na pojednávanie sa nedostavila.

4. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa na pojednávanie nedostavil zástupca žalobcu ani žalovaná, ktorí svoju neúčasť neospravedlnili. Súd

rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu, nakoľko ich účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú a otvoril pojednávanie ( , ďalej len „CSP“). Súd následne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci ( ).

5. Súd vykonal dokazovanie listinami: zmluvou o pôžičke, výzvou na zaplatenie, údajmi žalobcu - žiadosť, osobným účtom k pôžičke, zmluvnými podmienkami a zistil tento skutkový stav veci:

6. Zo žiadosti žalovanej zo dňa 4.12.2015, ID 27368 súd zistil, že žalovaná uviedla nasledujúce údaje: meno a priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, číslo občianskeho preukazu, hrubú mesačnú mzda, číslo bankového účtu, číslo mobilného telefónu, adresu trvalého pobytu a emailovú adresa.

7. Zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 04.12.2015 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako klientom a jej predmetom bolo poskytnutie pôžičky žalobcom žalovanej v celkovej výške 300,-eur, a to bez úroku a poplatkov. Žalovaná sa v zmluve zaviazala vrátiť veriteľovi istinu poskytnutej pôžičky do 7 dní odo dňa nasledujúceho po dni kedy je pôžička poskytnutá. Podľa bodu 6. zmluvy, ak klient nevráti pôžičku v lehote splatnosti, zaväzuje sa uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 15 % z dlžnej sumy a zároveň sa zaväzuje uhradiť jednorazový poplatok vo výške 10,-€ za administratívne, poštové a telekomunikačné výdavky spojené s vymáhaním dlžnej sumy. Uvedené bolo uvedené aj v zmluvných podmienkach v bode 7.2. Suma 300,- bola vyplatená dňa 04.12.2015 v prospech žalovanej.

8. Obsahom 2. upomienky žalobcu - výzvy na zaplatenie zo dňa 14.1.2016 bola výzva pre žalovanú k úhrade sumy 355,- € (dlžná suma 300,-€, zmluvná pokuta 45,- € a režijný poplatok 10,-€) do 22.02.2016.

9. Podľa , písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

10. Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

11. Podľa prvá veta o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) ZoSÚ, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

13. Podľa § 2 písm. a), b), c), d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c) iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

15. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

16. Podľa § 24 ods. 1 ZoSÚ, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.

17. Podľa prvá veta , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

18. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa Nariadenia vlády SR č. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Podľa , , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

21. Podľa , ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

22. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne, a to v časti nároku na zaplatenie neuhradenej časti istiny úveru spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy. Vykonaním dokazovaním súd zistil taký skutkový stav, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 04.12.2015 zmluvu o pôžičke, ktorú síce nemožno považovať v zmysle § 1 ods. 3 písm. l) ZoSÚ za spotrebiteľský úver, nakoľko jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 300,-€, ktoré sa žalovaná zaviazala splatiť (vrátiť) žalobcovi v lehote do 7 dní od poskytnutia, t.j. v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Žalobca v tomto právnom vzťahu vystupoval ako iný veriteľ v zmysle § 2 písm. c) ZoSÚ, nakoľko v rámci svojho podnikania ponúkol a poskytol žalovanej pôžičku, ktorá spĺňala podmienku uvedenú v § 1 ods. 3 písm. l) ZoSÚ. Žalovanú je potrebné posudzovať ako spotrebiteľa (§ 2 písm. a/ ZoSÚ), nakoľko jej bol ponúknutý, resp. poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (opak nebol tvrdený ani preukázaný žalobcom). Napriek tomu, že sa nejedná o spotrebiteľský úver, s poukazom na ust. § 24 ods. 1 ZoSÚ sa na vzťah žalobcu a žalovanej založený predmetnou

zmluvou zo dňa 04.12.2015 vzťahujú okrem iného aj ustanovenia § 11 ZoSÚ, ako i § 7 ods. 1 ZoSÚ. V zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ bol žalobca povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa (žalovaného) splácať spotrebiteľský úver, pričom do úvahy bolo potrebné zobrať najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Ak to tak neuskutočnil, v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1, za ktoré sa považuje neposudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Zo žiadosti o pôžičku vyplýva, že žalobca nezisťoval pre posúdenie schopnosti žalovanej splácať pôžičku jej výdavky, rodinný stav, žiadosť o pôžičku obsahuje iba údaj o hrubej mesačnej mzde žalovanej. Z tohto dôvodu súd považuje žalobcom poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový, teda žalovaná má právnu povinnosť vrátiť žalobcovi ním poskytnutú sumu úveru vo výške 300,-€ bez režijného poplatku vo výške 10,-€. Nakoľko v konaní bolo zistené, že žalovaná doposiaľ sumu úveru vo výške 300,-€ neuhradila, žalovaná toto tvrdenie žalobcu nesporovala, nepreukázala opak, súd potom žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 300,- € vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi túto sumu tak ako je uvedeného vo výroku I. tohto rozsudku. Súd priznal žalobcovi ním požadovaný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne, avšak len zo súdom priznanej sumy 300 € v zmysle ust. , , ktorého výška je v súlade s ustanovením Nariadenia vlády SR č. , a to odo dňa 23.02.2016, t.j. deň nasledujúci po dni dodatočnej lehoty určenej žalobcom na zaplatenie dlhu. Ako teda vyplýva z odôvodnenia, pre právne posúdenie úveru ako bezúročného a bezpoplatkového žalobcovi vznikol nárok na vrátenie sumy 300,-€, a to bez režijného poplatku vo výške 10,-€ ( v tejto časti súd žalobu výrokom II. zamietol).

23. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 45,- €, túto časť žaloby súd taktiež považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pričom pri rozhodovaní o zmluvnej pokute súd prvej inštancie vychádzal z právoplatného rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 9.7.2019, podľa ktorého súd nepriznal plnenie dodávateľovi (totožnému žalobcovi) z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky ( ). Ustanovenie je dôsledkom transpozície Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,a"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov". Ustanovenie zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú, resp. ak nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky. Takáto zmluvná podmienka je neplatná ( ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie ochrany práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval ( ). Zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno moderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.

24. S prihliadnutím na ustanovenie súd nemohol pristúpiť k opätovnému vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, resp. k priznaniu zmluvnej pokuty, a to z dôvodu, že zmluvná pokuta je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by len relativizoval ciele Európskej únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať. Na základe uvedených skutočností súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 45,- eur z vyššie uvedených dôvodov zamietol (výrok II.).

25. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu ( ) tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej, pričom pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia , teda z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vo veci. Žalobca je tou stranou sporu, ktorá má čiastočný úspech vo veci, pričom k tomu záveru súd dospel na základe toho, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 355,- € s príslušenstvom, no súdom mu bola priznaná len suma 300,-€ s príslušenstvom, čomu zodpovedá úspech žalobcu 84,51 % a úspech žalovanej (neúspech žalobcu) 15,49 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 69,02 % (84,51 % 15,49 %), keď od úspechu žalobcu bolo potrebné odrátať úspech žalovanej. Súd v zmysle rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Skalica, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ().