Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11S-222-2017.pdf
PDF · 223.94 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/222/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dany Kálnayovej a Mgr. Matúša Staríčka, v právnej veci žalobcu: O. Q., nar. XX. XX. XXXX, E. P. XX, L., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: 1/ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, za ktorú koná CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, a pribratých účastníkov konania: 2/ MH INVEST, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, zastúpený JUDr. Allanom Böhmom, advokátom, Jesenského 2, Bratislava, 3/ Združenie domových samospráv, Námestie SNP 13, Bratislava, P. O. Box 218, 850 00 Bratislava, 4/ W.. I. C., G. K. 7, L., 5/ G. E., I. 4, L., 6/ G. Q., G. K. XX, L., správnej žalobe zo dňa 28. 09. 2016 proti rozhodnutiu žalovaného č. 24780/2017/SV/B66367 zo dňa 03. 10. 2017, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Ostatným účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 24. 05. 2017 bola podaná žiadosť o stavebné povolenie, v ktorej bola za stavebníka označená spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. pre stavbu „Automotive Nitra Project, E1-Budovy“ v rozsahu stavebného objektu: SO 619 Stáčacia a prečerpávacia stanica/Liqiud tank Farm (TFA) v rámci prevádzkového súboru: PS 619.01 Technologické zariadenia a potrubia, PS 619.02 Elektrické rozvody a PS 619.3 Meranie a regulácia. V žiadosti boli uvedené konkrétne parcelné čísla pozemkov v katastrálnom území K. s uvedením parametrov stavby.
2. Následne správny orgán prvého stupňa vydal dňa 31. 05. 2017 oznámenie o začatí stavebného konania.
3. Žalobca podal námietky a pripomienky účastníka konania k oznámeniu o začatí stavebného konania zo dňa 31. 05. 2017, podaním zo dňa 19. 06. 2017 a okrem iného namietal, že je účastníkom konania i z dôvodu, že v prípade realizácii strategických parkov je daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Okrem toho namietal, že stavba sa dotýka
pozemkov v jeho vlastníctve cca 29 ha, a výrazne ho obmedzuje v jeho podnikateľských zámeroch. V rámci celého procesu poukázal i na to, že nie je uvedená požiadavka na zmenu parametrov cesty I/64 v úseku L. - X. - E. a žiadal posúdiť parametre tejto cesty v celom úseku až po napojenie na cestu R1A. Namietal tiež, že stavebný úrad upustil od ústneho pojednávanie ako i to, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z.
4. Súčasťou spisu je i záväzné stanovisko Ministerstvo životného prostredia SR zo dňa 28. 06. 2017, podľa ktorého je stavba z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými ním podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami.
Ďalej je súčasťou spisu žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z,, ktorou žalobca žiadal o zaslanie fotokópie celého správneho spisu. O žiadosti rozhodol Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky dňa 19. 06. 2017 tak, že nevyhovel žiadosti žalobcu, ktorý proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie v podaní zo dňa 26. 06. 2017.
5. Následne stavebný úrad, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky na základe žiadosti podanej stavebníkom Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. vydal stavebné povolenie č. OU-NR- OVBP2-2017/023309-9 dňa 12. 07. 2017, ktorým povolil stavbu „Automotive Nitra project - E1 Budovy“ v rozsahu tam uvedených stavebných objektov.
O námietkach žalobcu, ktoré vzniesol v priebehu stavebného konania stavebný úrad rozhodol tak, že ich zamietol.
V odôvodnení stavebného povolenia stavebný úrad vysvetlil okolnosti podania žiadosti o stavebné povolenie a postavenie spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. v stavebnom konaní a ďalej sa zaoberal jednotlivými námietkami žalobcu, ktoré nepovažoval za dôvodné.
6. Proti stavebnému povoleniu podal žalobca odvolanie zo dňa 02. 08. 2017, v ktorom poukázal na svoju argumentáciu a vyjadrenia, ktoré podal a ktorých sa pridržiava. Bol toho názoru, že správny orgán prvého stupňa sa s jeho námietkami dostatočne nevysporiadal a nezohľadnil ich. Navrhol, aby odvolací orgán podanému odvolaniu vyhovel a zamietol žiadosť o vydanie stavebného povolenia, resp. aby stavebné konanie zastavil, alternatívne, aby zrušil rozhodnutie vydané v stavebnom konaní a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
7. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. 24780/2017/SV/66367 zo dňa 03. 10. 2017 uviedol, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 12. 07. 2017 spolu so spisovým materiálom a nezistil dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie, a preto podanému odvolaniu nevyhovel.
Okresný úrad upustil od miestneho zisťovania a ústneho konania, pretože mu boli dobre známe pomery staveniska a účastníkom konania dal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, resp. nahliadnuť do nich v priebehu konania. Konštatoval, že stavba je umiestnená v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami Obce K., v katastrálnom území, v ktorom sa bude stavba uskutočňovať. Okresný úrad v konaní overil, že zámer posúdilo Ministerstva životného prostredia SR ako príslušný orgán v konaní podľa ust. § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. a vydalo rozhodnutie (záverečné stanovisko) č. 4783/2016-1.7./pl zo dňa 04. 11. 2016. Minister životného prostredia SR vydal dňa 13. 01. 2017 rozhodnutie podľa ust. § 61 ods. 2 správneho poriadku, ktorým zamietol rozklad žalobcu a JUDr. G. N. proti citovanému rozhodnutiu zo dňa 04. 11. 2016. V záverečnom stanovisku je uvedené, že ministerstvo súhlasí s realizáciou navrhovanej činnosti z dôvodu, že všetky predpokladané negatívne vplyvy na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, ktoré bolo možné identifikovať v priebehu procesu posudzovania vplyvov, je pri dôslednom uplatňovaní opatrení a podmienok stanovených v časti VI.3 a VI.4 tohto záverečného stanoviska možné zmierniť, kompenzovať, prípadne eliminovať. Okresný úrad v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Ministerstva životného prostredia SR listom zo dňa 28. 06 2017 vydalo záväzné stanovisko, v ktorom uviedlo, že predmetná povoľovaná stavba je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o
posudzovaní vplyvov, s rozhodnutím vydaným Ministerstva životného prostredia SR podľa tohto zákona a ich podmienkami.
V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný reagoval na námietky žalobcu v priebehu stavebného konania a v podanom odolaní. K námietke, že správny orgán nevyhovel jeho žiadosti o vyhotovenie kópie spisu v zmysle zákona o slobode informácií, nezaslal mu požadované fotokópie pred podaním námietok v stavebnému konaniu a konal v rozpore s ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku uviedol, že okresný úrad dňa 31. 05. 2017 v zmysle ust. § 61 stavebného zákona riadne oznámil všetkým účastníkom konania začatie konania o povolenie stavby, kde ich upovedomil, že sa môžu vyjadriť v lehote 7 pracovných dní od dňa doručenia oznámenia a upozornil ich na koncentračnú zásadu. Zároveň ich upozornil, že môžu nahliadnuť do spisu a dal im možnosť vyjadriť sa k prejednávanej veci. Žalobca toto právo riadne využil, keď podal pripomienky k oznámeniu o začatí stavebného konania a správny orgán sa týmito námietkami zaoberal, vysporiadal sa s nimi a rozhodol o nich. Žalobca v tomto konaní vystupuje ako účastník konania, a teda jeho práva ako účastníka konania nahliadať do spisu v zmysle správneho poriadku nie sú obmedzené. Vybavenie žiadosti o poskytnutie informácií v zmysle zákona o slobode informácií nie je predmetom tohto správneho konania.
K námietke o porušení Aarhuského dohovoru, Ústavy SR, zákona č. 24/2006 Z. z., správneho poriadku a iných právnych predpisov žalovaný uviedol, že okresný úrad poskytol všetkým účastníkom konania primeraný čas a možnosť, aby mohli nahliadnuť do podkladov konania, vyjadriť sa k nim, prípadne ho doplniť. Žalovaný nezistil porušenie uvedených noriem, ani porušenie práv, vrátane ústavných práv alebo práv chránených medzinárodnými dohovormi.
K námietke, že územný plán Mesta Nitra nerieši priestorovú reguláciu zástavby v predmetnom území, ale stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny uviedol, že pojem strategický park vyplýva z osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR o významnej investícii pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme v zmysle ust. § 1 ods. 3 a § 2 zákona č. 175/1999 Z. z. a stavebného zákona vydaného dňa 13. 07. 2015, ktorého návrh bol schválený uznesením vlády SR č.401/2015.
K námietke nesprávnej aplikácie ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona uviedol, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo územného plánu zóny. Poukázal na vydané osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015, doplnené 22. 7. 2015. Stavba je umiestnená v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Nitra, v katastrálnom území Obce K.. Z územného plánu Obce K., ako Mesta Nitra vyplýva funkčné usporiadanie, z osvedčenia vyplýva ohraničenie plochy strategického parku a zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu, vyplýva priestorové usporiadanie strategického parku.
Žalobca v odvolaní namietal i to, že predmetnému stanovenému konaniu nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie týkajúce sa strategického parku ako celku. K tomu žalovaný uviedol, že predmetná stavba bola posúdená Ministerstvom životného prostredia SR v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), na základe ktorého ministerstvo vydalo záverečné stanovisko č. 4793/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017. Stavba sa má realizovať rámci výstavby strategického parku, na ktorý vydalo Ministerstvo hospodárstva SR osvedčenie, ktorým je okresný úrad viazaný. Okrem toho bolo okresným úradom zabezpečené i ďalšie záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 28. 06. 2017, v ktorom sa uvádza, že povoľovaná stavba je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov, rozhodnutiami vydanými Ministerstva životného prostredia SR a ich relevantnými podmienkami.
Ohľadom námietok týkajúcich sa absencie zastavovacieho plánu žalovaný uviedol, že priestorové usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavený objekt, vydané dňa 16. 12. 2015. Vydaním staveného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia.
K námietkam týkajúcim sa dopravného napojenia uviedol, že dopravné napojenie sa neriešilo v tomto stavebnom konaní, nebolo predmetom stavebného povolenia, ani projektovej dokumentácie týkajúcej sa povoľovanej stavby a tieto vyhodnotilo ako neopodstatnené. Riešenie cestnej siete vychádza z dopravnej štúdie spracovanej spoločnosťou Výskumný ústav dopravný, a.s. v novembri 2015 a riešenie územia E. je vecou samostatného projektu riešeného v súčasnosti Slovensku správou ciest.
K ďalším námietkam žalobcu, ktoré súvisia s predchádzajúcimi ukončenými konaniami podľa stavebného zákona vo veci predmetnej stavby a námietkami, ktoré súvisia s konaniami vo veci iných stavieb podľa osobitného predpisu (zák. č. 26/2004 Z. z.) sa žalovaný nevyjadril, nakoľko tieto nesúvisia s meritórnymi konaním a rozhodovaním vo veci predmetnej stavby.
V závere rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že v odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tvrdeniu žalobcu, že v stavebnom konaní boli porušené jeho práva garantované Ústavou SR, alebo procesné práva vyplývajúce zo správneho poriadku alebo stavebného zákona.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
8. Podanou žalobou zo dňa 21. 12. 2017 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 03. 10. 2017, ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. OU-NR-OVBP2-2017/023309-9 zo dňa 12. 07. 2017 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch.
Poukazoval na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia (III.1) z dôvodu nenaplnenia podmienok podľa ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, čo namietal už v priebehu stavebného konania, ktorému nepredchádzalo územné konanie, pričom takýto postup nie je podľa jeho názoru zákonný. V oznámení Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 25. 11. 2015, ktoré sa týka práve usmernenia výkladu v rámci aplikácie ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, sa uvádza, že táto právna norma sa použije v prípadoch, keď je územie dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a v tejto súvislosti je potrebné oboznámiť sa s územným plánom mesta Nitry.
Územný plán Mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku a z toho dôvodu ustanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však do dnešného dňa vypracovaná nebola. Konkrétne poukázal na textovú časť územného plánu mesta Nitra, kde v poznámkovom aparáte v časti vysvetlenia pojmu „zástavba“, v odstavci „priemyselná výroba - priemyselný park“ je uvedené vysvetlenie: ... priemyselná výroba - priemyselný park (na vymedzených plochách je navrhnutá územná rezerva pre investične ucelený zámer realizácie kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom hlavnej a doplnkovej prevádzkovej činnosti). Keďže sa takýto zámer iba predpokladá, je využitie vymedzených plôch v území limitované spracovaním samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny v etape aktuálnej reálnosti zámeru. Vo výkresovej časti vo výkrese komplexný návrh v legende pri grafickom vyznačení priemyselného parku je uvedené: „priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“.
Je teda zrejmé, že výstavba v rámci strategického parku je podmienená spracovaním územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto územný plán zóny do dnešného dňa nebol v rámci mesta Nitra schválený. Objektívne je teda možné konštatovať, že nie je naplnená hypotéza právnej normy, na ktorú sa odvoláva stavebný úrad v ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona (aj pri použití vyššie uvedeného výkladu pravidiel ministerstva), a to v podobe nutnosti dodržiavania priestorového usporiadania zóny a funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny.
Územný plán Mesta Nitra bol schválený v roku 2003 a následne boli spracované jeho zmeny a doplnky číslo 1 až 5. V územnom pláne je vymedzené územie priemyselného parku sever, avšak nie je vymedzená hranica strategického parku a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nie je definované územie pre strategicky park. Z tohto pohľadu potom je nanajvýš pochybné odvolávanie sa na
ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie s ohľadom na to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu, keď strategický park v tomto prípade ako taký vôbec nie v územnom pláne Mesta Nitra obsiahnutý.
9. V ďalšej časti žaloby III.2 poukázal na nerešpektovanie § 9 ods. 2 vyhl. Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a poukázal na nespornú skutočnosť, že stavba je súčasťou navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, teda je evidentné, že sa jedná o súbor stavieb, pričom žiadny zastavovací plán celého súboru stavieb v komplexnej rovine zo strany stavebníka v stavebnom konaní doložený nebol a orgán verejnej správy túto skutočnosť nijako nezohľadnil.
10. Taktiež namietal (III.3), že podklady, z ktorých stavebný úrad vychádzal, konkrétne podklady týkajúce sa dopravného napojenia stavieb (ktorých sa má stavebné konanie týkať) a hlavne vyústenie dopravy na cestu I/64 ako i dopravné napojenie sú nepreskúmateľné a z podkladov nezistiteľné. Úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol do dnešného dňa vôbec dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku ako aj samotný areál „Automoitve Nitra Project“ daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie.
11. Poukázal i na rozhodnutie ministra životného prostredia zo dňa 13. 01. 2017, ktorým bolo v rozkladovom konaní potvrdené záverečné stanovisko, kde minister uviedol, že pred predložením žiadosti o stavebné povolenie bude potrebné spracovať návrh dopravného riešenia napojenia mestskej časti X., v lokalite E. na cestu I/XX. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by sa stavebný úrad s týmto zaoberal, a skúmal naplnenie ministrom stanovených podmienok pre ďalšie povoľovacie konania.
12. V závere žaloby (III.4) poukázal na zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, konkrétne ust. § 18 ods. 2 písm. b/ pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9, Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, kde sú v časti B upravené kritériá, resp. limity za naplnenia ktorých je v zmysle danej právnej normy povinné viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade predmetnej položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené bez limitu. V zmysle legislatívy je v prípade realizácií stavieb v rámci strategických parkov povinné viesť zisťovacie konania, a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Zdôraznil, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa citovaného zákona. Strategický park je širším pojmov, ako je záver „Automotive Nitra Project“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. Samotný strategický park teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol.
IV. Vyjadrenie žalovaného
13. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 08. 06. 2018 popísal priebeh administratívneho konania s tým, že v žalobe nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti, ani okolnosti ako tie, s ktorými sa už ako odvolací orgán podrobne zaoberal v odvolacom konaní a rozhodol o nich žalobou napadnutým rozhodnutím.
K jednotlivým námietkam žalobcu v podanej žalobe žalovaný uviedol, že predmetná stavba je súčasťou prípravy výstavby objektov na realizáciu strategického parku, na ktorý Ministerstvo hospodárstva SR vydalo osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny, sa územné rozhodnutie nevyžaduje.
K tvrdeniu o nezákonnosti procesu vydávania stavebného povolenia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona uviedol, že predmetná stavba sa má realizovať v rámci výstavby strategického parku, na ktorý Ministerstvo hospodárstva SR vydalo osvedčenie podľa § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. Zastáva názor, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje, nakoľko stavba je súčasťou plánovaného strategického parku. Žalobca ničím nepreukázal, že daná stavba nie je v súlade s predmetnou územnoplánovacou dokumentáciou. Správny orgán prvého stupňa i žalovaný sú osvedčením viazaní a nie sú oprávnení skúmať správnosť záverov v ňom uvedených. Poukázal i na
vyjadrenie Mesta Nitra, útvaru hlavného architekta zo dňa 03. 05. 2017, z ktorého jasne vyplýva, že v záväznej časti ÚPN Mesta Nitra nie je stanovená podmienka obstarať územný plán zóny pre územie Priemyselného parku Nitra - Sever.
K námietke ohľadne posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalovaný uviedol, že predmetná stavba bola posúdená Ministerstvom životného prostredia SR v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, na základe ktorého ministerstvo vydalo záverečné stanovisko (rozhodnutie) č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18. 01. 2017 a týmto je správny orgán viazaný. Na podporu tohto stanoviska priložil záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 28. 06. 2017, z ktorého vyplýva, že návrh je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými Ministerstva životného prostredia SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami. Okrem toho v zmysle uvedeného záverečného stanoviska bola navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ okrem iných položiek prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z.z. zhodne posúdená ako navrhovaná činnosť zaradená do kapitoly 9. Infraštruktúra, položky č. 15 „Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov“.
Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.
V. Ďalší priebeh konania
14. Dňa 14. 05. 2018 bol súdu doručený návrh spoločnosti MH Invest, s.r.o. zo dňa 10. 05. 2018 na pribratie do konania ako účastníka konania a vyjadrenie k žalobe. V predmetnom podaní je uvedené, že spoločnosť MH Invest, s.r.o. zabezpečuje výstavbu strategického priemyselného parku v Nitre, pre ktorý bolo vydané osvedčenie o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015 v znení osvedčenia zo dňa 22. 07. 2015, ktoré sa týka aj stavby „Automotive Nitra Projekt, E1 Budovy“. Spoločnosť je taktiež vlastníkom niektorých pozemkov, na ktorých je povolená a má byť realizovaná stavba na základe stavebného povolenia a bola i účastníkom stavebného konania.
K námietkam žalobcu v stavebnom konaní spoločnosť MH Invest, s.r.o. uviedla, že s nimi nesúhlasí, považuje ich za nedôvodné a neopodstatnené. K ďalšej námietke žalobcu v stavebnom konaní spoločnosť MH Invest, s.r.o. uviedla, že stavebný úrad a žalovaný sú viazaní záverečným stanoviskom Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 04. 11. 2016 a súhlasného stanoviska tohto ministerstva zo dňa 28. 06. 2017. K nenaplneniu podmienok pre aplikáciu ust. § 32 ods. 2 uviedol, že stavba je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Nitra pre k.ú. K., v ktorom katastrálnom území sa bude realizovať.
V súvislosti s námietkou nedostatočnej dokumentácie týkajúcej sa dopravného napojenia poukázal na to, že vznesená námietka je pre toto konanie irelevantná.
Ďalej uviedol, že správny orgán nie je oprávnený rozhodovať o porušení ústavných práv žalobcu. Aarhuský dohovor nepriznáva žiadne práva fyzickým a právnickým osobám, ale ukladá povinnosť zmluvným štátom, pričom právo na prístup k informáciám, účasť na rozhodovacom procese ani prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia nebol v stavebnom konaní žalobcovi odopreté.
Ďalšie vyjadrenie smerovali k námietkam žalobcu, ktoré boli uplatnené v samotnom stavebnom konaní.
15. Uznesením č. k. 11S/222/2016-79 zo dňa 29. 06. 2018 súd pribral do konania účastníkov administratívneho konania, a to: 1/ MH Invest, s.r.o., 2/ Združenie domových samospráv, 3/ W.. I. C., 4/ G. E., 5/ G. Q., 6/ I.. G. N., (ktorý sa následne účastníctva v tomto konaní účinne vzdal) a 7/ O. Q. K Q., (ktorý sa tiež vyhlásením do zápisnice z pojednávania svojho účastníctva vzdal), ktorým (resp. ich právnym zástupcom) zaslal žalobu spolu s prílohami a s výzvou, aby sa k podanej žalobe a k jej prílohám v určenej lehote vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, súd môže pokračovať ďalej v konaní.
16. K podanej žalobe sa ako účastník konania vyjadrila spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., podaním zo dňa 28. 01. 2019, ktorá k nezákonnosti procesu vydávania staveného povolenie uviedla, že bola naplnená hypotéza právnej normy - § 32 ods. 2 stavebného zákona, lebo otázka územného plánu Mesta Nitra, resp. funkčné využitie pozemkov vo vzťahu k strategickému parku bola doriešená v rámci schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a vydaných stavených povolení. Z územného plánu Obce K. ako i Mesta Nitra vyplýva funkčné usporiadania, a zo zastavovacieho plánu predloženého v konaní pre vydanie stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu vyplýva priestorové usporiadanie strategického parku.
17. K nerešpektovaniu § 9 ods. 2 vyhl. č. 453/2000 Z. z. uviedla, že priestorové usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý už bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt. Vydaním takéhoto stavebného povolenia sa stal zastavovací plán záväzný pre priestorové usporiadanie daného územia. Ohľadom námietok týkajúcich sa dopravného napojenia zdôraznila, že v tomto stavebnom konaní sa dopravné napojenie neriešilo, ani projektovej dokumentácie týkajúcej sa stavby a nesúvisia s jej realizáciou a teda ich považuje za nedôvodné.
18. K posudzovaniu strategického parku z hľadiska vplyvov na životné prostredie uviedla, že stavba bola posúdená Ministerstvom životného prostredia SR v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, na základe ktorého vydalo ministerstvo záverečné stanovisko zo dňa 04. 11. 2016 a v rámci konania o povolení stavby bolo okresným úradom zabezpečené aj ďalšie stanovisko Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 28. 06. 2017, v ktorom sa uvádza, že povoľovaná stavba je z koncepčného hľadiska v súlade so zákona o EIA.
19. Spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. sa zaoberala i aktívnou legitimáciou žalobcu na podanie správnej žaloby a uviedla, že je nepochybné, že žalobca získal postavenie účastníka v predmetnom konaní práve aplikáciou ust. § 24 a nasl. zák. č. 24/2006 Z. z., a teda žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle ust. § 178 ods. 3 SSP. Žalobca sa nemôže dožadovať v rámci správnej žaloby porušenia svojich subjektívnych práv alebo právom chránených záujmov, ale mal by sa domáhať porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia, čo však v tomto konaní nie je, podľa jej názoru, preukázané. Žalobca žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktorého jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté.
20. Spoločnosť MH INVEST, s.r.o. v podaní zo dňa 11. 11. 2019 poukázala na už vydané rozsudky správneho súdu pod č. k. 11S/236/2016-483 zo dňa 12. 09. 201/8, č. k. 15S/38/2016-308 zo dňa 20.11.2018 a č. k. 11S/220/2017-270 zo dňa 15. 05. 2019 a mala za to, že krajský súd vydal rozsudky vo veciach, ktoré sú skutkovo obdobné veci prejednávanej tunajším súdom v konaní pod sp. zn. 11S/222/2017.
21. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 20. 11.2019, na ktorom sa vyjadril žalobca, jeho právny zástupca, ako i právny zástupca spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. Žalobca na pojednávaní prehlásil, že sa vzdáva účastníctva v tomto konaní ako pribratý účastník v rade 7/ - O. Q. K Q.. Ďalej na pojednávaní žalobca predložil súdu Zámer SARIO - str. 17 a Automotive Nitra Project - Fáza 2 str. 40, vyjadrenie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 02. 08. 2017 k žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z., rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 27. 07. 2017 a vysvetlenie, prečo sa strategický park Nitra musí posudzovať ...., základné údaje o navrhovanej činnosti Strategický park Haniska a zákonné podmienky uplatnenie § 32 ods. 2 stavebného zákona).
22. Žalobca na pojednávaní predložil fotokópiu námietky zaujatosti zo dňa 25. 09. 2019 (doručenú súdu dňa 25. 09. 2019 na pojednávaní v inej veci) proti senátu 11S Krajského súdu v Nitre v zložení JUDr. E., JUDr. E. a JUDr. T.. Uviedol, že táto námietka sa podľa jej obsahu vzťahuje i na toto konanie. Na tejto námietke zaujatosti proti JUDr. E. a JUDr. E. trval a námietku zaujatosti proti JUDr. K. T. ako zastupujúcej členke senátu nepodal.
23. Z predloženého podania - námietky zaujatosti (č. l. 262-263 v súdnom spise) zo dňa 25. 09. 2019 súd zistil, že sa jedná o totožnú námietku zaujatosti, ako žalobca podal v konaní vedenom na tunajšom súdu pod sp. zn. 11S/22/2018 a sp. zn. 11S/24/2018, resp. v konaniach pod sp. zn. 11S/2/2017 a sp. zn. 11S/124/2017. V súvislosti s vyššie uvedenými tvrdeniami žalobcu správny súd poukazuje na
predmetné podanie zo dňa 25. 09. 2019, v ktorom žalobca konkrétne uviedol, že námietku zaujatosti vznáša „v konaní 11S/22/2018 a 11S/24/2018 ako aj na október 2019 vytýčené pojednávania v konaniach 11S/2/2017 a 11S/124/2017“, pričom tvrdil, že podľa obsahu sa uvedená námietka zaujatosti vzťahuje aj na konanie sp. zn. 11S/222/2017.
24. Námietka zaujatosti musí obsahovať všeobecné náležitosti podania v zmysle ust. § 57 SSP a osobitné náležitosti v zmysle ust. 90 ods. 2 SSP, pričom v prípade prebiehajúceho súdneho konania je náležitosťou podania aj uvedenie spisovej značky konania. Žalobca nemôže očakávať, že súd vyhotoví fotokópie jeho námietky zaujatosti, v príslušnom súdnom registri vylustruje spisové značky konaní, ktoré sa týkajú žalobcu (a pritom súvisia s výstavbou automobilového závodu Jaguar Land Rover) a následne tieto fotokópie založí do vylustrovaných súdnych spisov. Pokiaľ žalobca mienil podať námietku zaujatosti i v ostatných konaniach, ktoré sa vedú vo veciach jeho žalôb a ktoré napadli do senátu 11S, mal tak urobiť právne relevantným spôsobom, a nie vo fotokópii a bez uvedenia spisovej značky.
25. Správnemu súdu je taktiež z jeho doterajšej rozhodovacej činnosti známe, že o námietke zaujatosti zo dňa 25. 09. 2019 vznesenej žalobcom vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/22/2018 rozhodol Najvyšší súd SR uznesením v konaní pod sp. zn. 4Ndz/1/2019 zo dňa 02. 10. 2019 (doručeným tunajšiemu súdu dňa 09. 10. 2019) tak, že sudkyne Krajského súdu v Nitre JUDr. R. E., JUD. K. E. a JUDr. M. T. nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodnutia veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/22/2018.
26. Dňa 21. 10. 2019 bolo tunajšiemu súdu doručené ďalšie uznesenie Najvyššieho súdu SR vydané v konaní pod sp. zn. 8Ndz/1/2019 zo dňa 07. 10. 2019, ktorým Najvyšší súd SR rozhodol o totožnej námietke zaujatosti zo dňa 25. 09. 2018 vznesenej žalobcom tak, že sudkyne Krajského súdu v Nitra JUDr. R. E., JUDr. K. E. a JUDr. M. T. nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/24/2018. Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyššie uvedených spisových značiek si správny súd pripojil a založil do súdneho spisu vedeného v tejto predmetnej veci (sp. zn. 11S/222/2017 na č. l. 264 - 273). Na doplnenie je potrebné uviesť, že JUDr. M. T. už toho času nie je sudkyňou Krajského súdu v Nitre.
27. Z vyššie uvedeného vyplýva, že oba senáty Najvyššieho súdu SR rozhodovali na základe námietky zaujatosti zo dňa 25. 09. 2019, ktorá bola podaná jedným podaním vo veciach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/22/2018, 11S/24/2018, 11S/2/2017 a 11S/124/2017. V uznesení v konaní pod sp. zn. 8Ndz/1/2019 zo dňa 07. 10. 2019 Najvyšší súd SR okrem iného uviedol: „Záverom najvyšší súd poučuje žalobcu, že v zmysle ust. § 95 SSP, ak nevyhovie šikanóznej alebo zjavne bezdôvodnej námietke zaujatosti, môže uložiť účastníkovi konania, ktorý takúto námietku uplatnil, poriadkovú pokutu do 500,- eur. Napriek tomu, že v predmetnej veci sa jedná o zjavne bezdôvodnú námietku zaujatosti, najvyšší súd tentokrát toto svoje oprávnenie nevyužil, je však potrebné upozorniť žalobcu, najmä s ohľadom na skutočnosť, že vystupuje ako strana v 120 obsahovo obdobných konaniach pred Krajským súdom v Nitre, že v prípade, ak bude v citovaných konaniach vznášať zjavne bezdôvodné námietky zaujatosti, najvyšší súd k uloženiu pokuty podľa § 95 SSP pristúpi“.
28. Vzhľadom na totožnosť obsahu námietok vznesených žalobcom v podaní zo dňa 25. 09. 2019 v tomto konaní (sp. zn. 11S/222/2017) a v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/22/2018 a sp. zn. 11S/24/2018, ale predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že totožné námietky žalobcu (vznesené v jednom podaní, ktoré žalobca ďalej predkladá vo fotokópii) už boli predmetom posudzovania zo strany senátov Najvyššieho súdu SR a žalobcom namietané sudkyne neboli vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci, postupoval tunajší súd tak, že obsahovo totožné námietky už nepredložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR. Správny súd takto postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. V tejto súvislosti súd poukazuje i na veľký komentár k Správnemu súdnemu poriadku (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol), str. 517: „Účastník konania proti nepredloženiu veci nadriadenému správnemu súdu nemá možnosť podania opravného prostriedku. Svoj nesúhlas s takýmto postupom môže uplatniť v rámci kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu. Pokiaľ by došlo k pochybeniu (namietaný sudca nesprávne posúdil obsahovú totožnosť námietky), kasačný súd sa tým v rámci konania o kasačnej sťažnosti musí zaoberať. Posúdi, či konanie netrpelo vadou spočívajúcou v tom, že vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca (§ 440 ods. 1 písm. e/ SSP). V kladnom prípade ide o vadu, na ktorú musí prihliadnuť. Ak dospeje k záveru, že dôvody vznesené účastníkom nie sú
spôsobilé spochybniť nezaujatosť sudcu, teda vo veci nerozhodol vylúčený sudca, vyjadrí tento záver v odôvodnení rozhodnutia, ktorým rozhodol o kasačnej sťažnosti“.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
29. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 21. 12. 2017, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaniach žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 03. 10. 2017 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
30. Podľa § 8 ods. 1, 2, 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom od 17. 10. 2015 do 31. 12. 2018, teda i v čase stavebného konania, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce. Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria: a/ Koncepcia územného rozvoja Slovenska, b/ územný plán regiónu, c/ územný plán obce, d/ územný plán zóny. Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie ( § 13).
Podľa § 11 ods. 5, 6 vyššie citovaného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b/ prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, c/ zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, d/ zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, e/ hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len "zastavané územie") a ostatným územím obce, f/ zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, g/ plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny. Územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny.
Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje a/ obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce, b/ vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely.
Podľa § 13 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá, ods. 3 písm. b/ vyššie citovaného zákona, územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť. Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy b/ v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania
prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene.
Podľa § 27 ods. 3, 6 vyššie citovaného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb.
Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby, b/ rozhodnutie o využití územia, c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, 1fc) ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.
Podľa § 59 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník, b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.
Podľa § 139 ods. 1, vyššie citovaného zákona, pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, 13) b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, 13a) c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, 13b) d/ užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. 13c)
Podľa § 139a ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území. Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí.
Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. __________________________ 1fc) § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
31. Podľa § 1 ods. 3, 8, 11, 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 07. 07. 2015, významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať a/ podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, alebo b/ podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa osvedčenia, že stavba je významnou investíciou. Strategickým parkom sa rozumie súhrn a/ pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha, a b/ stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb,2a) činností v oblasti výskumu a vývoja. Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to a/ usporiadanie vlastníckych vzťahov, b/ výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií, c/ výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, d/ výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, e/ iné obdobné prípravné činnosti.
32. Podľa § 3 písm. r/, s/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona r) verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.
Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením. Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí a/ fyzická osoba staršia ako 18 rokov, Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu.
Podľa § 24 ods. 2, 3, 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je c) meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu.
33. Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 10. 2017, teda i v čase rozhodovania žalovaného, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
34. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).
Podľa § 42 ods. 1, 2 SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a), b/ podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e), c/ podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, d/ zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť. Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.
Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.
Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
Podľa § 178 ods. 1, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
Podľa § 181 ods. 1, 3, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
35. Žalobca v podanej žalobe namietal, že neboli naplnené podmienky vydania stavebného povolenia v zmysle ust. § 32 od 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (teda na vydanie stavebného povolenia bez toho, aby stavebnému konaniu predchádzalo územné konanie a vydanie rozhodnutia v územnom konaní) tvrdiac, že územný plán mesta stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá nebola vypracovaná. Ďalej tvrdil, že územný plán mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale podľa jeho názoru nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a teda stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Taktiež poukazoval na konkrétne body
textovej časti územného plánu Mesta Nitra (poznámkový aparát) a na vysvetlenie pojmu zástavba ako i na výkresovú časť (komplexný návrh) a na legendu pri grafickom vyznačení priemyselného parku.
Ďalšia jeho námietka smerovala k tomu, že navrhovaná činnosť, v rámci ktorej sa realizujú aj stavby povolené v predmetnom stavebnom konaní, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa ust. § 18 ods. 1 písm. a/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
36. S poukazom na takto žalobcom formulované dôvody žaloby (III. časť žaloby) a obsah predloženého administratívneho spisu, správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie predmetnej žaloby. Pod aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie subjektu, z ktorého mu vyplýva ním uplatňované právo, resp. nárok si takéto právo, či nárok uplatňovať na súde. Súd aktívnu legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, pričom v správnom súdnictve ide o osobitný druh procesnej podmienky konania, ktorej nedostatok by mal za následok odmietnutie žaloby v zmysle ust. § 98 ods. 1 písm. e/ SSP. Na stavebné konanie sa aplikuje zákon č. 71/967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v ust. § 14 obsahuje i definíciu účastníka správneho konania v tom zmysle, že: 1/ účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, 2/ koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
Stavebný zákon v ust. § 59 ods. 1 (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) ustanovuje, kto môže byť účastníkom stavebného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v správnom konaní (územnom alebo stavebnom konaní), a preto pre stavebné konanie platia primerane ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok), a to s poukazom na ust. § 140 stavebného zákona (ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní).
Pojem účastníka konania definuje tak stavebný zákon, ako aj správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v stavebnom konaní bolo potrebné postupovať podľa ut. § 59 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku.
Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná v ust. § 140 stavebného zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku, inak.
Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania, je preto v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov upravené osobitnými právnymi aktmi. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom.
Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v ust. § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje dávajú predpisy hmotného práva. Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie
v príslušnom zákone výslovne priznané. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v ust. § 59 definuje účastníkov stavebného konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom konaní správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Sžk/23/2017 zo dňa 01. 03. 2018, v zmysle ktorého „stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom predpise o správnom konaní, kasačný súd má za to, že ustanovenie § 140 stavebného zákona vylučuje aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania“.
V priebehu stavebného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby, nie je osobou, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak jej vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Z predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že žalobca nie je vlastníkom pozemku v katastrálnom území K., na ktorých sa stavba realizuje a ktoré sú uvedené v rozhodnutí zo dňa 12. 07. 2017 (stavebné povolenie) a nie je vlastníkom ani susedných pozemkov (toto ani netvrdil), teda jeho vlastnícke práva nemôžu byť žiadnym spôsobom dotknuté. Ustanovenie § 139 stavebného zákon definuje pojem „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitý v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich". Iné práva k pozemkom sú definované v ust. § 139 písm. a/, b/, c/ stavebného zákona tak, že iným právom k pozemkom a stavbám sa podľa povahy prípadu rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov.
Žalobca nepreukázal iné práva k pozemkom, na ktorých sa stavba realizuje tak, ako sú tieto práva vymedzené v ust. § 139 písm. a/, b/, c/ vyššie citovaného zákona, teda nepreukázal užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, taktiež nepreukázal ani právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, resp. z iných právnych predpisov. V predmetnom stavebnom konaní žalobca nebol ani stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou, ani projektantom povoľovanej stavby.
Žalobcovi teda nemožno priznať postavenie účastníka stavebného konania podľa ust. § 59 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/ stavebného zákona. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že správne orgány konali so žalobcom ako s účastníkom stavebného konania v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, čo znamená, že žalobca bol účastníkom stavebného konania ako osoba, ktorej toto oprávnenie vyplývalo z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 24 až 27 tohto zákona), teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil postup podľa ust. § 24 ods. 3, resp. 4 tohto zákona, teda podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project- Fáza 2“, ktorý predložila spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o.. Žalobca bol účastníkom konania vedeného na Ministerstve životného prostredia SR, odbore posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré bolo ukončené vydaním záverečného stanoviska č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 a v ktorom ministerstvo súhlasilo s realizáciou navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ za predpokladu splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedených v kapitole VI.3 tohto záverečného stanoviska. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad zo dňa 05. 12. 2016, o ktorom rozhodol minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017 tak, že rozklad žalobcu zamietol a záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 potvrdil. Záverečné stanovisko ministerstva spolu s rozhodnutím ministra zo dňa 13. 01. 2017 nadobudli právoplatnosť dňa 18. 01. 2017 a obe sú súčasťou administratívneho spisu, pričom i súd ich má k dispozícii.
37. S poukazom na vyššie uvedené je potom súd toho názoru, že žalobu žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle ust. § 178 ods. 3 SSP, teda ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou, pretože nestačí
tvrdiť, že žalobca sa prihlásil do stavebného konania, ale dôvod jeho účasti musí byť presne definovaný v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. a/ až e/ stavebného zákona, čo je dôležité i z hľadiska posúdenia žalobnej legitimácie na podanie správnej žaloby. Aktívne legitimovaná na podanie žaloby je okrem iných i fyzická osoba za predpokladu, že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pričom tvrdenie o takomto ukrátení musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci jej žalobných bodov. Žaloba podaná žalobcom v predmetnej veci, teda proti rozhodnutiu v stavebnom konaní, takéto tvrdenie obsahuje, ale žalobca v nej žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v jej III. časti je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť, čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že investícia, súčasťou ktorej sú i stavby uvedené v stavebnom povolení zo dňa 12. 07. 2017, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
38. Žalobca teda vzniesol žalobnú argumentáciu spočívajúcu v tom, že stavby, ktoré boli predmetom stavebného konania sa realizujú v rámci navrhovanej činnosti, ktorá podľa tvrdení správnych orgánov bola posúdená v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z., pričom žalobca namietal, že navrhovaná činnosť podľa prvého zámeru bola len predmetom zisťovacieho konania a v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie v zmysle citovaného zákona. Táto jeho argumentácia by mohla poukazovať, resp. poukazuje na negatívne dôsledky neposudzovania navrhovanej činnosti na životné prostredie. Preverenie oprávnenosti tejto argumentácie je však úlohou správnych orgánov. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že stavebnému konaniu v predmetnej veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Ministerstva životného prostredia SR vydalo rozhodnutie - záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016, ktoré bolo vypracované podľa § 37 ods. 1 - 3 citovaného zákona, keď účelom navrhovanej činnosť je vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar Land Rover v lokalite strategického parku Nitra, a jej súčasťou sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktúry. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18. 01. 2017 a je záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní ako i pre správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/222/2017.
39. Pre konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/222/2017 je podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 03. 10. 2017 (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha), existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 04. 11. 2016 vydané v zisťovacom konaní (právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 18. 01. 2017). Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom stavebnom konaní z tohto právoplatného rozhodnutia vychádzali a bolo pre ne záväzné (čo vyplýva i zo žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní), a to s poukazom na ust. § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a stále existujú právoplatné rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal.
40. Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní (žalobca to ani nežiadal, i keď na tieto rozhodnutia poukazoval), ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, ktoré vychádzajú z rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní, a to i s poukazom na ust. § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní je možné preskúmať správnym súdom a tieto sú i predmetom samostatného súdneho konania vedeného na tunajšom súde.
41. V predmetnom súdom konaní na základe podanej žaloby sa teda nebolo možné zaoberať otázkou, či predmetná investícia (súčasťou ktorej sú i stavby uvedené v stavebnom povolení zo dňa 12. 07. 2017) mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle ust. § 18 ods. 1 písm. a/ zákona č. 24/2006 Z. z., nakoľko táto otázka je predmetom posudzovania v inom súdnom konaní vedenom na základe žaloby žalobcu.
42. Súd sa zaoberal i ďalšou námietkou žalobcu, ktorá sa týkala toho, že neboli naplnené podmienky vydania stavebného povolenia v zmysle ust. § 32 od 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a že stavebnému konaniu malo predchádzať územné konanie.
K tejto námietke je potrebné uviesť, že súd sa oboznámil s územným plánom Mesta Nitra, ktorý bol schválený mestským zastupiteľstvom v Nitre dňa 22. 05. 2003 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením (ďalej len VZN) mesta Nitry č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 (posledný nadobudol účinnosť dňa 18. 07. 2015) a je uvedená v prílohe č. 1 k tomuto VZN. Cieľom VZN je zabezpečenie dokumentu pre riadenie územnej a koncepčnej činnosti a taktiež pre stanovenie regulatívov a limitov využitia územia a zásad pre ďalší rozvoj mesta Nitra v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Správny súd poukazuje na predmetné VZN Mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho dodatkov, konkrétne na jeho záväznú časť, t. j. časť I. (Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia), kapitolu 1 (V oblasti usporiadania územia a rozvoja sídelnej štruktúry), bod 1.13 (Pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia obstarať a schváliť územný plán zóny), pričom v bodoch 1.13.1 - 1.13.5 sú uvedené priestorovo funkčné celky, ktorých sa obstaranie a schválenie územného plánu zóny týka, ale oblasť, resp. priestorovo funkčný celok K. tu nie je uvedený.
Na tejto skutočnosti nemôže nič meniť ani zistenie, že v časti územného plánu Mesta Nitra s označením „UPN Nitra - Zástavba“ pod bodom „zástavba“ a v časti „UPN Nitra - Komplexný výkres“ pod bodom „priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia“ je uvedený text „Priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“. Vo vyjadrení Mesta Nitra útvaru hlavného architekta zo dňa 03. 05. 2017 v rámci strategického praku vyplýva, že v záväzne časti ÚPN Mesta Nitra nie je stanovená podmienka obstarať územný plán zóny pre územie Premysleného praku Nitra - Sever. Mesto Nitra vo vyjadrení zo dňa 25. 08. 2017 výslovne uvádza, že v záväznej časti ÚPN Mesta Nitra, ktorá bola vyhlásená VZN č. 3/2003 v znení neskorších dodatkov, nie je stanovená podmienka obstarať územný plán zóny pre územie Priemyselného parku Nitra - Sever.
Z vyššie uvedených dôvodov potom súd námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že pre vydanie stavebného povolenia v predmetnej veci bez predchádzajúceho vydania územného rozhodnutia neboli naplnené podmienky považoval za nedôvodnú. Ako vyplýva z ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov na postup podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok.
Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle ust. § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné konanie sa týkalo stavby „Automotive Nitra project, E1 budovy“ (v rozsahu stavebného objektu Stáčacia a prečerpávacia stanica a prevádzkových súborov Technické zariadenia a potrubia, Elektrické rozvody), teda výstavby objektov na prípravu výstavby objektov na realizáciu strategického parku. Ministerstvo hospodárstva SR vydalo na základe žiadosti spoločnosti MH Invest, s.r.o. dňa 13. 07. 2015 a následne dňa 22. 07. 2015 osvedčenie pre stavbu „vybudovanie strategického parku“, ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s ust. § 1 ods. 12 vyššie citovaného zákona s tým, že výstavbu bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá o vydanie osvedčenia požiadala. V oboch osvedčeniach je uvedené, že stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Následne po vydaní týchto osvedčení bolo vydané osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR o významnej investícii č. 13489/2016-1000-02436 dňa 14. 01. 2016. Z tohto osvedčenia súd zistil, že bolo vydané pre stavbu „výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre“ v rámci strategického parku v Nitre s tým, že stavbu bude zabezpečovať Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. a táto stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa ust. § 1 ods. 2 vyššie citovaného zákona. Ďalšie osvedčenie vydalo Ministerstvo hospodárstva SR dňa 27. 02. 2017 k stavbe „Vybudovanie strategického parku“, ktorá stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verenom záujme.
Týmto bola teda jednoznačne splnená prvá podmienka stanovená v ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku.
Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. V predmetnej veci umiestnenie strategického parku, resp. príprava územia na realizáciu strategického parku nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Nitra a vyplýva z územného plánu mesta bez potreby vypracovania územného plánu zóny, čo potvrdilo Mesto Nitra vo svojom záväznom stanovisku zo dňa 03. 05. 2017. Umiestnenie strategického parku, resp. navrhovanej v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever potvrdzuje i predmetný zámer. Sám žalobca v podanej žalobe tvrdí, že v aktuálnom územnom pláne Mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku sever (ale nie je vymedzená hranica strategického parku a nie je definované územie pre strategický park) s tým, že strategický park ako taký v územnom pláne Mesta Nitra nie je obsiahnutý. V územnom pláne Mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne Mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. 10. 2015 zákonom č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Do zákona č. 175/1999 Z. z. bol termín „strategický park“ zavedený s účinnosťou od 07. 07. 2015 zákonom č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
43. Z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne Mesta Nitra, nakoľko posledný dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom Mesta Nitra dňa 11. 06. 2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný. Podľa zámeru „Automotive Nitra Project“ vypracovaného pre užívateľa Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu v auguste 2015 bude navrhovaná činnosť (spočívajúca vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne) umiestnená v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever.
44. Podmienkou pre postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“, ale, ako už bolo vyššie uvedené, podmienkou je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku a táto podmienka bola splnená.
45. K oznámeniu žalovaného zo dňa 25. 11. 2015, na ktoré poukazoval žalobca v podanej žalobe je potrebné uviesť, že sa jedná o stanovisko žalovaného k výkladu ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Z. z. a je v ňom výslovne uvedené „pre územie, ktoré je dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a ktoré je zároveň určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu územia na realizáciu strategického parku významnej investície sa nevyžaduje územné konanie“. Predmetné stanovisko nie je záväzné pre súd a ani z neho nevyplýva, že by konkrétne územie určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu realizácie strategického parku významnej investície vyžadovalo vykonanie územného konania. V predmetnej veci súd poukazuje na ust. § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ktorý stanovuje prípady, kedy sa spracúva pre časť obce územný plán zóny (okrem iného i v prípade, ak schválený územný plán obce ustanovuje obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce) a je toho názoru, že o takýto prípad sa v predmetnej veci nejedná, nakoľko platný územný plán Mesta Nitry neustanovuje pre priestorovo funkčný celok K. obstarať a vypracovať územný plán zóny. Taktiež súd považuje za dôležité poukázať na skutočnosť, že stavba s označením „vybudovanie strategického parku“, na ktorú bolo dňa 13. 07. 2015 a 22. 07. 2015 vydané osvedčenie o významnej investícii, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme je umiestnená v nadväznosti na existujúci priemyselný park, Nitra - Sever, čo vyplýva z predloženého zámeru podľa zákona č. 24/2006
Z. z. vypracovaného v auguste 2015 pre užívateľa a navrhovateľa, t. j. Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu.
46. K námietke žalobcu v bode III.2 žaloby (nerešpektovanie ust. § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. a nepredloženie zastavovacieho plánu) správny súd uvádza, že túto námietku žalobca vzniesol v odvolaní zo dňa 02. 08. 2017 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 12. 07. 2017 a žalovaný sa s touto námietkou riadne vysporiadal, keď uviedol, že priestorové usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho plán, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu, vydané pod č. OU-NR-OVBP2-2015/041342-026 dňa 16. 12. 2015 a toto žalobca taktiež v podanej žalobe nespochybnil. Z uvedených dôvodov potom správny súd posúdil žalobcom vznesenú námietku ako nedôvodnú.
47. Za nedôvodnú považoval i námietku uvedenú v časti III.3 podanej žaloby (dopravné napojenie, vyústenie dopravy na cestu I/64, napojenie na rýchlostnú komunikáciu R1A). V súvislosti s touto námietkou súd poukazuje na ust. § 66 ods. 4 písm. d/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby podľa potreby okrem iného určia i podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie a pod. Z uvedeného vyplýva, že napr. požiadavky napojenia na pozemné komunikácie sa určia v podmienkach uskutočnenia stavby podľa potreby. V predmetnej veci je podstatná tá skutočnosť, že stavebník požiadal o stavebné povolenie k stavbe identifikovanej ako „Automotive Nitra project, E1- Budovy“ v rozsahu tam uvedeného stavebného objektu a prevádzkových súborov. Správny orgán prvého stupňa, rovnako ako žalovaný, v súvislosti s požadovanou výstavbou nevzhliadli potrebu vo svojich rozhodnutiach určiť požiadavky napojenia predmetnej stavby na pozemné komunikácie, čo žalovaný vo svojom rozhodnutí na základe námietky žalobcu v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu i riadne zdôvodnil, pričom poukázal najmä na to, že predmetom tohto stavebného povolenia, ani projektovej dokumentácie nebolo dopravné napojenie. Riešenie cestnej siete vychádza z Dopravnej štúdie spracovanej spoločnosťou Výskumný ústav dopravný, a s. a riešenie územia E. je vecou samostatného projektu riešeného v súčasnosti Slovenskou správou ciest.
48. K námietke, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. že strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie (časť III.4 žaloby), správny súd dáva do pozornosti žalobcu a zdôrazňuje, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov. Žalobca v žalobe poukazoval na ust. § 18 ods. 2 písm. b/ vyššie citovaného zákona, pričom tvrdil, že „v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie a to bez akýchkoľvek determinantov“. Táto argumentácia žalobcu by mohla poukazovať, resp. poukazuje na negatívne dôsledky neposudzovania navrhovanej činnosti na životné prostredie. Preverenie oprávnenosti tejto argumentácie je však úlohou správnych orgánov.
Z ust. § 18 ods. 2 písm. b/ tohto zákona vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len "zisťovacie konanie") musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti B. V prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie) je uvedený, okrem iných, i bod 9 a položka 15 nasledovne: 9. Infraštruktúra Pol. Činnosť, objekty a Prahové hodnoty číslo zariadenia Časť A Časť B (povinné) (zisťovacie hodnotenie) konanie)
15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu
vrátane priemyselných parkov
V predmetnej veci pre činnosť „Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov“ v časti B (zisťovacie konanie) je uvedená prahová hodnota „bez limitu“, čo znamená, že takáto činnosť sa stáva predmetom zisťovacieho konania automaticky. V zmysle tohto postupoval i príslušný správny orgán, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, keď navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project“ posudzoval v rámci zisťovacieho konania a vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa ust. § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. (navrhovaná činnosť spočíva vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne).
Toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015 a právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 28. 12. 2015. Žalobca sa žalobou zo dňa 23. 02. 2016 v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 26S/3/2016 domáha preskúmania a zrušenia tohto rozhodnutia, pričom ku dňu 12. 02. 2020 nebolo vo veci rozhodnuté, čo znamená, že žalobou napadnuté rozhodnutie vo vyššie uvedenom súdom konaní je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní ako i pre správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/222/2017.
49. V súvislosti s námietkou žalobcu uvedenou v časti III.4 žaloby je potrebné poukázať i na tú skutočnosť, že Ministerstvo životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie vydalo záverečné stanovisko pod č. 4783/2016-1.7/pl. dňa 04. 11. 2016 k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom je ako užívateľ uvedená spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. a v ktorom vyjadrilo súhlas s navrhovanou činnosťou za predpokladu splnenia tam uvedených podmienok a realizácie opatrení. Proti tomuto záverečnému stanovisku podal žalobca rozklad, ktorý minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017 zamietol a záverečné stanovisko pod č. 4783/2016-1.7/pl. zo dňa 04. 11. 2016 potvrdil.
50. Pre konanie v predmetnej veci, t. j. vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/222/2017 je podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 03. 10. 2017, resp. i v čase rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 12. 07. 2017 (zrušenia ktorých sa žalobca v tomto konaní domáha) existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 08. 10. 2015 vydané v zisťovacom konaní (právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 28. 12. 2015), ktoré bolo potvrdené odvolacím orgánom rozhodnutím zo dňa 14. 12. 2015, ďalej existovalo záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie pod č. 4783/2016-1.7/pl. zo dňa 04. 11. 2016 k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom ministerstvo vyjadrilo súhlas s touto navrhovanou činnosťou a existovalo i rozhodnutie ministra životného prostredia SR pod č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017, ktorým toto záverečné stanovisko potvrdil.
51. Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom stavebnom konaní z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné (čo vyplýva i zo žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní), a to s poukazom na ust. § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a stále existujú vyššie označené právoplatné rozhodnutia vydané v konaniach, ktoré tomuto konaniu predchádzali) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal.
52. Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v predmetom stavebnom konaní, a to i s poukazom na ust. § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je možné preskúmať správnym súdom a tieto sú i predmetom samostatného súdneho konania vedeného na tunajšom súde (napr. sp. zn. 26S/3/2016).
53. Námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe súd posúdil ako nedôvodné a námietkami, ktoré žalobca vzniesol v priebehu súdneho konania (zámer SARIO - str. 17 a Automotive Nitra Project - Fáza
2 str. 40, vyjadreniu Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 02. 08. 2017, k žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z., rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 27. 07. 2017 a vysvetleniu, prečo sa strategický park Nitra musí posudzovať ...., základné údaje o navrhovanej činnosti Strategický park Y. a zákonné podmienky uplatnenie § 32 ods. 2 stavebného zákona) a jednoznačne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanej verejnosti sa správny súd nezaoberal a neposudzoval ich. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy, pričom táto lehota je prekluzívna a jej zmeškanie nemožno odpustiť. Rozšírenie žaloby alebo uvedenie ďalších žalobných bodov je možné len v prekluzívnej lehote určenej pre jej podanie. V tejto lehote žalobca podal len tie námietky, ktoré sú uvedené v žalobe a s ktorými sa súd podrobne vysporiadal v odôvodnení tohto rozsudku. Ďalšie námietky boli uplatnené po uplynutí lehoty podľa ust. § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 3 SSP, preto na ne správny súd nemohol prihliadať. Uvedené sa týkal i správy SITA zo dňa 28. 05. 2021 o začatí trestného stíhanie v súvislosti s výstavbou parku Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o.
54. Je potrebné si uvedomiť, že na základe podanej žaloby v predmetnej veci a žalobných bodov v nej uvedených nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby priemyselného parku (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený postup), resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konania, ktoré predchádzali stavebnému konaniu alebo ktoré budú na stavebné konanie nadväzovať.
55. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca priebehu správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
56. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
O trovách ostatných účastníkov súdneho konania v 1. až v 6. rade rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto ďalších účastníkov. Správny súd uznesením zo dňa č. k. 11S/222/2017-79 zo dňa 29. 06. 2018 pribral do súdneho konania účastníkov administratívneho konania (tak ako sú označení v uznesení), ale neuložil im žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú pribratým účastníkom alebo ich právnym zástupcom, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné pribratým účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
57. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.