Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21P/73/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Margarétou Milecovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa:

t.č. plnoletá A. B., nar. XX.XX.XXXX

bytom C. B. XX, dieťa rodičov matky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XX, právne zastúpená JUDr. Milošom Gerom, advokát so sídlom Štefánikova 217, Bytča a otca: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX,o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Otec je povinný prispievať na výživu t. č. plnoletej A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 160 eur mesačne vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletej A., s účinnosťou od 16.04.2021.

II. Nedoplatok na výživnom na t. č. plnoletú A. B. za obdobie od 16.04.2021 do 30.04.2024 vo výške 2190 eur je otec povinný zaplatiť v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. III. Týmto mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -31 z 15.11.2018 v časti úpravy vyživovacej povinnosti otca.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 16.04.2021 bol na Okresnom súde Žilina prijatý návrh matky, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa. Svoj návrh odôvodnila tým, že od právoplatnosti rozsudku č.k. zo dňa 15. Novembra 2018, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bol otec zaviazaný platiť výživné na maloletú dcéru A. vo výške 100 eur mesačne, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktorá spočíva najmä v podstatnom zvýšení jeho mesačných výdavkov. Maloletá navštevuje SOU podnikania Žilina. Taktiež sa podstatne zvýšili z dôvodu jej fyzického rastu náklady na ošatenie a hygienické potreby. Došlo u nej k zhoršeniu zdravotného stavu – chrbtica, alergológia, zuby, kúpeľná liečba, momentálne aj psychické problémy. Podľa vedomostí matky sa od posledného rozhodnutia o výživnom zmenil príjem otca maloletej. Pretože od poslednej úpravy výživného pre maloleté dieťa došlo k podstatnej zmene pomerov na strane dieťaťa, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti matka navrhla, aby súd zvýšil výživné na sumu 160 eur mesačne.

2. Otec sa k návrhu písomne vyjadril písomným podaním zo dňa 19.08. 2021, kde uviedol, že v novembri 2020 ukončil prácu na živnosť pre problémy s koronavírusom. V decembri 2020 sa zaevidoval na úrade práce v Bytči do 31.03.2021. 06.04.2021 sa zamestnal na dobu určitú do 30.09.2021 na Mestskom úrade v Žiline, jeho príjem za apríl 2021 v čistom bol 490 eur, za máj 640 eur, za jún 640 eur a za júl 2021 160 eur. Na základe klamlivých informácií od bývalej manželky mu exekútor dal platobný príkaz na sťahovanie dvoch tretín z výplaty, kde mu zostala čiastka 160 eur. S výživným nesúhlasí, lebo jeho príjem je nízky na zvýšenie výživného na 160 eur ako aj z dôvodu, že má pracovnú zmluvu len na dobu určitú. Medzi jeho výdavky patrí zdravotná poisťovňa 50 eur mesačne, exekútor 100 eur mesačne, cesta do práce 120 eur mesačne, strava, nájom za bývanie 120 eur mesačne, ďalej telefón, a výživné 100 eur mesačne, ďalej hygienické potreby, ošatenie, lieky. Doterajší príjem mu nedovoľuje platiť navrhovanú sumu. Zároveň, keďže cez koronavírus boli deti doma, nenavštevovali školu, nezvýšili sa mesačné výdavky do školy a na ošatenie.

3. Súd nariadil vo veci pojednávanie. Na pojednávanie sa dostavila len matka. Matka predložila splnomocnenie na zastupovanie plnoletej dcéry A.. Otec sa na pojednávanie nedostavil, zásielku si neprevzal v odbernej lehote, svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nežiadal pojednávanie odročiť.

4. Matka na pojednávaní uviedla, že dôvody, ktoré ju viedli k podaniu návrhu o zvýšenie výživného bol zdravotný stav dcéry, mala ísť na operáciu sánky, pričom poisťovňa tento zákrok nepreplácala. Chodievala na viaceré špeciálne vyšetrenia, ktoré sa hradili a zároveň vznikali aj náklady spojené s cestou na tieto vyšetrenia. Samozrejme ďalším dôvodom bolo štúdium na strednej škole, vyšší vek, s čím súviseli aj zvýšené výdavky, ako napr. na stravu, ošatenie či hygienu. V priebehu štúdia na strednej škole vznikali aj také mimoriadne výdavky, ako napr. autoškola. Dlhodobo pracuje u jedného zamestnávateľa G. E. E. H., zariadenie pre seniorov, stacionár v Bytči. Jej priemerný mesačný príjem sa pohybuje okolo sumy 800 eur, v závislosti od odpracovaných nočných zmien a sviatkov. Iný príjem nemá. Zároveň súčasťou jej príjmu bol daňový bonus. Zároveň je poberateľom rodinných prídavkov. A. je jej jediná vyživovacia povinnosť, ktorú má. Otec si vyživovaciu povinnosť neplní vôbec, poberá náhradné výživné. Budú to už dva roky. Čo sa týka nákladov na bývanie, tie sú spojené s bývaním v rodinnom dome, rodinný dom pôvodne patril jej otcovi, darovacou zmluvou jej ho dal. V rodinnom dome žije ona, jej dvaja synovia, priateľ, jej otec, a dcéra A. so svojim synom. Náklady, ktoré sa hradia v súvislosti s bývaním sú energie 140 – 160 eur, každé tri mesiace sa platí odpad, smeti 30 eur, internet sa platí 15 eur, televízia 20 eur, daň raz do roka 30 eur, vývoz žumpy 100 eur raz za pol roka a drevo na sezónu okolo 800 eur ako jednorazový výdavok. V rámci spoločnej domácnosti pracuje ona, jej obaja synovia, rovnako sa na spoločných nákladoch podieľa priateľ a jej otec je poberateľom starobného dôchodku. Celkové náklady si delia na polovicu s jej otcom. Spoločné veci, ako je strava, drogéria či dokonca oblečenie, zabezpečuje ona s tým, že finančne si už na to prispievajú synovia, či jej otec. K celkovým nákladom na stravu a drogériu sa v rámci spoločnej domácnosti vyjadriť nevie. Jej osobné výdavky sú strava, oblečenie, hygiena, ďalej aj pohonné hmoty na cestu do práce 80 eur mesačne, telefón 50 eur mesačne, kde má jednak splátku mobilného telefónu, volania, internet a samozrejme dobíjanie kreditu pre dcéru. Má dve pôžičky, jednu platí 50 eur mesačne, druhú 13 eur mesačne, platí ich už 4 alebo 5 rokov. V súvislosti so zdravotným stavom si hradila špeciálne vyšetrenia u očného 20 eur, neurológ vstupné vyšetrenie 30 eur, každé kontrolné vyšetrenie 15 eur. Nosí okuliare, ktoré momentálne zamenila za kontaktné šošovky, čo vychádza asi 30 eur na mesiac. Osobné výdavky, strava, oblečenie, hygiena má len bežné. Otec s dcérou bol naposledy pred šiestimi rokmi, do tohto obdobia prebiehali osobné stretnutia, nemožno hovoriť o nejakej pravidelnosti, ale zo začiatku si medzi sebou rozumeli, po tom sa niečo stalo a otec následne absolútne prestal prejavovať záujem o dcéru. Osobný kontakt teda nie je žiaden a nehlási sa ani telefonicky. Rovnako sa tak neozve ani pri príležitosti narodenín, menín alebo na Vianoce. A. v súčasnosti naďalej študuje, je v maturitnom ročníku, druhý ročník musela opakovať z dôvodu veľkého vymeškania hodín pre zdravotný stav, nebola klasifikovaná, komisionálne skúšky nespravila, preto opakovala ročník. V súvislosti s tým, že sa jej pred dvomi týždňami narodil syn, riešili individuálny študijný plán, táto skutočnosť však už dĺžku štúdia neovplyvnila. V súčasnosti do školy dochádza tak dvakrát do týždňa, kedy je dohodnutá na skúšaní zo stanovených predmetov, aby jej bolo možné uzavrieť známky. Má za sebou písomnú časť maturity a praktické skúšky a čaká ju ústna časť. Mala by záujem pokračovať v štúdiu na vysokej škole, má podanú aj prihlášku. Po maturite bude na materskej dovolenke. Študijné výsledky dosahovala aj v predchádzajúcich rokoch priemerné. Jej výdavky v súvislosti so školou predstavuje cestovné, kde si každý týždeň dobíja kredit 10 eur, v piatok si však vždy musela dobiť už na ďalší týždeň, čiže po spriemerovaní to cestovné vychádza okolo 50 eur na mesiac. Každý deň dostáva peniaze na desiatu 3 eurá, platby v rámci školy - ZRŠ 15 eur na rok,

výlety a exkurzie, absolvované v rámci školy predstavovali asi výdavok 60 eur na celý školský rok. Nákup školských pomôcok, písacích potrieb, zošitov, pracovných učebníc na začiatku školského roka bol asi okolo 50 eur. K jej ďalším výdavkom patrí mobil 20 eur mesačne, okuliare, základné vyšetrenie 20 eur a nákup okuliarov asi 200 eur. Počas troch rokov absolvovala špeciálne vyšetrenia u ortodontistu s tým, že vstupná prehliadka vyšla 300 eur, strojček, ktorý jej bol nasadený stál 40 eur a každý mesiac sa platilo nastavenie strojčeka 15 eur, plus ďalšie náklady predstavovalo cestovné C. - I.. Ďalšie náklady ohľadom zubov súviseli s ošetrením chrupu pred nasadením samotného strojčeka, tento náklad bol okolo 200 eur. Jej ďalšie výdavky sú bežné výdavky ako strava minimálne 100 eur, oblečenie a obuv okolo 50 eur mesačne, drogéria asi 20 eur a vreckové okolo 40 eur mesačne.

5. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. -31 z 15. 11. 2018 súd manželstvo rodičov maloletej rozviedol a schválil rodičovskú dohodu a maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej A. vo výške 100 eur mesačne. Styk otca s maloletou A. neupravoval.

6. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni matka pracuje u zamestnávateľa Jesienka, zariadenie pre seniorov a denný stacionár Bytča. Podľa potvrdenia o príjme jej priemerný čistý mesačný príjem v roku 2020 bol 682,58 eur, za obdobie od 01/2021 – 09/2021 bol 852,18 eur. Podľa lustrácie v sociálnej poisťovni jej vymeriavací základ bol za obdobie od 10/2021 do 10/2023 v priemere 982,54 eur mesačne. Od 11/2023 je matka PN, ktorú poberá vo výške cca 654,70 eur mesačne.

7. Podľa lustrácie Sociálnej poisťovni otec v období od 06.04.2021 do 31. 07. 2021 pracoval u zamestnávateľa Mesto Žilina. Podľa predloženého potvrdenia o príjme v období od apríla 2021 do júla 2021 dosahoval priemerný mesačný príjem 674,66 eur.

8. Podľa lustrácie v Živnostenskom registri bol otec SZČO, ktorú podnikateľskú činnosť s predmetom podnikania Prípravné práce pre stavbu, zemné a výkopové práce, Montáž sadrokartónu, Kladenie zámkovej dlažby, Prípravné práce k realizácii stavby a Dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov podľa živnostenského oprávnenia vykonával od 01.04.2004, v období od 23.07.2021 do 23.07.2023 mal podnikateľskú činnosť pozastavenú. Podľa aktuálneho výpisu zo dňa 19. 02. 2024 je živnosť otca aktívna. Z aktuálnej lustrácie v Sociálnej poisťovni uvedené nevyplýva.

9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoji životných nákladov.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. V prejednávanej veci bola predmetom konania úprava výživného – zvýšenie výživného na maloletú A. a preto v zmysle ustanovenia súd zisťoval a následne vyhodnocoval zmenu pomerov, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie výživného, pričom zmena rozsudku je vždy prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.

11. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.

12. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa a jednak na strane povinného rodiča. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na vek a zdravotný stav dieťaťa, fyzickú a duševnú vyspelosť, spôsob a rozsah jeho prípravy na budúce povolanie a ďalšie okolnosti. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv) ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Potreby oprávneného dieťaťa sa však vždy posudzujú s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb voči ktorým majú vyživovaciu povinnosť, je tiež potrebné zohľadniť starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného rodiča sa prihliada tiež na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov.

13. Súd pri posudzovaní návrhu matky na zvýšenie výživného vychádzal zo skutočnosti, že naposledy súd o vyživovacej povinnosti otca rozhodoval v roku 2018. Vzhľadom na uvedené posúdil pomery na strane všetkých účastníkov, t.j. tak na strane povinného otca, matky, ktorá má rovnako vyživovaciu povinnosť, ako aj na strane už t.č. plnoletej A.. V čase posledného rozhodnutia súdu maloletá A. navštevovala základnú školu, 9. ročník. Matka s maloletou A. žila v rodinnom dome, ktorého bola vlastníčkou. V spoločnej domácnosti žila s dvomi plnoletými synmi a svojim otcom. Spoločne sa podieľali na výdavkoch v domácnosti. Matka pracovala ako opatrovateľka, mala príjem cca 513 eur netto. Otec pracoval, jeho priemerný mesačný príjem bol cca 550 eur brutto. Výživné na maloletú mal určené vo výške 100 eur mesačne. Ani jeden z rodičov nemal inú vyživovaciu povinnosť.

14. V priebehu konania A. nadobudla plnoletosť. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa už nemožno rozhodovať vo veci rodičovských práv a povinností k dieťaťu. Pokiaľ ide o plnenie vyživovacej povinnosti, táto rodičom trvá dokiaľ nie je dieťa schopné samostatne sa živiť.

15. Ak súd v konaní o výživnom maloletého dieťaťa rozhoduje až po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, je potrebné, aby plnoleté dieťa v konaní uviedlo, či aj na dobu po dosiahnutí plnoletosti nárok na výživné uplatňuje a v akej výške. Za týchto predpokladov súd v konaní neobmedzí svoje rozhodnutie iba na čas maloletosti dieťaťa. Vychádza pritom zo stavu, ktorý bol pre určenie vyživovacej povinnosti rozhodujúci počas maloletosti dieťaťa, ako aj z prípadných zmien, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia. V prípade,

ak došlo k začatiu konania o výžinom v čase pred plnoletosťou dieťaťa, po plnoletosti dieťa vystupuje v ďalšom konaní samostatne, bez zastúpenia zákonným zástupcom a konanie sa dokončí bez súčinnosti kolízneho opatrovníka. Plnoleté dieťa tak získava plnú dispozícii súdnym procesom, preto s ním treba ďalej konať ako s účastníkom konania so všetkými právami a povinnosťami, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva. Plnenie dávok výživného, ktoré boli splatné do plnoletosti, treba určiť priamo voči dieťaťu.

16. Zmena pomerov u matky: Matka pracuje od 13. 04. 2016 u zamestnávateľa Jesienka, zariadenie pre seniorov a denný stacionár v Bytči. Jej priemerný čistý mesačný príjem v roku 2020 bol 682,58 eur, za obdobie od 01/2021 – 09/2021 bol 852,18 eur. Aktuálne má príjem cca 800 eur. Od 11/2023 je PN, poberá nemocenskú dávku cca 654 eur. Žije v spoločnej domácnosti s dvomi plnoletými synmi, dcérou A., jej maloletým synom, svojim súčasným partnerom a svojim otcom. Bývajú v rodinnom dome, ktorý jej otec daroval a v ktorom sa spoločne podieľajú na výdavkoch. Náklady na bývanie sú energie 140 – 160 eur, každé tri mesiace sa platí odpad

- smeti 30 eur, internet sa platí 15 eur, televízia 20 eur, daň raz do roka 30 eur, vývoz žumpy 100 eur raz za pol roka a drevo na sezónu okolo 800 eur ako jednorazový výdavok. Partner sa tiež finančne podieľa aj na spoločných nákladoch na bývanie, strave v domácnosti a ďalších spoločných potrebách. Na spoločných nákladoch sa podieľajú aj plnoletí synovia a otec matky. Matka zabezpečuje dcére bývanie a bežné potreby, aj osobnú starostlivosť, čo je forma vyživovacej povinnosti. Oproti poslednému rozhodnutiu zmena pomerov na strane matky nastala len pokiaľ ide o príjem, ktorý má vyšší.

17. Zmena pomerov u t.č. plnoletej A.: Od 09/2019 navštevuje SOU podnikania Žilina, aktuálne je v IV. ročníku. Niet pochýb o tom, že oprávnené potreby už plnoletej A. a s tým súvisiace výdavky od poslednej úpravy výživného narástli v dôsledku vývoja životných nákladov (§ 78 ods. 3 ZoR), a to vzhľadom na čas, ktorý uplynul od poslednej úpravy výživného. Zvýšené výdavky súvisia jednoznačne s jej fyzickým vekom, ako aj so zmenou školského zariadenia, kedy oproti poslednému rozhodnutiu o výživnom študuje na strednej škole. Za celé obdobie k zvýšeniu výživného z pôvodne určenej sumy 100 eur nedošlo. Otec si vyživovaciu povinnosť neplní riadne, matka poberá už dva roky náhradné výživné. Plnoletá A. má naďalej bežné výdavky spojené s bývaním, stravovaním, obliekaním, pričom je možné konštatovať, že tieto výdavky sú bežnými výdavkami, ktoré nie je nijako zvláštne potrebné preukazovať, pretože ide o skutočnosti všeobecne známe ( ). Každý vie, koľko stálo a stojí bývanie, stravovanie, obliekanie.

18. Zmena pomerov otca: U otca súd zistil príjem len za obdobie apríl až júl 2021, kedy pracoval pre Mesto Žilina a kedy jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 04/-07/2021 (za celý odpracovaný mesiac) predstavoval cca 660 eur. Otec pracoval aj ako SZČO, ktorú podnikateľskú činnosť s predmetom podnikania Prípravné práce pre stavbu, zemné a výkopové práce, Montáž sadrokartónu, Kladenie zámkovej dlažby, Prípravné práce k realizácii stavby a Dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov podľa živnostenského oprávnenia vykonával od 01.04.2004, v období od 23.07.2021 do 23.07.2023 mal podnikateľskú činnosť pozastavenú. Podľa aktuálneho výpisu zo dňa 19. 02. 2024 je živnosť otca aktívna. Z aktuálnej lustrácie v Sociálnej poisťovni uvedené nevyplýva. Iné skutočnosti sa súdu ohľadom otca nepodarilo zistiť. Pri určení výživného vychádzal z potenciálneho príjmu, ktorý otec v minulosti ako posledne zistený príjem aj dosahoval.

19. Na základe vykonaného dokazovania, dospel súd k záveru, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný, súčasná suma výživného je nedostatočná pre pokrytie zvýšených výdavkov plnoletej A.. Na strane A. došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov, čo súvisí s vyšším vekom, no najmä s nástupom na strednú školu. Súd ustálil odôvodnené potreby A. na základe návrhu matky a z jej vyjadrenia k výdavkom ako aj listinných dôkazov, ktoré preukazujú niektoré výdavky ( nie všetky výdavky čo do druhu aj výšky sa dajú exaktne preukázať), a ktoré porovnal s bežnými výdavkami detí v tom istom veku, známych súdu z rozhodovacej činnosti v iných obdobných prípadoch a z praktických a životných skúseností a zohľadnil náklady, ktoré musia byť zabezpečované v súvislosti s prirodzeným rastom a vývinom a ktoré sa za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu čiastočne menili. Za odôvodnené potreby A. súd pritom považoval: strava doma cca 100 eur, desiata do školy 60 eur, oblečenie, obuv 50 eur, hygiena 20 eur, mobil 20 eur, lieky 10 eur, vreckové 40 eur, škola – pomôcky, učebnice cca 10 eur, cestovné do školy 50 eur, škola – poplatky, výlety, exkurzie cca 60 eur na rok.

A. má problémy s chrupom, čo si vyžaduje časovo aj finančne náročnú liečbu, matka doteraz uhradila minimálne 633,93 eur (podľa doložených pokladničných dokladov) a k tomu náklady na cestovné. Uvedené zdravotné problémy spôsobili, že v druhom ročníku mala A. časté absencie, podstúpila komisionálne skúšky, ktoré nezvládla a musela ročník opakovať. V priebehu obdobia od podania návrhu maloletej vznikli aj mimoriadne výdavky ako poplatok za autoškolu. Otec sa ani na vyššie uvedených mimoriadnych výdavkoch dcéry nepodieľa. Už dva roky si neplní vyživovaciu povinnosť, matka poberá náhradné výživné. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb. Osobnú starostlivosť o A. zabezpečuje výlučne matka, otec s dcérou nie je v žiadnom kontakte a tak výživné je jediný spôsob ako sa na výchove a zabezpečovaní potrieb dcéry podieľa. Rovnako súd konštatoval zmenu pomerov u matky a otca, ktorá zmena nastala v súvislosti s ich príjmami. Treba pripomenúť, že dosahovanie primeraných príjmov u rodičov, ktorí majú vyživovaciu povinnosť nemôže byť ponechané na ľubovôľu toho-ktorého rodiča, naopak, je to ich povinnosťou, ktorá súvisí s povinnosťou živiť svoje deti dokiaľ nebudú schopné živiť sa samé. Preto je nutné vyžadovať od každého rodiča (za predpokladu, že nemá príjmy z iných zdrojov), aby obstarával príjmy prácou, zodpovedajúcou jeho veku, zdravotnému stavu, kvalifikácii, odbornosti, nadaniu, zručnostiam, skúsenostiam i situácii na trhu práce. V konaniach o starostlivosti súdu o maloleté deti je na prvom mieste ich záujem a tento je nadradený nad záujem povinného rodiča. Doterajší spôsob života a zaobstarávanie príjmu je rozhodnutím otca, za ktoré nesie zodpovednosť výlučne otec a ktoré správanie nemôže byť vyhodnotené na úkor dieťaťa, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť. Podiel rodiča na výžive či nákladoch dieťaťa, ktorý sa osobne o dieťa nestará, je vyšší ako podiel rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súdom určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám už plnoletej A., výška a charakter bežných výdavkov zodpovedá štandardu potrieb detí v rovnakom veku ako je A.. Súd ustálil výšku zvýšeného výživného na plnoletú A. na sumu 160 eur mesačne s účinnosťou od 16.04.2021, t.j. od podania návrhu.

20. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti, majetkové pomery rodičov. Zároveň dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu výživného je treba vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom slova zmysle (šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie), aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním, prehlbovaním vzdelania dieťaťa, k rozvoju jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové, rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej a záujmovej alebo športovej činnosti, príp. ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, teda ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojich detí podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Súd priznal zameškané výživné od 16. 04. 2021, tak ako navrhla matka v podanom návrhu a určil nedoplatok vo výške 2.190 eur ako rozdiel medzi pôvodne určeným výživným a zvýšeným výživným ( pomerná časť za mesiac apríl 2021 60/30 x 15 a 36 mesiacov x 60 eur). Súd povolil otcovi zaplatiť dlžné výživné v lehote dlhšej ako ukladá zákon a to s prihliadnutím na výšku nedoplatku na zameškanom výživnom.

22. Keďže sa zmenili pomery, tak ako súd uviedol vyššie, súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -31 z 15.11.2018 v časti úpravy výživného.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( a ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa a nasledujúcich .

Podľa , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.