Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23C-56-2026.pdf
PDF · 94 KB
Case nature
Subarea
23C/56/2026
Uznesenie
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu/navrhovateľa neodkladného opatrenia: Ochrana prírody a poriadku, so sídlom Mlynské luhy 18316 / 76A, 821 05 Bratislava - Ružinov, IČO: 52 712 851, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovanej s a u k l a d á povinnosť z d r ž a ť s a bežného prevádzkovania motorového vozidla OPEL ASTRA NOTCHBACK, EČV: D., VIN: E. na pozemných komunikáciách a zdržať sa umožnenia jeho prevádzky tretej osobe, a to do vykonania zápisu zmeny držby tohto vozidla v evidencii vozidiel.
Uložená povinnosť sa nevzťahuje na jazdy nevyhnutne potrebné na vykonanie technickej kontroly, opravy, servisného úkonu, úkonu pred príslušným správnym orgánom alebo orgánom Policajného zboru a na iné jazdy bezprostredne potrebné na dokončenie zmeny technických údajov alebo zmeny držby vozidla, za predpokladu splnenia všetkých zákonných podmienok jeho prevádzky.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca v procesnom postavení navrhovateľa neodkladného opatrenia sa žalobou z 29.08.2026 domáha na žalovanom splnenia právnych povinností súvisiacich s kúpnou zmluvou, predmetom ktorej je motorové vozidlo uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
2. Konkrétne povinnosti vykonať všetky právne a faktické úkony potrebné z jeho strany na vykonanie zápisu zmeny držby a vlastníctva motorového vozidla značka: OPEL ASTRA NOTCHBACK, EČV: D., VIN: E. z doterajšieho evidovaného držiteľa a vlastníka - žalobcu na žalovaného, najmä podať príslušné oznámenie alebo žiadosť, predložiť potrebné doklady vozidla, dostaviť sa na príslušný orgán Policajného zboru, ak je osobná účasť potrebná, a poskytnúť všetku súčinnosť potrebnú na vykonanie uvedenej zmeny v evidencii vozidiel, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
3. V ďalšom povinnosti prejaviť súhlas s tým, aby bol v evidencii vozidiel zapísaný namiesto žalobcu ako držiteľ a vlastník motorového vozidla OPEL ASTRA NOTCHBACK, EČV: D., VIN: E. s tým, že právoplatný rozsudok nahrádza tento prejav vôle žalovanej.
4. Žalobou vo veci samej sa žalobca na žalovanom domáha uloženia právnej povinnosti pri vykonaní zmeny držby predmetného motorového vozidla umožniť žalobcovi ponechanie pôvodných tabuliek s evidenčným číslom D. a po vykonaní príslušného evidenčného úkonu odovzdať žalobcovi obe tabuľky s evidenčným číslom D., a to najneskôr do troch dní odo dňa vykonania zmeny držby vozidla.
5. V ďalšom i povinnosti odovzdať žalobcovi kópiu nového osvedčenia o evidencii predmetného vozidla vydaného po vykonaní zmeny držby, a to do troch dní od jeho prevzatia a náhrady trov konania.
6. V dôvodoch návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca tvrdil, že 04.07.2026 ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli písomnú Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k motorovému vozidlu: OPEL ASTRA NOTCHBACK, EČV: D., VIN: E..
7. Žalobca vozidlo predal žalovanému a ten ho nadobudol do svojho výlučného vlastníctva. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 3.300 eur.
8. Podľa čl. II ods. 4 kúpnej zmluvy vlastnícke právo k vozidlu prechádza na kupujúceho úplným zaplatením kúpnej ceny a nebezpečenstvo škody prechádza na kupujúceho okamihom fyzického prevzatia vozidla.
9. Vozidlo bolo žalovanému fyzicky odovzdané 04.07.2026 o 12:50 hod. v F.. Žalovaný podpisom zmluvy potvrdil prevzatie vozidla, dokladov a príslušenstva bez výhrad.
10. Žalobca jej odovzdal osvedčenie o evidencii časť I, osvedčenie o evidencii časť II, dva kľúče od vozidla, dokumentáciu k vozidlu.
11. Od uvedeného dátumu žalobca vozidlo fakticky nedrží, neužíva a nemá nad jeho prevádzkou kontrolu.
12. V ďalšom žalobca tvrdil, že podľa ust. čl. VI ods. 1 kúpnej zmluvy sa účastníci výslovne dohodli, že evidenčné úkony súvisiace s prevodom vozidla vykoná kupujúci na vlastné náklady.
13. Pri podpise zmluvy žalobca odovzdal žalovanému aj splnomocnenie potrebné na vykonanie evidenčných úkonov, pričom podpis osoby oprávnenej konať za žalobcu bol úradne osvedčený.
14. Žalovaný tak mal možnosť vykonať evidenčné úkony bez ďalšej osobnej prítomnosti žalobcu.
15. Podľa čl. VI ods. 3 kúpnej zmluvy bol žalovaný povinný vykonať evidenčné úkony bez zbytočného odkladu. Zároveň sa výslovne zaviazal, že najneskôr do 10 dní od podpisu zmluvy zašle žalobcovi pôvodné tabuľky s EČV, ktoré si žalobca ponecháva na použitie na inom vozidle a kópiu nového osvedčenia o evidencii.
16. Zmluva zároveň výslovne stanovuje právo žalobcu na náhradu prípadnej škody vyvolanej porušením tejto povinnosti. Žalovaný uvedené povinnosti nesplnil.
17. Súčasťou dohody účastníkov bolo, že tabuľky s evidenčným číslom D. si žalobca ponechá. Takýto postup umožňuje aktuálna právna úprava zmeny držby vozidla. Ak si doterajší držiteľ tabuľky pri zmene držby ponechá, orgán Policajného zboru pridelí vozidlu nové evidenčné číslo, ak nový držiteľ nepoužije svoje ponechané tabuľky z iného vozidla. Žalovaný napriek výslovnej dohode tabuľky žalobcovi nevydal.
18. Pri predaji bol žalovaný oboznámený so stavom vozidla vrátane skutočnosti, že z vozidla boli demontované zvláštne výstražné svetlá oranžovej farby, ktorých údaj zostával uvedený v dokumentácii vozidla. Žalovaný vozidlo v tomto stave vedome kúpil.
19. Podľa čl. V kúpnej zmluvy žalovaný výslovne potvrdil, že sa pred podpisom zmluvy oboznámil so stavom vozidla a v tomto stave ho kupuje.
20. Medzi stranami bolo dohodnuté, že potrebnú úpravu evidenčných údajov súvisiacich s demontážou ZVZ zabezpečí žalovaný.
21. Po následnej komunikácii žalovaný požiadal žalobcu, aby samotné podanie vo veci demontáže ZVZ na Okresný úrad Bratislava vykonal žalobca a žalovaný zabezpečí a doručí potrebné podklady pre tento administratívny úkon bez zbytočného odkladu. Žalobca jeho požiadavke vyhovel a predmetné podanie prostredníctvom portálu slovensko.sk vykonal.
22. Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, následne e-mailom z 28.07.2026 oznámil žalobcovi, že na dokončenie veci je stále potrebné doplniť i) protokol o kontrole
technického stavu – technickú kontrolu po vykonaní demontáže ZVZ a ii) originál osvedčenia o evidencii vozidla časť II.
23. Následne má byť vydané nové osvedčenie o evidencii časť II so zápisom o demontáži ZVZ. Tieto podklady mal podľa dohody zabezpečiť žalovaný a podľa obsahu správy toto nesplnil.
24. Žalobca ich sám objektívne zabezpečiť nemohol, keďže vozidlo aj originál OEV časť II boli od 04.07.2026 v dispozícii žalovaného.
25. Žalobca následne Okresnému úradu Bratislava oznámil, že evidenčné úkony má vykonávať kupujúci, ktorý disponuje splnomocnením, a 14.08.2026 pre istotu opätovne zaslal do administratívneho spisu elektronickú kópiu podpísaného splnomocnenia.
26. Napriek tomu žalovaný požadovaný protokol ani originál OEV časť II Okresnému úradu Bratislava nepredložil.
27. Žalobca výslovne uviedol, že netvrdí, že nevykonaná zmena technických údajov predstavuje zákonnú prekážku zmeny držby vozidla. Žalobca nemá k dispozícii žiadne písomné rozhodnutie orgánu Policajného zboru, ktoré by takúto prekážku konštatovalo. Toto skutkové tvrdenie uviedol pre preukázanie ďalšej súčinnosti žalobcu a súčasne pokračujúcu pasivitu žalovaného aj v postupe, ktorý sám požadoval.
28. Pretrvávajúci stav už žalobcovi spôsobil konkrétne následky - 12.07.2026, teda osem dní po predaji a odovzdaní vozidla, bol s predmetným vozidlom na území Nemeckej spolkovej republiky spáchaný dopravný priestupok. Keďže vozidlo bolo v slovenskej evidencii naďalej vedené na žalobcu, príslušný nemecký orgán kontaktoval žalobcu.
29. Žalobca bol nútený i) reagovať na zahraničné priestupkové konanie, ii) dokladať kúpnu zmluvu, iii) vysvetľovať okolnosti predaja a odovzdania vozidla, iiii) zisťovať osobu, ktorá vozidlo používala.
30. Žalobca bol následne nútený riešiť aj pokračovanie povinného zmluvného poistenia vozidla. Poisťovateľ žalobcovi oznámil poistné na ďalšie poistné obdobie vo výške 254,25 eur. Žalobca musel aktívne dosiahnuť ukončenie poistného vzťahu dohodou, aby mu ďalší náklad nevznikol. Zánik poistenia osobitne odôvodňuje aj potrebu neodkladného opatrenia.
31. Tieto skutočnosti, podľa žalobcu preukazujú, že nejde o čisto formálny nesúlad v evidencii, ale o stav spôsobujúci žalobcovi reálne administratívne, právne a potenciálne finančné následky.
32. Žalobca nemá žiadnu kontrolu nad spôsobom, miestom ani rozsahom používania vozidla.
33. Napriek tomu zostáva vozidlo evidované na jeho osobu. Pokiaľ bude žalovaný alebo tretie osoby vozidlo naďalej používať, môžu počas trvania súdneho konania vznikať ďalšie dopravné priestupky, parkovacie sankcie, diaľničné a cestné poplatky, administratívne konania, náklady spojené s prevádzkou vozidla v zahraničí, poistné a škodové udalosti, náklady žalobcu na právnu a administratívnu obranu.
34. Žalovaný sa pritom už v kúpnej zmluve zaviazal od okamihu prevzatia vozidla zabezpečiť, aby bolo vozidlo prevádzkované v súlade s právnymi predpismi, vrátane povinného zmluvného poistenia, technickej a emisnej kontroly a príslušných cestných poplatkov. *** 35. Podľa ust. § 324 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,C. s. p.“) pred začatím konania môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
36. Podľa ust. § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
37. Podľa ust. § 326 ods. 1 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
38. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
39. Na každom súdnom rozhodnutí vrátane rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí existovať právny záujem.
40. Podstata právneho záujmu sa odlišuje podľa toho, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha a akej veci sa týka.
41. Právny záujem na neodkladnom opatrení sa vyvodzuje z právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ust. § 325 ods. 1 C. s. p.
42. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na ňom právny záujem, t. j. musí osvedčiť potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov odporcu. Právny záujem je relevantný kvôli tomu, aby sa neskúmali iné, napr. morálne záujmy na takomto rozhodnutí, prípadne aby nešlo len o záujem týkajúci sa faktického stavu vládnuceho medzi sporovými stranami. Iný než právny záujem sa pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení neberie do úvahy, pretože činnosť súdu nemôže mať akademický charakter.
43. Každý, kto požiada o súdnu ochranu, osvedčuje, hoci latentne, právny záujem na nej, alebo tento predpoklad súdneho rozhodovania oprie o výslovné ustanovenie hmotného alebo procesného práva.
44. Zistenie právneho záujmu na neodkladnom opatrení sa opiera o hypotézu procesnej normy uvedenej v § 325 ods. 1 C. s. p. V podaní, v ktorom sa navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, je potrebné osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom sporovom konaní.
45. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd skúmal splnenie podmienky existencie právneho záujmu navrhovateľa na nariadení neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti preskúmal existenciu právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ust. § 325 ods. 1 C. s. p. a súčasne či navrhovateľ v návrhu osvedčil potrebnosť dočasnej úpravy pomerov odporcu.
46. V prvom rade skúmal, či navrhovateľ neodkladného opatrenia tvrdil a osvedčil, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami vystupujúcimi v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných, než právnych vzťahov sporových strán. Ak medzi nimi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. navrhovateľ ani netvrdí, že taký vzťah tu je, prípadne túto právnu skutočnosť tvrdí, ale neosvedčí, ďalšie predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné skúmať, pretože chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí jeho prípadná opodstatnenosť.
47. Z vyššie citovaných skutkových tvrdení a listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ neodkladného opatrenia vystupuje vo vzťahu k žalovanému ako predávajúci vyššie špecifikovaného motorového vozidla.
48. Na tomto mieste sa dopĺňa, že neodkladná ochrana má za úlohu predísť určitému nebezpečenstvu. Preto je pri posudzovaní predpokladov jej dôvodnosti potrebné zodpovedať na dve základné otázky, a síce ,,vo vzťahu k čomu“ nebezpečenstvo hrozí a o ,,aké“ nebezpečenstvo ide.
49. V prvom prípade ide o zabezpečované právo, v druhom o dôvod rýchlej ochrany (neodkladného zásahu), t. j. určité ohrozenie presadenia alebo uplatnenia práva.
50. Zabezpečované právo, resp. nárok je potrebné chápať v širšom zmysle, a preto ho nemožno nahradiť len právnym vzťahom, keďže v rámci neho samotného môže vzniknúť konkrétnejšie právo (nárok),
ku ktorému sa zabezpečenie viaže. V danom prípade je týmto právom vlastnícke právo k peňažným prostriedkom, ktoré žalobca musel, prípadne by musel v budúcnosti vynaložiť v dôsledku porušovania právnych povinností žalovaným, ktoré mu vyplývajú nielen zo zmluvy, ale i ex lege.
51. Zabezpečované právo musí byť v dobe požadovanej predbežnej a neodkladnej ochrany ,,žalovateľné“, t. j. potenciálne spôsobilé pre uplatnenie v konaní vo veci samej. Tým je vylúčené zabezpečenie prostého očakávania potenciálnych zásahov do nerušeného výkonu predkupného práva navrhovateľa neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti porovnaj: Schuschke, W. Walker, W.-D. Vollstreckung und vorläufiger Rechsschutz. Kommentar. 5. vydanie. Munchen: Carl Heymanns, 2011. s. 1623.
52. Z predložených listinných dôkazov mal súd za to, že žalobca/navrhovateľ neodkladného opatrenia existenciu vzťahu medzi ním a žalovaným upraveného právom osvedčil, čím zároveň preukázal splnenie základnej podmienky pre posudzovanie ďalších zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.
53. Žalobca/navrhovateľ neodkladného opatrenia v návrhu osvedčil i existenciu práva, ktorého porušenie alebo ohrozenie možno efektívne chrániť rozhodnutím vo veci samej.
54. Z uvedeného dôvodu tak v ďalšom súd skúmal splnenie podmienky potrebnosti dočasnej úpravy pomerov odporcu inštitútom procesného práva – neodkladným opatrením.
55. V tejto súvislosti zisťoval, či navrhovateľ v návrhu osvedčil, či prípadné neodkladné opatrenie zabezpečí účel civilného sporového konania, t. j. ochranu porušeného alebo ohrozeného práva a to tak, aby mohlo dôjsť k vytvoreniu situácie pre efektívne využitie procesných inštitútov slúžiacich na to, aby v ďalšom nedochádzalo k porušovaniu alebo ohrozovaniu práva, o ochranu ktorého žalobca/ navrhovateľ neodkladného opatrenia žiada, bez toho, aby sa v ňom nedosiahol výsledok, ktorý neovplyvní hmotnoprávne postavenie sporových strán.
56. Skúmal tak, či v danom prípade žalobca/navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil existenciu dôvodu zabezpečenia vyššie uvedeného práva. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že zabezpečovací dôvod je dostatočný (kvalifikovaný) dôvod, ktorý oprávňuje žiadať o ochranu inštitútom neodkladného opatrenia. Musí ísť o také ohrozenie presadenia práva, ktorému nemožno predísť inak ako nariadením neodkladného opatrenia. Tento dôvod, keďže legitimuje na zásah do slobody, resp. majetkových pomerov žalovaného, musí byť i dostatočne kvalifikovaný (ak má byť legitímny). Je povinnosťou žalobcu/ navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčiť konkrétne kvalifikované nebezpečenstvo i jeho vzťah ku konkrétnemu chránenému právu. Všeobecná hrozba, že žalovaný by mohol pristúpiť ku konaniu, ktoré by bolo len potenciálne spôsobilé zasiahnuť do výkonu predkupného práva žalobcu/navrhovateľa neodkladného opatrenia by pre nariadenie neodkladného opatrenia nepostačovala.
57. Z vyššie uvedených skutkových tvrdení, ktoré žalobca osvedčil listinnými dôkazmi je nepochybné, že žalovaný svojím konaním už reálne do vlastníckeho práva žalobcu/navrhovateľa neodkladného opatrenia zasiahol a zasahuje. Na tomto mieste, v záujme procesnej ekonómie sa odkazuje na vyššie popísané uvedené skutkové tvrdenia, ktorými navrhovateľ neodkladného opatrenia vyčerpávajúco opísal konanie žalovaného.
58. O potrebe dočasnej úpravy pomerov sporových strán neodkladným opatrením za daných okolností preto nemá súd vážne pochybnosti.
59. Pre prípad vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí jeho navrhovateľ osvedčiť taký stav právnych (nielen faktických) vzťahov medzi sporovými stranami, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi, t. j. naliehavosť situácie aj z právnej stránky a tiež osvedčenie ohrozenia nároku podložené konkrétnymi skutočnosťami.
60. Zo skutkových tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčené také konanie žalovaného, ktorým už reálne zasiahol do výkonu vlastníckeho práva žalobcu / navrhovateľa neodkladného opatrenia.
61. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
62. Vychádzajúc z dikcie ust. § 326 ods. 1 C. s. p. súd uzavrel, že žalobca v procesnoprávnom postavení navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčil existenciu kvalifikovaného dôvodu oprávňujúceho žiadať o ochranu práve inštitútom neodkladného opatrenia. V danom prípade tak bol osvedčený základný predpoklad pre jeho nariadenie spočívajúci v potrebnosti dočasnej úpravy pomerov žalovaného, a preto bolo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené v celom rozsahu.
63. O nároku úspešného žalobcu na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd nerozhodoval, keďže sa o ňom rozhoduje aj bez návrhu až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ust. § 262 ods. 1 C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove /§ 357 písm. c) CSP/.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.