Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/102/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletého A. D., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, t. č. umiestneného v Centre pre deti a rodiny A., so sídlom G. ul. č. XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, dieťa rodičov Bc. O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., C. č. XXX/XX, Česká republika, zastúpenej advokátom JUDr. Róbertom Šegedom, AK so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 1899/11A, a A.. A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. č. XXX, zastúpeného advokátkou JUDr. Ľubicou Sopkovou, AK so sídlom Malacky, Pribinova ul. č. 3,za účasti Okresného prokurátora v Malackách, o návrhu na zverenie maloletého dieťaťa do ústavnej starostlivosti, takto

rozhodol:

Súd nariaďuje nad maloletým A. D., nar. XX.XX.XXXX, ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Centre pre deti a rodinu A., so sídlom A., G. ul. č. XX.

Matka je povinná prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 150 Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, ktoré výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti a rodinu A., so sídlom A., G. ul. č. XX.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 300 Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, ktoré výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti a rodinu A., so sídlom A., G. ul. č. XX.

Súd s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia zrušuje neodkladné opatrenie tunajšieho súdu č. - 31 zo dňa 03.02.2020.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresního soudu v Písku, ČR, č. - 91 zo dňa 17.08.2010 v časti výroku o zverení maloletého A. a rozsudok tunajšieho súdu č. - 178 zo dňa 09.09.2020 v časti výroku o výživnom pre maloletého A..

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Uznesením č. k. - 1 zo dňa 24.03.2020 začal tunajší súd konanie o zverenie maloletého dieťaťa do ústavnej starostlivosti, nakoľko uznesením Okresného súdu Malacky č. k. - 31 zo dňa 03.02.2020, právoplatným dňa 25.02.2020 bol maloletý A. dočasne zverený do starostlivosti Centra pre deti a rodiny A., so sídlom A., G. ul. č. XX. 2. Otec na pojednávaní dňa 01.06.2021 uviedol, že súhlasí so zverením maloletého do ústavnej starostlivosti s tým, že na výživu maloletého je ochotný prispievať sumou 300 Eur mesačne. Vyjadril sa,

že sa s maloletým stretáva, bráva si ho na pobyty, maloletému bude platiť tábor, naopak matka sa okrem platenia výživného žiadnym iným spôsobom na živote maloletého nepodieľa. 3. Matka sa na pojednávanie vo veci dňa 13.05.2021 a 01.06.2021 nedostavila, napriek tomu, že bola o termíne pojednávania upovedomená, jej neúčasť na pojednávaní ospravedlnil jej právny zástupca. Vzhľadom k tomu súd v zmysle ustanovenia s poukazom na ustanovenie vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania ( ). 4. Právny zástupca matky na pojednávaní dňa 01.06.2021 uviedol, že so zverením maloletého do ústavnej starostlivosti súhlasia. Vyjadril sa, že matka prispieva na výživu maloletého výživným vo výške 150 Eur mesačne. 5. Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 01.06.2021 uviedol, že s nariadením ústavnej starostlivosti nad maloletým súhlasí, toto bude v jeho záujme. 6. Zástupca Okresného prokurátora v Malackách takisto vyslovil súhlas s nariadením ústavnej starostlivosti nad maloletým A., výšku výživného ponechal na úvahe súdu, s tým, že uviedol, že sumy navrhnuté rodičmi považuje za primerané, u matky aj s ohľadom na jej ďalšie dve vyživovacie povinnosti. 7. Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámením sa so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky č. MA1/OSPOD_A_SK/SPO/2020/2483 č. z. 2020/112548, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky č. MA1/OSPOD_A_SK/SPO/2021/2264 č. z. 2021/50950, správou Centra pre deti a rodiny Malacky č. /SDD zo dňa 20.05. 2021, potvrdením o príjme matky, potvrdením o príjme otca, podaním matky zo dňa 08.01.2021, podaním matky zo dňa 12.05.2021, rozsudkom Okresního soudu v Písku, ČR č. - 91 zo dňa 17.08.2010,rozsudkom tunajšieho súdu č. zo dňa 09.12.2020, uznesením tunajšieho súdu č. - 31 zo dňa 03.02.2020, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu a zistil, že rozsudkom Okresního soudu v Písku č. - 113 zo dňa 09.01.2013 bol maloletý A. zverený do starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 1700 Kč. Rozsudkom tunajšieho súdu č. zo dňa 09.09.2020, právoplatným dňa 30.09.2020, súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bola matke uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 100 Eur mesačne počnúc dňom 28.08.2018 a výživným vo výške 150 Eur mesačne počnúc 01.01.2020. Uznesením tunajšieho súdu č. - 31 zo dňa 03.02.2020, právoplatným dňa 25.02.2020 a vykonateľným dňa 07.02.2020, bol maloletý A. dočasne zverený do starostlivosti Centra pre deti a rodiny A.. 8. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky č. MA1/OSPOD_A_SK/SPO/2020/2483 č. z. 2020/112548 zo dňa 08.12.2020 tunajší súd zistil, že maloletý A. navštevuje v školskom roku 2020/2021 8. ročník Spojenej školy, na Z. ul. č. XX/X, A.. Maloletý má diagnostikovaný syndróm ADHD, v rámci vyučovacieho procesu vykazuje nesústredenosť, nepozornosť, neochotu spolupracovať, vedomosti maloletého nezodpovedajú aktuálnemu ročníku v rámci ktorého je maloletý reálne vzdelávaný. Maloletý je mentálne retardované dieťa s intelektom v rámci populačnej normy zníženým do pásma ľahkej mentálnej retardácie, je psychicky nestabilný, neschopný ovládať svoje správanie, v afekte sa prestáva ovládať, svoje emócie nie je schopný regulovať, jeho správanie možno hodnotiť ako asociálne, nezodpovedajúce mravným normám spoločnosti. Maloletý je nesamostatný, odkázaný na pomoc druhej osoby. Otec maloletého sa o maloletého zaujíma, maloletého kontaktuje telefonicky, navštevuje ho aj osobne, pričom mu nosí aj malé darčeky, maloletého motivuje ku vzdelávaniu a podporuje ho v cieľoch týkajúcich sa jeho budúcnosti. Matka maloletého nekontaktuje, neinformuje sa na neho a o maloletého dlhodobo neprejavuje záujem. 9. Matka maloletého dieťaťa žije v Českej republike, okrem maloletého má ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletej S. D., nar. XX.XX.XXXX a maloletému Z. D., nar. XX.XX.XXXX. Matka je zamestnaná v spoločnosti T. A. s.r.o., s priemerným mesačným príjmom cca 1300 Eur netto. 10. Otec maloletého dieťaťa sa o maloletého A. zaujíma, maloletého navštevuje, okrem maloletého má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému J. D., nar. XX.XX.XXXX.. Otec je zamestnaný v E. G. s priemerným mesačným príjmom cca 890 Eur netto a v spoločnosti E. a.s. s priemerným mesačným príjmom cca 2982 Eur netto. 11. Podľa Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. 12. Podľa Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú

starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. 13. Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. 14. Podľa § 44 osa. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujme maloletého dieťaťa. 15. Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti. 16. Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.

17. Podľa § 54 ods. 3 Zákona o rodine, za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. 18. Podľa § 54 ods. 4 Zákona o rodine, ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. 19. Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov. 20. Podľa § 55 ods. 1 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. 21. Podľa § 55 ods. 2 Zákona o rodine, ak súd nariadi ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloletého dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rovinných a sociálnych pomerov určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti. 22. Podľa § 55 ods. 3 Zákona o rodine, súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená. 23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. 25. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 26. Podľa § 62 ods. 4, veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 27. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

28. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie. 30. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné na maloleté dieťa. 31. Podľa § 78 ods. 1 veta, prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 32. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. 33. Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa. 34. Podľa prvej vety , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 35. Podľa , ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti. 36. Podľa , rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. 37. Podľa , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 38. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že rozdelenie rodiny predstavuje veľmi závažný zásah do základných ľudských práv, a preto sa musí opierať o dostatočne pádne argumenty motivované záujmom dieťaťa. Za takéto možno považovať vystavenie detí násiliu alebo zlému zaobchádzaniu, pohlavnému zneužívaniu, či "aspoň" nedostatok citového zázemia, znepokojivý zdravotný stav alebo psychická nerovnováha na strane rodičov, prípadne nevyhovujúce životné podmienky alebo materiálny nedostatok v spojení s ďalšími okolnosťami. Týmto požiadavkám zodpovedá zákonná úprava vykonaná ustanovením zákona o rodine, podľa ktorého súd môže nariadiť ústavnú výchovu alebo dieťa zveriť do starostlivosti zariadeniu pre deti vyžadujúce okamžitú pomoc, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak z iných závažných dôvodov rodičia nemôžu zabezpečiť výchovu dieťaťa (rozhodnutie L ÚS 31/96 /ÚS ČR/). 39. Pri takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom je dôvodné. Súd má vykonaným dokazovaním za preukázané, že vzhľadom na špecifiká prípadu bude takéto zverenie v záujme maloletého dieťaťa. Maloletý je adaptovaný na prostredie Centra pre deti a rodiny A., tu sa nachádza od nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. od februára 2020, toto zariadenie poskytuje maloletému vzhľadom k jeho špecifickým zdravotným problémom vhodné výchovné prostredie. 40. Nakoľko odňatie dieťaťa z rodinného prostredia rodičov je závažným zásahom do základných ľudských práv dieťaťa a jeho rodičov, súd preskúmal a zhodnotil všetky rozhodujúce okolnosti, podkladom ktorých je rozhodnutie o nariadení ústavnej starostlivosti. Súd zvážil všetky skutočnosti a po vykonanom dokazovaní, chrániac všetky práva maloletého dieťaťa dospel k záveru, že nariadenie ústavnej starostlivosti nad výchovou maloletého je v jeho záujme, najmä s poukazom na špecifiká starostlivosti o dieťa, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.. Súd súčasne konštatuje, že nariadením ústavnej starostlivosti nie sú dotknuté rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, pričom ich výkon je obmedzený vo vzťahu k umiestneniu dieťaťa v ústavnom

zariadení. Rodičia majú právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati, ako aj stretávanie sa s ním za podmienok stanovených vnútornými predpismi zariadenia, ich vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu zostáva zachovaná. 41. Pri ustálení výšky výživného súd prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa, zohľadnil vek maloletého a jeho celkový zdravotný stav. Súd vzhľadom k vyššie uvedenému zaviazal otca prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 300 Eur mesačne a matku výživným vo výške 150 Eur mesačne. 42. Čo sa týka počiatku určenia zákonnej povinnosti platiť na výživu maloletého dieťaťa, súd rozhodol o plnení tejto povinnosti ku dňu právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že úhrady na výživnom budú poukazované na účet zariadenia, v ktorom je, resp. bude maloleté dieťaťa umiestnené, keďže výkon starostlivosti bude v plnej miere zabezpečovať toto ústavné zariadenie. 43. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa .

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.