Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/42/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členov senátu JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: P. O., a. s. T., so sídlom R. U., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s. r. o., so sídlom Púchov, Dvory 1932, IČO: 36 867 454, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16. januára 2020 a rozhodnutia Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24. júla 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.01.2020 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 24.07.2019 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Žalovaný napadnutým druhostupňovým rozhodnutím podľa o správne daní (daňový poriadok) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, ktorým bol v zmysle daňového poriadku žalobcovi určený rozdiel dane v sume nadmerného odpočtu 23.000,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2016 znížením nadmerného odpočtu zo sumy 86.089,74 eur na sumu 63.089,74 eur. Rozdiel dane spočíval v neuznaní odpočtu DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti X.. za poskytnutie reklamných služieb pre porušenie ustanovení a v nadväznosti na zákona o DPH, keď nebolo preukázané dodanie služieb spoločnosťou X.., ktorá nedodržala zásadu opatrnosti v obchodnom styku a neprijala všetky opatrenia, ktoré možno od nej očakávať, aby sa uistila, že ide o reálne plnenie, ako aj z dôvodu posúdenia zdaniteľného plnenia ako sponzoring, ktoré nie je predmetom DPH.

2. Žalobca v žalobe namietal porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočné zistenie skutkového stavu, resp. zistenie v rozpore s administratívnym spisom a nepreskúmateľnosť administratívneho rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Mal za to, že postupom správnych orgánov mu bola odňatá možnosť konať pred orgánmi verejnej správy, pričom závery, ku ktorým správne orgány dospeli, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Nesúhlasil s posúdeným fakturovaných služieb ako sponzoring, ktorý nie je službou podľa zákona o DPH, a o ktorom právnom posúdení ho správca dane neinformoval ani v protokole z daňovej kontroly a ani v prvom prvostupňovom rozhodnutí a učinil tak až v ďalšom konaní. Žalobca vyjadril názor, že rozdiel dane možno vyrubiť

len na základe skutočností zistených počas daňovej kontroly. Poukázal na to, že správca dane sa neriadil pokynom žalovaného a neobjasnil okolnosti svedčiace o jeho vedomosti, že sa účastní prijatím zdaniteľného plnenia na zneužívajúcom konaní. Ďalej nesúhlasil, ak je o všetkých kontrolných zisteniach oboznámený až vo vyrubovacom konaní, resp. po zrušení prvého prvostupňového rozhodnutia, a nie počas daňovej kontroly. Správca dane podľa neho nemôže vo vyrubovacom konaní ani rozširovať dôvody vyrubenia rozdielu dane. Správca dane mu tiež odňal právo vyjadriť sa k právnemu posúdeniu plnenia ako sponzoringu, pričom neboli zhodnotené okolnosti významu prenájmu reklamného priestoru pre žalobcu. Počas daňovej kontroly nebola spochybnená povaha plnenia ako reklamy, pre ktorú skutočnosť nemohol a ani nemal dôvod predkladať k tejto otázke dôkazy. Že sa má jednať o nezdaniteľný sponzoring mu bolo oznámené až na pojednávaní dňa 04.06.2019, až po ktorom sa mohol voči tejto právnej kvalifikácii brániť. Žalovaný na jeho námietky týkajúce sa uvedeného nezákonného postupu správcu dane nereagoval. Žalobca ďalej nesúhlasil so skutočnosťou, že správca dane nevykonal ním navrhnuté alebo predložené dôkazy a takýto postup ani náležite nezdôvodnil, pričom ani žalovaný sa k tejto namietanej otázke nevyjadril. Možno mať preto za to, že správne orgány nezistili čo najúplnejšie skutkový stav veci. Žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie fakturovanej dodávky ako sponzoring, čo predstavuje odklon od pôvodného dôvodu vyrubenia rozdielu dane spočívajúceho vo vedomosti žalobcu o zapojení sa do podvodného konania. Vzhľadom k tomu je pre neho nejasné a nezrozumiteľné aký je skutočný dôvod vyrubenia rozdielu dane. Žalobca poprel, že by sa vedome podieľal na neoprávnenom daňovom úniku. Namietal, že nemôže niesť zodpovednosť za nepreukázanie účtovníctva jeho dodávateľa a subdodávateľa. Podľa neho správne orgány nepreukázali jeho vedomé zapojenie sa do podvodného konania. V konečnom dôsledku ani žalovaný sa riadne nevysporiadal so všetkými jeho zásadnými odvolacími námietkami.

3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že hlavným dôvodom nepriznania odpočtu DPH bolo posúdenie služieb ako sponzoringu. Žalobca bol pritom so všetkými zisteniami správcu dane riadne oboznámený a bola mu daná možnosť sa k nim vyjadriť. Správca dane riadne zistil skutkový stav veci a tento má oporu vo vykonanom dokazovaní. Nesúhlasil, že by sa nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu. V ostatnom sa plne pridržal zistení a záverov uvedených v napadnutých rozhodnutiach.

4. Žalobca v replike a žalovaný v duplike zotrvali na svojich už skôr prednesených stanoviskách.

5. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný ( a ) a ustálil, že žalobe nie je možné priznať úspech.

6. Zo súdneho a administratívneho spisu správnych orgánov správny súd ďalej zistil nasledovné:

7. Podľa daňového priznania na DPH za zdaňovacie obdobie február 2016 žalobca si uplatnil nadmerný odpočet DPH 86.089,74 eur.

8. Dňa 10.10.2016 správca dane začal u žalobcu vykonávať daňovú kontrolu na DPH za február až máj 2016.

9. Správca dane neuznal žalobcovi odpočet DPH vo výške 23.000,00 eur z dodávateľských faktúr č. 2016020810 až 2016020812 od spoločnosti X.. za prenájom reklamných plôch na pretekoch D. M.XXX v dňoch 06.02.2016 na produkčných vozidlách Subaru imprezia GT a MITSHUBISHI LANCER EVO IX na základe zmluvy o reklame zo dňa 15.01.2016.

10. Dňa 14.03.2017 boli vypočutí svedkovia Z.. J. X. a Ing. J. S., bývalí konatelia spoločnosti X.. Svedkovia potvrdili dodanie fakturovaných služieb, ktoré poskytli v súčinnosti s ich dodávateľom, spoločnosťou N. X., s.r.o., resp. A., s.r.o. Y. spočívali v uvedení loga žalobcu na závodných vozidlách, presnejšie v prenájme reklamných plôch na závodných vozidlách a službách s nimi súvisiacimi za účelom propagácie platiteľa, a na rôznych ďalších reklamných predmetoch s logom žalobcu, ktoré zabezpečili iné spoločnosti ako napr. Z., s.r.o. alebo D., s.r.o. Vlastníka závodných vozidiel nevedeli uviesť, pričom piloti vozidiel boli zamestnancami spoločnosti. Účtovné a daňové doklady odovzdali novému konateľovi spoločnosti R. Y..

11. Splnomocnená zástupkyňa spoločnosti A., s.r.o. Z.. E. T. oznámila správcovi dane okrem iného, že spoločnosť v období január až máj 2016 už nevykonávala žiadnu činnosť. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj svedok A. M., bývalý spoločník spoločnosti A., s.r.o.

12. Z výpovede svedka Z. U., bývalého konateľa spoločnosti N. X., s.r.o. a spoločnosti A., s.r.o., správca dane zistil, že spoločnosti nemali žiadnych zamestnancov. Svedok potvrdil prenájom závodných produkčných vozidiel spoločnosti X.., ktoré boli prenajaté od p. R. ako svojho dodávateľa všetkých reklamných služieb v prejednávanej veci. Nevedel uviesť aké konkrétne logá mali byť na vozidlách propagované.

13. Cestou medzinárodnej výmeny informácií správca dane u maďarského správcu dane zistil, že E. Y., označený bývalým konateľom Z. U. za nového konateľa spoločnosti N. X., s.r.o., o uvedenej spoločnosti nikdy nepočul. V preverovanom období nebol na území Slovenska. V roku 2015 mu boli odcudzené osobné doklady a mobilný telefón.

14. Z iných daňových kontrol správca dane zistil, že cestou MVI správca dane požiadal o výsluch konateľa spoločnosti X.o. R. Y.. V odpovedi český správca dane uviedol, že spoločnosť a jej konateľ sú nesúčinní. Konateľ nespolupracoval ani so správcom dane.

15. Využitím kontrolných výkazov správca dane ustálil nasledujúci obchodný reťazec: žalobca --- X.o. --- N. X., s.r.o. --- J. J. R., s.r.o. --- O. Y., s.r.o. --- G., s.r.o.

16. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane dňa 17.05.2018 vyhotovil protokol z daňovej kontroly, ktorý bol spoločne s výzvou na vyjadrenie sa doručený žalobcovi, ten však na výzvu nereagoval.

17. Následne správca dane vydal prvé prvostupňové rozhodnutie zo dňa 27.07.2018 o vyrubení rozdielu DPH v sume 23.000,00 eur. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím zo dňa 21.11.2018 rozhodnutie prvého stupňa zrušil a nariadil správcovi dane oboznámiť žalobcu so všetkými skutočnosťami, ktoré budú podkladom nového rozhodnutia, s prijatými závermi s možnosťou žalobcu sa k nim vyjadriť a riadne uviesť skutočnosti svedčiace o vedomom zapojení žalobcu do zneužívajúceho konania.

18. Na ústnych pojednávaniach konaných v dňoch 04.06.2019 a 11.07.2019 bol žalobca oboznámený so zisteniami správcu dane a obstaranými dôkazmi, vrátane prijatých záverov.

19. V pokračujúcom vyrubovacom konaní správca dane následne vydal nové rozhodnutie zo dňa 24.07.2019, ktoré je predmetom podanej správnej žaloby a ktorým nepriznal žalobcovi nárok na odpočet DPH v sume 23.000,00 eur z vyššie uvedených dôvodov.

20. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 16.01.2020, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že služby poskytnuté žalobcovi a smerujúce k jeho propagácii formou loga obchodného mena žalobcu nepredstavuje reklamu, ale sponzoring, ktorý nie je predmetom zákona o DPH.

21. Podľa a o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj zákon o DPH) predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby a poskytnutie služby (ďalej len "") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

22. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 23. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.

24. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

25. Podľa o správe daní ( ďalej aj Daňový poriadok) daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len ""), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

26. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

27. Podľa a o reklame (ďalej aj zákon o reklame) podľa tohto zákona reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou 1b) s cieľom uplatniť produkty na trhu a produkt je tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, 2) ochranná známka, 3) označenie pôvodu výrobkov 4) a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním.

28. V prejednávanom prípade bolo medzi účastníkmi konania sporným neuznanie nároku žalobcu na odpočet DPH z faktúry vystavenej jeho dodávateľom. Dôvodmi neuznania podľa správcu dane bolo nepreukázanie dodania fakturovaných služieb spoločnosťou X. a posúdenie dodaných služieb ako sponzoring a nie reklama.

29. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu správny súd dospel k záveru o zákonnosti a dôvodnosti preskúmavaných rozhodnutí. V prejednávanej veci bolo zistené, že na základe zmluvy o reklame bolo na závodných vozidlách umiestnené logo žalobcu v znení P. O.. Takéto zverejnenie loga však nespĺňa kritériá reklamy definované ako činnosť na podporu predaja, ak nezahŕňa rozširovanie správy určenej na informovanie verejnosti o existencii alebo kvalitách výrobku alebo služby s cieľom zvýšiť ich predaj. Uvedenie loga nemá vypovedaciu hodnotu k nejakému výrobku alebo službe, ktoré žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje. Nepodáva informáciu ani o tom, v akej oblasti žalobca podniká. Nebolo preukázané, že by sa na športovom podujatí reálne prezentovala podnikateľská činnosť žalobcu, jednotlivé produkty a služby. Okrem toho správny súd konštatuje, že činnosť žalobcu nie je medzi verejnosťou na Slovensku tak všeobecne známa, že by zo samotného loga bez ďalšieho, diváci mali akúkoľvek aspoň všeobecnú informáciu o produktoch a službách, ktoré žalobca poskytuje. Je pritom podstatné a treba to mať vždy na zreteli, že akákoľvek prípustná forma reklamy musí súvisieť s obchodnou, podnikateľkou činnosťou alebo inou zárobkovou činnosťou daného subjektu s cieľom propagácie jeho podnikateľskej činnosti za účelom zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov. V danej právnej veci bola pritom spochybnená práve schopnosť sporného plnenia uplatniť produkty žalobcu na trhu, resp. spropagovať podnikanie žalobcu. Ako už bolo uvedené vyššie, samotné uvedenie loga nemá vo vzťahu k predmetu podnikania žalobcu, jeho produktom žiadnu vypovedaciu hodnotu. Neobsahuje v tomto ohľade ani len všeobecnú informáciu. Žiadnym spôsobom nepropaguje zameranie alebo vlastnosti jeho činnosti alebo produktov, neporovnáva ich s inými, nevyzdvihuje ich kvality. Nemôže teda logicky predstavovať ani podnet k ich obstaraniu, kúpe, zvýšeniu ich odbytu. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona o reklame, na ktoré sa žalobca odvoláva, je pritom podmienka tohto cieľu dominantná. V zásade môže ísť o akúkoľvek formu realizácie reklamy, podstatná je jej schopnosť dosiahnuť, resp. sledovať cieľ, ktorým je uplatnenie produktov na trhu, t.j. podpora podnikania aj formou propagácie obchodného mena. Nie je pritom nevyhnutne potrebné, aby daný subjekt preukazoval, že sa tak reálne stalo a dosiahol sa predpokladaný cieľ. Uvedená schopnosť, spôsobilosť, potenciál dosiahnuť tento cieľ musí vychádzať z objektívne existujúcich skutočností. V danej veci však žalobca zaplatil za propagáciu svojho loga, pričom takéto uvedenie obchodného mena žalobcu (ako už bolo uvedené vyššie) objektívne neobsahuje žiadnu informáciu o jeho podnikateľskej činnosti, jeho produktoch a službách a teda objektívne nemôže uplatniť produkty žalobcu na trhu alebo viesť k zviditeľneniu obchodného mena žalobcu. Správnemu súdu je aj z iných konaní v obdobných právnych veciach známe, že logo žalobcu býva umiestnené na hmotných nosičoch spolu s ďalšími logami spoločností s rôznym obchodným a výrobným zameraním. Toto samo o sebe znižuje šancu podať akúkoľvek konkrétnu informáciu o žalobcovi a jeho produktoch. Dokonca je možné konštatovať, že uvedené v priemernom divákovi evokuje, že ide o sponzorov podujatia. Vzhľadom na uvedené je

správny súd toho názoru, že v danej veci nešlo o poskytnutie reklamných služieb žalobcovi, ale len o sponzorský odkaz, ktorý nezakladá právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nie je predmetom dane z DPH.

30. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou čo do ukrátenia žalobcu na jeho práve na spravodlivé konanie pred administratívnym orgánom v súvislosti s právnou kvalifikáciou zdaniteľného plnenia ako sponzorským odkazom, ktorá skutočnosť mu bola oznámená až vo vyrubovacom konaní po vydaní prvého druhostupňového rozhodnutia. Zo spisového materiálu mal správny súd preukázané, že s uvedenou právnou kvalifikáciou sporného zdaniteľného plnenia bol žalobca riadne oboznámený na ústnych pojednávaniach zo dňa 04. a 11.07.2019, ktoré sa konali pred vydaním správnou žalobou napadnutých rozhodnutí, v ktorých sa správne orgány náležite vysporiadali aj s právnym posúdením fakturovaného plnenia ako nezdaniteľného sponzorského odkazu. Vzhľadom k tomu nedošlo v prejednávanej veci z tohto dôvodu podľa správneho súdu k ukráteniu žalobcu na jeho právach.

31. V súvislosti s posúdením plnenia ako sponzoringu je preto nedôvodné sa už zaoberať vedomosťou žalobcu o jeho účasti na získaní neoprávnenej daňovej výhody. Uvedené platí o to viac, ak nový právny záver o sponzoringu, o ktorom bol žalobca upovedomený ešte pred vydaním preskúmavaných rozhodnutí, je založený na skutočnostiach získaných už počas samotnej daňovej kontroly. Preto námietka o neuvedení nového právneho posúdenia v protokole z daňovej kontroly je nedôvodná. Rovnako aj názor žalobcu o nemennosti právnych dôvodov na vyrubenie rozdielu dane ustálených počas daňovej kontroly. Podstatou daňovej kontroly sú skutkové zistenia svedčiace o možnom daňovom úniku a splnení alebo nesplnení si daňovej povinnosti žalobcu ako daňového subjektu voči štátnemu rozpočtu. Výsledný právny dôvod vedúci k určeniu rozdielu dane predstavuje len právne posúdenie skutkových okolností prípadu, ktorý správca dane prijíma na základe skutkového stavu ustáleného počas daňovej kontroly, resp. aj vyrubovacieho konania. Pre rozhodnutie vo veci preto nie je až tak podstatné jeho právne posúdenie ako skutkové posúdenie veci, ktoré tvorí záväzný podklad pre následnú právnu kvalifikáciu veci. Na základe uvedeného, ak bol žalobca o novom právnom posúdení veci vopred upovedomený v súlade s účelom ustanovenia § 45 ods. 1 písm. f) a § 46 ods. 5 Daňového poriadku s možnosťou sa k nemu vyjadriť, tak zmena právnej kvalifikácie nemôže zakladať procesnú vadu konania majúcu za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Preto za tejto situácie žalobný dôvod o nevysporiadaní sa žalovaného s odvolacími námietkami, ktoré sa týkajú tvrdeného neoznámenia nových skutočností a nových právnych záverov, podľa názoru správneho súdu nemôže zakladať také pochybenie, ktoré by odôvodňovalo zrušenie správnych rozhodnutí, navyše, ak aj správny súd má za to, že námietky žalobcu o neoznámení nového právneho posúdenia veci, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

32. Ako vyplynulo z preskúmavaných rozhodnutí, rozhodujúcim faktorom pre nepriznanie nároku na odpočet DPH zo sporných faktúr, bolo posúdenie fakturovaného plnenia ako nezdaniteľného sponzoringu. Nevykonanie žalobcom navrhnutých dôkazov preto nemohlo mať žiaden vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, v ktorých pre vyrubenie rozdielu dane bolo rozhodné právne posúdenie dodania ako sponzorstva, a ktoré nemohlo byť ovplyvnené ani prípadným vykonaním novo navrhnutých dôkazov.

33. Ani skutočnosť, že obchodné meno žalobcu bolo propagované inými dohodnutými spôsobmi, resp. na iných propagačných predmetoch, nosičoch, nemení nič na správnom závere administratívnych orgánov, že v prejednávanej veci ide o nezdaniteľný sponzoring. Nakoľko predmetom zverejňovania bolo len logo žalobcu, ktoré bolo umiestňované aj na iných nosičoch, aj tieto iné spôsoby propagácie napĺňajú len definíciu sponzorstva.

34. Za nedôvodnú správny súd považuje námietku o vyhodnotení výpovedí bývalých konateľov dodávateľskej spoločnosti X.. za nespoľahlivé. Nielenže správne orgány k takýmto záverom nedospeli, ale s poukazom na právnu kvalifikáciu fakturovaného obchodu ako sponzoringu, ktorý nezakladá právo na odpočet DPH, ich výpovede správny súd nepovažuje za podstatné pre rozhodnutie vo veci.

35. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko na nepriznanie úspechu správnej žalobe postačovalo právne posúdenie, že v prejednávanej veci zverejnenie obchodného mena žalobcu formou loga predstavovalo sponzorský odkaz (a nie reklamu), ktorý nie je

predmetom zákona o DPH. Preto fakturácia deklarovaného plnenia sa mala vykonať bez uvedenia DPH na spornej faktúre.

36. Podľa žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

37. Nakoľko v konaní úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a ani neboli zistené spravodlivé dôvody na ich priznanie, správny súd mu nepriznal náhradu trov konania.

38. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.