Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-98-2018.pdf
PDF · 172.02 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/98/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti o maloletú Z. S. K., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matky JUDr. S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ď. XX, K., zastúpenej Mgr. Stanislavou Liptákovou, advokátkou so sídlom Rozvojová 2 v Košiciach a otca T. V., nar. X.X.XXXX, bytom N. R. XX, V., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Nicol Hlaváčiková s.r.o. so sídlom na ulici Bočnej 10 v Košiciach, za účasti Okresnej prokuratúry Košice I, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
I. Mal. Z. S. K., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
II. Obaja rodičia budú maloletú z a s t u p o v a ť a s p r a v o v a ť jej majetok.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Z. S. K., nar. XX.X.XXXX sumou 110 EUR mesačne od 12.3.2018 do budúcna vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky.
IV. D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 12.3.2018 do 31.5.2021 vo výške 1.350,80 EUR p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 EUR spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.
V. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým dieťaťom nasledovne:
Každý kalendárny párny týždeň od piatku od 17,00 hod. do nedele do 18,00 hod., počas letných prázdni každý rok v mesiaci júl prvé dva týždne od pondelka od 17,00 hod. do nedele do 18,00 hod., v mesiaci august prvé dva augustové týždne od pondelka od 10,00 hod. do nedele do 18,00 hod., každý nepárny rok počas vianočných sviatkov od 23.12. od 10,00 hod. do 30.12. do 18,00 hod., každý párny rok od 30.12. od 10,00 hod. do 18,00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny rok od pondelka od 10,00 hod. do soboty do 18,00 hod., počas veľkonočných prázdnin v nepárny rok od Veľkonočnej nedele od 10,00 hod. do utorka do 18,00 hod. a párny rok od Zeleného štvrtka od 10,00 hod. do nedele do 18,00 hod..
VI. Otec si maloleté dieťa p r e v e z m e v stanovené dni a hodiny pred bytom matky, kde mu táto dieťa odovzdá a vráti jej ho na tom istom mieste v stanovený deň a hodinu. V prípade ak sa stretnutie neuskutoční má nárok na náhradný termín v stanovenom rozsahu do troch mesiacov od neuskutočneného stretnutia.
VII. Obaja rodičia sú p o v i n n í vzájomne sa informovať o prekážke, pre ktorú by k realizácii styku otca s maloletým dieťaťom nemohlo dôjsť najneskôr 48 hodín vopred a to najmä buď telefonicky alebo prostredníctvom SMS textových správ.
VIII. Matka je p o v i n n á otca informovať v pravidelných týždňových intervaloch vždy v nedeľu o zdravotnom stave maloletej, jej školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách a podávať mu informácie o podstatných aktuálnych a mimoriadnych okolnostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa.
IX. Otec je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu vo výške 293,38 EUR na účet Okresného súdu Košice I do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
X. Matka je p o v i n n á nahradiť trovy štátu vo výške 293,38 EUR na účet Okresného súdu Košice I do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
XI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec návrhom doručeným súdu dňa 12.3.2018 sa domáhal zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch. Súčasne žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k úprave styku otca s maloletým dieťaťom.
2. Matka sa k podanému návrhu vyjadrila písomným podaním zo dňa 25.3.2018. S návrhom na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasila. Žiadala, aby maloleté dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti a otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 200 EUR mesačne.
3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomnou správou zo dňa 27.3.2018 vzhľadom na rozporuplné vyjadrenia rodičov, na útly vek dieťaťa, s ktorým nebolo možné vykonať pohovor ako aj na správanie dieťaťa počas sociálneho zisťovania nedokázal sa vyjadriť k úprave styku a navrhol konanie vo veci samej nariadiť znalecké dokazovanie z odboru pedopsychológie, pretože je predpoklad lepšej spolupráce so znalcom, vyššia úroveň objasnenia situácie medzi rodičmi a navrhnutia formy starostlivosti o maloletú.
4. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 4.2.2019 upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou každú stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod..
5. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.3.2019.
6. Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 18P/98/2018 zo dňa 20.6.2019 uložil rodičom a maloletému dieťaťu formou neodkladného opatrenia - výchovné opatrenie povinnosť podrobiť sa psychologickému odbornému poradenstvu v Psychosociálnom centre na Löflerovej 2 v Košiciach v trvaní 6 mesiacov. Súčasne matke uložil povinnosť informovať otca maloletej o dieťati, o jej zdravotnom stave o osobitných potrebách maloletej a dôležitých skutočnostiach, ktoré sa jej týkajú každé dva týždne vždy v nepárnu nedeľu mailom alebo inou elektronickou formou.
7. Okresná prokuratúra Košice I dňa 19.7.2019 vstúpila podľa § 13 ods. 1 CMP do konania o zverení maloletého dieťaťa Z. S. K., nar. XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ktoré je vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 18P/98/2018.
8. Okresná prokuratúra Košice I navrhla zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, výživné určiť s prihliadnutím na majetkové a zárobkové pomery rodičov a potreby maloletého dieťaťa. Vo vzťahu k úprave styku navrhla umožniť otcovi stretávať sa s dieťaťom v čo najširšom rozsahu nakoľko je to v záujme maloletého dieťaťa ako i stanoviť náhradný termín v prípade neuskutočneného stretnutia.
9. Z výpovede otca súd zistil, že je otcom maloletej Z. S. K., s jej matkou nikdy neuzavreli manželstvo. Pre výrazné povahové rozdiely s matkou sa rozišli ešte pred narodením maloletej dcéry. Aby však mohol byť svojej dcére neustále na blízku a mali od prvej chvíle prirodzene silný vzťah, vrátil sa pred jej narodením k matke. Dcéru následne spoločne vychovávali a spoločne sa o ňu starali až do januára 2017, teda viac ako tri aj pol roka jej života. Z dôvodu naďalej neúnosného stavu spolužitia s matkou
maloletej a hlavne eskalácie konfliktných situácií v januári 2017 otec opustil spoločnú domácnosť. Otec musel opustiť spoločnú domácnosť, pokračoval však v platení všetkých nákladov spojených s užívaním bytu a to nad rámec prispievania na výživu dieťaťa. Od okamihu kedy opustil spoločnú domácnosť, matka maloletej mu umožňovala dcéru vidieť iba na pár hodín a v drvivej väčšine iba za jej prítomnosti buď skrz rôznorodý nátlak alebo manipulácie maloletej, že si prítomnosť matky „praje“. Bez prítomnosti matky maloletej sa s maloletou mohol stretávať najmä vtedy keď si matka maloletej potrebovala niečo vybaviť. Jeho čas s maloletou sa postupne čoraz viac zužoval a začal sa limitovať takmer výlučne na spoločnej chvíli iba v prítomnosti matky. Sám s dcérou mohol byť už iba maximálne jeden či dvakrát do mesiaca najmä u nich v byte alebo na krátkej prechádzke na sídlisku, resp. v meste. V auguste 2017 napríklad dcéru bez matky nevidel ani jedenkrát. Zúfalú situáciu sa pokúsil riešiť cestou mediácie. V auguste 2017 oslovil mediačné centrum alternatíva. V septembri 2017 s mediáciou súhlasila aj matka. Jeho snahou bolo dohodnúť si presný harmonogram, jasné pravidlá a tiež, aby mu bolo umožnené mať s dcérou pravidelný telefonický kontakt. Mediácia trvala od septembra 2017 do februára 2018 kedy bola ukončená, nakoľko nedospeli k žiadnej dohode. Celé náklady mediácie znášal sám, veľmi mu záležalo, aby našli zmierlivú dohodu. Pre matku maloletej pozerajúc na dané obdobie spätne to však bol iba priestor naťahovať čas, v ktorom dcéru od neho odtrhávala a presadzovala si výlučne svoje predstavy, výchovné metódy a spôsob života. Harmonogram stretávania dohodnutý počas mediácie na jednotlivé mesiace bol matkou maloletej sústavne redukovaný, no najmä stretnutia, ktoré sa mali uskutočniť bez jej prítomnosti a na ktoré maloletú v zmysle dohody mala pripraviť sa v realite zväčša uskutočňovali v jej prítomnosti pod najrozličnejšími zámienkami. V roku 2018 sa už ani nepodarilo dohodnúť akýkoľvek rozsah stretávania. Matka maloletú neodtrhávala iba od neho a jeho rodiny ale celkovo ju nezdravo izolovala a fixovala na seba. Dcéra v čase podania návrhu mala mať 5 rokov a stále používala na noc plienku a matka ju kojila. Kojenie bolo v zásade zámienkou prečo dcéra nemohla údajne byť bez matky, nikde a nikdy cez noc. Dcéra bez matky dodnes ani nikde nebola a neprespávala a nechodí sama ani do žiadneho kolektívu. Matka dobrovoľne opustila zamestnanie a venovala sa iba jej. Sú spolu nepretržite. Dcéru doteraz nedala do škôlky, maloletá postráda základné pravidlá interakcie s rovesníkmi, nevie sa adekvátne správať v kolektíve. Čo bolo však najhoršie, matka jej nedávala takmer žiadne mantinely, žiadne pravidlá, vždy sa všetko odvíjalo od toho čo dcéra chcela alebo nechcela. Keď bol nútený tráviť s ňou čas u nich v domácnosti za prítomnosti matky, bol to vždy rovnaký „toxický scénar“ o tom čo dcéra vyžaduje vždy za bezhraničnej podpory matky. Nie rodič, ale ona riadila čas a program. Jeho možnosti, resp. snahy vychovávať dcéru a riešiť jej životné situácie boli zo strany matky v takých situáciách neustále potláčané a jeho autorita bola pred dcérou zhadzovaná a podkopávaná. Ak boli však osamote, dcéra sa správala úplne inak, vedela rešpektovať a akceptovať prirodzenú autoritu u rodiča a reagovať a rozhodovať primerane k svojmu veku. Ich vzťah v takéto momenty je pokojný a bohatý pre oboch. Naopak však spoločné stretnutia za prítomnosti matky prinášali nechcené emócie, nepohodu a zmätok vo výchove dcéry. Akýkoľvek telefonický kontakt s dcérou mu bol zo strany matky upieraný v čase keď vedela, že chce telefonovať, buď nedvíhala telefón, alebo ho zámerne mala vypnutý. Komunikácia ako rodičov ohľadom dcéry bola obmedzená na komunikáciu prostredníctvom SMS správ, ktoré sú absolútne nedostatočné. O svojej dcére má od matky len minimum informácií.
10. Z výpovede otca súd zistil, že je SZČO, pričom bol v určitom období aj v pracovnom pomere. Priemerný príjem bol cca 1.300 EUR brutto. S tým súviseli náklady, ktoré má a to odvody zdravotné a sociálne poistenie vo výške 257 EUR mesačne, prenájom kancelárie a kancelárske výdavky vo Svite 70 EUR, pohonné hmoty 150 EUR, nakoľko 4x do mesiaca cestuje do Košíc po dcéru, 25 EUR paušálny výdavok na telefón, 200 EUR strava a osobné výdaje od zdravotnej starostlivosti hygieny a iné bežné veci súvisiace s osobným životom. Prispieva dlhodobo na dcéru výživným. Od narodenia maloletej tvorí úspory vo výške 20 EUR mesačne. Otec uviedol, že druhým rokom býva vo Svite kde má partnerku. Partnerka má dve deti vo veku 7 a 10 rokov z predošlého manželstva a spolu majú dve maloleté deti R. a Q., ktorí sa narodili v septembri 2019 dvojičky. S týmto súvisia jeho výdavky 250 EUR mesačne na chod domácnosti : nájomné a strava, 150 EUR náklady na dvojičky a to nákup plienok a iných potrieb. Spolu s rodinou bývajú v 2 a pol izbovom byte a keďže mali aj iné aktivity, boli nútení najať si opatrovateľku, ktorú financuje vo výške 360 EUR mesačne. V prípade, že maloleté deti nastúpia do škôlky, uvedené výdavky sa zmenia. Otec uviedol, že žije z výplaty do výplaty, nedokáže nič ušetriť a určitým spôsobom žije v domácnosti, kde sú štyri deti a dvaja dospelí a stará sa o dcéru, ktorú má v Košiciach. V ďalšom uviedol, že dlhodobo pracuje v mimovládnom sektore.
11. Otec potvrdil vo svojej výpovedi, že má záujem stretávať sa s maloletým dieťaťom nielen v priebehu týždňa a od soboty do nedele, ale má záujem o plnohodnotné stretávanie sa s dieťaťom, to znamená, že
stretávanie by bolo upravené aj počas jarných, aj počas letných prázdnin, jarných prázdnin, vianočných sviatkov v priebehu víkendov a podobne. Vo vzťahu ku prespávaniu maloletej v jeho domácnosti uviedol, že v tomto problém nevidí, nakoľko maloletá je v ich domácnosti rada. Má rada aj nevlastných súrodencov t.j. dvojičky. Otec by rád trávil čas s maloletým dieťaťom plnohodnotne, rád by s ňou chodil na výlety, lyžovať sa a podobne. V prípade, že má maloletú dcéru iba od soboty do nedele, nevie si s maloletou zabezpečiť program taký, aby spolu trávili dlhší čas. Vo vzťahu k informačnej povinnosti uviedol, že od nariadenie neodkladného opatrenia s týmto problém nie je. Matka ho pravidelne informuje o zdravotnom stave maloletej ale aj o veciach zo školy a voľnočasových aktivitách. Otec uviedol, že nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Je vlastníkom motorového vozidla, ide o 10 ročné auto, rok výroby 2010, ktoré používa. Jeho partnerka je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok, prídavky na maloleté deti.
12. Z výpovede matky súd zistil, že otec sa s maloletou stretáva tak za jej prítomnosti ako aj osamote. Matka poukázala na skutočnosť, že dcéra nikdy nespala oddelene od nej a skoršie pokusy o jej prespatie u otca skončili plačom a stresom. Nie je v záujme maloletej upraviť styk s otcom aj vrátane prespávania, nakoľko by to mohlo mať negatívny dopad na vývoj maloletej a jej prežívanie. Matka uviedla, že už počas prvého polroku ich vzťahu, ktorý sa začal v auguste 2011 sa s otcom viackrát rozišli. Asi po mesačnej pauze približne vo februári 2012 keď vzťah považovala za definitívne ukončený ju otec kontaktoval s tým, že ju miluje a chce sa ku nej vrátiť. Asi po pol roku stretávania sa v lete 2012 vyjadril, že by si s ňou chcel založiť rodinu. Nakrátko na to otehotnela v septembri 2012. Keďže bola vypísaná z dôvodu rizikového tehotenstva, zo svojho služobného bytu v Košiciach sa presťahovala k otcovi do jeho prenajatého 4- izbového bytu v Prešove, kde plánovali spolu bývať po narodení dieťaťa. Asi po mesiaci spoločného bývania došlo medzi nimi k hádke, pri ktorej ju otec sotil cez celú chodbu, kde sa zachytili našťastie zárubne a následne po jej odchode do spálne ju prisadol na posteli, prichytil jej ruky a niekoľkokrát s ňou zatriasol. Následne odišla k matke do Košíc s tým, že od neho neodchádza ale bojí sa o dieťa. Potrebuje kľud a dáva mu čas na to, aby si uvedomil ako sa správal. V nasledujúci deň sa s ňou otec telefonicky rozišiel. Počas tehotenstva ho niekoľkokrát informovala o vývoji dieťaťa. Krátko pred narodením ju otec kontaktoval. Po narodení dcéry bývala u matky, otcovi umožňovala stretávanie sa s dieťaťom, dokonca začal u jej mamy prespávať s tým, že večer je už unavený a nevládze šoférovať späť do Prešova. Po krátkom čase začal u nich tráviť väčšinu svojho voľného času, stravoval sa u nich. Neskôr jej otec oznámil, že by sa chcel ku nej vrátiť. Povedal, že trochu upraví byt v Prešove a nasťahovali by sa k nemu, nakoľko má v Prešove prácu a cestovanie je pre neho únavnú. Malé úpravy bytu, ktorý bol prerobený mu trvalo takmer 9 mesiacov. V tom čase chodil na návštevy za nim do Košíc menej s tým, že má prácu na byte. Do Prešova sa s dcérou presťahovali až 15.9.2014. Dcéra mala vtedy 16 mesiacov. Do uvedenej doby jej otec platil na dcéru výživné 200 EUR mesačne. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval v januári 2017. Ako rodina spolu strávili 2,4 roka, nie 3,5 roka ako to uviedol otec. Hneď po presťahovaní sa do Prešova došlo zo strany otca opäť k výstupom potom čo po dvojhodinovom uspávaní dcéry vyčerpaná prišla do kuchyne a buchla rukou po stole. Otec sedel v druhej časti bytu, zrazu sa objavil v kuchyni, zahnal sa na ňu rukou a skríkol ako sa to správa. Potom ako sa rozplakala ju začal utešovať. K tomuto incidentu ako aj tomu predchádzajúcemu sa nechcel otec vyjadrovať ani o tom rozprávať. Týmto sa medzi nimi vytváralo odcudzenie už aj tak značne narušeného vzťahu. Nasledujúci rok potom prebiehal relatívne pokojne. Počas ďalšieho roka a pol došlo zo strany otca k ďalším trom útokom a to žiaľ v prítomnosti dcéry. Pri poslednom z nich v máji 2017 mu povedala, že je pre ňu je tento vzťah vzhľadom na jeho správanie k nej, nekomunikovanie a celkové nefungovanie ako partnerov ukončený. Dohodli sa, že sa pokúsia spolu zostať kvôli dcére ako aj rodičia za podmienky, že budú k sebe pred dcérou slušní. Dcéra sa v tomto období viackrát vyjadrila, že sa otca bojí, že je ku nej zlý. V novembri 2017 otec povedal, že tatko žiť nechce a odchádza. Tento scenár rozchodov pred Vianocami sa opakoval aj počas všetkých predchádzajúcich Vianoc. Po odchode zo spoločnej domácnosti dňa 10.1.2017 otcovi zopakovala, že je pre ňu dôležité, aby bol s dcérou napriek ich sporom. Nie je pravdou, že by dcéru manipulovala alebo akokoľvek negatívne nabádala proti otcovi, naopak otca žiadala, aby za dcérou chodil tak často ako sa dá, aby čo najmenej pociťovala jeho odchod. Za dcérou chodil niekedy aj 5x do týždňa, potom má niekoľko dňové odmlky kvôli jeho častým služobným cestám. Málokedy sa s ňou vopred dohodol kedy s ňou príde aj napriek tomu, že ho o tom opakovane žiadala. Nevedela potom dcére povedať kedy príde. Taktiež to potrebovala vedieť, aby si vedeli zariadiť program. Aj keď sa otec zo spoločnej domácnosti odsťahoval, aby jej poskytol na rok do užívania kľúče od neho jej vrátil až po začatí mediácie v októbri 2017. Kľúče od brány mal neustále. Do bytu mohol prísť kedykoľvek, pri jeho návštevách sa k nemu správala slušne, pozvala ho ku stolu ak stolovali. Prvý polrok po jeho odchode spolu riadne komunikovali. Otca požiadala, aby zostával na návštevách do dcérinho zaspania, ak mu to jeho program dovoľuje,
pretože takto menej vníma ich rozchod a jeho odchod. Videla, že maloletá menej trpí ich rozchodom. Asi po pol roku otec začal namietať, že nechce u nich zostávať tak dlho do večera, že chce odchádzať skôr. Začal s ňou komunikovať odmerane, stručne, zvyšoval na ňu hlas s tým, že mu nechce dávať dcéru na víkendy samú. Takto začal komunikovať s matkou aj pred ich dcérou. Matka uviedla, že nie je pravdou, že izoluje odtrháva dcéru od rodiny otca. Ich vzťahy sa prerušili po udalostiach tak, ako bolo uvedené. Mala záujem s otcovou rodinou byť v kontakte. Čo sa týkalo kojenia, dcéru začala odstavovať v troch rokoch, v decembri 2016 ju kojila iba sporadicky pred zaspávaním. Nejaký čas kojila dokonca znovu v noci vzhľadom na situáciu, nakoľko sa maloletá občas budila na nočné cikanie iba málokedy, dala jej na noc plienku. V čase podania návrhu krátko po sťahovaní dcéra sa adaptovala v novom prostredí, začala navštevovať škôlku a nechcela ju stresovať aj riešením tohto problému. V ďalšom nie je pravdou, že by dcére neumožnila telefonický kontakt s otcom. Vždy ak s ním chce rozprávať, zavolá mu. Ak mu chce poslať emailové správy s odkazom alebo obrázkami, urobí to. Dcéra však nerada telefonuje, telefonát trvá ani nie minútu a potom telefón vypne. Pre ňu ako matku je dôležité, aby mala vzťah so svojim otcom. Otcovi v stretávaní sa s maloletou nebráni. Otec sa od ukončenia mediácie nechcel vopred dohodnúť na termínoch stretnutí, ak ho o to požiada nechá to na neurčito. Do budúcna nevylučuje, aby sa dcéra stýkala s otcom aj v nedeľu, avšak zatiaľ je týchto zmien na maloletú mnoho, preto nie je v záujme, aby u otca prespávala aj na dlhšiu dobu. Striedavú starostlivosť, ktorú otec požaduje je v absolútnom rozpore s najlepším záujmom maloletej, ktorá vyrastala od narodenia s matkou. Návrh otca je krajne necitlivý k potrebám maloletej a zohľadňuje len potreby otca. Maloletá sa pomaly učí bez nej tým, že nastúpi do materskej školy, robí pokroky v stretávaní s otcom osamote a je presvedčená, že to bude pokračovať i naďalej.
13. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že pracovala na letisku v Košiciach. Kvôli pandémii boli úsporné opatrenia a bol ukončený pracovný pomer. Následne bola dlhodobo práceneschopná. Dlhé roky má problémy zdravotné, rok a pol nehýbala ľavou rukou, po pôrode sa jej to opätovne vrátilo. Má mnohopočetné poškodenia chrbtice. Práceneschopnosť bola ukončená 15.3.2021 a následne je registrovaná na úrade práce. Momentálne jej príjem je tvorený SOS dotáciami. Počas PN poberala nemocenské vo výške v priemere okolo 600 EUR. V súčasnosti si intenzívne hľadá zamestnanie, avšak je to veľmi náročné aj kvôli zdravotnému stavu. Pokračuje vo vyšetreniach. Zdravotný stav je vážny a vyžaduje si operáciu chrbtice. Vo vzťahu k mesačným výdavkom uviedla, že nájomné je 430 EUR mesačne, škola Felix v priemere 300 EUR mesačne, 200 EUR mesačne ak maloletá navštevuje aj školský klub detí, inak 150 EUR mesačne, strava domácom prostredí 150 EUR mesačne v priemere. Maloletá mala nejaké zdravotné problémy, v tej súvislosti zakupovala aj lieky. Maloletá trpela nepríjemnými kožnými infekciami. Matka kupovala morskú soľ, ružovú vodu na mesačnej báze, lieky na podporu imunity. V ďalšom má výdavky na pohonné hmoty, nakoľko sa prepravujú autom v priemere 100 EUR mesačne. Výdavky majú aj v súvislosti s mimoškolskými aktivitami. Iné aktivity počas corony nebolo možné, inak chodia na výlety, hrady, zámky, letné dovolenky. Matka sa snaží vzhľadom na kožné problémy maloletej jej zabezpečiť aspoň 3x, 4x dovolenku alebo pobyt v Chorvátsku, nakoľko pobyt jej pomáha s atopickým ekzémom. Ďalej má problémy s nohami spôsobené aj problémami s chrbticou, topánky 60 EUR. Výdavky má v súvislosti so zabezpečením sezónneho oblečenia.
14. Matka navrhovala, aby otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom postupne počas prvých šiestich mesiacov bez prespatia, prípadne s prespatím jednu noc, nakoľko sa v domácnosti otca necíti dobre.
15. V konaní ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok pod č. XX/XXXX zo dňa 11.10.2020.
16. Znalec v závere znaleckého posudku uviedol, že matka má osobnostné, komunikatívne, extravertovaná, dominantná, sténická so zvýšeným vnútorným napätím. Obsahuje emocionálne, kognitívne aj imaginatívne zdroje potrebné na zvládanie nárokov života. Prítomné sú aj nezrelé črty osobnosti ako je hypersenzitiva, egocentrizmus, neistota a známky závislosti vo vzťahu k dcére. Má potrebu reagovať na podnety z okolia. Jej správanie má tendenciu byť teatrálne, odmietavé, nonkomfortné. Situačne používa expresívne vyjadrenia, ťažšie sa prispôsobuje novým podmienkam. Svoje emocionálne prejavy spravidla reguluje. Výraznejšie prejavuje emócie. V prežívaní sa vyskytujú aj pocity ohrozenia, ktoré sa môžu prejavovať panickými reakciami. Môže nedostatočne zrelo spracovať emóciu hnevu a prejaviť agresívne správanie. Nie je dostatočne vysporiadaná s niektorými zážitkami z minulosti. Vzťah k ľudom má ambivalentný a sociálne zručnosti sú nerovnomerne rozvinuté. Prítomná je tendencia ku konfliktnosti. Vie byť asertívna a komunikatívna. Schopnosť rozumieť sociálnym situáciám
je podpriemerná. Má tendenciu vnímať skôr negatívne stránky druhých ľudí, je pre ňu dôležité prijatie sociálnym prostredím. Menej sa venuje introspekcii a vnútornej práci so sebou. Má sklon menej sa emočne angažovať v interpersonálnych vzťahoch. Jej schopnosť empatie je znížená. Nie vždy rešpektuje sociálne hranice situácii. Má potrebu pozornosti a pozitívnej odozvy v jej sociálnom okolí. Kvalita jej reakcií v záťažových situáciách kolíše. Niekedy v náročných situáciách využíva regresné formy správania napríklad únik, jej sebaregulácia vtedy klesá.
17. Otec maloletej je introvertovaný, aktívny, ambiciózny, prítomná je senzitívna vzťahovačnosť až po dozrievavosť, je relatívne nezávislí od vonkajších podnetov, je nonkomfortný, správanie môže byť teatrálne, je maskulívny. Prítomná je dominancia a čiastočná nerozhodnoť, emocionality je skôr stabilná. Racionálna zložka osobnosti spravidla emócie efektívne reguluje, situačne je prítomná neistota, v emočnom naladení sa objavuje úzkosť. Prítomné obavy komplikujú jeho schopnosť prispôsobiť sa emočne vyexponovaných situáciách sa môžu objaviť paradoxné reakcie. Niektoré podnety evokujúce negatívne emócie a konflikty prehliadače bagatelizuje. Nedostatočne pracuje s emóciou hnevu aj následnými možnými agresívnymi impulzmi, čo sa môže prejaviť nie vždy dostatočne zrelými reakciami v konfliktných situáciách. Sociálne zručnosti vyšetrovaného sú celkovo priemerné no nie rovnomerne rozvinuté. Vo vzťahu je prítomná ambivalencia, záujem o sociálnu interakciu a zároveň konfliktogénna pohotovosť. Nie je prítomná tendencia k závislým vzťahom. Dokáže sa priemerne orientovať v sociálnych situáciách, niekedy nedostatočne komplexne vníma zložitejšie situácie. Jeho schopnosť empatie je rozvinutá. Má sociálny záujem o druhých ľudí aj základnú kapacitu pre rozvíjanie blízkych emočných vzťahov. Jeho schopnosť zvládať záťaž je priemerne rozvinutá. Produkuje zvyčajne aktívne kopingové stratégie. Pri riešení náročnejších situácií flexibilne používa rôzne kopingové stratégie, pričom nie všetky sú dostatočne efektívne a konkrétne. Okrem iného používa aj vyhľadávanie sociálnej opory.
18. Vzájomný vzťah rodičov je vážne narušený rovnako ako aj komunikácia. Situačne dokážu komunikovať o niektorých vecných záležitostiach týkajúcich sa výchovy svojej dcéry. Kvalita vzájomnej komunikácie kolíše. Konflikty rodičov maloletú neurotizujú, neprimeranou emočnou záťažou sú pre maloletú aj negatívne hostilné postoje jedného rodiča voči druhému, ktoré sú badateľné najmä u matky.
19. U maloletej k obom rodičom je prítomná emočná blízkosť a podobný vzťah maloletej k matke ako aj k otcovi. Rada trávi čas s obidvoma rodičmi. Snaží sa prejaviť svoju náklonnosť k obom rodičom. Maloletá má tendencie intenzívne prežívať vzťah zvlášť s tým rodičom, s ktorým práve je. Maloletá si želá, aby sa rodičia uzmierili a vytvorili rodinu. Vzťah k matke má kľúčové postavenie v jej emocionálnom svete. Tento vzťah je pre maloletú aktuálne centrálny. Vzťah k nej si miestami až idealizuje. Voči matke prežíva výraznú náklonnosť, dokáže s matkou nesúhlasiť, uvoľniť sa pri nej, miestami sa k matke správa až neúctivo. Matka maloletú v minulosti negatívne navádzala proti otcovi. Aktuálne ju nepriamo ovplyvňuje svojimi nespracovanými intenzívnymi negatívnymi emóciami, ktoré prežíva vo vzťahu k otcovi maloletej. Voči otcovi prežíva pozitívne aj negatívne city so zjavnou prevahou pozitívnych. Je zvlášť citlivá na nedostatok otcovej pozornosti. Má prianie stretávať sa s otcom spontánne, vyhľadáva jeho blízkosť, hľadá u otca oporu aj povzbudenie. Iba čiastočne rozumie otcovej vyťaženosti pri starostlivosti o jeho novú rodinu. Otec maloletej má ochranársky a pozitívny rodičovský postoj k svojim deťom vrátane mal. dcéry Z.. Ako i jeho dôležitá potreba sa ukázala podporovať svoje dieťa poskytnutím priestoru na vlastnú sebarealizáciu a potrebu vymeniť dieťa zo závislých vzťahov, ktoré nerešpektujú interpersonálne hranice. Mal. Z. aktuálne nie celkom zapadá do rodiny otca, pričom otec vníma blízke puto medzi dcérou Z. a jej matkou. K svojej dcére má pozitívny vzťah, vie sa napojiť na jej potreby a reakcie aj v náročnejších situáciách. Má porozumenie pre jej odmietavé správanie voči jeho osobe.
20. Matka maloletej má k svojej dcére blízky a pozitívny vzťah. Situačne sa nevie dostatočne napojiť na dcérino správanie a prežívanie. Voči svojej dcére je starostlivá, dáva jej podporu a priestor. Snaží sa poskytnúť jej kvalitnú výchovu a vzdelanie.
21. Rodičia majú dostatočné kognitívne schopnosti, aby rozpoznali skutočný záujem maloletého dieťaťa. Slabšie stránky ich osobnosti a jej spracované zážitky z minulosti interferujú so schopnosťou rodičov rozlíšiť záujem maloletého dieťaťa od vlastného záujmu. Konflikty rodičov maloletú neurotizujú, snaží sa prejaviť svoju náklonnosť k obom rodičom. Maloletá má tendenciu intenzívne prežívať vzťah zvlášť s tým rodičom, s ktorým práve je. Maloletá si infaltívne želá, aby sa jej rodičia uzmierili a opäť tvorili rodinu. Od vzájomného vychádzania rodičov priamo závisí jej emočné prežívanie. Je výrazne senzitívna na nedostatok rodičovskej pozornosti. Táto potreby môže byť
narušená ako otcovou starostlivosťou o svoje mladšie deti, tak aj zaneprázdnenosťou matky maloletej. Vzťah k matke má kľúčové postavenie v jej emočnom svete. Čiže tento vzťah je pre maloletú aktuálne centrálnym. Je zvlášť citlivá na nedostatok otcovej pozornosti. Iba čiastočne rozumie jeho vyťaženosti pri starostlivosti o novú rodinu. Stretnutia maloletej s otcom prebiehali najmä v roku 2019 opakovane dramaticky za vystupňovaných emocionálnych prejavov maloletej. Tie svedčia o skutočnosti, že bola kontextom stretnutí nadmerne zaťažovaná. Hoci je maloletá senzitívne dieťa, v zložitej rodinnej situácii neabsolvovala systematickú a dlhodobú ani strednodobú psychoterapiu.
22. Vzhľadom na silnú citovú väzbu maloletej k matke ako i na skutočnosť, že u matky trávi drvivú väčšinu času, maloletá má výraznú tendenciu prebrať matkine názory až si ich idealizovať. Preto aktuálne nie je schopná v dostatočnej miere vyjadriť svoj názor vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností ak je to v rozpore s názorom matky. V minulosti matka maloletú negatívne ovplyvňovala voči otcovi tým ako ju oboznamovala o jej partnerských konfliktoch s otcom. V súčasnosti matka maloletú nepriamo ovplyvňuje proti otcovi svojim nespracovaným hnevom. Aktuálne maloletá neodmieta kontakt ani s jedným z rodičov. Zásadne negatívny vplyv na výchovu maloletej sa ani u jedného z rodičov nenašiel. Potenciál neurotizovať dieťa má zo strany matky, nespracovaný hnev na otca a zo strany otca nepravidelnosť v kontakte s dcérou, najmä pokiaľ dcéra nerozumie, prečo na dohodnuté stretnutie s ňou nepríde.
23. U oboch rodičov sú prítomné predpoklady pre striedavú výchovu. Vzhľadom k prežívaniu maloletej, k praktickým možnostiam rodiny ako aj vzhľadom ku skutočnosti, že matka je pre maloletú základnou vzťahovou osobou, neodporúča jej zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Navrhuje však pri zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky upraviť stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom.
24. Z oznámenia bývalého zamestnávateľa matky bolo zistené, že matka bola zamestnaná na Letisku Košice - Airport Košice a.s. od 1.12.2019 do 30.11.2020. Jej príjem bol vo výške základnej mzdy 1.200 EUR brutto v závislosti od PN a OČR.
25. Následne bola matka práceneschopná so začiatkom od 17.3.2020 a jej podporné obdobie uplynie dňom 15.3.2021, t.j. zanikne nárok na nemocenské. V uvedenom období poberala matka 653,30 EUR
- 675,10 EUR mesačne.
26. Z oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že matka bola dňom 16.3.2021 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Oznámením Úradu práce, soc. vecí a rodiny Košice zo dňa 29.4.2021 bolo zistené, že matke bola pridelená SOS dotácia od mesiaca marec 2021 v sume 300 EUR mesačne.
27. Z pripojeného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby T. V. za rok 2018 bolo zistené, že príjmy otca boli vo výške 10.445 EUR, výdavky 6.396,72 EUR, základ dane činil 6.863,15 EUR.
28. Z pripojeného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 bolo zistené, že príjmy otca zo živnosti boli vo výške 15.640 EUR, výdavky 10.513,02 EUR, základ dane činil 1.432,11 EUR.
29. Z pripojeného oznámenia Rozvojovej agentúry BPSK, n.o. Dobrý Kraj bolo zistené, že otec bol zamestnaný na dohodu o vykonaní práce od 9.8.2018 do 31.12.2018. V uvedenom období jeho priemerný mesačný príjem bol vo výške 357,75 EUR. Dohodu o pracovnej činnosti mal od 10.1.2019 do 31.5.2019, po tomto dátume už pre agentúru nepracoval.
30. Podľa ust. § 36 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v
rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
31. Podľa ust. § 24, ods. 1,3,4,5 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
32. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
33. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
34. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
35. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
36. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
37. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové
potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky.
38. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine).
39. Informačná povinnosť vyplýva z ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine. Otec sa domáhal uloženia tejto povinnosti z dôvodu, že matka si ju dobrovoľne neplnila. K uvedenému súd uvádza, že pre riadnu výchovu dieťaťa je zásadne nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosti o záležitostiach dieťaťa. Rodičia by sa tiež mali v záujme dieťaťa informovať o dlhodobejšej zmene miesta dočasného pobytu ( napr. dovolenka ) s tým, že budú mať možnosť kontaktu s dieťaťom, v najbližšej vhodnej dobe. Uvedené sa vzťahuje i na stanovenie náhradného termínu v prípade ak sa stretnutie otca s dieťaťom neuskutoční z dôvodu choroby a pod., aby mal možnosť kontaktu s dieťaťom. Súd určil lehotu troch mesiacov tak, aby v prípade nepredvídaných okolností či už na strane otca, matky alebo dieťaťa ,stretnutie nebude možné uskutočniť v náhradnom kratšom termíne. Je však dôležité, aby rodičia vzájomne spolupracovali a nevystavovali dieťa zbytočným konfliktom.
40. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, strava, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a nápady súvisiace s plnením školských povinností pred práva a poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladov bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade zárobky, jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnú starostlivosť o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určeným súdnym rozhodnutím. Zákonnými kritériami určenia rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sú na jednej strane odôvodnené potreby toho, ktorého dieťaťa ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Rodičia si takto plnia vyživovaciu povinnosť k deťom a teda uspokojujú ich odôvodnené potreby nie v rovnakom rozsahu, ale pomerne v rozsahu spovedajúcom možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerov toho ktorého z rodičov, ak aj pomeru rodičov na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Výživné má byť určené tak, aby rodič zabezpečujúci osobnú starostlivosť o dieťa po zohľadnení jeho vyživovacej povinnosti a osobnej starostlivosti o dieťa, mohlo z tohto výživného uspokojovať odôvodnené potreby dieťaťa. Rodičov, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti takto nevzniká žiadna povinnosť prispievať nad rámec stanoveného výživného. Na plnenia počas styku sa neprihliada. Nepravidelné platby ako napríklad kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok a podobne sa hradia z naakumulovaných prostriedkov, z pravidelných mesačných príspevkov výživného. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby detí, sú nimi nielen náklady na výživu vo vlastnom zmysle slova, teda zabezpečenie stravy, ale aj hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom ich záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku každého dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky, či predškolskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ako rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie, to znamená, že bežné potreby dieťaťa nevybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky, je možné považovať za všeobecné známu skutočnosť a nie je potrebné osobitne dokazovať. Matka v prejednávanom prípade prezentovala rozsah odôvodnených potrieb maloletej zjavne nevybočujúcich z rámca potreby iných detí v rovnakom veku s prihliadnutím na vek, majetkové a zárobkové pomery otca ako jeho výdavky, súd stanovil výživné na maloleté dieťa v sume 110 EUR mesačne. Pri určení výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, na počet vyživovacích povinností na strane matky i na
strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že tatko upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté dieťa je vo veku ôsmich rokov. Matka má výdavky spojené s jeho výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou, zdravotnou starostlivosťou. Súd zohľadnil skutočnosť, že matka je v súčasnosti nezamestnaná, otec vykonáva podnikateľskú činnosť. V argumentácii otca vo vzťahu k jeho príjmom a vyživovacím povinnostiam uvádza, že vychádzal z predložených listinných dôkazov, ktoré boli poskytnuté za dané obdobia, t.j. od podania návrhu až do rozhodnutia súdu a súd mal dostatočne komplexný prehľad o prímoch otca. Pokiaľ otec prezentuje náklady, ktoré má v uvedenom období s prihliadnutím na ďalšie vyživovacie povinnosti, súd poukazuje na § 62 ods. 5 Zákona o rodine, ktorý zdôrazňuje mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne keď rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Zákon v zásade nerozlišuje či má ísť o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby, či výdavky. Súd ani nemá povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukázanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Všeobecne možno konštatovať, že pokiaľ rodič plánuje zmeny, či už v oblasti zamestnania, bývania, investícií, či počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil a to aj s predpokladom na neustále sa zvyšujúce potreby dieťaťa. Matkou predložené doklady ohľadne výdavkov na maloleté dieťa súd hodnotil komplexne, nakoľko je nepochybné, že každé dieťa potrebuje niekde bývať, stravovať sa a mať primerané oblečenie, zabezpečené školské pomôcky, či záujmovú činnosť s tým, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku finančne náročnej záujmovej činnosti alebo štúdia, ktoré v skutočnosti je potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť, a ktorú nie je potrebné podľa zákona ani osobitne dokazovať. Napokon námietky otca k potencionalite príjmu matky, ktorá je nezamestnaná a nemá žiadny príjem, súd uvádza, že matka osobnou starostlivosťou zabezpečuje všetky potreby maloletého dieťaťa. To znamená, že sa podieľa aj finančným spôsobom v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napríklad bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako je bývanie, strava, nákup, ošatenie, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.
41. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 110 EUR mesačne je primerané.
42. Podľa ust. § 232 ods. 2,3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
43. Vyživovacie povinnosť na maloleté dieťa bola určená od 12.3.2018 do budúcna. Dlžné výživné bolo vypočítané za obdobie od 12.3.2018 do 31.5.2021 nasledovne: Alikvotná suma za mesiac marec 2018 110 EUR : 31 dní = 3,54 EUR na deň x 20 dní, spolu 70,80 EUR, obdobie 4/2018 do 12/2018 9 mesiacov x 110 EUR = 990 EUR, obdobie 1/2019 do 12/2019 12 mesiacov x 110 EUR = 1.320 EUR, obdobie 1/2020 do 12/2020 12 mesiacov x 110 EUR = 1.320 EUR,
obdobie od 1/2021 do 5/2021 5 mesiacov x 110 EUR = 550 EUR. Dlžné výživné takto predstavuje sumu 4.250,80 EUR. Od uvedenej sumy súd odpočítal platby otca v celkovej výške 2.900 EUR za obdobie od podania návrhu t.j. od 18.3.2018. V uvedenej sume bolo započítané nielen výživné, ktoré otec platil najskôr v sume 120 EUR mesačne, neskôr vo výške 30 EUR mesačne ale aj iné príspevky naviac. Dlžné výživné takto predstavuje sumu 1.350,80 EUR.
44. O možnosti splácať dlžné výživné v mesačných splátkach po 50 EUR, súd otcovi povolil splácať s prihliadnutím na jeho majetkové a zárobkové pomery.
45. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
46. Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa viaže na ustanovenie § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.
47. Podľa ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
48. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd zdôrazňuje, že pre akékoľvek rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov, o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavami o výkone rodičovských práv a povinností. Súd takto komplexne vyhodnocuje aktuálne pomery dieťaťa rodičov, zohľadňuje vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, prípadne školskú dochádzku, mimoškolskú činnosť, vzdialenosť bydlísk rodičov, pracovné zaťaženie rodičov, výchovné pôsobenie rodičov na dieťa a podobne tak, aby aj z týchto aspektov bol určený styk úspešne realizovateľný. V konaní pred súdom majú byť prijaté opatrenia vždy v najlepšom záujme dieťaťa (článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa). To sa týka aj rozhodovania o úprave styku dieťaťa s rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti. Pokiaľ ide o otázku čo je najlepším záujmom dieťaťa, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade v rovnakej miere zabezpečovať starostlivosť o dieťa a podieľať sa na jeho výchove s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov a pokiaľ je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, tak by dieťaťu malo byť umožnené stretávať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takého usporiadanie spravidla vždy „v najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou iného dostatočne silného legitímneho záujmu a konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera. Súd pristúpil k úprave styku otca s maloletým dieťaťom v rozsahu jeho stretávania sa počas párneho týždňa od piatku do nedele, úprava styku počas letných prázdnin v mesiaci júl a august, vianočných prázdnin ako i veľkonočných sviatkov. Matka neuviedla žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by nebolo vhodné realizovať styk dieťaťa s otcom bez prespatia, prípadne v lehote 6-ich mesiacov od rozhodnutia súdu, pričom jej subjektívne úvahy o takejto úprave nie sú podporené žiadnymi argumentmi a dôkazmi. Súd považuje za potrebné dodať, že je všeobecné známou skutočnosťou, že maloletá je vo veku kedy už nie je fyzicky závislá od matky a práve v uvedenom období sa vytvárajú ďalšie sociálne väzby dieťaťa k blízkym osobám ako aj okoliu, preto je nevyhnutné dieťa začleňovať nielen do kolektívu ale umožňovať mu aj rozvoj citových väzieb vo vzťahu k druhému rodičovi, ktorý nezabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa ako aj širšiemu okoliu. Pre dieťa a jeho budúcnosť má veľký význam právo obdobie rastu a je potrebné, aby sa do tejto výchovy zapojili obaja rodičia tak, aby dieťa mohlo čo najviac ťažiť zo znalostí, skúseností výchovných a pedagogických schopností oboch rodičov a nielen jedného z nich. Okrem toho možnosť širšieho zapojenia rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti do výchovy dieťaťa v období rastu má význam i pre
prehĺbenie vzájomných väzieb medzi nimi a taktiež vedie tohto rodiča k zodpovednosti za budúcnosť dieťaťa. V danom prípade teda nejde len o právo oboch rodičov podieľať sa na výchove dieťaťa ale aj na sledovaní jeho „najlepšieho záujmu“, keď styk otca s maloletým dieťaťom prínosom a obohatením. Takéto rozhodnutie súd považuje v súlade so záujmom dieťaťa, pričom vychádzal z premisy, že sú to práve primárne rodičia, ktorí rozhodujú o osude svojho dieťaťa. V priebehu konania bol vypracovaný znalecký posudok. K uvedenému súd uvádza, že znalecké dokazovanie je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý má rovnakú dôkaznú silu ako ostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať a ako každý dôkaz je potrebné hodnotiť ho jednotlivo ako aj v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Súd v rámci hodnotenia dôkazov znalecký posudok hodnotil z hľadiska ostatných dôkazov vykonaných v rámci konania. Účelom konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je ochrana ich záujmov, ktorým je aj nastavenie určitého režimu výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu za účelom vytvorenia, udržania alebo obnovenia narušených vzťahov medzi rodičom a dieťaťom. Úprava styku napomôže pri budovaní citovej väzby medzi otcom a maloletou, keďže je nepochybne v záujme dieťaťa, aby udržiaval rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a dostal tak príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním ako aj prejaviť city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča, prípadne rodinných príslušníkov. Je dôležité, aby rodičia eliminovali napätie a konflikty pri vzájomných stretnutiach a v konečnom dôsledku docielili uskutočnenie styku v pokojnej atmosfére. Napokon i zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že obaja rodičia sú rodičovský zrelí a majú predpoklady na výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa. Do budúcna je potrebné, aby matka nadobudla dôveru vo vzťahu k schopnosti otca zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa a vytvoriť mu priestor, aby maloleté dieťa si k otcovi vytvorilo vzťah. Ďalšie argumenty matky súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasnený skutkový stav a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Irelevantná argumentácia matky nebola spôsobilá ovplyvniť rozhodnutie súdu o úprave styku otca s maloletým dieťaťom a ponechať ju v rozsahu navrhovanom matkou . Napokon nepovažuje za súladné so záujmom dieťaťa ani prechodné obdobie šiestich mesiacov nakoľko po uplynutí opäť by pre dieťa nastala zmena v rozsahu stretávania sa, pričom matka poukazovala na skutočnosť, že dieťa sa ťažko prispôsobuje zmenám.
49. Záverom súd dodáva, že zákon o rodine ani iný právny predpis nemá ustanovenia, z ktorých by striktne vyplývali kritériá pre stanovenie spôsobu realizácie styku rodiča s dieťaťom. Spoločným znakom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých je, že v týchto konaniach ide predovšetkým o záujem maloletých detí v zmysle článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Určenie spôsobu súdom akým sa bude realizovať styk maloletého dieťaťa s rodičom, je vždy výsledkom posúdenia konkrétnych skutkových okolností každej prejednávanej veci (možnosti a schopnosti oboch rodičov zabezpečiť podmienky pre stretávanie sa s maloletým dieťaťom, potrieb, osobností, citových väzieb maloletého dieťaťa a mnohých ďalších faktorov). Vďaka tomu potom môže súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery „šité na mieru“, pre ten ktorý prípad a dosiahnuť tak v súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t.j. najlepší záujem maloletého dieťaťa a zachovanie práva rodičov na ich vzťah k maloletému dieťaťu. Súd poznamenáva, že už rodičia v rámci psychololgického vyšetrenia boli informovaní, že maloleté dieťa je neurotizované zo vzťahov medzi rodičmi a nie je vhodné ak je konfrontované s informáciami, ktoré sa týkajú vzťahu medzi dospelými a ak bude dieťa týmto smerom preťažované a nebude akceptovaná jeho potreba mať rád obidvoch rodičov, môžu u neho postupne dôjsť k zmenám v správaní.
50. Vo vzťahu k návrhu otca, aby po ukončení styku maloleté dieťa prevzala matka v mieste bydliska otca, súd uvádza, že i na spiatočnej ceste môže využiť čas na rozhovory s maloletou a upevňovania vzťahu. Z uvedeného dôvodu jeho návrhu nevyhovel.
51. Podľa ust. § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
52. Podľa ust. § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
53. Štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu nákladov konania, ktoré platil aj pre konania, v ktorých účastníci nemali postavenie navrhovateľov a odporcov, teda v konaniach, ktoré sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov alebo v ktorých účastníci sú osobne oslobodení od súdnych poplatkov. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát, nie je smerodajné, či dokazovanie nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu, bolo opodstatnené. Z uvedeného vyplýva, že v konaniach mimosporových, kde nie je možné hovoriť o neúspechu alebo úspechu niektorého z účastníkov konania, má štát právo na náhradu trov konania proti každému z účastníkov v rovnakom rozsahu, avšak musí u každého z nich skúmať, či nespĺňa predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v zmysle 49 ods. 2 CMP. V prípade, ak súd zistí, že na strane účastníka sú splnené predpoklady na oslobodenie, trovy, ktoré by bol inak povinný nahradiť, znáša štát. Uvedenú povinnosť pritom nemožno prenášať na iných účastníkov konania. Ak by bol účastník konania oslobodený od platenia súdnych poplatkov len z časti, alebo ak by súd dospel k záveru, že u tohto účastníka sú splnené predpoklady na oslobodenie len z časti, náhrada trov štátu proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah oslobodenia.
54. V tomto prípade išlo o konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Znalecké dokazovanie bolo nariadené pre posúdenie osobnostných predpokladov rodičov, zabezpečovať osobnú starostlivosť ako i zistenie čo je v záujme maloletého dieťaťa. Pre toto konanie platí zásada vyšetrovacia, to znamená, že súd je povinný vykonať všetky dôkazy potrebné pre úplné zistenie skutočného stavu aj bez návrhu účastníkov konania a zároveň nemôže skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov považovať za preukázané a súd sám rozhodne, ktoré zo dôkazov označených účastníkmi konania vykoná. V konaní o starostlivosti súdu o maloleté dieťa nie je súd viazaný návrhmi účastníkov konania. Štát platil trovy pozostávajúce z priznanej a vyplatenej odmeny znalcovi v sume 589,76 EUR, ktoré platil predbežne z jeho finančných prostriedkov. Štát má právo na náhradu trov, ktoré platil od obidvoch účastníkov v rovnakom pomere, pričom nie sú u nich splnené predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, preto ich zaviazal na náhradu trov v rovnakom pomere t.j. 293,38 EUR na účet Okresného súdu Košice I do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Účastníkom v zmysle ust. § 232 ods. 3 CSP uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu v lehote dlhšej než je stanovená zákonom.
55. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.