Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27T-82-2019.pdf
PDF · 86.93 KB
Case nature
Area
Subarea
27T/82/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Maniačkovej a prísediacich Ing. Márie Fülöpovej a Terézie Ožvoldovej v trestnej veci obžalovaného: V. V. pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. j) Trestného zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona (s účinnosťou od 1.8.2019) na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1. júna 2021 v Galante takto
rozhodol:
Obžalovaný: V. V., X.. XX.XX.XXXX Y. L., V. L. X., J. L. X. J., Y. - B. S. J.,
je vinný, že
1.
Dňa XX.R. XXXX v čase okolo 15.00 hod v obci X. Č.. XXX v úmysle získať finančnú hotovosť, uzatvoril s F. J. ústnu dohodu na vyhotovenie kuchynskej linky s termínom dodania do konca októbra 2018, pričom prevzal finančnú zálohu vo výške 1200,- Eur na nákup materiálu, avšak finančnú zálohu minul pre vlastné potreby, kuchynskú linku nevyhotovil a ani finančnú zálohu nevrátil, čím svojím konaním spôsobil poškodenej F.X. J., V. L. X. Č.. XXX škodu vo výške 1.200,- Eur.
2.
Dňa XX. X. XXXX v čase o 15.00 hod v obci X. Č.. XXX prevzal od C. O. finančnú zálohu vo výške 700,- Eur určenú na nákup stavebného materiálu na stavbu dreveného altánku, ktorú mal následne vyhotoviť do 20.januára 2019, avšak stavebný materiál nezakúpil a finančnú čiastku minul pre vlastnú spotrebu, drevený altánok nevyhotovil a z finančnej čiastky vrátil iba 100,- Eur, čím svojím konaním spôsobil poškodenému C. O., V. L. X. Č.. XXX škodu vo výške 600,- Eur.
3.
Dňa XX. G. XXXX v čase okolo 19.00 hod v obci X. Č... XXX v úmysle získať finančnú hotovosť, uzatvoril s L. V. ústnu dohodu na vyhotovenie kuchynskej linky, pričom od neho prevzal finančnú zálohu vo výške 1.100,- Eur na nákup materiálu, avšak finančnú zálohu minul pre vlastnú potrebu, kuchynskú linku nevyhotovil a ani zálohu nevrátil, čím svojím konaním spôsobil poškodenému L. V., V. L. X. Č.. XXX škodu vo výške 1.100,- Eur.
4.
V presne nezistený čas v období od 17.00 hod dňa 25. februára 2019 do 12.00 hod, dňa 28. februára 2019 na Termálnom kúpalisku G., nachádzajúcom sa v k. ú. obce G., sa vlámal do maringotky odstavenej zadnej časti kúpaliska na zatrávnenej ploche, a to tým spôsobom, že s pomocou nezisteného predmetu odpílením poškodil kovové dvere maringotky v oblasti zámku, vošiel do vnútra maringotky, odkiaľ odcudzil rôzne zariadenie maringotky - mobilnú klimatizáciu, plynový gril, chladničku s mrazničkou, televízor , DVB- T tuner, 2 matrace, sadu plastového stolu a 4 ks stoličiek, rôzne taniere a príbory, mikrovlnku, elektrickú dvojplatničku, skladací gril, čím svojím konaním spôsobil poškodenému A.. Z. L.,
trvale bytom Ž. XXX, poškodením dverí maringotky škodu vo výške 50,- Eur a krádežou vecí škodu vo výške najmenej 800,- Eur.
teda
v bode 1 - 3 obžaloby
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu alebo využil niečí omyl a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,
v bode 4 obžaloby
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal vlámaním, čím spáchal
v bode 1 - 3 obžaloby
pokračujúci zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. j) Trestného zákona,
v bode 4 obžaloby
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba na 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému:
- L. V., X.. XX.XX.XXXX, V. L. H. XXXX/XX, D., škodu vo výške 1100 (tisícsto) Eur,
- C.G. O., X.. XX.XX.XXXX, V. L. X. XXX, škodu vo výške 600 (šesťsto) Eur,
- F. J., X.. XX.XX.XXXX, V. L. X. XXX, J. L. X. XXX, škodu vo výške 1200 (tisícdvesto) Eur,
- A.. Z. L.X., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Ž. XXX, škodu vo výške 850 (osemstopäťdesiat) Eur.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č. k. XJ. XX/XX/XXXX-XX podanej na súd dňa 27.6.2019, prejednal súd trestnú vec obžalovaného V. V..
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1.6.2021 obžalovaný po upozornení, že skutok v bode 4 obžaloby bude po právnej stránke kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona z dôvodu zmeny Trestného zákona v ustanovení § 212, realizovanej zákonom č. 214/2019 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý nadobudol účinnosť 1.8.2019 a po poučení zo strany súdu podľa § 257 Trestného poriadku učinil vyhlásenie o svojej vine zo skutkov mu obžalobou kladených za vinu. Súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe a preto následne vykonával dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste a to: lustráciou registra trestov zo dňa 1.6.2021, lustráciou z registra priestupkov na č. l. 146, vyjadrením k resocializačnému procesu zo dňa 17.5.2021, posudkom zamestnávateľa obžalovaného zo dňa 13.5.2021.
Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že skutky sa stali tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku a po právnej stránke tieto kvalifikoval ako pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. j) Trestného zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona.
Súd nepovažuje za nesúladné s § 168 ods. 1 Tr. por., keď v odôvodnení tohto rozsudku nebude uvádzať podrobný obsah vykonaných listinných dôkazov. V rámci záverov o preukázaných skutkových zisteniach súd na jednotlivé dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti poukáže, a uvedie, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu. Napokon zápisnica o hlavnom pojednávaní a ostatný obsah spisového materiálu poskytuje ucelený obraz o všetkých dôkazných prostriedkoch, o ktoré súd svoje zistenia opiera.
K výroku o treste obžalovaného.
Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.).
Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.).
Nakoľko súd odsudzoval obžalovaného za spáchanie dvoch trestných činov, z ktorých jeden je zločinom spáchaných vo viacčinnom súbehu ukladal úhrnný trest odňatia slobody podľa najprísnejšej trestnej sadzby zo zbiehajúcej sa trestnej činnosti obžalovaného podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona za použitia asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona. Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ a to, že sa priznal k spáchaniu trestných činov, úprimne ich spáchanie oľutoval. Zároveň súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. Pri rovnováhe priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, súd vykonal úpravu zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody za trestný čin podľa 221 ods. 3 Trestného zákona od 3 rokov do 10 rokov postupom podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, tak že hornú hranicu trestu odňatia slobody zvýšil o 1/3 a teda trest ukladal v rámci nezmenenej dolnej hranice trestnej sadzby vo výmere 3 roky a zvýšenej hornej hranice trestnej sadzby vo výmere 13 rokov a 4 mesiace.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorým má zákon pôsobiť na ochranu spoločnosti tak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), ako aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí predstavovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Vychádzajúc teda z účelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 1 Tr. zák., rešpektujúc požiadavku individuálnej a generálnej prevencie, ako aj zásad pre ukladanie trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr.
zák., tiež požiadavky na spravodlivé potrestanie páchateľa podľa § 1 Tr. por., dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a to najmä na dosiahnutie nápravy obžalovaného a jeho uvedomenie si závažnosti a celospoločensky negatívnych dôsledkov svojho konania je na neho potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody vo výmere 3 rokov.
S poukazom na požiadavku primeranosti trestu a jeho individualizácie nepovažoval súd za potrebné pôsobiť na obžalovaného dlhším trestom odňatia slobody ako 3 roky spojeným s jeho okamžitým výkonom. Súd mal na hlavnom pojednávaní preukázané, že obžalovaný prijal kajúcny postoj k tu súdenej trestnej činnosti, svoje konanie oľutoval, prejavil úprimnú snahu o odstránenie škodlivých následkov svojho konania. Súd zohľadnil tiež nepochybne významný faktor, že od spáchania skutkov tu prejednávaných do meritórneho rozhodnutia vo veci, obžalovaný sám započal cestu svojej rehabilitácie, absolvoval úspešne resocializačný proces v rozsahu 20 mesiacov, začal pracovať, pričom od zamestnávateľa je veľmi pozitívne hodnotený. Súd uzatvára, že optimálna miera trestnej represie si vyžaduje, aby trest nebol ani príliš mierny a ani nedôvodne prísny. Trest predstavuje ujmu na právach odsúdeného a preto aby išlo skutočne o trest musí odsúdený túto ujmu reálne pociťovať. Na druhú stranu neprimerane prísny trest bez zreteľa na individuálnu prevenciu nepôsobí výchovne, ale demoralizujúco. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obžalovaný zaujal k spáchaniu trestnej činnosti sebakritický postoj.
Súd zároveň obžalovanému určil maximálnu skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, ktorá je dostatočná na to, aby bolo u obžalovaného zistené, či bude viesť riadny život alebo sa opätovne dopustí spáchania úmyselnej trestnej činnosti. Zároveň bol obžalovanému určený aj probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorého súčasťou je uloženie obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok ako aj povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Obžalovaný sa vzhľadom na uložený druh trestu (trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom) súdom upozorňuje, že počas celých päť rokov bude nad ním visieť „damoklov meč“, bude striktne sledované dodržiavanie predpisov zo strany obžalovaného, podmienok probačného dohľadu vrátane uloženého obmedzenia a povinnosti. Akákoľvek úmyselná protiprávna činnosť a to sa týka aj priestupkov závažnejšieho charakteru, ktorej by sa obžalovaný počas plynutia skúšobnej doby dopustil, bola by dôkazom, že mu je ukradnuté rešpektovanie právnym štátom nastavených pravidiel správania sa a mala by za následok rozhodnutie súdu , a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa vykoná uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov.
Súd zároveň postupom podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného na náhradu škody tak, ako to vyplýva z výroku súdu, keďže tam uvedení poškodení si túto škodu riadne a včas uplatnili a o jej výške v konaní nebol spor.
Výrok o vine a treste tohto rozsudku bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§163 ods. 4 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok).
Poučenie:
I. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. (§ 257 ods. 5 Tr. por.)
II. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste a náhrade škody možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Galanta na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( § 309 ods. 1 Trestného poriadku).