Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/55/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Bibiana Ťažiarová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, V., zastúpený advokátom: JUDr. Ján Pekar, so sídlom Potočná 39, Skalica, proti žalovanej: I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, U., zastúpená advokátom: JUDr. Ľubomír Vanek, so sídlom Potočná 85, Skalica, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k. - 71 zo dňa 9. marca 2021, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie s a m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej povinnosť odovzdať žalobcovi kľúče k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX a na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Skalica, obec U. a katastrálne územie U., a to k 5-izbovému bytu s príslušenstvom nachádzajúcemu sa v U. na ulici U., vchod č. XX na X. poschodí, byt č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX postavenom na pozemkoch parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. 4103, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 194 m2, parcela č. 4104, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 273 m2, parcela č. 4105, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 192 m2, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve: 5117/10000.

2. Uznesenie právne odôvodnil aplikáciou , , , , , , , , veta prvá, , , (ďalej len ), , , , , , (ďalej len ) a vecne tým, že v danom prípade súd konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcu ako o návrhu podanom počas konania vo veci samej, keď vo veci samej bola podaná dňa 31.07.2020 žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sporových strán k sporným nehnuteľnostiam, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný dňa 24.02.2021.

3. V danom prípade súd skúmal, či je daná potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu (žalobcom a žalovanou), prípadne, či je tu obava, že exekúcia bude ohrozená (ako zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia). Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj ostatným obsahom súdneho spisu (predloženými listinnými dôkazmi spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia) dospel súd k záveru, že v danej veci sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia dôvodne, nakoľko zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, a to vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam. Z predložených výpisov listov vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam je zrejmé, že sporné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej, o veľkosti podielu 1 u každého z nich, t. j. je tu osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana ( ). Z tohto spoluvlastníctva potom vyplýva v zmysle , , a pre každého spoluvlastníka, t.j. tak pre žalovanú, ako aj pre žalobcu rovnaké právo predmet svojho vlastníctva (spoluvlastníctva) držať, užívať, atď. Skutkový stav vyplývajúci z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podporený jednak výpismi z listov vlastníctva, ako i písomnou výzvou žalobcu zo dňa 08.02.2021 však svedčí o tom, že žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi nie je umožnený faktický vstup do sporných nehnuteľností, nakoľko nedisponuje kľúčmi od predmetného bytu, čím mu fakticky nie je umožnené užívanie veci v jeho spoluvlastníctve. Ako už bolo súdom uvedené, právo na prístup (užívanie) veci v podielovom spoluvlastníctve je daný na strane všetkých spoluvlastníkov. Z predložených listín má súd osvedčené, že žalovaná neumožňuje žalobcovi vstup do sporných nehnuteľností tým, že kľúče od spoločného bytu mu neodovzdala ani po písomnej výzve žalobcu zo dňa 08.02.2021. Neodkladná úprava pomerov strán je podľa súdu preto dôvodná, nakoľko žalobca osvedčil súdu, že bez neodkladnej úpravy pomerov strán by bolo jeho právo na užívanie sporných nehnuteľností, resp. faktický prístup k nim, ktoré spoluvlastní, ohrozené. Navyše sledovaný účel nemožno v danom prípade dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa súdu nariadeným neodkladným opatrením sa nevytvorí nenávratný právny stav, ani sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do práv žalovanej. Súd má za to, že do právoplatného skončenia konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam je potrebné vyriešiť danú situáciu vo vzťahu k prístupu žalobcu k predmetu jeho (spolu)vlastníckeho práva, preto návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

4. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd nerozhodoval, nakoľko toto rozhodnutie bude súčasťou rozhodnutia, ktorým sa konanie bude končiť ( ).

5. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalovaná odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa a a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania. Súd neodkladnú potrebu úpravy práv medzi stranami sporu odôvodnil tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností a tým, že žalovanej zaslal žiadosť na vydanie kľúčov k predmetným nehnuteľnostiam. Súd z týchto dôkazov neodôvodnene a nelogicky vyvodzuje závery, že týmto je žalobcovi znemožnený vstup do predmetných nehnuteľností a že z uvedených dôkazov vyplýva a trvá potreba neodkladnej úpravy práv strán sporu. Žalovaná v odvolaní v prvom rade upriamila pozornosť na skutočnosť, že žalobca disponuje kľúčmi k predmetným nehnuteľnostiam už niekoľko rokov, o čom žalovaná informovala právneho zástupcu žalobcu prostredníctvom jej právneho zástupcu emailom ako reakciu na výzvu na vydanie kľúčov, a to pred samotným vydaním napadnutého neodkladného opatrenia. Žalobca, resp. jeho právny zástupca, už pred vydaním neodkladného opatrenia vedel a musel vedieť, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia je nedôvodný, o tomto však pred súdom účelne mlčal a súd zavádzal. Žalobcovi nebolo nikdy bránené v vstupe do predmetných nehnuteľností, ani v ich užívaní. Žalobca sa sám dobrovoľne odsťahoval zo spoločnej nehnuteľnosti pred niekoľkými rokmi a v súčasnosti býva s jeho rodinou v V.. Navyše predmetná bytová jednotka je reálne rozdelená na dve bytové jednotky (síce nie oficiálne zápisom do KN) takže, ak by aj chcel žalobca skutočne bytovú jednotku neodkladne užívať, mal a má možnosť ju plnohodnotne užívať minimálne v časti doteraz neobývanej reálne oddelenej bytovej jednotky, k čomu však doteraz za celú dobu neuskutočnil žiadne kroky ani neprejavil vôľu predmetné nehnuteľnosti užívať. Uvedené skutočnosti preukazujú, že v danom prípade nejestvuje potreba neodkladnej úpravy pomerov strán a práva žalobcu nie sú nijak ohrozené ani obmedzené. Absenciu potreby neodkladnej úprav práv a preukázanie skutočných úmyslov žalobcu preukazuje tiež samotná žaloba vo veci, ktorou žalobca potvrdzuje jeho úmysel s predmetnými nehnuteľnosťami, a to úmysel ich predať (ako je uvedené v petite žaloby o vyporiadanie spoluvlastníctva) a nie úmysel žalobcu ich skutočne užívať, tak ako nepravdivo a zavádzajúco uvádza v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z predložených dôkazov v rámci konania absolútne nevyplýva potreba neodkladnej úpravy strán sporu. Žalobca len osvedčuje, že je spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Nijako nepreukazuje, len nepravdivo tvrdí, že mu je bránené v užívaní nehnuteľností, čo žalovaná dôrazne popiera. Opísané skutočnosti nesporne preukazujú účelovosť konania žalobcu, a to formou šikanózneho výkonu práva, ktorý i navzdory neexistencie ohrozenia práv žalobcu a neexistencie potreby neodkladnej úpravy pomerov využíva síce zákonné prostriedky, ale k dosiahnutiu iných než zákonom predpokladaných cieľov.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu označil odvolanie žalovanej za účelové. Kľúčmi k spoločnej nehnuteľnosti v súčasnosti nedisponuje a nemá možnosť sa do

nehnuteľnosti žiadnym spôsobom dostať. Ako uviedol aj v samotnom návrhu, žalovaná bola najskôr vyzvaná na odovzdanie kľúčov, kde bola určená dostatočná časová lehota na jej prípadnú reakciu, resp. na odovzdanie kľúčov. Žalovaná si zásielku prevzala dňa 10.02.2021, lehota na odovzdanie kľúčov jej uplynula dňa 20.02.2021. Návrh na neodkladné opatrenie zaslal na súd až dňa 24.02.2021, teda čakal, či žalovaná bude nejakým spôsobom reagovať. Až dňa 04.03.2021 bol jeho právnemu zástupcovi zaslaný e-mail z kancelárie právneho zástupcu žalovanej, kde je uvedený len údaj, že výzvu považujú za bezpredmetnú a kľúčmi má disponovať. Aj zo samotného procesného postupu žalovanej je zrejmé, že táto nemá absolútne žiadny záujem mu akýmkoľvek spôsobom umožniť užívanie nehnuteľnosti. Je nepochybné, že táto mohla v reakcii na písomnú výzvu alebo na nariadené neodkladné opatrenie postupovať tak, že by mu kľúče odovzdala. Postupuje však opačne, keď sa snaží zamedziť tomu, aby žalobca získal kľúče od spoločnej nehnuteľnosti. Snaha žalovanej zamedziť jeho užívaniu spoločnej nehnuteľnosti sa prejavuje aj v tom smere, že žalovaná podala návrh na prerušenie konania vo veci samej. Pokiaľ by žalovaná súhlasila s tým, aby nehnuteľnosť užíval, nie je potom zrejmé, z akého dôvodu podala odvolanie voči povinnosti odovzdať mu kľúče. Pôvodne boli so žalovanou dohodnutí, že spoločná nehnuteľnosť bude rozdelená na dve bytové jednotky, za ktorým účelom mala žalovaná realizovať potrebnú rekonštrukciu. Uvedený postup navrhla žalovaná, pričom v záujme mimosúdneho riešenia s takým postupom súhlasil. Rekonštrukcia spoločnej nehnuteľnosti však trvala niekoľko rokov. Žalobca nemá v súčasnosti vedomosť o tom, v akom stave sú rekonštrukčné práce. Žalovaná ho neoboznamovala s priebehom prác. Jeho posledná informácia o priebehu prác bola taká, že rekonštrukcia v spoločnej nehnuteľnosti stále prebiehala, resp. že bytová jednotka, ktorá mala pripadnúť do jeho vlastníctva, stále nie je zrekonštruovaná. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že v danej nehnuteľnosti nebol po obdobie viac než troch rokov.

7. Žalobca nemá finančné prostriedky na to, aby mohol žalovanú vyplatiť. Z uvedeného dôvodu nemôže žiadať, aby bola spoločná nehnuteľnosť prikázaná do jeho vlastníctva. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalovaná nereagovala na výzvu na mimosúdne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, že by sa ona stala výlučnou vlastníčkou a žalobcu vyplatila, je dôvodné predpokladať, že ani ona nemá finančné prostriedky na to, aby ho vyplatila. Jedinou možnosťou tak zostáva vyporiadanie podielového spoluvlastníctva formou predaja spoločnej nehnuteľnosti. Všetky uvedené skutočnosti (fakt, že žalovaná nereaguje na mimosúdne výzvy, návrh na prerušenie konania vo veci samej, ako aj odvolanie proti neodkladnému opatreniu) preukazujú záujem žalovanej spoločnú nehnuteľnosť využívať v celom rozsahu bez toho, aby bola povinná sa vyporiadať. Žalobca má záujem spoločnú nehnuteľnosť využívať, alebo vyporiadať spoluvlastníctvo k spoločnej nehnuteľnosti tak, aby mohol pre seba zabezpečiť bývanie. V súčasnosti býva v prenajatej nehnuteľnosti na adrese J. č. X v U., kde musí platiť mesačné nájomné v sume 450 eur. Pokiaľ by sa mohol nasťahovať späť do spoločnej nehnuteľnosti, je zrejmé, že by nemusel mať tento dodatočný výdavok spojený s nájomným. Uvedený výdavok je pre neho o to viac zaťažujúci v nadväznosti na aktuálnu epidémiu Covid-19, kedy je značným spôsobom obmedzené jeho podnikanie spočívajúce najmä v poskytovaní ubytovania a pohostinských služieb formou spoločnosti S. F. s.r.o. Súčasne má záujem preveriť stav spoločnej nehnuteľnosti, do ktorej mu žalovaná už niekoľko rokov neumožňuje žiadny prístup. V súvislosti s tvrdením žalovanej o možnosti užívať časť nehnuteľnosti žalovaný opätovne zdôraznil, že nemá kľúče od žiadnej časti spoločnej nehnuteľnosti. Nie je tiež zrejmé, prečo by mal užívať len časť spoločnej nehnuteľnosti, keď má užívacie právo k celej nehnuteľnosti v rozsahu práv a povinností o veľkosti 1/2 k celku. Žalovaná na podporu svojich tvrdení nepredkladá žiadne dôkazy a uvádza len účelové tvrdenia.

8. Žalovaná v odvolacej replike prostredníctvom právneho zástupcu upriamila pozornosť žalobcu na charakter konania o neodkladnom opatrení, a to neodkladnú potrebu úpravy práv medzi stranami sporu, ktorá nebola v žiadnom prípade žalobcom osvedčená a už vôbec nie preukázaná. Inštitút neodkladného opatrenia neslúži k tomu, že ak jeden z vlastníkov stratí kľúče od nehnuteľnosti, zaťaží druhého vlastníka povinnosťou na náklady druhého vlastníka mu kľúče dať urobiť a odovzdať. Žalobca nepreukázal, že by mu bolo bránené v užívaní nehnuteľnosti alebo vstupu do nich. Žalobca predmetným konaním zneužíva právo k ďalšiemu nedôvodnému šikanovaniu žalovanej, čo potvrdil aj jeho vyjadrením. Napriek tomu, že žalobca má možnosť užívať neobývanú samostatnú jednotku, toto jeho právo nevyužíva dobrovoľne, pričom vo vyjadrení uvádza, že chce užívať celú nehnuteľnosť. Jeho tvrdenia sú vzájomne rozporné a popierajú, resp. vyvracajú potrebu neodkladnej úpravy, pričom práva žalobcu nie sú nijak ohrozené ani obmedzené. Žalobca sa nedôvodne snaží zaviazať žalovanú k predkladaniu akýchsi dôkazov, ale zrejme opomína, že ako navrhovateľ neodkladného opatrenia musí preukázať nevyhnutnosť neodkladnej úpravy pomerov a ohrozenosť jeho práv. Žalobca zároveň nie je oprávnený z procesného hľadiska

predkladať dôkazy v rámci vyjadrenia k odvolaniu, keď je zrejmé, že týmito disponoval už pred podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko dôkazy preukazujúce nutnosť neodkladnej úpravy pomerov strán je povinný predložiť pri samotnom návrhu, a nie následne rehabilitovať jeho podanie. Absenciu potreby neodkladnej úpravy práv a preukázanie skutočných úmyslov žalobcu preukazuje tiež samotná žaloba, ktorou žalobca potvrdzuje úmysel predať nehnuteľnosti a nie úmysel ich skutočne užívať tak, ako nepravdivo a zavádzajúco uvádza v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( v spojení s ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že žalobcovia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i jednotlivé argumenty žalovanej predostreté ňou v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a zaviazal žalovanú odovzdať žalobcovi kľúče od nehnuteľnosti, ktorú v návrhu bližšie špecifikoval.

11. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Neodkladné opatrenie slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strany sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že exekúcia by bola ohrozená. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáha vyporiadania podielového spoluvlastníctva predajom 5-izbového bytu v U. na ul. U. č XX (bližšie špecifikovanom v žalobe) a rozdelením jeho výťažku medzi strany sporu. Žalobca tvrdí, že počas trvania manželstva nadobudli sporný byt do BSM, po rozvode manželstva žiaden z manželov nepodal návrh na vyporiadanie BSM, nehnuteľnosť preto ostala v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, každému v spoluvlastníckom podiele 1/2. Žalovaná byt užíva, odmieta sa so žalobcom vyporiadať a dohodnúť. Počas konania vo veci samej podal žalobca návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zaviazal žalovanú vydať žalobcovi kľúče od sporného bytu. V návrhu žalobca tvrdil, že byt nemá možnosť užívať od roku 2016, žalovaná mu dlhodobo neumožňuje prístup do bytu. Byt je dostatočne veľký na to, aby ho mohli užívať obe strany sporu. Žalobca vyzval žalovanú na odovzdanie kľúčov od bytu, žalovaná na výzvu nereagovala.

16. Súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v podstate z dôvodu, že žalobca osvedčil, že je spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1/2 a ako

spoluvlastníkovi mu nie je umožňovaný výkon práv vyplývajúci zo zákona, medzi ktoré patrí okrem iných vstup do nehnuteľnosti a užívanie nehnuteľnosti, k čomu je nevyhnutné, aby žalobca disponoval kľúčmi od sporného bytu. Žalobca tiež mal osvedčiť, že pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal vyzvať žalovanú na vydanie kľúčov od bytu a žalovaná na výzvu nereagovala.

17. Žalovaná v odvolaní namietala, že žalobca má kľúče od bytu, sám sa dobrovoľne odsťahoval zo spoločného bytu pred niekoľkými rokmi a v súčasnosti býva s jeho rodinou v Holíči. Sporný byt je reálne rozdelený na dve bytové jednotky, žalobca má možnosť jednu bytovú jednotku užívať, k čomu doteraz za celú dobu neuskutočnil žiadne kroky a neprejavil vôľu byt užívať. Ani vo veci samej sa žalobca nedomáha nároku byt užívať, ale navrhuje byt predať a výťažok rozdeliť. Z uvedeného dôvodu nejestvuje potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu a práva žalobcu nie sú ohrozené ani obmedzené.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu (na rozdiel od prvoinštančného súdu) v danej veci žalobca neosvedčil potrebnosť vydania neodkladného opatrenia ako jeden zo základných predpokladov pre jeho vydanie a rovnako nebolo opodstatnené dospieť k záveru, že existuje naliehavá potreba upraviť vzájomné vzťahy strán sporu neodkladným opatrením. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vychádza predovšetkým z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, v ktorom má jeho navrhovateľ povinnosť (ak chce byť v konaní úspešný) uviesť rozhodujúce skutočnosti o opodstatnenosti svojho návrhu, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobca osvedčil, že je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, bytu nachádzajúcom sa v U. na ul. U. v U. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 (výpisom z listu vlastníctva č.l. 5) a tiež osvedčil, že žalovanú listom zo dňa 08.02.2021 vyzval na odovzdanie kľúčov od predmetného bytu (výzva č.l. 69). Zároveň tvrdil, že žalovaná na výzvu nereagovala. Žalovaná však v odvolaní tvrdí, že žalobca disponuje kľúčmi od bytu a nevidí dôvod, aby ich žalobcovi odovzdávala znova. Z dôvodu, že žalovaná poprela tvrdenie žalobcu, že by žalobca nemal kľúče od bytu, ale naopak tvrdí, že žalobca kľúče má, je tak výzva na vydanie kľúčov bez právneho významu. Žalobca tvrdenia žalovanej v odvolaní nevysvetlil a neuviedol, či kľúče od bytu stratil, alebo ich nikdy nemal, resp. či skúšal kľúče použiť a byt sa nedal nimi otvoriť a žalovaná napríklad mohla vymeniť zámky a pod. Žalovaná v odvolaní tiež tvrdila, že sa so žalovaným dohodla, že byt zrekonštruuje na dve bytové jednotky, čo aj urobila a žalovaný má možnosť sa do jednej bytovej jednotky nasťahovať. Žalobca tvrdenie žalovanej, že sa ňou dohodol na prerobení bytu na dve bytové jednotky nepoprel, ale naopak sám vo vyjadrení k odvolaniu konštatuje, že pôvodne boli so žalovanou dohodnutí, že spoločná nehnuteľnosť bude rozdelená na dve bytové jednotky, za ktorým účelom mala žalovaná realizovať potrebnú rekonštrukciu a v záujme mimosúdneho riešenia problému žalobca s návrhom žalovanej súhlasil, t.j. z uvedeného je možné, že žalovaná užíva len jednu bytovú jednotku a druhá je k dispozícii žalobcovi.

19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej ďalej uvádza, že rekonštrukcia spoločnej nehnuteľnosti trvala niekoľko rokov, žalobca nemá v súčasnosti vedomosť o tom, v akom stave sú rekonštrukčné práce, pretože žalovaná ho neoboznamovala s priebehom prác. Jeho posledná informácia o priebehu prác bola taká, že rekonštrukcia v spoločnej nehnuteľnosti stále prebiehala, resp. že bytová jednotka, ktorá mala pripadnúť do jeho vlastníctva, stále nie je zrekonštruovaná a žalobca v v danej nehnuteľnosti nebol po obdobie viac než troch rokov.

20. Z uvedeného tvrdenia samotného žalobcu je evidentné, že sa nepokúšal vstúpiť do bytu minimálne tri roky, neoslovil žalovanú, aby mu umožnila byt navštíviť, neuvádza, akým spôsobom sa pričinil na rekonštrukcii (či už organizačne alebo finančne). Odvolací súd zastáva názor, že ak žalobca dlhodobo toleroval takúto situáciu a znášal ním tvrdený zásah žalovanej do jeho práv, nemožno teraz vyvodzovať nebezpečenstvo nevyhnutnosti dočasne upraviť pomery strán sporu neodkladným opatrením. Za tejto situácie chýba podmienka nevyhnutnosti dočasne upraviť pomery strán sporu (chýba časová aktuálnosť) neodkladným opatrením, keďže nie je bezprostredne daná hrozba reálnej ujmy. Žalobca prikladá v vyjadreniu k odvolaniu nájomnú zmluvu a tvrdí, že musí za nájom v prenajatom byte platiť sumu 450 eur, čo je pre neho nadbytočný výdavok, keďže je spoluvlastníkom 5 izbového bytu dostatočne veľkého na to, aby vo vlastnom byte býval. Ide však o nájomnú zmluvu uzavretú len na rok 2021 a žalobca sa z bytu odťahoval v decembri 2014 (čo vyplýva z rozvodového rozsudku založeného do spisu samotným žalobcom, č.l. 7). Žalobca neposkytuje súdu vysvetlenia, akým spôsobom sa o byt, ktorého je spoluvlastníkom zaujímal od doby odsťahovania sa do konca roku 2020, t.j. po dobu 6 rokov, v jeho podaniach absentuje zmienka o tom, kedy mal záujem sa do bytu dostať, alebo kedy sa o byt informoval. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach zdôraznil význam zásady, podľa ktorej právo patrí bdelým (pozorným, ostražitým) teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu, uplatnenie a výkon

svojich práv, neodkladajú svoje osobne rozhodnutia týkajúce sa výkonu svojich práv na poslednú chvíľu, svoje procesné úkony pripravujú s dostatočným časovým predstihom, nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj možnosti vzniku komplikácií sťažujúcich výkon práv a ich uplatnenie v prebiehajúcom súdnom konaní (porovnaj napr. rozhodnutia NS SR , , , a ďalšie). Táto zásada je plne opodstatnená aj v prípade žalobcu v súdenej veci. Keďže sa žalobca počas 6 rokov (on sám pripúšťa 3 roky), t.j. neúmerne dlhého časového obdobia nezaujímal o byt, vydaniu neodkladného opatrenia navrhovaným spôsobom bráni absencia potreby bezodkladnosti úpravy pomerov medzi stranami sporu. Tvrdenie žalobcu, že mu žalovaná bráni v užívaní nehnuteľnosti nie je v logickej zhode so žalobou vo veci samej, pretože žalobou sa domáha vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytu jeho predajom a rozdelením získaného výťažku a nepodal takú žalobu, z ktorej by vyplývalo, že by mal záujem byt užívať. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že žalobca, pokiaľ mal skutočný záujem byt užívať, mohol sa takéhoto návrhu domáhať aj vydaním neodkladného opatrenia (porovnaj napr. uznesenie KS v BA , uznesenie KS v PO ) za splnenia určitých, zákonom predpokladaných a splnených podmienok. Nie je preto vôbec zrejmé, z akého dôvodu chce žalobca vstúpiť do bytu, prečo nestačí, aby do neho vstúpil v spolupráci so žalovanou a načo potrebuje kľúče od bytu, keď z vyššie uvedeného skôr vyplýva, že žalobca nemá skutočný záujem byt užívať. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ako bolo vyššie uvedené, súd nevykonáva dokazovanie a je na navrhovateľovi, aby predovšetkým v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísal rozhodujúce skutočnosti, ktoré súd presvedčia o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu, v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Odvolací súd konštatuje, že žalobca neposkytol súdu také presvedčivé argumenty, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že jeho návrh je dôvodný. Za jediný osvedčený argument je možné považovať len to, že žalobca je spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti, čo však samo o sebe nepostačuje na to, aby sa žalobcovi poskytla ochrana ním navrhovaným spôsobom.

21. Nemožno sa tiež stotožniť s tvrdením žalobcu, že z procesného postupu žalovanej je zrejmé, že nemá záujem žalobcovi umožniť užívanie nehnuteľnosti, čo sa prejavuje aj v tom smere, že žalovaná podala návrh na prerušenie konania vo veci samej. Je pravdou, že žalovaná podala návrh na prerušenie konania vo veci samej (vo veci vyporiadania podielového spoluvlastníctva predajom bytu), ale svoj návrh riadne odôvodnila tým, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že nebol podaný návrh na vyporiadanie BSM súdnou cestou. Žalovaná tvrdí, že včas, počas lehoty 3 rokov po rozvode manželstva podala návrh na vyporiadanie BSM, ale súd prvej inštancie nesprávne konanie vo veci zastavil, čo namieta na Ústavnom súde SR a navrhuje uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť. Návrh na vyporiadanie BSM podala z dôvodu, že predmetom BSM nebol len sporný byt a hnuteľné veci, ktoré strany sporu nadobudli počas ich manželstva, ale aj dlhy, pôžičky, ktoré si zobral aj žalobca na podnikanie a ktoré spláca žalovaná. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o podstatnú vec a spornú otázku, či predmet vyporiadania patrí do BSM, alebo nepatrí, ako to tvrdí žalobca (v spise je priložená vec vedená pod sp. zn. vedená na OS Skalica o vyporiadanie BSM, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa podala návrh na vyporiadanie BSM dňa 11.11.2019 a konanie vo veci bolo zastavené uznesením zo dňa 14.11.2019, pre prekážku litispendendencie), keďže predmetom vyporiadania by boli aj dlhy, čo sa v konečnom dôsledku prejaví v hodnote sumy zo spoločne nadobudnutého majetku, na ktorú majú strany sporu nárok.

22. Odvolací súd vzhľadom na nepreukázanie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, neosvedčenie predpokladov na jeho vydanie a to predovšetkým potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a zmenil tak uznesenie súdu prvej inštancie podľa .

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ).

24. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).