Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/107/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobu: D. G., F.. X.XX.XXXX, T. D. XXX proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Bočná 10, IČO: 36 863 017, 2. Platiť sa oplatí, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO: 45 684 618, 3. A. P., F.. XX.XX.XXXX, T. R. E., H. D. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Vladimírom Sabadošom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Nám. Osloboditeľov 77, 4. O.. D. E., F.. XX.X.XXXX, T. R. J., Q..Č.. R. H., Š. XX, o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalobcu a žalovaného v 4. rade proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. -220 zo dňa 9. decembra 2019

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade p r i z n á v a proti žalobcovi 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a. II. Súd priznáva žalovaným v 1., 2. a 3. rade 100% náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Predmetom konania je neplatnosť dražby, keďže žalobca žiadal, aby súd určil, že dobrovoľná dražba nehnuteľností vedených na LV č. XXXX k. ú. E., ako

- stavba výrobná hala ( sklad ) bez súpisného čísla postavená na parcele reg. „ C “ XXXX/X,

- parcela registra „ C “ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 297 m2,

- parcela registra „ C “ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2

- parcela registra „ C “ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 408 m2, vykonaná dňa 16.09.2015 dražobníkom Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45 684 618 so sídlom Košická 56, Bratislava, priebeh ktorej bol osvedčený notárskou zápisnicou N 945/2015, Nz 31711/2015, NCRIs 32454/2015 je neplatná, a to z týchto dôvodov: a/ nakoľko v uvedenom prípade bol porušený o dobrovoľných dražbách, a to tým, že uvedený zákon výslovne uvádza, že všetky listové zásielky sa doručujú do vlastných rúk, čo v danom prípade bolo porušené,

b/ porušením § 17 ods. 5 citovaného zákona v ktorom je uvedené, že dražobník zašle oznámenie o dražbe uvedeným taxatívne vymenovaným osobám, pričom v danom prípade touto osobou je aj

označený žalovaný v 4. rade, ktorý bol v čase konania dražby podielovým spoluvlastníkom s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/2 - ice a dražiteľ s O.. D.F. E. konal na adrese Z. XXX, J., pričom podľa vedomostí žalobcu je zrejmé, že tento sa zdržiava na neznámom mieste, resp. mal pobyt aj na D. K. XX R. E., čo podporil rozsudkom Krajského súdu v Košiciach , kde je táto adresa pri mene žalovaného v 4. rade uvedená a na základe týchto skutočností mal žalobca dôvodné pochybnosti, že dražobník doručoval písomnosti v prípade označeného žalovaného v 4. rade na nesprávnu adresu,

c/ aj žalobcovi dražobník doručoval zásielky tak, že tieto neprevzal on a takto došlo aj v jeho prípade k porušeniu § 17 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách,

d/ namietal porušenie § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, keďže podľa jeho vedomostí dražobník mal zverejniť oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce, zároveň sa táto informácia mala nachádzať na elektronickej úradnej tabuli obce, čo v danom prípade nebolo zo strany obce realizované,

e/ tiež porušenie § 16 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách s tým, že podľa jeho názoru zmluva o vykonaní dražby je neplatná, nakoľko táto musí obsahovať 1/ dôvod konania dražby a 2/ meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby. S poukazom na § 16 ods. 10 zákona o dobrovoľných dražbách tvrdil, že ak zmluva uzavretá medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom neobsahuje náležitosti ustanovené týmto zákonom je neplatná. Argumentoval hlavne tým predpokladom, že v prípade O.. D. E., žalovaného v 4. rade je možné predpokladať, že zo strany žalovaných v 1. a 2. rade došlo k porušeniu vyššie uvedeného ustanovenia, keďže v notárskej zápisnici, ktorou došlo k osvedčeniu priebehu dražby mal O.. D. E. uvedený pobyt na adrese R. XXX, J., pričom tento sa na uvedenej adrese nezdržiaval. Žalobca takto vydedukoval, že v zmluve o vykonaní dražby nebola správne uvedená adresa trvalého pobytu jednak jeho (žalobcu), ktorý býval v D. Č.. XXX, ako aj O.. D. E. a preto táto zmluva je neplatná,

f/ zároveň porušenie § 17 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách s tým, že predmetom dražby je nehnuteľnosť, ktorej hodnota a tým aj najnižšie podanie presahuje sumu 16.550,00 eur a dražobník si mal splniť zákonnú povinnosť, a to uverejniť oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby a oznámenie o dražbe mal zaslať aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku, pričom registrom dražieb sa rozumie Notársky centrálny register dražieb, v ktorom sa však dražba konaná dňa 16.09.2015 nenachádzala,

g/ namietal porušenie § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách s tým, že predmetná dražba bola vykonaná dňa 16.09.2015 v Manažerskej učebni A. G. Bella č. 303, na treťom poschodí TeleDom Hotel, Timonova 27, Košice a podľa jeho názoru, keďže nehnuteľnosti sa nachádzali v E. bolo toto miesto dražobníkom nesprávne zvolené. Okruh záujemcov o predmet dražby sa podstatne znížil a tým sa znížila aj účasť prípadných záujemcov na dražbe, čo malo za následok v druhom rade aj zníženie najvyššieho podania predmetu dražby. Návrh právne odôvodňoval v zmysle ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách s tým, že v danom prípade žalobca ako osoba, ktorá bola v čase dražby spoluvlastníkom dražených nehnuteľností, bol dotknutý na svojich právach a preto sa v zákonom predpísanej trojmesačnej lehote domáhal vyhlásenia uvedenej dražby za neplatnú.

3. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade žiadali žalobu zamietnuť, keďže uplatnený nárok žalobcu neuznávali, ani čo do základu a mali za to, že boli splnené všetky zákonom predpísané formálne, ako aj obsahové podmienky dobrovoľnej dražby s tým, že len žalovaný v 4. rade ako podielový spoluvlastník nehnuteľností, ktorých sa dražba týkala a to spolu so žalobcom nárok žalobcu v celom rozsahu neuznával, keďže postupom dražobnej spoločnosti, t.j. žalovaného v 2. rade, ako podielový spoluvlastník bol ukrátený na svojich vlastníckych právach a nemohol sa účinne brániť voči strate vlastníckeho práva k draženým nehnuteľnostiam, keďže o dražbe vôbec nemal vedomosť.

4. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -75 zo dňa 28.11.2016 žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovaným v 1., 3., 4. rade plnú náhradu trov konania. V dôsledku odvolania žalobcu, uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. -117 zo dňa 31.5.2018 bol tento rozsudok zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko súd prvej inštancie nevykonal

vo veci navrhnuté dôkazy, t.j. neozrejmil výpisom z listu vlastníctva aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam a rovnako nevyžiadal si v zmysle návrhu žalobcu dražobný spis s tým, že ani neoznámil, že takýto dôkaz žalobcu v konaní nevykoná a preto uložil súdu prvej inštancie pripojiť dražobný spis a vo veci vykonať dokazovanie, s následným vyhodnotením sporu po skutkovej, ako aj právnej stránke.

5. Na základe vykonaného dokazovania, v znení jeho doplnenia v intenciách uvedených v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil a vec právne posúdil podľa , o dobrovoľných dražbách, , , , , , , zákona o dobrovoľných dražbách a dospel k záveru, že aktívna legitimácia žalobcu v spore vyplýva z ust. zákona o dobrovoľných dražbách v znení výpisu z LV č. XXXX, P.. Ú.. E. zo dňa 18.3.2015, kde sa uvádza, že k uvedenému dňu bol žalobca podielovým spoluvlastníkom v 1/2 k parcelám reg. C č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, ako aj k výrobnej hale postavenej na parcele č. XXXX/X v podielovom spoluvlastníctve pod B1 v 1/2 a žalovaný v 4. rade O.. D. E. pod B2 tiež v 1/2. Uviedol, že žalobca v žalobnom návrhu predovšetkým hovorí o porušení práv žalovaného v 4. rade a preto titulom vykonania dobrovoľnej dražby nemohlo dôjst k porušeniu jeho práv a čo sa týka konkrétnych námietok žalobcu, že mu neboli doručené zásielky do vlastných rúk, súd prvej inštancie s poukazom na , ako aj podľa a poštového zákona, t.j. Zákona o poštových službách, ktorý umožňuje, aby poštové zásielky boli doručované adresátovi aj prostredníctvom splnomocenstva, keďže žalobca si doručovanie vymienil prostredníctvom splnomocenstva sám, a takto mu boli listiny doručované, ako aj predvolania na pojednávania, žalobca nemohol byť dotknutý porušením tohto práva týkajúceho sa doručovania na adresu splnomocenstva v konaní o vykonaní dražby, keďže takýto spôsob doručenia zásielok si zvolil sám svojim vlastným rozhodnutím. Taktiež tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 2. rade porušil ust. zákona o dobrovoľných dražbách spočívajúce v nezverejnení oznámenia o dražbe v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec a resp. na obecnej tabuli, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v 2. rade predložil súdu žiadosť zo dňa 10.8.2015 adresovanú Mestskému úradu E. o zverejnenie oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe s tým, že žiadosť bola aj zverejnená na úradnej tabuli v termíne od 12.8.2015 do 16.9.2015 s potvrdením Mestského úradu E. svojou pečiatkou a podpisom na sprievodnom liste, že zmluva o vykonaní dražby neobsahovala správne pobyt O.. D. E. súd uviedol, že nedošlo k porušeniu ust. , zákona o dobrovoľných dražbách, keďže táto okolnosť sa žalobcu netýkala a preto nie je zrejmé ako mohol byť poškodený na svojich právach, pričom oznámenie o konaní opakovanej dražby dňa 16.9.2015 bolo zverejnené v Notárskom centrálnom registri dražieb, čo potvrdzuje potvrdenie o registrácii údajov v Notárskom centrálnom registri JUDr. Katarínou Balovou, notárkou pod sp.zn. N 797/2015 a pod sp.zn. Notárskeho centrálneho registra dražieb 5338/2015, čo vyplýva aj z dražobného spisu. Aj keď žalobca citoval zákonné ustanovenia týkajúce sa porušenia vykonania dražby, konkrétne ich nezdôvodňoval a odkazoval len na zákona o dobrovoľných dražbách s tým, že termín opakovanej dražby bol zverejnený na úradnej tabuli Mesta E., ako aj v Notárskom centrálnom registri dobrovoľných dražieb, pričom tento údaj je dostupný celej slovenskej verejnosti a rovnako aj bol zverejnený v periodickej tlači a tiež na webovej stránke žalovaného v 2. rade, čím žalobca mohol mať dostatočnú vedomosť o konaní dražby s tým, že vydražiteľ označený ako žalovaný v 3. rade sídli R. E.. Čo sa týka označenia žalovaného v 4. rade a s jeho procesným postavením, sa súd prvej inštancie vysporiadal v uznesení súdu prvej inštancie zo dňa 20.9.2019 na č.l. 199 spisu a toto označenie korešponduje s ust. zákona o dobrovoľných dražbách, pričom O.. D. E. nemohol v konaní vystupovať v dvoch postaveniach a to ako žalovaný v 4. rade, aj ako žalobca v 2. rade a z jeho výpovede mal súd za preukázané, že tento od roku 2007 býval krátkodobo na viacerých adresách, nikde sa však k trvalému, resp. prechodnému pobytu neprihlásil a pri strate svojich dokladov v roku 2014 sám uviedol, že jeho miesto trvalého pobytu je mesto J., Z. XXX, S.. XXX, pričom vysvetlil ako došlo k zmene čísla a to tým, že došlo k prečíslovaniu budov na ul. Z. zo strany mesta, ale stále išlo o ten istý objekt, ktorý mal pôvodne č. XXX a po prečíslovaní č. XXX. Preto jeho tvrdenie o tom, že boli porušené jeho práva v súvislosti s konanou dražbou spočívali len v tom, že mu neboli príslušné doklady žalovaným v 2. rade doručované. Z dražobného spisu však mal súd za preukázané, že žalovaný v 2. rade všetky doklady, tak ako v prípade žalobcu doručoval žalovanému v 4. rade na adresu, ktorá vyplývala z údajov z Centrálneho registra obyvateľov SR, a to na ulicu Z. XXX, S.. XXX, J. a snaha žalovaného v 4. rade preniesť zodpovednosť za nedostatočnú aktivitu pri zisťovaní jeho aktuálnej adresy, podľa názoru súdu neobstojí. Žalovaný v 4. rade mal povinnosť zmeny bydliska nahlasovať a mal tiež povinnosť ako vlastník sa o svoje vlastníctvo starať, pričom mal aj daňovú povinnosť v súvislosti s vlastníctvom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX k. ú. E., avšak

počas vyše desaťročného obdobia o tieto nehnuteľnosti nejavil žiaden záujem, zmenu bydliska nikdy nenahlasoval a tento jeho nezáujem nemôže byť pripisovaný na účet žalovaného v 2. rade. Sám žalobca uviedol, že jemu sa podarilo aktuálnu adresu žalovaného v 4. rade zistiť až po vydaní zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach, ku ktorému došlo 31.05.2018. Nakoľko súd prvej inštancie nezistil naplnenie zákonných predpokladov titulom neplatnosti vykonania dobrovoľnej dražby, žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle vychádzajúc z plného úspechu žalovaných v tomto konaní.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca. Poukazoval na to, že podielového spoluvlastníka O.. D. E. označil ako žalovaného v 4. rade z dôvodu, že v čase podania žaloby mu nebol známy jeho pobyt a následne z dôvodu zistenia jeho pobytu preto žiadal, aby súd rozhodol o jeho pristúpení do konania na stranu žalobcu, s čím aj O.. D. E. súhlasil, pričom súd uznesením zo dňa 20.9.2019 jeho návrh zamietol, s čím ale nesúhlasí, keďže pre jeho zmenu na stranách sporu, z dôvodu zistenia jeho terajšieho pobytu, boli dôvody a to aj z dôvodu potreby chrániť jeho záujmy, keďže práve on podaním žaloby a jej odôvodnením poukazoval na práva, ktorého porušenia sa mohol domáhať len on, t.j. osoba O.. D. E. ako podielového spoluvlastníka dražených nehnuteľností. Preto bol toho názoru, že právoplatné uznesenie zo dňa 20.9.2019 má vadu, ktorá má vplyv aj na správne rozhodnutie vo veci samej. Nesúhlasil s názorom súdu, že aj keď sa dôvody neplatnosti dražby týkali predovšetkým O.. D. E., že sa netýkajú aj jeho osoby, keďže nekonaním iného spoluvlastníka nemôže dôjsť k zániku jeho vlastníckeho práva a to porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobca ďalej len všeobecne poukazoval na pochybenia v priebehu konania dražby. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu.

7. Proti rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote (včas) aj žalovaný v 4. rade, keďže podané odvolanie je aj v jeho záujme. Apeloval na to, že o nehnuteľnosti sa staral žalobca ako druhý podielový spoluvlastník a o existencii konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby sa dozvedel až následne, kedy sa aj aktívne zapojil do súdneho konania. V prípade, ak by aj súd pripustil jeho vstup na strane žalobcu, bol by procesnou stranou sporu, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom a k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, keďže len on sa môže domáhať práv a nie žalobca. Mal za to, že preukázateľne došlo k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko dražobná spoločnosť nezisťovala jeho pobyt, čo nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou. O prebiehajúcej dražbe nemal žiadnu vedomosť, nebola mu doručená žiadna zásielka, ktorá by mala byť. Preto žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu.

8. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniam uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a zaviazal žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania. Mal za to, že žalobca vo svojom odvolaní presne nešpecifikoval dôvody podaného odvolania, pričom žalobca v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal porušenie jeho práv, ako aj ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ktorými by bol dotknutý na svojich právach a ktoré by mali za následok neplatnosť dražby. Navrhoval, aby odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne.

9. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniam uviedol, že žalobca musí preukázať, akým spôsobom sa ho uvedené porušenie zákona o dobrovoľných dražbách dotklo, nakoľko nemôže žiadať o určenie predmetnej dražby za neplatnú z dôvodu porušenia práv iných osôb ako žalobcu, keďže práva žalobcu nedoručením zásielok žalovanému v 4. rade dotknuté neboli. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že k žiadnemu porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách vo vzťahu k žalobcovi nedošlo a preto ním podané odvolanie je neopodstatnené a rovnako ani žalovaný v 4. rade netvrdí v podanom odvolaní, že by ním tvrdeným porušením zákona o dobrovoľných dražbách, t.j. nedoručením oznámenia o dražbe, došlo k dotknutiu jeho práv, keďže podľa príslušnej judikatúry je za to potrebné považovať situáciu, s ktorou je znemožnené pri určitom právnom úkone alebo inom stave daného subjektu konať vo svoj prospech (viď rozhodnutie NS ČR zo dňa 29.6.2011) a keďže sa stal účastníkom predmetného konania o určenie neplatnosti dražby, tak ani nemohlo dôjsť k dotknutiu jeho práv tým, že sa o dražbe nedozvedel a nemohol napadnúť jeho platnosť, nakoľko v prebiehajúcom konaní o určenie neplatnosti dražby mohol v plnej miere vykonávať svoje práva a využívať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, o čom svedčí aj podané odvolanie. Zodpovednosť zo zanedbania svojich práv a záležitostí zo strany žalovaného v 4. rade, nemožno prenášať na ostatných žalovaných, keďže žalovaný v 4. rade v konaní ani nepreukázal, že nemal možnosť si zabezpečiť doručovanie zásielok alebo ich preberanie

inou určenou osobou, nikdy nikomu neoznámil zmenu adresy svojho pobytu, pričom táto povinnosť mu vyplýva z ust. a o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a Registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení účinnom od 1.1.2015 do 30.6.2016 a v konaní bolo preukázané, že tieto zásielky mu boli doručované na adresu jeho trvalého pobytu. Navrhoval, aby odvolací súd v plnom rozsahu potvrdil napadnutý rozsudok a priznal žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10. Žalobca a žalovaní v 1., 3. a 4. rade sa k vyjadreniu žalovaného v 2. rade nevyjadrili.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací súd ( účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného v 4. rade ako podané včas a oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a , , z hľadiska odvolacích dôvodov, ktoré vyplývajú z obsahu podaných odvolaní a to podľa , a a dospel k záveru o nedôvodnosti ich uplatnenia.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 2.6.2021 o 13,05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 212/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 19.5.2021 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle , a .

13. Z obsahu odvolaní vyplývajú odvolacie dôvody podľa , a , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Odvolací dôvod podľa je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v civilnom sporovom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

15. Odvolací dôvod podľa ust. t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

16. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj

iné okolnosti ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

17. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj procesného postupu súdu v konaní, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok odvolateľov, sa stotožňuje so správnymi skutkovými závermi i právnym posúdením prejednávanej veci, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu podľa poukazuje a to aj čo sa týka výroku rozsudku o náhrade trov konania, pričom má za to, že konaním súdu nedošlo na strane odvolateľov k odňatiu ich práva na spravodlivý proces a rovnako aj dražobným konaním.

19. Predmetom konania je určenie neplatnosti dražby podľa o dobrovoľných dražbách, keďže podľa citovaného zákona v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu (12d), v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka ().

20. Podľa § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa ods. 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa ods. 2.

21. Odvolací súd s poukazom na hore citované zákonné ustanovenia sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že aktívna legitimácia žalobcu v spore vyplýva z ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, keďže žalobca ako podielový spoluvlastník dražených nehnuteľností sa v lehote troch mesiacov domáhal na súde určenia neplatnosti dražby, pričom tvrdil, že konaním dražby bol dotknutý na svojich právach. Z výpisu z LV č. XXXX, P.. Ú.. E. zo dňa 18.3.2015, mal súd za preukázané, že žalobca bol k uvedenému dňu podielovým spoluvlastníkom 1/2 parcelám reg. „C“ č. XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/X, ako aj k výrobnej hale postavenej na parc. č. XXXX/X v podielovom spoluvlastníctve pod B1 v 1/2 a aj žalovaný v 4. rade O.. D. E. pod B2, je tiež v 1/2 podielový spoluvlastník, ktorý ale v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote neuplatnil podanú žalobu o neplatnosť dražby a preto v zmysle na ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľnej dražbe, bol v zmysle § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, označený správne na strane žalovaného v 4. rade, keďže účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa ods. 2, a preto nedošlo k porušeniu práv žalovaného v 4. rade na spravodlivý proces, nakoľko mal možnosť uplatniť svoje právo v predmetnom konaní, keďže v konaní vystupoval na strane žalovaného v 4. rade. Vzhľadom k tomu mal tak právo v plnej miere vykonávať procesné prostriedky, o čom svedčí aj ním podané vyjadrenia v spore, ako aj podanie odvolania, čím mu súd a to ani vydaním namietaného uznesenia, neodňal právo na spravodlivý proces s poukazom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. zo dňa 26.9.2013, keďže súd nemôže znášať zodpovednosť za zanedbanie práv a povinnosti žalovaného v 4. rade, keďže neoznámením zmeny adresy svojho pobytu, čo mu vyplýva zo zákona, musel počítať s tým, že mu zásielky súdu budú zasielané na adresu jeho trvalého pobytu a taktiež aj listiny v prípade konania dražby, keďže opak v konaní preukázaný nebol.

22. Podľa o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v účinnom znení, trvalý pobyt je povinný hlásiť každý občan, ak sa trvalo nezdržiava v zahraničí; pritom hlási údaje uvedené v až c/, až i/ a . Pri hlásení trvalého pobytu môže občan uviesť aj svoju národnosť a akademický titul.

23. Podľa § 4 hore citovaného zákona za členov rodiny môže hlásiť trvalý pobyt jeden z členov tejto rodiny. Za občana mladšieho ako 18 rokov a za občana, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, je povinný hlásiť trvalý pobyt jeho zákonný zástupca, prípadne opatrovník. Za občana mladšieho ako 18 rokov, u ktorého súd nariadil ústavnú starostlivosť a ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb alebo v zariadení, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova, a za občana, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená a ktorému sa poskytuje ústavná starostlivosť formou celoročného pobytu pre občanov s celoročným pobytom v zariadení sociálnych služieb, sú povinní hlásiť trvalý pobyt vedúci týchto zariadení, ak si povinnosť podľa odseku 2 nesplnil zákonný zástupca, prípadne opatrovník. Za občana, ktorý je povinný hlásiť trvalý pobyt, môže túto povinnosť splniť ním splnomocnený zástupca. Splnomocnený zástupca predkladá ohlasovni pobytu svoj občiansky preukaz a splnomocnenie s osvedčeným podpisom splnomocniteľa a za občana, ktorého pobyt hlási, doklady uvedené v § 3 ods. 8 písm. c) a d). Pri hlásení trvalého pobytu podľa odsekov 1 až 3 predloží ten, kto hlási trvalý pobyt, doklady uvedené v § 3 ods. 8 za občanov, ktorých trvalý pobyt hlási. Občan je pri hlásení trvalého pobytu povinný a/ vyplniť a podpísať prihlasovací lístok na trvalý pobyt, v ktorom uvedie: meno, priezvisko a rodné priezvisko, dátum narodenia, miesto narodenia, okres narodenia, štát narodenia, ak sa občan narodil v zahraničí, rodné číslo, adresu nového trvalého pobytu v rozsahu podľa § 11 písm. e) až i), adresu predchádzajúceho trvalého pobytu v rozsahu podľa § 11 písm. e) až i), ak nejde o občana podľa § 5, dátum a podpis, b/ uviesť na prihlasovacom lístku na trvalý pobyt údaje týkajúce sa vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti v tomto rozsahu: meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a adresa trvalého pobytu v rozsahu podľa § 11 písm. e) až i), ak ide o fyzickú osobu, názov, identifikačné číslo právnickej osoby, sídlo právnickej osoby a meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v jej mene, ak ide o právnickú osobu, ak súhlas s prihlásením na pobyt vykonal podpisom na prihlasovacom lístku na trvalý pobyt vlastník alebo všetci spoluvlastníci budovy alebo jej časti pred zamestnancom ohlasovne. Ten, kto hlási trvalý pobyt za občana mladšieho ako 18 rokov, je povinný za neho vyplniť a podpísať samostatný prihlasovací lístok na trvalý pobyt. Občana možno prihlásiť na trvalý pobyt až dňom splnenia podmienok podľa tohto zákona a na prihlasovacom lístku na trvalý pobyt, ktorého vzor určí Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo").

24. Podľa § 8 ods. 2 hore citovaného zákona, občan hlási ohlasovni v mieste prechodného pobytu do desiatich dní od ubytovania začiatok, miesto a predpokladanú dobu prechodného pobytu; ust. § 4 ods. 1 až 8 platia aj na hlásenie prechodného pobytu s tým, že sa predkladajú doklady podľa ods. 3.

25. Na základe vyššie uvedeného je možné aj v tomto konaní v plnej miere analogicky aplikovať záver už vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. zo dňa 26.9.2013 podľa ktorého, dôvodom neplatnosti dobrovoľnej dražby nie je skutočnosť, že dražobná vyhláška nebola doručená dlžníkovi, veriteľovi alebo veriteľskému dlžníkovi, pokiaľ im dražobník dražobnú vyhlášku v stanovenej lehote zaslal. Uvedené ale platí len vtedy, ak dražobník pri zaslaní (odoslaní) dražobnej vyhlášky svojim konaním alebo opomenutím nezapríčinil, že vyhláška nebola (nemohla byť) adresátom vôbec doručená , čo v konaní nebolo preukázané.

26. Žalovaný v 2. rade mal za to, že ak aj nemohli byť listiny súvisiace s predmetnou dražbou doručené žalovanému v 4. rade na neskôr, až v súdnom konaní a to z iného súdneho konania, adresu, pričom bolo v konaní preukázané a to z obsahu dražobného spisu, že mu boli listiny z dražby zasielané na adresu jeho trvalého pobytu, nebolo to v dôsledku konania alebo opomenutia žalovaného v 2. rade, ale stalo sa tak výlučne v dôsledku nekonania, opomenutia a porušenia svojich zákonných povinností žalovaným v 4. rade, keďže žalovaný v 4 rade zmeny adresy pobytu zákonným spôsobom neoznámil s tým , že viackrát adresu svojho pobytu menil.

27. V konaní na súde prvej inštancie, po preskúmaní konania o dobrovoľnej dražbe, pričom súd prvej inštancie po vydaní zrušujúceho uznesenia preskúmal namietané skutočnosti aj z pripojeného dražobného spisu predloženého žalovaným v 2. rade dňa 19.11.2018, aj keď jednotlivé časti a doklady v ňom neboli chronologicky očíslované, mal za preukázané, že zásielky boli žalobcovi o konaní dražby doručované prostredníctvom splnomocnenia, keďže túto možnosť si sám zvolil žalobca a ide o zákonný spôsob doručovania, preto žalobcom tvrdená odvolacia námietka, že zásielky mu neboli doručované do vlastných rúk s poukazom na § 10 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách neobstojí, keďže si sám zvolil vlastným rozhodnutím spôsob doručovania zásielok na adresu splnomocnenca.

28. Rovnako v konaní nebolo ani preukázané porušenie ust. § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, spočívajúce v nezverejnení oznámenia o dražba v periodickej tlače s pôsobnosťou minimálne pre obec, resp. na obecnej tabuli, keďže zo žiadosti žalovaného v 2. rade zo dňa 10.8.2015 adresovanú Mestskému úradu E. a následne aj zo zverejnenia na úradnej tabuli v termíne od 12.8.2015 do 16.9.2015 vyplýva, že oznámenie o dražbe bolo zverejnené na Mestskom úrade E. a rovnako oznámenie o konaní opakovanej dražby dňa 16.9.2015 bolo zverejnené v Notárskom centrálnom registri dražieb, čo vyplýva z potvrdenia o registrácii údajov v Notárskom centrálnom registri JUDr. Katarínou Balovou, notárkou pod sp.zn. N 797/2015 a pod sp.zn. Notárskeho centrálneho registra dražieb 5338/2015.

29. Odvolací súd sa stotožňuje v zmysle , so záverom súdu prvej inštancie, že ďalšie námietky žalobcu o konaní dražby sa vzťahujú na osobu žalovaného v 4. rade a nie na žalobcu, t.j. že zásielky neboli žalovanému v 4. rade doručované na jeho aktuálnu adresu žalovaného v 4. rade, pričom súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že tieto zásielky boli doručované žalovanému v 4. rade na adresu, ktorá vyplývala v tom čase z Registra obyvateľov SR, pričom išlo o adresu jeho trvalého pobytu s tým, že práve žalovaný v 4. rade svojim nekonaním, t.j. neoznámením zmeny adresy sa dostal do situácie, kedy súd a aj konateľ dražby mali sťaženú možnosť zistenia jeho aktuálnej adresy, napriek tomu postupovali v zmysle zákona, a z dôvodu neoznámenia zmeny adresy zo strany žalovaného v 4. rade, po preskúmaní, doručoval všetky zásielky žalovanému v 4. rade na adresu jeho trvalého pobytu, keďže nemal vedomosť o jeho v tom čase aktuálnej adrese. Preto konaním prípadne opomenutím žalovaného v 2. rade a rovnako aj súdu prvej inštancie nedošlo na strane žalobcu a žalovaného v 4. rade, k odňatiu ich možnosti na spravodlivý proces.

30. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle s odkazom na ust. , keďže ani odvolací súd v danej veci nezistil porušenie ust. o dobrovoľných dražbách s tým, že odvolací súd podotýka, že zvýšená súdna kontrola sa vyžaduje zo strany súdu len v tých prípadoch, ak ide o nehnuteľnosti, ktoré slúžia na bývanie, čo v danom prípade ale naplnené nebolo a preto mal žalobca povinnosť preukázať dôvodnosť uplatneného nároku, čo ale dostatočne v tomto konaní neučinil a preto správne súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

31. Odvolací súd apeluje na to, že vlastník veci má byť bdelý, t.j. k svojmu vlastníctvu pristupovať zodpovedne, pričom žalovaný v 4. rade tak jednoznačne nekonal.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa , a a keďže v odvolacom konaní boli plne úspešní žalovaní v 1., 2. a 3. rade, odvolací súd priznal žalovaným v 1., 2. a 3. rade proti žalobcovi 100%-ný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).