Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/18/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobkyne: J. U., Q.. XX. XX. XXXX, U. XXX XX X., Č. XXXX/X, zast. advokátkou JUDr. Tatianou Jánošikovou, AK Košice, Rooseveltova 6, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa Bratislava, 813 63 Bratislava 1, Ul. 29. augusta 8-10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 09. 04. 2019, č. XXX XXX XXXX X, o invalidnom dôchodku, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím zo dňa 09. 04. 2019, č. XXX XXX XXXX X, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o sociálnom poistení), zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 24. 10. 2018, č. XXX XXX XXXX X, ktorým bola podľa zákona o sociálnom poistení zamietnutá žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok pre nesplnenie podmienky potrebnej doby dôchodkového poistenia v zmysle zákona o sociálnom poistení.

2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že správny orgán prvého stupňa na základe žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok, skúmal splnenie podmienok pre priznanie predmetného nároku. Podľa odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 06. 10. 2018, žalobkyňa je odo dňa 27. 04. 2018 invalidná podľa § 71 ods. 1 cit. zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45% . Proti citovanému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia nemohla z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu získať a zároveň poukázala na svoju nepriaznivú životnú situáciu. K odvolaniu pripojila okrem iného aj kópiu lekárskej správy z kontrolného psychiatrického vyšetrenia zo dňa 19. 12. 2018.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zároveň vyplýva, že na základe žalobkyňou podaného odvolania bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 15. 01. 2019, ktorý zotrval na svojich predchádzajúcich záveroch a následne aj posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Košice dňa 28. 02. 2019, zo záverov posudku ktorého vyplýva, že žalobkyňa bola v roku 2014 pre zaťaženosť vzťahovými záležitosťami rodičov dvakrát vyšetrená psychiatrom pre neurotickú adaptačnú poruchu u senzitívnej osobnosti, od 31. 07. 2015 do 22. 09. 2015 bola preliečená na psychiatrickom

oddelení a následne v psychiatrickej liečebni pre akútnu polymorfnú psychotickú poruchu, pričom ide o akútnu psychickú poruchu s očividnými halucináciami, bludmi a poruchami vnímania, polymorfnosť a neustálenosť je charakteristická pre celý klinický obraz. Napriek tejto nestálosti sú poväčšinou prítomné aj niektoré príznaky typické pre schizofréniu, tieto poruchy majú často strmý začiatok, rýchlo sa rozvíjajú počas niekoľkých dní a príznaky často rýchlo pominú bez recidív. Po hospitalizačnom preliečení bol jej stav zlepšený, bez liečby, od septembra 2016 do januára 2018 bola vedená psychiatrom znova ako adaptačná porucha. Od januára 2018 bol jej stav psychiatrom prehodnotený na základe klinického obrazu a psychologického vyšetrenia na schizofréniu. Rozhodujúce zdravotné postihnutie

- duševné choroby a poruchy správania, schizofrénia, poruchy schizotopové a poruchy s bludmi posudkový lekár hodnotil ako stredne ťažkú formu a zaradil ju do kapitoly V, pod pol. 2, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45%, s dátumom vzniku invalidity od 27. 04. 2018 - na základe psychologického vyšetrenia s tým, že za iné zdravotné postihnutia - adaptačné poruchy, žalobkyni zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 citovaného zákona nepatrí. Pre posúdenie jej zdravotného stavu boli zhodnotené všetky odborné lekárske nálezy z psychiatrických a psychologických vyšetrení, neurologického vyšetrenia vrátane EEG a EMG vyšetrení, laboratórnych vyšetrení tak, ako boli špecifikované v odôvodnení rozhodnutia, ako aj vlastné vyšetrenie žalobkyne posudkovým lekárom.

4. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že žalobkyňa medicínsku podmienku pre nárok na invalidný dôchodok ku dňu vzniku invalidity splnila, avšak k uvedenému dňu nezískala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia v zmysle § 72 písm. e) zákona o sociálnom poistení, ktorý je vzhľadom na žalobkyňou dosiahnutý vek k uvedenému dátumu (36 rokov), najmenej 8 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity (§ 72 ods. 2 cit. zákona). Žalobkyňa pred vznikom invalidity získala 1243 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje podľa § 60 ods. 10 cit. zákona 3 roky a 148 dní. Na dôchodkové účely jej neboli započítané obdobia vedenia v evidencii nezamestnaných od 01. 01. 2001 do 21. 01. 2001, od 01. 02. 2001 do 07. 08. 2002, od 23. 08. 2002 do 17. 11. 2002 a od 14. 07. 2003 do 31. 12. 2003, počas ktorých jej nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti v zmysle § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Na dôchodkové účely jej neboli hodnotené ani doby vedenia v evidencii nezamestnaných od 01. 01. 2004 do 27. 04. 2004 a od 29. 10. 2014 do 05. 05. 2015, pretože tieto obdobia nie sú obdobiami dôchodkového poistenia podľa § 60 citovaného zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa v konaní nepredložila také dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok a nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje zmenu dátumu vzniku invalidity. Preto odvolací správny orgán považoval žalobkyňou podané odvolanie za nedôvodné.

5. Žalobkyňa sa včas elektronicky na Krajskom súde v Košiciach dňa 03. 07. 2019 podanou žalobou domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej a vrátenia jej veci na ďalšie konania z dôvodu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, ako aj jej nesprávneho právneho posúdenia. Nesúhlasila s priznaním invalidity až odo dňa 27. 04. 2018, keďže psychiatrickým ochorením, vedúcim k invalidite trpí už od detstva, čo jej znemožňovalo zamestnať sa v období po skončení školy. Poukázala na to, že po ukončení štúdia (27. 06. 1999), ako to vyplýva aj z osobného listu dôchodkového poistenia, sa pokúšala viackrát zamestnať, avšak v každom zamestnaní zotrvala iba niekoľko dní a tieto boli ukončené z dôvodu, že pre nepriaznivý zdravotný stav nezvládala vykonávať prácu v nich. Zdravotné problémy, ktoré jej bránili zamestnať sa, čím ju činili invalidnou začali u nej už v detstve a vystupňovali sa približne 3 mesiace po skončení posledného zamestnania, v novembri 2002, v dôsledku čoho v danom prípade nie je možné aplikovať na vec ustanovenie § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení a požadovať od nej splnenie podmienky v ňou uvedenej doby poistenia. V uvedenom období mala žalobkyňa 21 rokov, preto podľa jej názoru mala žalovaná aplikovať ustanovenie § 72 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, ktoré stanovuje podmienku trvania dôchodkového poistenia najmenej 1 rok, čo žalobkyňa splnila. Vzhľadom na uvedené navrhla, vyžiadať si lekárske správy od jej všeobecného lekára pre deti a dorast MUDr. X., všeobecného lekára pre dospelých MUDr. U. a psychiatrov MUDr. X. I. a MUDr. R. A..

6. V písomnom vyjadrení zo dňa 07. 08. 2019 k správnej žalobe žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne i správneho orgánu prvého stupňa, ktoré zhodne ako v napadnutom rozhodnutí stručne zopakovala považujúc relevantnosť námietok žalobkyne za nepreukázanú a napadnuté rozhodnutia za vecne správne, zákonné. Poukázala na to, že nepriaznivá sociálna situácia na posúdenie podmienok nároku na invalidný dôchodok nemá vplyv a udelenie výnimky zo zákona nie

je možné, pretože inštitút odstránenia tvrdosti o sociálnom zabezpečení prevzatý nebol.

7. Žalobkyňa v replike, podanej elektronicky na krajskom súde dňa 04. 09. 2019, zotrvala na svojej argumentácii, obsiahnutej v podanej správnej žalobe vrátane návrhu na doplnenie dokazovania vyžiadaním si zdravotnej dokumentácie žalobkyne od v žalobe špecifikovaných lekárov s tým, že vyhlásením zo dňa 03. 09. 2019, pripojeným k replike, týchto zbavila povinnosti mlčanlivosti ohľadom jej zdravotného stavu a udelila im súhlas na sprístupnenie jej zdravotnej dokumentácie súdu. Zároveň navrhla nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie za účelom určenia momentu vzniku invalidity u žalobkyne preskúmaním jej zdravotného stavu a jeho vývoja od r. 2002.

8. V duplike, resp. doplňujúcom vyjadrení zo dňa 08. 07. 2020 žalovaná zotrvala na svojom stanovisku, obsiahnutom v písomnom vyjadrení k žalobe. K námietke žalobkyne, týkajúcej sa dátumu vzniku invalidity uviedla, že podľa vyjadrenia posudkového lekára žalovanej zo dňa 08. 07. 2020, žalobkyňa bola prvýkrát vyšetrená psychiatrom v septembri 2014 a v októbri 2014, kedy mala 33 rokov, pričom išlo u nej o neurotickú adaptačnú poruchu ako reakciu na ťažký stres u senzitívnej osobnosti, pričom dané ochorenie v tom čase nespĺňalo kritériá pre priznanie invalidity. Od 31. 07. 2015 do 22. 09. 2015 bola preliečená na psychiatrickom oddelení a následne v psychiatrickej liečebni pre akútnu polymorfnú psychotickú poruchu, pričom ide o akútnu psychickú poruchu tak, ako bola opísaná v jeho posudku i odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na zhodnotenie ktorej je dôležité obdobie po hospitalizácii. Ambulantným psychiatrom bol jej stav zhodnotený ako zlepšený, čo potvrdzuje fakt, že následne bola bez liečby. Od septembra 2016 do januára 2018 bola vedená psychiatrom pre adaptačnú poruchu, čiže neurotickú poruchu, ktorá nepodmieňovala invaliditu. Od januára 2018 bol jej stav psychiatrom prehodnotený, na základe klinického obrazu a psychologického vyšetrenia bola u nej stanovená diagnóza schizofrénie. Až dané rozhodujúce zdravotné postihnutie - schizofrénia, na základe klinického obrazu stredne ťažká forma podmienilo vznik invalidity so zaradením do kapitoly V, pod pol. 2, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45%, s dátumom vzniku invalidity od 27. 04. 2018 - na základe kompletného psychologického vyšetrenia. Posudkový lekár vychádzal zo všetkých doložených lekárskych nálezov vrátane prepúšťacích správ z hospitalizácie v r. 2015. Žalobkyňa psychiatrickým ochorením podmieňujúcim invaliditu netrpela v detstve, ani pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka, týmto netrpela ani v r. 2002. Zotrvala na určenom dátume vzniku invalidity na základe kompletného psychologického vyšetrenia s tým, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, pričom vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie zverené posudkovým lekárom v zmysle § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Žalovaná konštatovala, že pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený sú neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nespochybňuje správnosť skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Postup žalovanej v danej veci bol teda správny.

9. Správny súd v konaní podľa ustanovenia a nasl. (ďalej len ), preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej, oboznámil sa s obsahom podanej správnej žaloby, písomným vyjadrením žalovanej, obsahom pripojených administratívnych spisov a dospel k záveru, že žalobe žalobkyne nemožno priznať úspech.

10. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa žiadosťou, spísanou dňa 06. 09. 2018 požiadala o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 10. 01. 2018.

11. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 06. 09. 2018 žalobkyňa je invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 citovaného zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. U žalobkyne bolo zistené, že táto trpí schizofréniou a adaptačnými poruchami, pričom jej rozhodujúce zdravotné postihnutie - duševné choroby a poruchy správania bolo začlenené do kapitoly V, pod pol. 2, písm. a) prílohy č. 4 o sociálnom poistení a zodpovedá mu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že ide o 36 ročnú vyučenú krajčírku, v minulosti zamestnanú v odbore a t. č. 4 roky nezamestnanú. Je liečená psychiatrom od r. 2014, od r. 2015 pre schizotopovú poruchu bola u nej zahájená

liečba neuroleptikom pre exhaustívnu a schizotopovú symptomatiku. Od 31. 07. 2015 do12. 08. bola hospitalizovaná na Psychiatrickom oddelení UNLP pre akútnu polymorfnú psychotickú poruchu. V klinickom obraze boli prítomné poruchy myslenia, paranoidita, sociálna izolácia, anamnesticky poruchy správania, hyporhexia s hmotnostným úbytkom, po úprave antipsychotickej a antidepresívnej liečby bola preložená do Psychiatrickej liečebne v Rožňave, kde bola zahájená elektrokonvulzná terapia a liečba kombináciou 2 neuroleptík, absolvovala terapeutické aktivity, hospitalizovaná bola do 22. 09. 2015. V priebehu rokov 2014 až 2018 bola vyšetrená a liečená niekoľkými psychiatrami s príznakmi uvedeného ochorenia, ako aj pre príznaky úzkostnej a adaptačnej poruchy, antipsychotická liečba nebola indikovaná od 1/2016. Podľa aktuálnych psychiatrických nálezov pretrvávajú u nej príznaky schizotímnej osobnosti, symptómy prekonanej psychotraumy v zmiernenej forme, anxieta a pesimistické postoje sú na ústupe, pretrváva insuficiencia v sociálnej sfére, pokračuje v liečbe anxiolytikom. Psychologické nálezy dokumentujú intelektuálne schopnosti u psychotraumatizovanej osobnosti s infantilnými a hypochondrickými symptómami. Vzhľadom na priebeh, liečbu a objektívny nález, je bez známok psychotického ochorenia. Dátum vzniku invalidity bol určený od dátumu aktuálneho podrobného psychologického nálezu.

12. Vychádzajúc z uvedeného správny orgán prvého stupňa vydal dňa 24. 10. 2018, rozhodnutie, ktorým bola podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamietnutá žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z dôvodov uvedených v bode 2 odôvodnenia rozsudku, t. j. pre nesplnenie podmienky potrebnej doby dôchodkového poistenia v zmysle § 72 zákona o sociálnom poistení.

13. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 18. 12. 2018, v ktorom opísala svoju nepriaznivú životnú situáciu a vzťahy v rodine, uviedla pracovnú genézu a poukázala aj na nepriaznivú sociálnu situáciu. Žiadala o uplatnenie výnimky zo zákona v jej prípade s tým, že povinnosťou Sociálnej poisťovne nie je bezhlavo dodržiavať literu zákona, ale zvážiť aj možnosti pomoci sociálne znevýhodnenému človeku, v čom vidí zmysel demokracie, ako je to v Amerike.

14. Na základe citovaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne prehodnotený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pracovisko Košice, ktorý vo svojom posudku zo dňa 28. 02. 2019, vypracovaného na účely odvolacieho konania, charakterizoval jej zdravotný stav diagnostickým záverom: schizofrénia a adaptačné poruchy, ku ktorému dospel po zhodnotení aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne na základe ňou absolvovaných odborných lekárskych vyšetrení i vlastného vyšetrenia posudkovým lekárom. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobkyne posudkový lekár považoval duševné choroby a poruchy správania, schizofrénia, poruchy schizotopové a poruchy s bludmi, stredne ťažké formy, pričom toto postihnutie je začlenené do kapitoly V, pod pol. 2, písm. a) prílohy č. 4 k o sociálnom poistení a zodpovedá mu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že žalobkyňa je vyučená krajčírka, dlhodobo nezamestnaná. V roku 2014 pre zaťaženosť vzťahovými záležitosťami rodičov dvakrát vyšetrená psychiatrom pre neurotickú adaptačnú poruchu u senzitívnej osobnosti, od 31. 07. 2015 do 22. 09. 2015 bola preliečená na psychiatrickom oddelení a následne v psychiatrickej liečebni pre akútnu polymorfnú psychotickú poruchu, pričom ide o akútnu psychickú poruchu s očividnými halucináciami, bludmi a poruchami vnímania, polymorfnosť a neustálenosť je charakteristická pre celý klinický obraz. Napriek tejto nestálosti sú po väčšinu času prítomné aj niektoré príznaky typické pre schizofréniu, tieto poruchy majú často strmý začiatok, rýchlo sa rozvíjajú počas niekoľkých dní a príznaky často rýchlo pominú bez recidív. Po hospitalizačnom preliečení bol jej stav zlepšený, bez liečby, od septembra 2016 do januára 2018 bola vedená psychiatrom znova ako adaptačná porucha. Od januára 2018 bol jej stav psychiatrom prehodnotený na základe klinického obrazu a psychologického vyšetrenia na schizofréniu. Rozhodujúce zdravotné postihnutie - duševné choroby a poruchy správania, schizofrénia, poruchy schizotopové a poruchy s bludmi posudkový lekár hodnotil ako stredne ťažkú formu a zaradil ju do kapitoly V, pod pol. 2, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45%, s dátumom vzniku invalidity od 27. 04. 2018 - na základe kompletného psychologického vyšetrenia.

15. Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplýva, že žalobkyňa bola pred vznikom invalidity dôchodkovo poistená celkom 1243 dní, t. j. 3 roky a 148 dní.

16. Na základe uvedeného vydala žalovaná napadnuté rozhodnutie.

17. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 01. 06. 2021 zotrvala na podanej správnej žalobe z dôvodov v nej uvedených. Poukázala na to, že žalobkyňa sa v čase posudzovania jej zdravotného stavu necítila dobre a takto zle sa cíti neustále a takto sa cítila aj v období pred jeho posudzovaním, t. j. od r. 2002 tak, ako to uviedla v žalobe. Táto sa niekoľkokrát pokúšala zamestnať, avšak v každom zamestnaní, aj keď tieto neboli komplikované a zodpovedali jej odbornosti, nebola schopná zotrvať pretože ich nezvládala zo zdravotných dôvodov a tieto musela ukončiť. Z uvedeného žalobkyňa vyvodila záver, že už vtedy spĺňala podmienku invalidity a preto žiadala určiť dátum jej vzniku skôr, ako bol určený posudkovým lekárom. Poukázala na to, že žalobkyňa trvá na doplnení dokazovania znaleckým posudkom tak, ako to navrhla v žalobe, resp. v replike, uvedené však ponecháva na úvahe súdu. Na otázku súdu uviedla, že nemá vedomosti o tom, či žalobkyňa bola psychiatrom vyšetrená aj pred septembrom 2014, pričom podľa jej názoru požiadavka žalobkyne na vyžiadanie si jej zdravotnej dokumentácie od jej všeobecného lekára pre deti a dorast, pre dospelých aj MUDr. I. a MUDr. A. - psychiatrov, smerovala k ozrejmeniu uvedeného.

18. Žalovaná sa na pojednávanie dňa 01. 06. 2021, na ktoré bola riadne a včas predvolaná nedostavila, pričom svoju neprítomnosť na ňom vopred neospravedlnila, ani z vážneho dôvodu nepožiadala o jeho odročenie. Preto súd postupoval v súlade s a pojednávanie vykonal v jej neprítomnosti.

19. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

20. Podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

21. Podľa § 71 ods. 2, 3 citovaného zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

22. Podľa § 71 ods. 4 citovaného zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

23. Podľa § 71 ods. 5 citovaného zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

24. Podľa § 71 ods. 6 citovaného zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

25. Podľa § 71 ods. 7 citovaného zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

26. Podľa § 71 ods. 8 citovaného zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

27. Podľa § 72 ods. 1 písm. e) citovaného zákona v znení účinnom ku dňu vzniku invalidity žalobkyne, t. j. ku dňu 27. 04. 2018, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov.

28. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

29. Podľa § 255 ods. 1 citovaného zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.

30. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR spis. zn. ).

31. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy v konaní a rozhodovaní o invalidite fyzickej osoby posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia ( v spojení s ) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia ( menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k ťažkostiam, účastníkom konania udávaným, a svoje posudkové závery náležite odôvodní.

32. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a a dospel k záveru, že oba správne orgány nepostupovali v rozpore s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Žalovaná sa dostatočným spôsobom vysporiadala so všetkými námietkami vznesenými žalobkyňou v

podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.

33. Vyhodnotiac dôkazy vykonané v správnom konaní jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili všetky jej zdravotné postihnutia na základe objektívnych záverov odborných lekárskych vyšetrení, ktorým sa podrobila. Žalobkyňa v konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov, a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť. Zdravotné poškodenia žalobkyne zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa podaných posudkov vo veci konajúcich posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne znižujú jej pracovnú schopnosť natoľko, aby bola invalidná. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

34. Žalobkyňa v podanej žalobe nenamietala rozhodujúce zdravotné postihnutie, ani určenú mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, namietala iba dátum vzniku invalidity, určený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice v posudku zo dňa 06. 09. 2018, potvrdenom posudkom posudkového lekára odvolacieho správneho orgánu zo dňa 28. 02. 2019 s tým, že podľa jej názoru je invalidnou prinajmenšom od r. 2002, kedy prestala pracovať v dôsledku jej nepriaznivého zdravotného stavu. Z vykonaných dôkazov - jej zdravotnej dokumentácie obsiahnutej v posudkovom spise však nepochybne vyplýva, že prvýkrát bola psychiatricky vyšetrená 29. 09. 2014 psychiatrom MUDr. X. I., ktorý v lekárskom náleze z tohto vyšetrenia zaznamenajúc jej anamnézu, jej zdravotný stav uzavrel diagnózou podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb: F:43.2

- adaptačná porucha. Žalobkyňa sa ani pri tomto vyšetrení, ani pri žiadnom z ďalších kontrolných vyšetrení resp. pri jej hospitalizácii nezmienila, žeby psychiatrické, resp. psychologické vyšetrenie absolvovala už aj pred uvedeným dátumom. Pritom súčasťou posudkového spisu žalovanej sú všetky odborné lekárskej nálezy z psychiatrických vyšetrení žalobkyne, ktorým sa podrobila v zdravotníckom zariadení PRAEMIUM-PERMANSIO, s. r. o., Košice, ktorého lekármi, psychiatrami boli MUDr. I., MUDr. A. i MUDr. J., ktorí žalobkyňu v období rokov 2014 - 2018, vyšetrovali. Ich závery, obsiahnuté v odborných lekárskych nálezoch korešpondujú so závermi, ku ktorým dospeli vo veci konajúce posudkové orgány vo svojich posudkoch. Vychádzajúc z uvedeného nepovažoval správny súd za odôvodnené vyžiadanie si zdravotnej dokumentácie žalobkyne aj od všeobecného lekára pre deti a dorast MUDr. X. a všeobecného lekára pre dospelých MUDr. U.. Rovnako správny súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie v zmysle podanej žaloby znaleckým posudkom z odboru psychiatrie, pretože tak, ako to už bolo uvedené, závery posudkových lekárov plne korešpondujú so závermi, obsiahnutými v odborných lekárskych nálezoch z psychiatrických i psychologických vyšetrení, ktorým sa žalobkyňa v uvedenom období podrobila, tieto sú jednoznačné a neobsahujú žiadne diskrepacie. S poukazom na uvedené nepovažoval správny súd ani námietku, týkajúcu sa určenia dátumu vzniku invalidity žalobkyne za opodstatnenú. Tento bol určený na základe komplexného psychologického vyšetrenia zo dňa 27. 04. 2018, ktorým bolo v nadväznosti na predchádzajúce psychiatrické vyšetrenia žalobkyne dokumentované jej rozhodujúce zdravotné postihnutie v rozsahu, odôvodňujúcom invaliditu, so zohľadnením jeho vývoja tak, ako to vyplýva aj zo záverov posudkov o invalidite žalobkyne, vypracovaných vo veci konajúcimi posudkovými lekármi sociálneho poistenia, ktorí svoje závery aj náležite odôvodnili.

35. Určenie dátumu vzniku invalidity sa viaže výlučne na rozsah zdravotného poškodenia posudzovanej osoby, v dôsledku ktorého jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je znížená. Uvedené je však výlučne v kompetencii vo veci konajúceho posudkového lekára sociálneho poistenia, ktorý je na takéto posudzovanie zmocnený zákonom o sociálnom poistení (§153) a ktorého postup pri jeho posudzovaní je vymedzený ustanovením § 71 citovaného zákona tak, ako to vyplýva aj z bodu 31 odôvodnenia rozsudku.

36. Žalovaná pri posudzovaní nároku žalobkyne zohľadnila všetky preukázané doby dôchodkového poistenia, ako to vyplýva z bodu 4 odôvodnenia rozsudku, čo žalobkyňa v konaní ani nenamietala.

37. V priebehu konania neboli zistené v postupe vo veci konajúcich správnych orgánov žiadne také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

38. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa správnu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

39. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa a , v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).