Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Sa-12-2020.pdf
PDF · 156.56 KB
Case nature
Area
Subarea
27Sa/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobkyne: N. X., nar. XX. októbra XXXX, bytom Y. XXX/XXX, XXX XX J. X. proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 726 020 9385 0 zo dňa 10. augusta 2020, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žalobkyňa si dňa 16.04.2020 uplatnila v Sociálnej poisťovni, pobočka Veľký Krtíš nárok na invalidný dôchodok. Žiadosť o invalidný dôchodok na príslušnom tlačive spísaná 29.04.2020 bola doručená Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava dňa 04.05.2020. Sociálna poisťovňa, pobočka Veľký Krtíš vykonala posúdenie invalidity na žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo 16.04.2020, o čom bola spísaná Lekárska správa - Zápisnica zo dňa 16.04.2020 s tým, že žalobkyňa bola posudzovaná v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“). Podaním zo dňa 17.04.2020 Sociálna poisťovňa, pobočka Veľký Krtíš oznámila žalobkyni, že v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z. z. bol posudkovým lekárom vykonávajúcim lekársku posudkový činnosť v pobočke Sociálnej poisťovne, Veľký Krtíš posúdený jej zdravotný stav v nej neprítomnosti na základe doložených odborných nálezov dňa 16.04.2020, z ktorého pojednávania o invalidite bola vyhotovená Lekárska správa - Posudok, ktorý je podkladom pre rozhodnutie o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok. Na základe žalobkyňou predložených odborných nálezov špecifikovaných v Zápisnici zo dňa 16.04.2020 bol vyhotovený Posudok zo dňa 16.04.2020 (ďalej aj „Posudok“) so záverom, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú: duševné choroby a poruchy správania kapitola V, položka 5 - poruchy osobnosti a poruchy správania, písmeno a) - stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu, čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% so záverom, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/20003 Z. z., lebo pred dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V Posudku sú uvedené všetky odborné nálezy, ktoré predložila žalobkyňa s označením druhu vyšetrenia, lekára, dátumu vyšetrenia a záverom vyšetrenia. Predmetný posudok bol podkladom pre rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) č. 726 020
938 0 zo dňa 28.05.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy“), ktorým bola žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z 29.04.2020 zamietnutá podľa § 70 a § 70 ods. 1 (správne malo byť uvedené § 71 ods. 1) Zákona o sociálnom poistení. Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo odôvodnené tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Veľký Krtíš zo 16.04.2020 žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia odcitoval ustanovenia § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Následne uviedol, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného Odborného posudku o invalidite zo dňa 16.04.2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení.
Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy
2. Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 22.06.2020, podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie (do Zápisnice spísanej dňa 08.07.2020), v ktorom žalobkyňa namietala pokles schopnosti vykonávania zárobkovej činnosti, nakoľko na diagnózu, pre ktorú jej nebola invalidita priznaná, sa lieči dlhodobo a žiadala, aby bola znovu posúdená, predložiac nové lekárske nálezy, pričom navrhla, aby na ne bolo pri opätovnom posúdení prihliadnuté. K odvolaniu žalobkyňa pripojila fotokópie odborných lekárskych nálezov: lekársky nález z očného vyšetrenia zo 04.06.2020 - MUDr. J. U., Veľký Krtíš a z endokrinologického vyšetrenia zo dňa 22.06.2020 a 02.07.2020 - MUDr. J. N., Veľký Krtíš. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Veľký Krtíš dňa 09.07.2020, o čom bola spísaná Lekárska správa - Zápisnica zo dňa 09.07.2020, pričom bol vyhotovený Posudok zo dňa 09.07.2020, v ktorom lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Veľký Krtíš zotrval na záveroch uvedených v pôvodnom Posudku zo 16.04.2020, odvolaniu žalobkyne nebolo vyhovené a komplexný posudkový spis bol predložený posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici. Zdravotný stav žalobkyne bol následne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici, o čom bola spísaná Lekárska správa - Zápisnica o ústnom pojednávaní z 22.07.2020 s tým, že zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými v čase mimoriadnej situácie núdzového alebo výnimočného stavu, v súlade s § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 66/2020 Z. z., pričom zdravotný stav bol posúdený na základe predloženej posudkovej a zdravotnej dokumentácie. Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní zo 22.07.2020 vyplýva, že podkladom na posúdenie zdravotného stavu žalobkyne na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj MPSVZČ) boli Prepúšťacia správa z hospitalizácie na ORL oddelení VšNsP Lučenec od 03.10.2018 do 06.10.2018, ako aj nasledujúce lekárske vyšetrenia: MSCT koronarografické vyšetrenie z 18.12.2017, psychiatrické vyšetrenie zo 07.12.2017, 17.12.2018 a 25.11.2019, psychologické vyšetrenie z 11.2.2019, hematologické vyšetrenie z 26.9.2019, interné vyšetrenie z 23.10.2019, ORL vyšetrenie zo dňa 10.10.2019, pneumologické vyšetrenie zo 17.12.2019, očné vyšetrenie zo 04.06.2020 a endokrinologické vyšetrenie z 22.06.2020 a 02.07.2020, t. j. lekárske správy, resp. nálezy, ktoré boli predložené v administratívnom konaní pred prvostupňovým orgánom verejnej správy a boli predmetom posúdenia posudkovým lekárom sociálneho poistenia prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj novo predložené lekárske nálezy - vyšetrenia pripojené k podanému odvolaniu, t. j. ktoré boli žalobkyňou predložené po vydaní prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy v odvolacom konaní. Po posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkový lekár žalovaného na základe vyššie predložených lekárskych správ a nálezov vypracoval Odborný lekársky posudok zo dňa 22.07.2020 (ďalej len „Odborný lekársky posudok“), pričom po posúdení zdravotného stavu žalobkyne uviedol, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú: duševné choroby a poruchy správania - Kapitola V, položka 5 - poruchy osobnosti a poruchy správania, písmeno a) - stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu (20-30%), čomu zodpovedá MPSVZČ 30%. Za iné zdravotné postihnutie nebola zvýšená percentuálna MPSVZČ. Z Odborného posudku vyplýva záver, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Druhostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy
3. O podanom odvolaní rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v zmysle § 215 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení (ďalej len „žalovaný“) Rozhodnutím č. 726 020 9385 0 zo dňa 10.08.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na priebeh administratívneho konania pred orgánom prvého stupňa a uviedol, že zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Veľký Krtíš dňa 09.07.2020, ktorý napriek doloženému očnému vyšetreniu a endokrinologickému vyšetreniu nevyhovel odvolaniu žalobkyne, a preto komplexný posudkový spis postúpil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý posúdil zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie dňa 22.06.2020 (správne malo byť uvedené 22.07.2020). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že u žalobkyne s polymorfnými somatickými a psychiatrickými problémami v anamnéze považuje pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce práve psychické zmeny. V ambulancii psychiatrickej starostlivosti je od decembra 2017. Stav bol hodnotený ako dystýmia - chronická psychologická porucha, ktorá je považovaná za ľahšiu formu depresie, v popredí s poruchami nálady, s melanchóliou, subdepresiou. Za využitia psychologického vyšetrenia bol stav prehodnotený na poruchu osobnosti a správania, na liečbe Quetiapinom 25mg 2x1 v kompenzovanom stave, čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 30%, čo je horná hranica zodpovedajúca stredne ťažkému narušeniu osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu. Pri množstve vykonaných odborných nálezov, citovaných v anamnéze, nie sú preukázané závažnejšie somatické ochorenia, ktoré by odôvodňovali percentuálne zvýšenie MPSVZČ. Následne žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, resp. konkretizoval lekárske správy, ktoré bolo zohľadnené pre celkové posúdenie zdravotného stavu žalobkyne. Žalovaný konštatoval, že podľa Prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. určil posudkový lekár nasledujúce zdravotné postihnutie, ktoré zaradil do Kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 5 - poruchy osobnosti a poruchy správania, písmeno a) - stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu, ktorému zodpovedá MPSVZČ 30%. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pretože jej miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, Banská Bystrica určená podľa Prílohy č. 4 Zákona o sociálnej poisťovni na 30%. Žalovaný ďalej konštatoval, že žalobkyňa bola posudzovaná v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Žalovaný ďalej odcitoval znenie § 70 ods.1 Zákona o sociálnom poistení, ktorý upravuje podmienky nároku na invalidný dôchodok a konštatoval, že vzhľadom na to, že žalobkyňa nie je invalidná, napadnutým prvostupňovým rozhodnutím bolo o jej nároku na invalidný dôchodok rozhodnuté v súlade § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný v odôvodnení poukázal na jednotlivé ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. (§ 70 ods.1, § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9). Následne konštatoval, že zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
Žaloba
4. Žalobkyňa sa žalobou podanou v zákonnej lehote, doplnenou na základe výzvy správneho súdu (Uznesenie sp. zn. 27Sa/12/2020-7 zo dňa 14.10.2020), podaním doručeným správnemu súdu 29.10.2020, domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bola žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zamietnutá. Žalobkyňa uviedla, že rozhodnutie je nesprávne, pretože je duševne chorá a poukázala na záver Psychologického vyšetrenia z 11.02.2019, podľa ktorého je „IMF v pásme ľahkej mentálnej retardácie, stredne ťažká forma. Emočne labilná a náladovo nestabilná osobnosť so zvýšenou potrebou opory zvonka. V proj. teste susp. paranoidne-psychot. vývoj“. Žalobkyňa ďalej uviedla, že je duševne chorá a nie je schopná pracovať, aj keď v minulosti pracovala s doprovodom
a s pomocou manžela. Poukázala na konkrétne prejavy svojej choroby, ktoré jej znemožňujú pracovať, ako aj na iné choroby a žiadala, aby „jej bolo všetko, čo omeškala, spätne zaplatené“.
Vyjadrenie žalovaného
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 24.11.2020 navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 zákona č. 162/20015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Poukázal na priebeh administratívneho konania, na dôvody prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy i rozhodnutie žalovaného. Vo vyjadrení uviedol, že žalobkyňa v správnej žalobe opisuje svoj zdravotný stav a poukazuje na svoje rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré podľa Prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení posudkový lekár zaradil do Kapitoly V - duševné choroby a poruchy správa, položky 5 - poruchy osobnosti a poruchy správania, písmeno a) - stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%. Uviedol, že podľa subjektívneho názoru žalobkyne z dôvodu tohto ochorenia má sťaženú ekonomickú situáciu z dôvodu nemožnosti zamestnať sa. Podľa vyjadrenia žalovaného žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pretože jej miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia v Sociálnej poisťovni, ústredie v Banskej Bystrici určená podľa Prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení na 30%. Mal za to, že pre celkové posúdenie zdravotného stavu žalobkyne boli zohľadnené všetky lekárske správy predložené v odvolacom konaní, pričom neboli preukázané závažnejšie somatické ochorenia, ktoré by odôvodňovali percentuálne zvyšovanie jej MPSVZČ. Žalovaný považoval dôvody uvádzané žalobkyňou v správnej žalobe za neopodstatnené. Zdôraznil, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následku na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, pričom vo veciach sociálneho zabezpečenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepreukazovala žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Posudkový záver posudkových lekárov sociálneho poistenia podľa žalovaného vychádzal zo skutočností preukázaných počas konania o priznaní invalidného dôchodku i odvolacieho konania. Žalobkyňa dňa 20.05.2021 doručila správnemu súdu fotokópie nasledovných lekárskych nálezov/správ: lekárske vyšetrenie zo dňa 04.06.2020 - očná ambulancia J.. J. U., lekárske vyšetrenie z endokrinologickej kontroly zo dňa 22.06.2020 a 02.07.2020 - MUDr. N. (ktoré už boli žalobkyňou predložené v odvolacom konaní), ako aj lekárske vyšetrenie zo dňa 29.07.2020 a 10.05. a 13.05.2021 u všeobecnej lekárky MUDr. R., lekárske vyšetrenie zo 06.05.2021 u oftamológa MUDr. U., lekárske vyšetrenie zo dňa 06.05.2021 u endokrinológa MUDr. N. a vyšetrenie v VšNsP n. o. Veľký Krtíš - rádiodiagnostické oddelenie z 11.05.2021 (MUDr. X.), ktoré boli vyhotovené po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp. po podaní správnej žaloby.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, vrátane postupu orgánov verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, a to v celkom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti SSP. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods.2, písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiadny z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP, pre ktorý by bolo nutné pojednávanie nariadiť, žalobkyňa v žalobe nežiadala vo veci nariadiť pojednávanie a žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe výslovne uviedol, že nežiada vo veci nariadiť pojednávanie. V súlade s § 137 ods. 4 SSP správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 17. mája 2021. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili účastníci konania, ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil
rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 01.06.2021 v súlade s § 137 ods. 3, veta druhá SSP.
7. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok, ako aj konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného, i prvostupňového orgánu verejnej správy, najmä so žiadosťou žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku a jej prílohami, so všetkými odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, s pripojenými listinnými dôkazmi (lekárskymi správami z vyšetrení, lekárskymi nálezmi a prepúšťacou správou) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je nezákonné. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, správny súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pričom nebol viazaný žalobnými bodmi a rozsah žaloby, nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby, a teda ju posudzoval neformálne podľa § 202 ods. 2 SSP. Vychádzal pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (§ 35 ods. 1 SSP).
8. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
9. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
10. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
11. Podľa § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. (2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
12. Podľa § 71 ods. 1 až 9 Zákona o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
13. Podľa § 153 ods. 1, 3, 5 Zákona o sociálnom poistení (1) Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia. (3) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. (5) Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
14. Podľa § 195 ods. 1, 2 a 3 Zákona o sociálnom poistení (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
15. Podľa Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení Kapitola V - Duševné choroby a poruchy správania, položka 5 - Poruchy osobnosti a poruchy správania, písmeno a) - stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v rozpätí 20-30%.
16. Žalobkyňa podanou správnou žalobou vyjadrila všeobecný nesúhlas s napadnutým rozhodnutím žalovaného a mala za to, že jej zdravotný stav je vzhľadom na predloženú zdravotnú dokumentáciu nepriaznivý a nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, pretože je duševne chorá. Zároveň poukázala na to, že má ďalšie choroby. Žalobkyňa v žalobe v podstate vyslovila nesúhlas s hodnotením jej zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Žiadala spätne vyplatiť invalidný dôchodok.
17. Predpokladom pre priznanie nároku na invalidný dôchodok je kumulatívne splnenie podmienok stanovených zákonom (§ 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení). Jednou z týchto podmienok je, aby sa poistenec (fyzická osoba) stal invalidným. Poistenec je podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení invalidným, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má MPSVZČ o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera tohto poklesu je uvedená v Prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. V preskúmavanom prípade bola žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zamietnutá s odôvodnením, že podľa posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek sociálnej poisťovne žalobkyňa nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá MPSVZČ o
viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia a na základe dostupných, žalobkyňou v administratívnom konaní predložených lekárskych správ a vyšetrení, teda postupom podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. bolo u žalobkyne opakovane zistené, že žalobkyňa nie je invalidná a podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný nemá MPSVZČ o viac 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom odborné posudky posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy, ako i posudkového lekára žalovaného, dospeli k rovnakému záveru, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola stanovená MPSVZČ 30%. Zákona č. 461/2003 Z. z. v ustanovení § 71 ods. 3 a nasl. upravuje postup pri posudzovaní, resp. určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nevyhnutnou požiadavkou na určenie MPSVZČ je dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku (v tomto prípade o invalidný dôchodok). Orgán verejnej správy vykonáva dokazovanie v zmysle § 196 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z., pričom jedným z dôkazov sú aj odborné posudky vydané posudkovými lekármi sociálneho poistenia príslušných organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, v rámci výkonu posudkovej činnosti dôchodkového poistenia (§ 153 ods. 3 a 5 Zákona o sociálnom poistení). Činnosť posudkových lekárov vo vzťahu k zisteniu MPSVZČ fyzickej osoby, o. i. spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania na základe lekárskych správ, údajov zo zdravotnej dokumentácie a záverov odborných lekárov. MPSVZČ v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom táto MPSVZČ je uvedená v Prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.. Určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie je možné zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
18. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či v prípade žalobkyne (žiadateľky) ide o invalidnú osobu alebo nie, ani nevyslovujú odborný záver ohľadne medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky posudkových lekárov ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžo/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Správny súd v intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR posudzoval závery uvedené v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom rozhodnutia žalovaného (i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy) a to vzhľadom na námietku žalobkyne, ktorá vyslovila nesúhlas s posúdením jej zdravotného stavu (a tým aj s určením MPSVZČ - vo výške 30%). Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podľa § 135 ods. 1 a 2 SSP je pre správny súd rozhodujúci stav v čase, kedy bolo právoplatné rozhodnutie žalovaného, t. j. k 20.08.2020. Žalobkyňa v žalobe v podstate namietala posúdenie svojho zdravotného stavu tvrdiac, že je duševne chorá a poukazovala pritom na závery psychologického vyšetrenia. Posudzovanie následkov nepriaznivého zdravotného stavu na pracovnú schopnosť poistenca vyžaduje príslušné odborné znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je toto posudzovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne (§ 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení). Z ustanovenia § 71ods. 6 citovaného zákona vyplýva, že MPSVZČ v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dôvodu dlhodobého nepriaznivého stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Z tvrdenia žalobkyne v žalobe vyplýva, že za svoje rozhodujúce zdravotné postihnutie považuje duševnú chorobu. Rovnako z Posudku vykonaného posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka, Veľký Krtíš i z Posudku vykonaného posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie Banská Bystrica vyplýva, že z obsahu zdravotnej dokumentácie žalobkyne (obsahujúcej lekárske správy špecifikované v predmetných posudkoch) posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne posúdili zdravotný stav žalobkyne a vyhodnotili jej zdravotné postihnutie s tým, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne sú duševné choroby a poruchy správania zaradené do Kapitoly V, položky 5 - poruchy osobnosti a poruchy správania, písmeno a) - stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu. Príloha č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení Kapitola V - duševné choroby a poruchy správania, položky 5 - poruchy osobnosti a poruchy správania, písmeno a) - stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu umožňuje priznať MPSVZČ v rozpätí 20-30%. Z obsahu Posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Veľký Krtíš zo 16.04.2020 vyplýva, že percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobkyne stanovená vo výške 30% s odôvodnením, že posudkový lekár na základe predložených odborných
nálezov ako rozhodujúce ochorenie určil poruchy osobnosti, a nie mentálnu retardáciu, vzhľadom k dominujúcim psychickým ťažkostiam a doteraz vykonávanej pracovnej činnosti, ako aj s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť s miernym obmedzením výkonnosti organizmu s MPSVZČ 30%, čo je na hornej hranici daného percentuálneho rozpätia. Ďalej posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy poukázal na to, že v anamnéze predchorobia sú polymorfné potiaže, syndróm dráždivého kašľa, ochrnutie ľavej hlasivky nejasného pôvodu s dorzalgiou, žalobkyňa je dva roky sledovaná psychiatrom pre poruchy nálad - dystýmiu a poruchu osobnosti. V psychiatrickom objektívnom zhodnotení je intelekt v hraničnom pásme. Liečbu užívala žalobkyňa nepravidelne. V roku 2019 realizované psychologické vyšetrenie, kde bol zistený intelekt v pásme mentálnej retardácie (IQ od 57 do 62) u emočne labilnej osobnosti. Dominujúcim príznakom je náladová labilita. Žalobkyňa sa lieči pre syndróm dráždivého kašľa a dorzalgiu, ochorenia sú stabilizované. Na základe uvedeného bolo stanovené rozhodujúce ochorenie: duševné choroby a poruchy správania, poruchy osobnosti a poruchy správania, stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu, ktorému zodpovedá posúdenie podľa Kapitoly V, položky 5, písmeno a) v hornej hranici stanoveného percentuálneho rozpätia (20-30%), t. j. vo výške 30%. Za iné zdravotné postihnutia nedošlo ku zvýšeniu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti. Na základe podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktorého podkladom bol Posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Veľký Krtíš a na základe kritérií určených v Zákone o sociálnom poistení, posúdil zdravotný stav žalobkyne opätovne posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Veľký Krtíš dňa 09.07.2020, ktorý zotrval na posúdení zdravotného stavu i na záveroch uvedených v Posudku zo dňa 16.04.2020, t. j. zotrval na výsledku posúdenia zdravotného stavu žalobkyne bez zmien. V predmetnom posudku navyše, oproti Posudku zo dňa 16.04.2020, posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy konštatoval, že žalobkyňa sa odvolala a doložila nové doklady. Na zobrazovacom vyšetrení hrudníka bola zistená expanzia pravej nadobličky, laboratórne je v norme. Nález zostáva v sledovaní endokrinológom, ako aj eufunkčný autoimunitný zápal štítnej žľazy. Poukázal na to, že žalobkyňa bola vyšetrená aj očným lekárom, s korekciou je vízus v norme, rovnako očný tlak je v norme. Posudkový lekár na základe doložených odborných nálezov nezmenil svoje rozhodnutie a ako rozhodujúce ochorenie ponechal poruchy osobnosti a nie mentálnu retardáciu vzhľadom k dominujúcim psychickým ťažkostiam a doteraz vykonávanej pracovnej činnosti, ako aj s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť s miernym obmedzeným výkonnosti organizmu s MPSVZČ 30%, čo je na hornej hranici daného percentuálneho rozpätia. Nové doložené skutočnosti nie sú posudkovo významné a nemajú vplyv na MPSVZČ. Za iné zdravotné postihnutie nebola zvýšená percentuálna MPSVZČ u žalobkyne. Následne bol posúdený zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, Banská Bystrica, ktorý v Posudku zo dňa 22.07.2020, ktorý tvoril podklad rozhodnutia žalovaného, uviedol, že u 47-ročnej účastníčky konania (žalobkyne) s polymorfnými somatickými a psychiatrickými problémami v anamnéze, považuje pre stanovenie MPSVZČ za rozhodujúce práve psychické zmeny. V ambulantnej psychiatrickej starostlivosti je žalobkyňa od decembra 2017. Stav bol hodnotený ako dystýmia - chronická psychologická porucha - ktorá je považovaná za ľahšiu formu depresie v popredí s poruchami nálady, s melanchóliou, subdepresiou. Za využitia psychologického vyšetrenia bol stav prehodnotený na poruchu osobnosti a správania, na liečbe Quetiapinom 25mg 2x1 v kompenzovanom stave, čomu zodpovedá MPSVZČ na úrovni 30%, čo je horná hranica zodpovedajúca stredne ťažkému narušeniu osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu. Pri množstve vykonaných odborných nálezov citovaných v anamnéze nie sú podľa posudkového lekára žalovaného preukázané závažnejšie somatické ochorenia, ktoré by odôvodňovali percentuálne zvýšenie. Následne určil rozhodujúce zdravotné postihnutie ako duševné choroby a poruchy správania podľa kapitoly V., položka 5 - poruchy osobnosti a poruchy správania, písm. a/ - stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu a stanovil MPSVZČ žalobkyne na 30%, pričom za iné zdravotné postihnutie nebola zvýšená MPSVZČ. Z uvedeného vyplýva, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne posúdené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, boli vypracované po posúdení zdravotného stavu vyplývajúceho zo zdravotnej dokumentácie vrátane všetkých predložených lekárskych správ a námietka žalobkyne, pričom správny súd má za to, že závery vyššie uvedených posudkov vychádzajú zo zdokumentovaného zdravotného stavu žalobkyne a z poznatkov súčasnej medicíny. Porovnaním posudkov správny súd zistil, že tieto navzájom korelujú a zhodne konštatujú tak zistený zdravotný stav, ako aj určenú MPSVZČ v rozsahu 30%. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
orgánu verejnej správy) na základe žalobkyňou uplatnenej všeobecnej námietky preto nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
19. Správny súd v preskúmavacom konaní posudzoval, či závery podaných posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia majú základ v predložených lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných problémov, ktoré uvádzala žalobkyňa v administratívnom konaní a to z hľadiska, či tieto sú objektívne spôsobilé znižovať jej pracovný potenciál. Žalovaný svoje rozhodnutie opieral o hodnotenie zdravotného stavu žalobkyne a posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, Banská Bystrica z 22.07.2020 (ktorý bol zhodný s posudkovým záverom posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pob. Veľký Krtíš). Všeobecne uplatnené námietky žalobkyne podľa správneho súdu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť, ani zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobkyňa v podstate vyjadrila len svoje subjektívne presvedčenie o nesprávnom hodnotení jej zdravotného stavu posudkovým lekárom žalovaného, resp. prvostupňového orgánu verejnej správy. Jej námietky tak objektívne nevyvolávajú pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jej zdravotného stavu, ani o správnej aplikácii príslušných ustanovení Zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa v administratívnom konaní nepredložila žiadne lekárske správy, ktoré by nebol vzal žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej správy do úvahy a ktoré by spochybnili prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, z akých podkladov žalovaný vychádzal pri prijatí záveru, že žalobkyňa nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre priznanie invalidného dôchodku. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne odôvodnil svoj postup pri posudzovaní zdravotného stavu vo vzťahu k posúdeniu MPSVZČ, pričom odôvodnil percentuálnu výšku určenia tejto miery na 30% s tým, že uvedené percento je horná hranica zodpovedajúca stredne ťažkému narušeniu osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu. Takéto určenie percenta MPSVZČ bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti stanovené v súlade so zákonom a v rámci stanoveného rozpätia (20-30%) a bolo riadne odôvodnené. Zdôvodnený bol aj záver posudkového lekára žalovaného o nenavýšení MPSVZČ žalobkyne v zmysle § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení s tým, že pri množstve vykonaných odborných nálezov citovaných v anamnéze nie sú podľa posudkového lekára žalovaného preukázané závažnejšie somatické ochorenia, ktoré by odôvodňovali percentuálne zvýšenie. Je teda zrejmé, že orgány verejnej správy sa vyššie uvedenými ďalšími chorobami resp. poškodeniami zdravia žalobkyne zaoberali. Správny súd tak, ako už bolo vyššie uvedené, nie je oprávnený vyslovovať odborný záver ohľadne medicínskych otázok, posudzuje len, či posudok ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok je úplný, objektívny, logický a presvedčivý a či záver posudku nie je v rozpore s nálezmi uvedenými v odborných lekárskych vyšetreniach a či žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobkyne tak, aby mohlo byť rozhodnutie považované za zákonné a riadne odôvodnené. Správny súd nezistil v tejto súvislosti porušenie zákona, resp. nezistil nezákonný postup žalovaného a napadnuté rozhodnutie považuje za dostatočne zdôvodnené, pričom žalovaný sa vysporiadal so všeobecnými námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní dostatočným spôsobom. Záver žalovaného, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá MPSVZČ o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, je výsledkom správneho právneho posúdenia veci vychádzajúceho z riadne zisteného skutkového stavu.
20. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí a opatrení iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby a pri žalobách v sociálnych veciach aj širšie posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenia boli vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovali zákonom predpísané náležitosti, teda či boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom
správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).
21. Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na odborné aspekty medicínskej oblasti, alebo problematiky vyplývajúcej z lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové a právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi verejnej správy, správny súd nebol oprávnený prehodnocovať zdravotný stav žalobkyne a sám tak určovať jej rozhodujúce zdravotné postihnutie, od ktorého sa v zmysle zákona odvíja percento MPSVZČ. Preto správny súd skúmal najmä to, či sú závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam a platnej právnej úprave a tiež, či sú odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného tieto atribúty spĺňa. Správny súd nie je oprávnený rozhodovať o priznaní, či nepriznaní nároku na invalidný dôchodok, o ktorom rozhoduje príslušný orgán sociálneho poistenia (Sociálna poisťovňa), nie je ani oprávnený rozhodnúť o spätnom zaplatení invalidného dôchodku tak, ako to v žalobe požadovala žalobkyňa. Predmetom konania pred správnym súdom je prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, nie samotné rozhodovanie o nároku na invalidný dôchodok.
22. Podľa § 184 ods. 1 a 5 a § 196 ods. 1 až 6 Zákona o sociálnom poistení je fyzická osoba, ktorá si uplatnila nárok na dávku (v tomto prípade na invalidný dôchodok) povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku alebo jej výplatu a je povinná navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Z uvedeného vyplýva, že úlohou žalobkyne bolo v konaní o žiadosti o priznanie invalidného dôchodku predložiť konajúcemu orgánu verejnej správy a posudkovým lekárom sociálneho poistenia všetky dostupné lekárske správy, vyšetrenia a iné podklady, z ktorých by bolo možné zdravotný stav žalobkyne posúdiť komplexne a vyvodiť záver o zmene alebo vývoji zdravotného stavu, prípadne o zmene schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na posúdenie, či žalobkyňou namietané nedostatočné posúdenie jej zdravotného stavu resp. zohľadnenie jej zdravotných ťažkostí, mal vo vzťahu k výslednému stanoveniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia percento MPSVZČ žalobcu zásadný vplyv v jej neprospech, nie je v na vec sa vzťahujúcom administratívnom spise zodpovedajúci podklad, tzn. napríklad lekárska správa alebo odborný lekársky posudok, z ktorého by takýto záver bol správnemu súdu bez akýchkoľvek pochybností zrejmý. Z tohto dôvodu nebolo možné konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Záver vyplývajúci z Posudku posudkového lekára žalovaného zo dňa 22.07.2020 i z Posudkov prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 09.07.2020 a 16.04.2020, že stav žalobkyne, ktorá bola v psychiatrickej starostlivosti od decembra 2011, bol pôvodne hodnotený ako dystýmia (kód MKCH-10 = F34.1), bol za využitia psychologického vyšetrenia zo dňa 19.02.2019, (na ktoré poukazuje aj samotná žalobkyňa v žalobe) prehodnotený psychiatričkou MUDr. J. A. na poruchu osobnosti a správania (kód MKCH-10: F60.3) ako to vyplýva aj z psychiatrického vyšetrenia z 25.11.2019, ktorý diagnostický záver korešponduje aj so závermi posudkových lekárov tak prvostupňového ako aj druhostupňového orgánu verejnej správy, ktoré tvorili podklady prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného, podľa ktorých rozhodujúcim zdravotným postihnutím bola stanovená porucha osobnosti, emočne nestabilná osobnosť (kód MKCH-10: F60.3), ktoré zdravotné postihnutie je zaradené do Kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 5 - poruchy osobnosti a poruchy správania, písmeno a) - stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu v zmysle prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, ktorému zodpovedá MPSVZČ v rozpätí 20-30%, pričom žalobkyni bola stanovená MPSVZČ vo výške 30%, čo je horná hranica zodpovedajúca stredne ťažkému narušeniu osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne posúdené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, posudky boli vypracované po posúdení zdravotného stavu na základe žalobkyňou predloženej zdravotnej dokumentácie, vrátane všetkých predložených lekárskych správ, a teda aj lekárskych správ predložených v odvolacom konaní a po zvážení všetkých okolností prípadu, pričom správny súd má za to, že závery posudkov vychádzajú zo zdokumentovaného objektivizovaného zdravotného stavu žalobkyne a z poznatkov súčasnej medicíny. Posudky orgánov verejnej správy konštatujú zistený zdravotný stav žalobkyne, ako aj určenú MPSVZČ celkovo v rozsahu 30%. Posudkové závery boli vecne zdôvodnené a v súlade s aktuálnymi zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne vychádzajúcimi z vykonaných lekárskych vyšetrení a nálezov. Správny súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by spochybňovala závery posudkových lekárov, preto si ich osvojil a
vychádzal z nich pri posudzovaní vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Keďže závery posudkových lekárov správny súd považoval z hľadiska skutkového za dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj žalobkyňou predloženou zdravotnou dokumentáciou a zároveň za také, ktoré sú bez nejasností a vnútorných rozporov, a ktoré sú v závere o výške MPSVZČ žalobkyne v percentách (30%) úplne zhodné, nezistil existenciu dôvodov na prípadné ďalšie doplnenie dokazovania.
23. Pokiaľ žalobkyňa po podaní žaloby opakovane predložila lekárske správy a nálezy, ktoré už predložila v administratívnom konaní a na ktoré orgány verejnej správy prihliadli, ako aj nové, v administratívnom konaní nepredložené správy alebo nové lekárske nálezy osvedčujúce zdravotný stav žalobkyne na základe lekárskych vyšetrení vykonaných po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp. po podaní žaloby, resp. v priebehu správneho súdneho konania, ktorými žalobkyňa preukazovala potrebu prehodnotenia jej zdravotného stavu v nadväznosti na stanovenie výšky MPSVZČ v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, správny súd uvádza, že žalobkyňou v administratívnom konaní predložené lekárske správy už boli predmetom hodnotenia posudkovými lekármi sociálneho poistenia v rámci posudkovej činnosti, výsledkom ktorého posúdenia boli vydané posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré tvorili podklad rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, resp. žalovaného, avšak tieto novo predložené lekárske správy nemajú taký charakter, ktorý by spochybnil závery posudkových lekárov uvedených v predmetných posudkoch. Pokiaľ žalobkyňa po podaní správnej žaloby predložila nové lekárske správy, ktorými osvedčovala svoj terajší zdravotný stav, prípadne jeho zhoršenie, správny súd k takýmto novým lekárskym správam nemohol prihliadnuť pri svojom rozhodovaní, keďže v zmysle § 135 ods. 1, 2 SSP je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (v tomto prípade v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného), a teda správny súd nemohol prihliadať k lekárskym správam z vyšetrení, ktoré boli vykonané po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp. po podaní žaloby. V prípade zhoršenia zdravotného stavu žalobkyne po nadobudnutí právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, pokiaľ toto zhoršenie zdravotného stavu žalobkyňa preukazuje novými odbornými lekárskymi nálezmi, resp. správami, správny súd pre úplnosť uvádza, že žalobkyňa môže opätovne požiadať príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne o priznanie invalidného dôchodku. V novom konaní bude následne opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne vo vzťahu k splneniu podmienok na priznanie požadovanej dávky (invalidného dôchodku) spôsobom stanoveným Zákonom o sociálnom poistení.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol, pretože po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho administratívneho konania, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom.
25. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobkyňa v konaní nebola úspešná, správny súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).