Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_36Cb-116-2020.pdf
PDF · 84.77 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/116/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu T. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. M. XXX, XXX XX T. F., podnikajúca pod obchodným menom Pavlína Račková, s miestom podnikania Považská Teplá 156, 017 05 Považská Bystrica, IČO : 44 240 333 zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou Jankoviechovou, so sídlom M. R. Štefánika 157/45, 017 01 Považská Bystrica proti žalovanému E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L.Č. XXXX/XX, XXX XX T., podnikajúca pod obchodným menom Andrea Belianska - ALBEKO, s miestom podnikania Sládkovičova 1134/39, 902 01 Pezinok, IČO : 30 899 206 o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2000,-eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni peňažnú sumu vo výške 2.040 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.000 Eur od 15.7.2019 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobkyni voči žalovanej náhradu trov súdneho konania, o ktorej výške bude rozhodnuté osobitným uznesením a ktorú je žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni do troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady trov súdneho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.04.2020 žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 2000,-eur s príslušenstvom a spolu s náhradou trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že pohľadávka vznikla v dôsledku porušenia povinností vyplývajúcich zo Zmluvy č. 22/10/2018 zo dňa 22.10.2018 uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom predmetu nájmu a žalovaným ako nájomcom. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 03.07.2019 došlo zo strany žalovaného ako nájomcu k porušeniu zmluvných povinností bližšie špecifikovaných v záverečných ustanoveniach zmluvy, a to konkrétne k umiestneniu iného zariadenia toho istého druhu na prevádzke žalovaného, vznikol žalobcovi ako prenajímateľovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2.000,-eur. Na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti bol žalovaný žalobcom osobne upozornený, avšak zo strany žalovaného nedošlo k náprave. Žalobca súčasne žiada úrok z omeškania v zákonnej výške a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur podľa § 369c Obchodného zákonníka. Na pojednávaní dňa 02.06.2021 žalobkyňa uviedla, že žalovaná porušila svoju povinnosť vypovedať s ňou zmluvu a vrátiť jej stroj, miesto toho dala tento stroj do pivnice a umiestnila do prevádzky svoj stroj. Nepoužívaním stroja prišla o tržby, keď žalovaná porušila povinnosť uvedenú v zmluve v časti záverečné ustanovenia a to bod 1.
2. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručované na adresu jeho trvalého pobytu a keďže súdu nie je známa žiadna iná adresa žalovaného, považuje sa žaloba dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu bez ohľadu na skutočnosť, že sa žalovaný o doručovaní nedozvedel za doručené a to
v súlade s § 106 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku v spojení s § 112 Civilného sporového poriadku. Súd pokračoval v konaní aj pri nečinnosti žalovaného, keď žalovaný bol riadne volaný, na pojednávanie sa neustanovil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Vzhľadom na to, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom žalovaný vôbec neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní (§ 183 Civilného sporového poriadku), súd vykonal vo veci pojednávanie a rozhodol, keď prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín Predžalobná výzva, Zmluva č. XX/ XX/XXXX, Protokol o porušení zmluvy a to všetko v kópiách, tieto vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom : Zo Zmluvy č. XX/XX/XXXX má súd preukázané uzavretie zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu prenechať žalovanému do užívania 1 ks futbalového stolu Galardo, 1 ks jukeboxu, 4 ks reproduktorov a 1 ks zosilovača a záväzok žalovaného za toto zaplatiť odplatu vo výške podľa výšky tržby a to pri tržbe do 25,-eur 90% z tržby pri tržbe od 25,-eur do 50,-eur 80% z tržby, pri tržbe do 50,-eur do 75,-eur 75% z tržby, pri tržbe do 75,-eur do 180,-eur 70% z tržby, pri tržbe do 180,-eur do 250,-eur 65% z tržby, pri tržbe do 250,-eur do 320,-eur 60% z tržby a pri tržbe nad 320,-eur 55 % z tržby. Doba nájmu bola neurčitá. Súčasne sa žalovaný zaviazal počas doby predmetu nájmu neumiestniť na prevádzku zariadenie toho istého druhu pod hrozbou pokuty 2000,-eur. Z Protokolu o porušení zmluvy má súd preukázané, že dňa 03.07.2019 žalovaný porušil zmluvu tým, že napriek upozorneniu o porušení klauzuly o neumiestnení zariadenia toho istého typu na prevádzku pod hrozbou pokuty 0200,-eur iné zaradenie do svojej prevádzky umiestnil. Dňa 03.07.2019 bol predmet nájmu odvezený v stave nepoškodený a funkčný. Žalovaný zmluvnú pokutu nezaplatil.
4. Stranami sporu sú fyzické osoby vykonávajúce podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia a teda sú podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“). Vzhľadom na predmet činnosti žalobcu a predmet činnosti žalovaného s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka), je tento ich vzťah upravený Obchodným zákonníkom a v súlade s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka aj Občianskym zákonníkom.
5. Zmluva č. 22/10/2018, ktorú súd posúdil ako platnú nájomnú zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí (§ 721 Občianskeho zákonníka) súčasne obsahovala dohodu o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 2000,-eur pre prípad porušenia povinnosti žalovaného neumiestniť do svoje prevádzky zariadenie rovnakého typu ako mu prenechal žalobca do užívania, teda zmluva obsahovala dojednanie o zmluvnej pokute (§ 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zmluvná pokuta bola dojednaná v zákonom vyžadovanej forme (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zavinenie nesplnenia povinnosti žalovaným neumiestniť zariadenie má súd za preukázané, keď žalovaný vedel, že nesmie umiestniť obdobné zariadenie do svojej prevádzky kým má účinnú Zmluvu č. XX/XX/XXXX so žalobcom avšak napriek tomu zariadenie do svojej prevádzky umiestnil, čo žalovaný nerozporoval. Rovnako žalovaný nerozporoval ani výzvu žalobcu na zaplatenie nezaplatenie zmluvnej pokuty ani jej samotné nezaplatenie vo výške 2000,-eur. Splatnosť tohto záväzku nie je určená Občianskym zákonníkom ani Obchodným zákonníkom. Pokiaľ splatnosť zmluvnej pokuty nie je dohodnutá zmluvnými stranami (§ 340 ods. 1 Obchodného zákonníka), nastáva pri obchodno-právnych vzťahoch na základe § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka a to po tom ako veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a splnení podmienok na vznik práva na zaplatenie zmluvnej pokuty a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Žalovaný tak je povinný zaplatiť po výzve žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, po tom ako porušil svoju povinnosť zaplatiť včas svoje peňažné záväzky (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka), súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie peňažnej sumy.
6. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 2 vl. nar. č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40,-eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. Keďže žalobca si uplatnil aj zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, súd žalobcovi priznal aj tento nárok, pričom jeho výška je daná právnym predpisom. Súd
potom priznal žalobcovi aj sumu 40,-eur ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
7. Žalovaný sa tak dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku odo dňa nasledujúceho po dňoch splatnosti (§ 365 Obchodného zákonníka) a súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania počítané zo zmluvnej pokuty. Žalobcom nebola tvrdená dohoda o výške úroku z omeškania, súd tak priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného ku dňu vzniku omeškania žalovaného so zaplatením peňažného plnenia, podľa ktorého ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 1 ods. 1 nar. vl. Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k 15.07.2019 bola 0 % ročne, táto zvýšená o osem percentuálnych bodov je potom úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne. Súd potom priznal žalobcovi voči žalovanému aj úrok z omeškania z dlžnej sumy počnúc prvým dňom omeškania vo výške určenej v závislosti od začiatku omeškania. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
8. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, keď tento bol v spore proti žalovanému plne úspešný a súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 Civilného sporového poriadku) určujúce výnimky zo zásady úspechu uvedenej v § 255 Civilného sporového poriadku.
9. Pokiaľ ide o možnosť rozhodnúť percentom vo výroku rozhodnutia o náhrade trov súdneho konania súd uvádza nasledovné. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Civilný sporový poriadok neupravuje možnosť a už vôbec nie povinnosť súdu rozhodnúť o náhrade trov súdneho konania percentom (alebo zlomkom) ak je strana sporu plne úspešná v konaní, keď v žiadnom ustanovení Civilného sporového poriadku nie je ustanovená možnosť rozhodnúť o nároku na náhradu trov súdneho konania v percentách. Jedným z výkladových pravidiel podľa čl. 3 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku je, že výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Navyše každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 3 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku), pričom podľa čl. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ak teda zákon nestanoví možnosť súdu rozhodnúť percentom, súd takto nemôže rozhodnúť. Pokiaľ ide o § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ani toto ustanovenie neumožňuje rozhodnúť o náhrade trov súdneho konania percentom (ide o prípad pomerného úspechu), keď z gramatického výkladu je zrejmé, že súd rozdelí „náhradu trov konania“, teda rozdelí absolútnu hodnotu a nemá vyjadriť relatívnu výšku t.j. spôsob akým sa bude deliť. Podstatná nie je ani manifestovaná vôľa predkladateľa zákona, keď podľa dôvodovej správy k pôvodne navrhovanému § 255 Civilného sporového poriadku „Predkladateľ upúšťa od doterajšej koncepcie uplatňovania si nároku na náhradu trov konania, čím má ambíciu tento procesný inštitút zjednodušiť a zhospodárniť. Súd prvej inštancie rozhoduje o nároku podľa zásad o náhrade trov konania a uplatnením týchto zásad dospeje k pomeru vyjadrenému percentom alebo zlomkom, pričom konkrétnu výšku trov konania ponecháva na rozhodnutie súdneho úradníka“. Manifestovaná vôľa predkladateľa zákona je v časti náhrady trov súdneho konania vnútorne rozporná, keďže pokiaľ by bolo skutočne jeho vôľou, aby súdy mali možnosť resp. dokonca povinnosť rozhodnúť percentom, nič nebránilo v tom, aby predmetný zákon obsahoval ustanovenie obdobné ustanoveniu § 151 ods. 7 O.s.p. účinné od 15.10.2008 do 30.06.2016 („Súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením“), keď navyše v ostatnom texte sa voľne inšpirovať pôvodnými ustanoveniami nechal, čo je zrejmé predovšetkým porovnaním ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. s ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Manifestovaná vôľa na jednej strane v dôvodovej správe uvádza rozhodovanie „percentom alebo zlomkom“ na druhej strane takúto možnosť v zákone nestanovil, ani
úpravu podľa § 151 ods. 7 O.s.p. účinného od 15.10.2008 neprevzal, pričom pred 15.10.2008 nebolo možné rozhodovať percentom ani zlomkom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom pravidle a o spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov. Nie je potom možné vo výroku uviesť percento výšky v akej bude priznaná náhrada trov súdneho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto rozsudku. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis a spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže žalobca podať návrh na exekúciu.