Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Ek-2007-2020.pdf
PDF · 81.2 KB
Case nature
Subarea
49Ek/2007/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: A. B., nar: 09.09.1956, trvale bytom C. XXXX/ X, XXX XX D. D., právne zastúpený: Mgr. Peter Amrich, usadený euroadvokát, so sídlom E. XXXX/XX, XXX XX D. F., IČO: 51 209 446, proti povinnému: von KOFTEN s.r.o., naposledy so sídlom Južná trieda 1596/125, 040 01 Košice - Juh, IČO: 50 757 482, vymazaný dňa 10. 09. 2026, o vymoženie 3.776,22 Eur s prísl, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Hodermarský, so sídlom exekútorského úradu Akad. G. X, XXX XX H., IČO: 31 958 095, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXX XX/XX, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/2007/2020 zo dňa 03. 03. 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie o sťažnosti oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/2007/2020 zo dňa 03. 03. 2025 z a s t a v u j e .
II. Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov sťažnostného konania.
o d ô v o d n e n i e :
SpisovaZnacka
1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 28. 12. 2020 domáhala od povinného vymoženia sumy vo výške 3.776,22 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 35Up/1850/2020 zo dňa 09. 10. 2020, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 13. 11. 2020.
2. Poverením zo dňa 13. 01. 2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora I. J. G., so sídlom Exekútorského úradu Akad. G. X, XXX XX H., ktorý exekúciu vedie pod spisovou značkou 57EX 25/21.
3. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 49Ek/2007/2020 zo dňa 03. 03. 2025 rozhodol o námietkach oprávnenej proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora tak, že ich podľa § 61n ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní námietok oprávnenej proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora dospel k záveru, že im nie je možné vyhovieť. K tvrdeniu oprávnenej, ktorým namietala postup súdneho exekútora pri zisťovaní majetku, ako aj nemajetnosť povinného ako dôvod zastavenia exekúcie uviedol, že počas vedenia exekúcie súdny exekútor vykonáva šetrenie a potrebné lustrácie za účelom zistenia majetku povinného, pričom pri vedení exekúcie musí rešpektovať zásadu hospodárnosti a efektívnosti konania. Vyšší súdny úradník poukázal na to, že účelom zmenenej právnej úpravy zastavenia exekúcie pre nemajetnosť právnickej osoby, oproti právnej úprave účinnej do 31. 03. 2017, je zabrániť neprimeranej dĺžke exekučného konania v prípadoch, keď jeho úspešné skončenie nemožno očakávať pre nedostatok majetku povinného. Ďalej uviedol, že Exekučný poriadok ukladá
súdnemu exekútorovi povinnosť vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného nepodarí zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora. Vyšší súdny úradník konštatoval, že oprávnená vo svojich námietkach neuviedla postačujúci dôvod, na základe ktorého by bolo možné čo i len predpokladať, že upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť právnickej osoby bolo vydané nesprávne. K námietke oprávnenej smerujúcej k postupu súdneho exekútora, ako aj proti nejasnosti a nezrozumiteľnosti úkonov, resp. dôvodov, ktoré viedli súdneho exekútora k zastaveniu exekúcie, vyšší súdny úradník poukázal na § 61n ods. 1 písm. c) uvedený v upovedomení o zastavení exekúcie. Vyšší súdny úradník považoval odôvodnenie súdneho exekútora za dostatočné aj s prihliadnutím na skutočnosť, že oprávnená má aj právneho zástupcu a nie je potrebný bližší opis rozhodujúcich skutočností, nakoľko oprávnenej boli doručené aj správy o stave konania. Vyšší súdny úradník poukázal na správu o priebehu exekúcie súdneho exekútora, z ktorej je zrejmé, aké lustrácie povinného súdny exekútor vykonal a zároveň, že výsledky všetkých lustrácií boli negatívne. Vyšší súdny úradník pre úplnosť uviedol, že vykonal aj kontrolu dostupných údajov (napr. na portáli Finstat.sk), z ktorej zistil, že povinný od roku 2019 nevykazuje zisk, nemá tržby ani celkové výnosy a v roku 2024 nemá žiadnych zamestnancov. K tvrdeniu oprávnenej, že súdny exekútor si neplnil povinnosti, vyšší súdny úradník uviedol, že o spôsobe výkonu exekúcie rozhoduje výlučne súdny exekútor a exekučný súd nie je oprávnený do výkonu exekúcie zasahovať; oprávnená mala pritom možnosť využiť postup podľa § 34 ods. 2 Exekučného poriadku (návrh na zmenu exekútora), čo však neurobila. Záverom vyšší súdny úradník konštatoval, že po uplynutí 30 mesiacov od začatia exekúcie (resp. od posledného zexekvovania majetku) a pri nezistení majetku alebo príjmov povinného postačujúcich aspoň na úhradu trov exekútora bol súdny exekútor povinný postupovať podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Súčasne uviedol, že podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku exekútor v takomto prípade vyzýva oprávnenú na zaplatenie náhrady výdavkov, pričom suma 72,00 Eur bola uplatnená v súlade s vykonávacou vyhláškou (§ 22 ods. 1; paušál 60,00 Eur + DPH 12,00 Eur). Keďže oprávnená nepreukázala dôvody, pre ktoré by bolo možné námietkam vyhovieť, vyšší súdny úradník námietky oprávnenej podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
4. Oprávnená podala sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/2007/2020 zo dňa 03. 03. 2025, ktorou napadla predmetné uznesenie v celom rozsahu a to z dôvodu jeho nesprávnosti a arbitrárnosti. Oprávnená poukázala na to, že súdny exekútor riadne nevykonával potrebné úkony na zistenie majetku povinného postihnuteľného exekúciou, o čom podľa nej svedčí obsah jediných dvoch správ počas celého predmetného exekučného konania: správa zo dňa 09. 04. 2021 a správa zo dňa 05. 02. 2024. Podľa oprávnenej tieto správy nespĺňali náležitosti vyžadované v § 59 ods. 3 Exekučného poriadku a tiež v rozpore s § 4 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok)a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „vyhláška“), keďže v nich absentovalo označenie úkonov uskutočnených súdnym exekútorom pri zisťovaní majetku povinného od začatia konania alebo od podania poslednej správy. Oprávnená namietala, že s touto podľa jej názoru významnou námietkou, v ktorej označila konkrétne porušenie záväzných právnych predpisov, sa vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení podstatne nijako nevysporiadal. Oprávnená ďalej namietala, že vyšší súdny úradník sa nevysporiadal s tvrdením oprávnenej, že na základe akého úkonu súdny exekútor dospel k zisteniu, že povinný od roku 2019, kedy skončil v strate, nemal žiadne tržby ani zisk. Oprávnená namietala tiež konkrétne porušenie zákonnej povinnosti exekútora podľa § 59 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, teda povinnosť podať oprávnenej každých 180 dní správu. Poukázala na to, že súdny exekútor jej, ani jej právnemu zástupcovi, nepodal správu o stave exekúcie počas obdobia 1033 dní, teda počas obdobia dlhšieho ako 2 roky a 10 mesiacov, čo podľa oprávnenej svedčí o tom, že súdny exekútor počas exekučného konania riadne nevykonával potrebné úkony na zistenie majetku povinného. Podľa oprávnenej súdny exekútor exekúciu nevykonával vôbec. Oprávnená mala za to, že vyšší súdny úradník celkom svojvoľne ignoroval ňou namietanú nečinnosť súdneho exekútora, pričom za priam absurdné považovala prenášanie zodpovednosti za výsledok exekúcie zo strany súdu na právneho zástupcu oprávnenej, a to pri súčasnom ignorovaní namietanej nečinnosti súdneho exekútora. Oprávnená ďalej uviedla, že zákonom ustanoveným povinnostiam súdneho exekútora musí zodpovedať ich reálna realizácia, pričom v opačnom prípade je podľa jej názoru potrebné považovať nečinnosť súdneho exekútora, ktorá následne vyústi do zastavenia exekúcie, za denegatio iustitiae. Poukázala tiež na to, že vyšší súdny úradník sa vôbec nevysporiadal s jej námietkou,
podľa ktorej zo samotného nesplnenia povinnosti povinného ukladať účtovné závierky do zbierky listín obchodného registra nemožno bez ďalšieho vyvodzovať záver o nemajetnosti povinného. Oprávnená zároveň namietala, že vyšší súdny úradník nerozhodol o jej návrhu na zmenu súdneho exekútora, ktorý uplatnila už v podaných námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Záverom oprávnená žiadala, aby súd napadnuté uznesenie zmenil, zrušil upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov súdneho exekútora zo dňa 05. 02. 2024, č. k. XXXX XX/XX, a zároveň rozhodol o zmene súdneho exekútora podľa § 34 Exekučného poriadku.
5. Súdny exekútor sa k sťažnosti oprávnenej vyjadril tak, že majetkové pomery povinného boli pravidelne preverované prostredníctvom elektronicky nastaveného systému, ktorý v pravidelných intervaloch opakovane preveruje majetkové pomery povinného, preto podľa jeho názoru nemožno hovoriť o jeho nečinnosti. Súdny exekútor uviedol, že pri objektívnom zhrnutí predmetnej exekúcie má za to, že oprávnená nechce prijať objektívny fakt, že povinný nevlastní majetok podliehajúci exekučného konaniu a ani nový súdny exekútor, poverený predmetnou exekúciou by nedosiahol želaný cieľ oprávnenej- vymoženie nároku oprávnenej. Súdny exekútor ďalej poukázal na to, že s ohľadom na výšku vymáhanej istiny v predmetnom exekučnom konaní by aj v jeho záujme bolo ukončiť exekučné konanie vymožením pohľadávky, nakoľko v takom prípade by trovy exekučného konania boli podstatne vyššie ako zákonom stanovený paušál. Z uvedeného mal za to, že sťažnosť oprávnenej proti rozhodnutiu súdu nie je dôvodná a ako taká by mala byť v celom rozsahu zamietnutá.
6. Súd pred rozhodovaním o podanej sťažnosti oprávnenej z výpisu z obchodného registra Mestského súdu Košice zistil, že na základe § 61n ods. 6 Exekučného poriadku bol povinný dňa 10. 09. 2026 vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu.
7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
10. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
12. Súd je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania. Keďže lustráciou v obchodnom registri zistil, že povinný v priebehu sťažnostného konania zanikol (výmazom z tohto registra), mala táto skutočnosť za následok stratu jeho procesnej subjektivity ako jednej z procesných podmienok konania. Povinný zanikol bez právneho nástupcu, teda na strane povinného nie je žiadny subjekt, s ktorým by súd mohol konať. Ide o neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, ktorého procesným dôsledkom je zastavenie konania podľa § 64 druhá veta CSP. Ak teda v priebehu sťažnostného konania povinný zanikol a stratil tak spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, nebolo možné v sťažnostnom konaní pokračovať a posudzovať dôvodnosť podanej sťažnosti. Vzhľadom na zánik povinného bez právneho nástupcu a z toho vyplývajúcu nemožnosť pokračovať v sťažnostnom konaní exekučný súd nebude osobitne rozhodovať ani o návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora podľa § 34 Exekučného poriadku.
13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a právne dôvody sťažnostný súd konanie o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 49Ek/2007/2020 zo dňa 03. 03. 2025 zastavil (§ 64, § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku).
14. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
15. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
16. O trovách sťažnostného konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, nakoľko žiadnemu z nich nárok na náhradu trov sťažnostného konania nevznikol. Nárok na náhradu trov exekučného konania vzniká účastníkom len v súvislosti s procesným úkonom podania návrhu na vykonanie exekúcie (v tomto prípade vzniká iba oprávnenému) a podania návrhu povinného na zastavenie exekúcie, čo je vyjadrené v § 199a Exekučného poriadku. Z uvedeného tak vyplýva, že v súvislosti s rozhodovaním o námietkach voči upovedomeniu o zastavení exekúcie nevzniká ani oprávnenému, ani povinnému nárok na náhradu trov, preto o trovách sťažnostného konania rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
SpisovaZnacka
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.