Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Cb-101-2026.pdf
PDF · 120.56 KB
Case nature
Subarea
24Cb/101/2026
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: OIL JPM, s.r.o. so sídlom: Hodonínska cesta, Holíč, IČO: 31 644 945, zastúpený: Mgr. Mário Arbet, advokát, so sídlom kancelárie: Námestie sv. Martina 3/A, Holíč, IČO: 42 403 812, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa z a m i e t a .
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 21.09.2026 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 9.613,67 Eur s príslušenstvom, ktorým sa zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. F. G., obec H. – E. F. G., okres Bratislava IV: byt č. XXX na X. poschodí, vchod I. J. X, v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemku parc. č. K. - B. XXXX/XXX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckym podielom k pozemkom vo veľkosti 5650/817563, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, v podiele 1/1; spoluvlastnícky podiel 1/288 na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX; pozemok parc. č. K. - B. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, v podiele 1/1. O nároku na náhradu trov konania navrhol rozhodnúť tak, že žalovaný je povinný nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil žalobca tým, že žalovaný ručí vlastným majetkom za záväzky spoločnosti PRODMO s. r. o. (do 12.08.2026 MERKFOOD s.r.o.) voči žalobcovi. V období od dňa 25.06.2026 do 13.08.2026 previedol na iné osoby všetky svoje známe nehnuteľnosti na Záhorí aj samotnú spoločnosť vrátane funkcie konateľa; podľa evidencie dopravného inšpektorátu nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Jediným zisteným majetkom žalovaného je byt v Bratislave – Devínskej Novej Vsi. Aj ten už prevádza. Dňa 07.08.2026, teda uprostred opísaného sledu, bol Okresnému úradu Bratislava doručený návrh na vklad kúpnej zmluvy V-21109/2026, ktorá sa týka všetkých troch dotknutých listov vlastníctva. Konanie o vklade je ku dňu 16.09.2026 konanie prerušené a lehota určená okresným úradom uplynula. Povolením vkladu sa pohľadávka žalobcu stane nevymožiteľnou. Žalobca ako dodávateľ a spoločnosť PRODMO s. r. o. ako odberateľ uzavreli dňa 19.10.2020 zmluvu o odbere PHM a doplnkového tovaru č. 1/2020 (ďalej len „zmluva“). Za dodaný tovar žalobca vystavil faktúru č. 33626 zo dňa 30.04.2026, splatnú dňa 07.05.2026 a faktúru č. 44826 zo dňa 31.05.2026, splatnú 07. 06.2026. Vzájomné pohľadávky zanikli započítaním v rozsahu 13.412,05 Eur na základe jednostranného započítacieho prejavu zo dňa 24.08.2026; po započítaní zostáva neuhradená istina 8.666,97 Eur — z faktúry č. 33626 v časti 3.893,42 Eur a z faktúry č. 44826 v celej výške 4.773,55 Eur. Celá zabezpečovaná pohľadávka predstavuje 9.613,67 Eur s príslušenstvom a pozostáva z istiny
8.666,97 Eur, zmluvnej pokuty 433,35 Eur podľa čl. IV bodu 1 zmluvy, zmluvnej pokuty 433,35 Eur podľa čl. IV bodu 2 zmluvy a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 80,00 Eur; príslušenstvom je úrok z omeškania zo sumy 3.893,42 Eur od 08.05.2026 a zo sumy 4.773,55 Eur od 08.06.2026, v oboch prípadoch vo výške 15,15 % ročne do 30.06.2026 a 15,40 % ročne od 01.07.2026 do zaplatenia. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je ručiteľské vyhlásenie z toho istého dňa, ktorým sa žalovaný zaviazal, že ak odberateľ nesplní ktorúkoľvek zo svojich platobných povinností zo zmluvy, na prvé vyzvanie veriteľa a bez námietok každú takú pohľadávku vrátane príslušenstva zaplatí až do jej celkovej výšky, a to aj ak vznikne v budúcnosti. Žalovaný za záväzky odberateľa zodpovedá vlastným majetkom. Ručiteľom je v texte vyhlásenia jednoznačne vymedzený žalovaný ako fyzická osoba — menom, priezviskom a bydliskom; odtlačok pečiatky odberateľa pri jeho podpise na tom nič nemení. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zverejnenom v Zbierke stanovísk pod R 8/2024. Dlžníka žalobca písomne vyzval predžalobnou výzvou zo dňa 24.08.2026, zaslanou doporučene na adresu sídla zapísanú v obchodnom registri aj na predchádzajúce sídlo a súčasne elektronickou poštou. Zásielka na predchádzajúce sídlo sa vrátila dňa 27.08.2026 s vyznačením „adresát neznámy“, zásielka na zapísané sídlo bola uložená na pošte 26.08.2026, adresát si ju v odbernej lehote neprevzal a dňa 17.09.2026 sa vrátila odosielateľovi. Podľa čl. II bodu 11 zmluvy sa neprevzatá alebo vrátená zásielka považuje za doručenú desiatym dňom uloženia na pošte, prípadne okamihom vrátenia odosielateľovi, podľa toho, čo nastane skôr. Dlžník v primeranej dobe nezaplatil. Výzva by navyše nebola potrebná ak ju veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, pričom dlžník nemá zapísaného konateľa, jeho obchodné podiely boli prevedené na dve české spoločnosti so sídlom na jednej adrese a zásielky nepreberá. Žalovaný sa vo vyhlásení zaviazal plniť „na prvé vyzvanie veriteľa a bez námietok“. Predžalobná výzva mu bola zaslaná dňa 24.08.2026 doporučenými listami do vlastných rúk na obidve jeho adresy a v ten istý deň elektronickou poštou, správou WhatsApp a správou RCS na telefónne číslo XXXX XXX XXX uvedené v záhlaví zmluvy, ktoré je podľa čl. II bodu 13 zmluvy dohodnutým kontaktom. Výzva sa tak dostala do sféry dispozície žalovaného dňa 24.08.2026. Obidve doporučené zásielky boli uložené na pošte 25.08.2026 (Skalica) a 26.08.2026 (Holíč), adresát si ich v odbernej lehote neprevzal, dňa 15.09.2026 boli odoslané späť a dňa 16.09.2026 vrátené odosielateľovi. Žalovaný zmluvnou stranou nie je a jeho ručiteľské vyhlásenie je samostatným písomným právnym úkonom, ktorý rozhodcovskú doložku neobsahuje ani na rozhodcovské konanie neodkazuje. Nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, je dôvodný a trvá. Po 23.06.2026 nebola na pohľadávku poukázaná žiadna úhrada a v rozsahu, v akom zanikla započítaním, sa v tomto návrhu neuplatňuje. Ručenie trvá, pričom zabezpečený záväzok nezanikol. Nárok nie je premlčaný. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území E. F. G., zapísaných na LV č. XXXX na LV č. XXXX LV č. XXXX. Všetky tri nadobudol jedinou kúpnou zmluvou, vklad ktorej bol povolený pod č. G. - XXXXX/XXXX dňa 19.07.2021. Žiadna z nich nie je zaťažená záložným právom. Čiastočný výpis z LV č. XXXX, vyhotovený na žalovaného ako vlastníka, neobsahuje v časti C žiadny zápis „k vlastníkovi“; zapísané sú v nej len ťarchy „k nehnuteľnosti", ktorými sú výlučne vecné bremená. Rovnako nie je zapísané žiadne záložné právo pri žalovanom na LV č. XXXX; na LV č. XXXX viaznu tiež len vecné bremená. Záložné právo zriadené týmto opatrením by preto vzniklo v prvom poradí. Žalovaný sa v priebehu siedmich týždňov zbavil celého svojho známeho majetku aj postavenia v spoločnosti, za ktorej záväzky ručí: 23.06.2026 - posledná úhrada odberateľa žalobcovi; 25.06.2026 - rodinný dom v Skalici prešiel kúpnou zmluvou (vklad povolený pod č. V - 1410/2026) do výlučného vlastníctva L. L. H.; 10.07.2026 - areál v D., majetok odberateľa, prevedený na M. B.; vklad povolený v deň doručenia návrhu (G. - XXXX/XXXX); 20. 07.2026 - ďalšie nehnuteľnosti žalovaného prevedené na M. B. (G. - XXXX/XXXX); v ten istý deň valné zhromaždenie rozhodlo o rozdelení a prevode 100 % obchodného podielu žalovaného; 21.07.2026 - zánik funkcie konateľa žalovaného; 29.07.2026 - podiel 1/2 na byte v D. prevedený na L. L. H. (V - 1651/2026); 07.08.2026 - Okresnému úradu Bratislava doručený návrh na vklad kúpnej zmluvy G. - XXXXX/XXXX, ktorou žalovaný prevádza svoj byt v Bratislave; 10.08.2026 - obchodné podiely prevedené na dve české spoločnosti so sídlom na tej istej adrese; - 13.08.2026 - zápis zmien do obchodného registra: nové obchodné meno PRODMO s. r. o. a nové sídlo v Žiari nad Hronom; spoločnosť nemá zapísaného konateľa; apríl - august 2026 - motorové vozidlá odberateľa a žalovaného prevedené na tretie osoby; 15.9. 2026 - všetky doporučené zásielky s predžalobnými výzvami vrátené odosielateľovi ako neprevzaté v odbernej lehote. Žalovaný nevlastní žiadne motorové vozidlo. Evidencia vozidiel vedie žalovaného v dvoch samostatných záznamoch — ako fyzickú osobu a osobitne pod identifikačným číslom 22 706 852 — a v ani jednom z nich nie je vedený ako vlastník vozidla. Podľa oznámenia Okresného riaditeľstva PZ, ODI Skalica zo dňa 25.08.2026 nemá žalovaný ako fyzická osoba evidované žiadne vozidlo ako vlastník, a to ani od 01.01.2026. Pod druhým záznamom je podľa odpovede toho istého orgánu zo dňa 10. 09.2026 vedený už len ako držiteľ
troch vozidiel vo vlastníctve leasingových spoločností — Tatra - Leasing, s. r. o. (EČ N.), N. O. J. J. (P. J.) a ČSOB Leasing, a. s. (EČ J.). Z týchto vozidiel sa žalobca uspokojiť nemôže, pretože nie sú vo vlastníctve žalovaného. Držbu vozidla N. žalovaný navyše prevzal od odberateľa 29.04.2026, teda už v priebehu opísaného obdobia. Žalobca zároveň preveril kataster nehnuteľností podľa vlastníka vo všetkých dvadsiatich ôsmich katastrálnych územiach okresu Skalica - žalovaný tam nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Jediný zistený majetok žalovaného je predmetom prevodu. Na listoch vlastníctva č.XXXX, XXXX aj XXXX je vyznačená plomba na základe kúpnej zmluvy V - 21109/2026. Podľa informácie Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru, sa konanie o tomto vklade začalo 07.08.2026 a ku dňu 16.09.2026 je prerušené, pričom lehota určená okresným úradom už uplynula. Dôvodom prerušenia je okrem iného nezaplatenie správneho poplatku alebo výzva na odstránenie nedostatkov návrhu; ak účastník v určenej lehote nedostatky neodstráni alebo poplatok nezaplatí, okresný úrad konanie zastaví. Tento stav vytvára časový priestor, v ktorom možno záložné právo zapísať skôr, než by sa o prevode rozhodlo. Rozhodujúci je preto čas. Obava, že exekúcia bude ohrozená, tak nie je hypotetická - opiera sa o zdokumentované konanie žalovaného za posledné tri mesiace a o vkladové konanie prebiehajúce v čase podania tohto návrhu. Žalobca sa nedomáha neodkladného opatrenia, ktorým by sa žalovanému zakázalo s nehnuteľnosťami nakladať, hoci by také opatrenie malo za následok prerušenie vkladového konania. Volí miernejší prostriedok. Záložné právo žalovaného neobmedzuje v užívaní ani v prevode nehnuteľností pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, takže účel zabezpečenia sa dosiahne bez zásahu do prebiehajúceho prevodu. Zaťaženie je ohraničené výškou zabezpečovanej pohľadávky. Opatrenie teda nezasahuje do majetkovej podstaty žalovaného pred rozhodnutím vo veci samej a zároveň sa pre jeho nariadenie nevyžaduje, aby pohľadávka už priznaná bola. Okrem nehnuteľností, ku ktorým sa má záložné právo zriadiť, je jediným ďalším zisteným majetkom žalovaného hodnotovo zanedbateľný spoluvlastnícky podiel 1/3 na pozemku parc. č. K. - B. XXX/X o výmere 198 m2 v katastrálnom území B., ktorý je už zaťažený záložným právom zriadeným uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23Cb/98/2026 zo dňa 31.08.2026 v prospech G. Q. H., M., iný majetok, z ktorého by sa žalobca mohol uspokojiť, nie je zistiteľný ani u žalovaného, ani u hlavného dlžníka. Areál dlžníka v D. bol prevedený 10.07.2026, dlžník nemá zapísaného konateľa a jeho obchodné podiely držia dve české spoločnosti na spoločnej adrese. Zaťaženie bytu je preto jediným reálnym spôsobom, ako pohľadávku zabezpečiť. Opatrenie je pritom dočasné a odstrániteľné. Vzhľadom na prebiehajúce vkladové konanie žalobca žiada, aby súd rozhodol bez zbytočného odkladu. Žalobca zároveň žiada, aby súd uznesenie odoslal Okresnému úradu Bratislava, katastrálnemu odboru. Konanie vo veci samej už prebieha — na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 18Up/1489/2026, preto nie je potrebné ukladať žalobcovi povinnosť podať žalobu; podaniu ďalšej žaloby o to isté plnenie by bránila prekážka začatej veci.
3. K návrhu žalobca priložil zmluvu o odbere PHM a doplnkového tovaru č. 1/2020 zo dňa 19.10.2020, s ručiteľským vyhlásením zo dňa 19.10.2020, faktúru č. 33626, faktúru č. 44826, jednostranné započítanie pohľadávok zo dňa 24.08.2026, predžalobnú výzvu dlžníkovi zo dňa 24.08.2026, predžalobnú výzvu ručiteľovi zo dňa 24.08.2026, potvrdenie o doručovaní s podacím číslom R., R., R., R., elektronickú komunikáciu, LV č. XXXX pre kat. úz. E. F. G., LV č. XXXX pre kat. úz. E. F. G., LV č. XXXX pre kat. úz. E. F. G., potvrdenie o stave spracovania podania G./XXXX, LV č. XXXX pre kat. úz. J., LV č. XXXX pre kat. úz. J. s chronológiou zmien od 16.06.2016, LV č. XXXX pre kat. úz. D., LV č. XXXX pre kat. úz. D. s chronológiou zmien od 10.09.2014, LV č. XXXX pre kat. úz. D. s chronológiou zmien od 30.07.2019, oznámenie Okresného úradu Skalica, katastrálneho odboru zo dňa 28.08.2026, LV č. XXXX pre kat. úz. D. s chronológiou zmien od 10.09.2014, rozhodnutie Okresného úradu Skalica, katastrálneho odboru s číslom vkladu G. XXXX/XXXX zo dňa 10.07.2026, rozhodnutie Okresného úradu Skalica, katastrálneho odboru s číslom vkladu G. XXXX/XXXX zo dňa 20.07.2026, zápisnica o valnom zhromaždení zo dňa 20.07.2026, zápisnica z valného zhromaždenia zo dňa 10.08.2026, oznámenie ORPZ v Skalici zo dňa 25.08.2026, oznámenie ORPZ v Skalici zo dňa 10.09.2026, prehľad prevodov motorových vozidiel, nehnuteľného majetku a inej majetkovej hodnoty, návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 01.09.2026.
4. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (1) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (2) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. (3)
5. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)
8. Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. (2)
9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)
10. Zabezpečovacie opatrenie je inštitútom civilného sporového procesu, ktorý umožňuje súdnym rozhodnutím zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Jeho účelom je posilniť postavenie veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom zamedziť alebo zredukovať nebezpečenstvo jej neuspokojenia. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania aj po jeho skončení. Predpokladmi jeho nariadenia sú a) návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) zabezpečenie peňažnej pohľadávky a d) obava z budúceho zmarenia exekúcie. Spôsobilý predmet záložného práva vymedzuje § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Spôsobilým predmetom záložného práva je tak konkrétna hnuteľná alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, ale aj spoluvlastnícky podiel, ak je prevoditeľný. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, čo bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (§ 343 ods. 3 CSP). Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť z rôznych právnych titulov. Takáto pohľadávka musí byť v návrhu špecifikovaná tak, aby bolo možné zistiť, že peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nemôžu byť podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia splnené.
11. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí vždy dodržať formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné na záver o potrebe jeho nariadenia. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takéhoto opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel aj tomu, proti komu návrh smeruje (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 741/2017 z 20. 12. 2017). Okrem existencie nároku musí žalobca osvedčiť aj obavu, že exekúcia bude ohrozená, pričom nebezpečenstvo zmarenia exekúcie musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu sama osebe nemôže byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú opodstatnenosť takejto obavy, patrí predovšetkým konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku postihnuteľného exekúciou, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo 144/97, R 20/1998). Naliehavosť nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia je daná konkrétnym správaním a konaním žalovaného, ktoré smeruje k úkonom bezprostredne a priamo spôsobujúcim negatívny zásah do práva, ktorému žalobca žiada poskytnúť ochranu (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/41/2023 zo 17. 7. 2023). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia.
12. Predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je aj proporcionalita, teda že opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Krajský súd v Bratislave ju radí medzi kumulatívne podmienky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia (uznesenie sp. zn. 3Cob/91/2026 z 18. 8. 2026, bod 17). Súd pri nej musí zohľadniť zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej sa záložné právo zriaďuje. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia nesmie vzniknúť zjavný nepomer (II. ÚS 741/2017).
13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia počas konania vo veci samej na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá má byť judikovaná v konaní vo veci samej, a to z obavy, že exekúcia bude ohrozená.
14. Vecou samou sa v tomto prípade rozumie konanie o zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške 9.613,67 Eur s príslušenstvom, ktoré je vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 18Up/1489/2026 a to na základe návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 01.09.2026. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že žalobca sa žalovanej sumy domáha z titulu nezaplatených faktúr za dodaný tovar, ktoré sú uvedené v bode 2. tohto odôvodnenia a tiež na základe vyhlásenia ručiteľa zo dňa 19.10.2020, ktoré uskutočnil žalovaný ako ručiteľ v prospech žalobcu pre prípad, ak si spoločnosť MERKFOOD, s.r.o. (po zmene obchodného mena PRODMO s.r.o.) nesplní ktorúkoľvek zo svojich platobných povinností voči žalobcovi.
15. Súd mal z predložených listinných dôkazov za dostatočne osvedčené, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. F. G., obec Bratislava – Devínska Nová Ves, okres H. A.: H. S. XXX na X. poschodí, vchod I. J. X, v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemku parc. č. C - B. XXXX/XXX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckym podielom k pozemkom vo veľkosti 5650/817563, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, v podiele 1/1; spoluvlastnícky podiel 1/288 vzhľadom k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX; pozemok parc. č. C - B. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, v podiele 1/1. Predložené výpisy z listov vlastníctva zároveň osvedčujú skutočnosť, že posledná zmena v osobe vlastníka nehnuteľností nastala v roku 2021, kedy predmetné nehnuteľnosti nadobudol žalovaný do výlučného vlastníctva a nehnuteľnosti nie sú zaťažené žiadnym záložným právom. Keďže na výpise z listu vlastníctva je vyznačená plomba o zmene práva k nehnuteľnosti pod V-21109/2026 (kúpna zmluva), je tiež zrejmé, že žalovaný doručil katastru nehnuteľností kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa začalo konanie o vklade, a ktoré smeruje k zmene vlastníckeho práva.
16. Súd mal tiež na základe predloženej zmluvy o odbere PHM a doplnkového tovaru č. 1/2020 zo dňa 19.10.2020, faktúr č. 33626 a č. 44826 a ručiteľského vyhlásenia žalovaného zo dňa 19.10.2020 dostatočne osvedčený vznik peňažného záväzku, ktorý v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia trval.
17. Žalobca ďalej osvedčil, že žalovaný ako fyzická osoba, ako aj obchodná spoločnosť PRODMO s. r. o., v ktorej mal žalovaný majetkovú účasť a v mene ktorej konal ako konateľ do 21. 7. 2026, v krátkom časovom slede po poslednej úhrade odberateľa zo dňa 23. 6. 2026 previedli na tretie osoby vlastnícke právo k viacerým nehnuteľnostiam (vklady povolené 25. 6. 2026, 10. 7. 2026, 20. 7. 2026 a 29. 7. 2026). Valné zhromaždenie spoločnosti PRODMO s. r. o. dňa 20. 7. 2026 rozhodlo o rozdelení a prevode obchodného podielu žalovaného. Funkcia žalovaného ako konateľa zanikla dňa 21. 7. 2026. Obchodné podiely boli následne prevedené na dve zahraničné spoločnosti so sídlom na tej istej adrese a spoločnosť zmenila obchodné meno aj sídlo a nemá zapísaného konateľa. Žalovaný podľa oznámení Okresného riaditeľstva PZ v Skalici nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla a motorové vozidlá odberateľa boli podľa predloženého prehľadu prevedené na tretie osoby, a na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX v kat. úz. E. F. G. je vyznačená plomba na základe návrhu na vklad kúpnej zmluvy V-21109/2026. Súd si je vedomý, že samotný predaj nehnuteľnosti za primeranú cenu
predstavuje transformáciu majetku z nehnuteľného na peňažný a sám osebe ukracujúci zámer dlžníka neosvedčuje; zbavovanie sa majetku by mohlo byť osvedčené, ak by sa majetok predával výrazne pod trhovou cenou alebo za iných nevýhodných podmienok vzbudzujúcich pochybnosť o dobrom úmysle (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/91/2026, bod 18). V posudzovanej veci však nejde o jednotlivý prevod ani o verejnú ponuku na predaj, ale o sled uskutočnených prevodov celého známeho majetku ručiteľa aj hlavného dlžníka v priebehu niekoľkých týždňov, spojený so zbavením hlavného dlžníka štatutárneho orgánu, prevodom jeho obchodných podielov a neprevzatím výziev na plnenie. Takéto okolnosti podľa názoru súdu vzbudzujú pochybnosť o dobrom úmysle žalovaného. Súd preto považoval za osvedčenú obavu, že exekúcia na uspokojenie pohľadávky žalobcu bude ohrozená.
18. Podľa § 151j ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je na zabezpečenie tej istej pohľadávky zriadené záložné právo k viacerým samostatným zálohom, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z ktoréhokoľvek z nich, ktorý postačuje na uspokojenie pohľadávky, inak zo všetkých zálohov.
19. Podľa § 64 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.
20. Popri osvedčení nároku a obavy z ohrozenia exekúcie musí žalobca osvedčiť aj primeranosť navrhovaného zásahu do majetkových práv žalovaného. Bremeno tvrdenia a osvedčenia v tomto smere nesie navrhovateľ, a nie dlžník. Krajský súd v Bratislave zaujal názor, že navrhovateľ má povinnosť osvedčiť hodnotu nehnuteľnosti, na ktorej sa domáha zriadenia záložného práva, z hľadiska jej primeranosti k zabezpečovanej pohľadávke. Na tento účel nie je potrebný znalecký posudok, postačuje aj približné určenie hodnoty, napríklad porovnaním cien obdobných nehnuteľností v danej lokalite z verejne dostupných realitných inzertných portálov alebo vyjadrením realitnej kancelárie. Ak sa navrhovateľ o približné určenie hodnoty ani nepokúsi, súd nemôže primeranosť posúdiť (uznesenie sp. zn. 7Cob/7/2025, bod 111). Rovnako Krajský súd v Bratislave potvrdil zamietnutie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v situácii, keď navrhovateľ ani len neuviedol približnú hodnotu nehnuteľností, na ktorých žiadal zriadiť záložné právo. Za absencie týchto informácií nebolo možné preskúmať, či by nepostačovalo zriadiť záložné právo v menšom rozsahu a či by pri vyhovení návrhu v celom rozsahu nevznikol hrubý nepomer medzi zabezpečovanou pohľadávkou a hodnotou zálohu. Odvolací súd sa s týmto záverom stotožnil v celom rozsahu, a to aj napriek argumentácii navrhovateľa, že ide o jeho jediný majetok odporcu vyššej hodnoty (uznesenie sp. zn. 3Cob/91/2026, body 6, 11 a 18).
21. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuviedol hodnotu ani jednej z nehnuteľností, na ktorých sa domáha zriadenia záložného práva, a to ani približne. K návrhu nepripojil žiadnu listinu, z ktorej by ju bolo možné zistiť, a netvrdil ani, z akých skutočností by mala primeranosť navrhovaného zásahu vyplývať vo vzťahu k hodnote zálohu. Hodnotu zálohu pritom mohol osvedčiť bez neprimeraných nákladov z verejne dostupných zdrojov. Súd preto nemal k dispozícii žiadny podklad, z ktorého by mohol posúdiť, či medzi zabezpečovanou pohľadávkou vo výške 9.613,67 Eur s príslušenstvom a hodnotou zálohu nevznikne zjavný nepomer.
22. Túto otázku pritom nemožno považovať za formálnu. Predmetom návrhu je najmä byt v bytovom dome G. H. – E. F. G. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemkoch. Hodnotu tohto bytu žalobca neosvedčil a súd ju bez ďalšieho nemôže považovať za porovnateľnú s výškou zabezpečovanej pohľadávky. Naopak, pri nehnuteľnosti takejto povahy nemožno vylúčiť, že jej hodnota zabezpečovanú pohľadávku niekoľkonásobne prevyšuje. Krajský súd v Bratislave už v obdobnej veci posúdil zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti, ktorej hodnota viac ako šesťnásobne prevyšovala zabezpečovanú pohľadávku, ako neprimeraný zásah do práv dlžníka (uznesenie sp. zn. 7Co/66/2026 z 20. 5. 2026, bod 24).
23. Súd nemohol prisvedčiť argumentácii žalobcu, že zaťaženie je ohraničené výškou zabezpečovanej pohľadávky a záložné právo žalovaného neobmedzuje v užívaní ani v prevode nehnuteľností. Záložné právo síce vlastníka právne neobmedzuje v dispozícii so zálohom, fakticky však dispozíciu podstatne sťažuje. Hoci sa záložné právo vždy zriaďuje do výšky zabezpečovanej pohľadávky, podstatné je, či je výška pohľadávky primeraná celkovej hodnote nehnuteľnosti. Zaťažený je celý záloh, a to po celý čas trvania sporu a na zabezpečenie pohľadávky, ktorá je zatiaľ len osvedčená. Zo zriadeného
záložného práva by sa žalobca po priznaní pohľadávky mohol domáhať uspokojenia predajom celej nehnuteľnosti na dražbe. Tým by bola obídená požiadavka, ktorú zákon kladie na exekúciu, aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti (§ 64 Exekučného poriadku). To, že by prípadný výťažok presahujúci pohľadávku pripadol žalovanému, na tom nič nemení.
24. Na primeranosti zásahu nič nemení ani argumentácia žalobcu, že nehnuteľnosti sú jediným zisteným majetkom žalovaného, že žalovaný sa svojho majetku aktívne zbavuje a že opatrenie je dočasné a odstrániteľné. Prvé dve okolnosti sú významné pre posúdenie obavy z ohrozenia exekúcie, ktorú súd považoval za osvedčenú. Nezbavujú však žalobcu povinnosti osvedčiť primeranosť navrhovaného zásahu vo vzťahu k hodnote zálohu, ako vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/91/2026, kde odvolací súd potvrdil zamietnutie návrhu napriek argumentácii, že ide o jediný majetok dlžníka vyššej hodnoty. Dočasnosť a možnosť zrušenia sú vlastnosťou každého zabezpečovacieho opatrenia a nemôžu nahradiť osvedčenie jeho primeranosti. Rovnako okolnosť, že žalovaný nehnuteľnosti prevádza, primeranosť nijako neosvedčuje.
25. Súd napokon skúmal, či by nebolo možné návrhu vyhovieť aspoň čiastočne, a to vo vzťahu k niektorému z navrhovaných zálohov. Záložný veriteľ sa podľa § 151j ods. 4 Občianskeho zákonníka môže uspokojiť z ktoréhokoľvek zálohu, ktorý postačuje na uspokojenie pohľadávky. Výber zálohu primeraného zabezpečovanej pohľadávke preto predpokladá znalosť hodnoty jednotlivých zálohov, ktorú žalobca neosvedčil ani pri pozemku parc. č. K. XXXX/XXX o výmere 14 m2 zapísanom na LV č. XXXX, ani pri spoluvlastníckom podiele 1/288 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX. Žalobca netvrdil, že by niektorý z týchto zálohov samostatne postačoval na zabezpečenie jeho pohľadávky, ani nenavrhol zriadenie záložného práva len k niektorému z nich. Vyhovenie návrhu v menšom rozsahu by tak vyžadovalo, aby súd na základe vlastného odhadu hodnoty nahradil osvedčenie, ktorého bremeno nesie žalobca (§ 326 ods. 1 a 2 CSP). Vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu 1/288 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX súd navyše uvádza, že vzhľadom na jeho veľkosť a povahu nebolo osvedčené, že by bol vôbec spôsobilý prispieť k uspokojeniu pohľadávky žalobcu.
26. Súd tak dospel k záveru, že žalobca síce osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky a obavu, že exekúcia bude ohrozená, neosvedčil však primeranosť navrhovaného zásahu do vlastníckeho práva žalovaného. Keďže predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musia byť splnené kumulatívne, súd návrh podľa § 328 ods. 1 v spojení s § 344 CSP zamietol, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
27. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
28. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“), platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného rozsudku.
31. Podľa § 10 ods. 2 zákona o upomínacom konaní, márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní podľa odseku 1 sa platobný rozkaz zrušuje a konanie sa zastavuje. V takom prípade platí, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a o náhrade trov sa nerozhoduje.
32. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitné ustanovenie o náhrade trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. O týchto trovách sa spravidla rozhoduje až v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie vo veci samej. Tento postup však predpokladá, že o trovách konania o zabezpečovacom opatrení bude môcť rozhodnúť súd, ktorý rozhoduje vo veci samej. V posudzovanej veci sa konanie vo veci samej vedie na Okresnom súde Banská Bystrica v upomínacom konaní pod sp. zn. 18Up/1489/2026. Ak proti platobnému rozkazu nebude podaný odpor, nadobudne platobný rozkaz
účinky právoplatného rozsudku a konanie vo veci samej sa skončí bez toho, aby súd rozhodujúci v upomínacom konaní mohol rozhodnúť o trovách tohto konania, ktoré sa vedie na inom súde. Rovnako by o nich nebolo rozhodnuté, ak by sa upomínacie konanie zastavilo pre nedoručenie platobného rozkazu a nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní, keďže zákon v takom prípade rozhodovanie o trovách vylučuje. Krajský súd v Bratislave v obdobnej situácii uviedol, že ak sa konanie vo veci samej vedie na inom súde, o trovách konania o zabezpečovacom opatrení nemožno rozhodnúť v rámci konania vo veci samej, pretože súd v ňom konajúci o týchto trovách rozhodnúť nemôže (uznesenie sp. zn. 7Co/66/2026 z 20. 5. 2026, bod 27). Uznesenie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je preto vo vzťahu k trovám tohto konania rozhodnutím, ktorým sa konanie končí v zmysle § 262 ods. 1 CSP, a súd o nich rozhodol v tomto uznesení.
33. O nároku na náhradu trov konania o zabezpečovacom opatrení rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca v konaní úspešný nebol, a preto mu nárok na náhradu trov konania nevznikol. Žalovaný bol v konaní úspešný, súd však o návrhu rozhodol bez výsluchu a vyjadrenia strán (§ 329 ods. 1 CSP) a žalovanému v tomto konaní nevznikli žiadne výdavky, ktoré by bolo možné považovať za trovy konania v zmysle § 251 CSP. Súd preto rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d), m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).