Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Pc-8-2018.pdf
PDF · 104.6 KB
Case nature
Area
Subarea
7Pc/8/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v právnej veci navrhovateľky: W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, D., štátny občan SR, proti odporcovi: O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, D., štátny občan SR, v zastúpení: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548, o určenie výživného na rozvedenú manželku, takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným na súd dňa 27.04.2018 sa navrhovateľka domáhala určenia výživného na rozvedenú manželku vo výške 600,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom podania návrhu, po dobu trvania 7 rokov s tým, že zaostalé výživné je povinný odporca zaplatiť do pätnástich dní od jeho právoplatnosti a trov konania.
2. Súčasne s návrhom na určenie výživného na rozvedenú manželku sa navrhovateľka domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke výživné v nevyhnutnej miere vo výške 600 Eur mesačne. Uznesením č. k. 7 Pc 8/2018-17 zo dňa 23.05.2018, právoplatným 13.06.2018 súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 26.04.2018 odmietol.
3. Návrh odôvodnila skutočnosťou, že jej manželstvo s odporcom bolo rozvedené 01.03.2018 rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 16Pc 3/2016-104, právoplatným 04.04.2018. Už v čase konania o rozvode manželstva žiadala o určenie výživného na manželku a o vydanie neodkladného opatrenia na platenie výživného. V konaní vo veci samej strany sporu uzavreli súdny zmier s tým, že od podania návrhu ( marec 2017 ) až do rozvodu manželstva bude odporca prispievať sumou 250,- Eur mesačne, pričom došlo k zápočtu so sumami vyplatenými na základe neodkladného opatrenia. Od času rozhodovania súdu o určení výživného na manželku sa príjmy ani výdavky navrhovateľky nezmenili. Je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 80 % a jej mesačný príjem je invalidný dôchodok vo výške 386,- Eur. Žije sama a príležitostne je u nej aj jej ťažko postihnutá plnoletá dcéra. Navrhovateľka je úplne vylúčená z pracovného procesu. Odporca pracuje ako obchodný riaditeľ a jeho mesačný čistý príjem činí 2.000,- Eur. Odporca býva u svojej terajšej partnerky v Trnave, pričom sa odsťahoval zo spoločného rodinného domu po veľkých nezhodách a fyzických útokoch na jej osobu. Navrhovateľka je dialyzovaný pacient, trpí hypertenziou a panickými poruchami. Je odkázaná na užívanie veľkého množstva liekov vo výške 150,- Eur mesačne. Trikrát týždenne dochádza do dialyzačného centra a musí dodržiavať špeciálnu diétu. Náklady na motorové vozidlo sú približne 150,- Eur mesačne. Ďalšie pravidelné poplatky sú mesačne : mobil - 35 Eur, satelit 15,5 Eur, elektrika 68 Eur, plyn 120,-Eur,
strava 250 Eur, hygiena 40 Eur, ošatenie 30 Eur. Invalidný dôchodok navrhovateľke nepostačuje ani na nevyhnutné mesačné výdavky a nezostáva jej žiadna suma na stravovanie a bežné služby. Každý mesiac je v deficite 400 Eur. Odporca platí 517 Eur mesačné splátky za úver na dom. V úvere vystupuje navrhovateľka ako ručiteľ. Odporca ako obchodný riaditeľ využíva firemný mobil, služobné vozidlo a pohonné hmoty. Jemu ostáva bez ďalšieho k dispozícii na bežný život 1.450 Eur. Býva v byte terajšej partnerky. Odporca ešte vlastne dvojizbový byt Žiline, v ktorom žije jeho stará mama, ktorú finančne podporuje. Spolu s odporcom vlastnia 6 izbový rodinný dom, v ktorom býva navrhovateľka sama. Rozhodli sa dom predať vzhľadom na úmrtie jej syna z prvého manželstva, je jeho rozloha a súvisiace náklady skutočne predražené. S odporcom sa dohodli, že po jeho predaji si nájdu iné alternatívne bývanie výhodnejšie po ekonomickej stránke. Odporca sa o okolie domu nestará a nehnuteľnosť klesá na cene.
4. Na dôkaz svojich tvrdení navrhovateľka súdu predložila: potvrdenie Sociálnej poisťovne ústredie o výške invalidného dôchodku z 12.03.2018, lekárske správy z 21.07.2016, 26.07.2016, 06.09.2016, prehlásenie navrhovateľky z 26.04.2018.
5. Odporca sa k návrhu na určenie výživného na rozvedenú manželku vyjadril v tom smere, že návrh navrhovateľky považuje v plnej miere za nedôvodný a navrhuje, aby súd návrh zamietol v plnom rozsahu s poukazom na ďalej uvedené dôvody. Odporca navrhovateľku podporoval a neprestajne finančne podporuje po celý čas od právoplatnosti rozvodu v rámci svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Navrhovateľka zamlčala súdu viaceré skutočnosti hodné osobitného zreteľa v prospech odporcu; navrhovateľka má sama možnosť výrazne vo svoj prospech ovplyvniť svoju finančnú situáciu. Je pravdou, že súd právoplatne rozviedol manželstvo účastníkov konania. Odporca nespochybňuje, že navrhovateľka má zdravotné problémy, vždy jej pomáhal a aj v súčasnosti pomáha berúc do úvahy aj jej zdravotné problémy. Odporca popiera, že by fyzicky útočil na navrhovateľkou. Naopak, navrhovateľka nezvládla rozvod, čo sa prejavilo v množstve slovných útokov a vyhrážok na adresu odporcu a jeho súčasnej partnerky, o ktorých môže odporca predložiť súdu množstvo dôkazov. Navrhovateľka prenasleduje odporcu a jeho partnerku, vyjadruje sa o nej veľmi vulgárne a prejavuje sa veľmi agresívne. Navrhovateľka v súčasnosti v plnej miere a výlučne využíva nehnuteľnosti a to rodinný dom v P. spolu s pozemkami, zapísané na LV č. XXX, vedeného Okresným úradom D., katastrálny odborom pre katastrálne územie X., obec P., okres D., nakoľko odporca sa už v čase pred rozvodom zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Predmetné nehnuteľnosti sú v spoločnom podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania, v podiele každý o veľkosti 1/2 vzhľadom k celku. Odporca sa o nehnuteľnosti stará v rozsahu, v ktorom mu to navrhovateľka umožňuje. Navrhovateľka odopiera odporcovi vstup do domu, odporca sa do domu nemá ako dostať a navrhovateľka si vyslovene neželá, aby sa odporca v dome zdržiaval. Odporca sa tak stará aspoň o záhradu, ktorá udržiava v rozsahu 1-2 krát za mesiac. Odporca v plnej miere znáša náklady týkajúce sa splátok hypotekárneho úveru nehnuteľnostiam vo výške 459,29 Eur mesačne. Výška čerpaného hypotekárneho úveru bola vo výške 97.000 Eur. Regresný nárok odporcu voči navrhovateľke z titulu úhrad zo spoločného hypotekárneho úveru, keďže navrhovateľka je spoludlžníkom a nie ručiteľom a ktorý odporca doposiaľ od navrhovateľky nežiada je tak vo výške 229,64 Eur mesačne. Taktiež odporca nežiadal od navrhovateľky žiadne peňažné plnenie za to, že výlučne užíva spoločnú nehnuteľnosť. Podľa odhadu realitnej kancelárie cena nájmu v obdobnej nehnuteľnosti v predmetnej lokalite sa pohybuje v rozpätí od 800 do 1.000 Eur mesačne. Mesačný nárok voči navrhovateľke z titulu užívania nehnuteľnosti ako celku by sa pohyboval na úrovni 400 až 500 Eur. Odporca prejavil záujem o predaj nehnuteľnosti, nakoľko očakával, že navrhovateľka bude schopná z výťažku kúpnej ceny nadobudnúť inú nehnuteľnosť a časť výťažku si ponechať ako finančnú rezervu pre potreby krytia nákladov spojených s liečbou. Cena nehnuteľnosti sa môže pohybovať na úrovni 240.000,- Eur až 280.000,-Eur. Navrhovateľka však nemá záujem nehnuteľnosť predať, dôkazom je správa z 30. mája 2019. Navrhovateľka má ako jediná prístup do trezora banke, v ktorom má odložené klenoty v hodnote približne 20.000,- Eur, ku ktorým odporca nemá prístup. Navrhovateľka má vo svojej dispozícii aj zbierku hodiniek odporcu v celkovej hodnote približne 15.000,- Eur, ku ktorým odporca nemá prístup. Odporca potvrdil že jeho čistý príjem sa pohybuje na úrovni 2.000 Eur netto mesačne. Jeho priemerné mesačné pravidelné náklady sú vo výške 1.443,90 Eur - z toho poistenie za rodinný dom spoluvlastníctve s navrhovateľkou -220 Eur ročne, poistenie domácnosti 86,33, poplatok za odvoz smetí 61,77 Eur, daň z nehnuteľností 17,59 Eur, nastavenie kotla -35 Eur, oprava kotla 115 Eur, nájomné v terajšom bývaní 200 Eur, splátka hypotekárneho úveru 459,29 Eur, strava kozmetika pracie prostriedky 400 Eur, finančná podpora starej matky 50 Eur, ošatenie 100 Eur, sporenie 50 Eur, náklady na súkromné vozidlo 100 Eur, lieky 40 Eur. Odporca pomáha navrhovateľke s úhradou
nákladov spojených výlučne s jej bývaním minimálne vo výške 503,90 Eur a nežiada od navrhovateľky žiadne protiplnenie za výlučné užívanie nehnuteľnosti. Túto pomoc odporca považuje za dostačujúcu, rozumne zohľadňujúc možnosti a schopnosti odporcu a jeho majetkové pomery. Je zrejmé, že odporca sa aj po rozvode významne podieľa na životnej úrovni svojej bývalej manželky. Je potrebné zohľadniť tiež oprávnené výdavky odporcu na život, ktorý po odsťahovaní sa zo spoločnej nehnuteľnosti musel si nájsť nové bývanie. Od odporcu nemožno spravodlivo požadovať, aby prispieval navrhovateľke v ešte väčšom rozsahu. Nakoľko by sa to priečilo a bolo v rozpore s pravidlami primeranosti. Odporca navrhuje, aby súd návrh zamietol.
6. Na dôkaz svojich tvrdení odporca súdu predložil: detail platby z 04.02.2019, 14.01.2019 výpis z LV č. XXX z 17.06.2019, e-mailovú komunikáciu, výpisy z účtu O za obdobie od 01.01.2019-31.05.2019, potvrdenie o zaplatení z 23.01.2019, oznámenie KOOPERATIVA poisťovne, a. s. z 27.12.2017, avízo na úhradu z 08.11.2018, predpis na úhradu poistného.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Navrhovateľka trvala na návrhu s tým, že žiadala, aby súd určil odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu vo výške 500 Eur mesačne. Jej príjmom je len invalidný dôchodok vo výške 417 Eur plus 11,71 Eur na diétu a 35,1 Eur príspevok na benzín mesačne. Taktiež má osobnú asistenciu v rozsahu 124 hodín mesačne, ktorá sa jej bude zvyšovať čo do hodín asistencie. Tri krát do týždňa chodí na dialýzu a vzhľadom na to, že podľa lekára je ohrozený pacient, doporučuje, aby dochádzala autom. Býva v 6 izbovom rodinnom dome, ktorý majú s odporcom v podielovom spoluvlastníctve. Platím všetky poplatky, menila kotol. Odporca platí z výdavkov na dom odpad a daň z nehnuteľnosti. Má vysoké náklady na lieky a nemá financie na zubára, ani na očné. Taktiež platila za opravu brány 250 Eur. Každý mesiac si musí požičiavať peniaze. Okrem uvedeného rodinného domu vlastní so sestrou chalupu v obci Rozbehy, je to vlastne len pozemok, ktorý je nepredajný lebo je úzky a dlhý a nejaké urbáre v Rozbehoch. má vedomosť o tom, že odporca predal byt X. za cca 90.000,- Eur. V rámci dokazovania navrhovateľka predložila čestné prehlásenie z 14.07.2020 v ktorom uviedla, že je nemajetná a zlato zakúpené počas trvania manželstva v hodnote asi 17.000 Eur ešte počas trvania manželstva predali. Od roku 2006 je invalidná dôchodkyňa s ťažkým zdravotným postihnutím.
Odporca s návrhom nesúhlasil, žiada ho zamietnuť. Pokiaľ ide o rodinný dom, v ktorom býva navrhovateľka, tento je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov každého v 1/2, pričom tento sa mal v zime predať, avšak navrhovateľka od predaja odstúpila, napriek tomu, že za utŕžené peniaze si mohla kúpiť byt v J. a ešte by jej ostali nejaké voľné financie. Svojim postojom znemožňovala ohliadky nehnuteľnosti a súčinnosť s realitnou kanceláriou. Podľa toho čo uvádza, žije v deficite, pričom neuvádza zdroje, ktoré teda určite musí mať. Bývanie v rodinnom dome je pre jednu osobu vysoký nadštandard a treba prihliadnuť na to, že úver za tento dom spláca výlučne odporca. Ďalej uhrádza poistenie tejto nehnuteľnosti a vodu. Od kedy sa odporca odsťahoval a žije s novou partnerkou, navrhovateľka s ním komunikuje len vulgárne a preto by bolo priznanie príspevku na výživu v rozpore s dobrými mravmi. Požadované výživné je abnormálne vysoké. K čestnému prehláseniu predloženému navrhovateľkou odporca uviedol, že nie je pravda, že by boli predmetné šperky počas manželstva predané z dôvodu jeho nezamestnanosti, nakoľko bol naposledy nezamestnaný v roku 2008 a šperky sa kúpili v roku 2009. Do jeho odchodu zo spoločnej domácnosti neboli predané, preto si myslí, že sú v bezpečnostnej schránke, do ktorej mal prístup od roku 2009 do roku 2019. Pokiaľ ide o predaj jeho bytu v X., tento bol predaný za 45.000 Eur, nakoľko išlo o byt z roku 1956 v pôvodnom stave. Z tej sumy sa bude deliť s bratom a druhou dcérou starej mamy, ktorá žije v zahraničí. Navrhovateľka nepreukázala, že došlo k predaju šperkov v danej hodnote. Žiada návrh zamietnuť s prihliadnutím na plnenia, ktoré odporca poskytuje od právoplatnosti rozvodu a v prípade, že by súd čo i len z časti vyhovel návrhu, tak si odporca započítava polovicu splátok úveru od právoplatnosti rozvodu do 5/2021 za 37 mesiacov vo výške prislúchajúcej na navrhovateľku vo výške 8.496,86 Eur a ostatné platby vo výške 1.863,- Eur, spolu 10.360,- Eur.
V rámci dokazovania odporca navrhol vykonať lustráciu na účtoch v bankách navrhovateľky a predložil ďalšie dôkazy: potvrdenie pre zamestnanca z 26.04.2020 a mzdový list odporcu za rok 2019 a od 1-5/2020 na preukázanie príjmu, e-mailovú komunikáciu účastníkov týkajúcu sa predaja domu z 12/2019 a z roku 2020, ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2019, Výpis LV č. XXX, k. ú. O., komunikácia
navrhovateľky formou sms voči odporcovi jeho družke a jej rodičom od 26.07.2018, výpis LV č. XXX, k. ú. O., orná pôda.
8. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi uvedenými v bodoch 4. a 6. ako aj ostatnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 01.032018 č. k. 16Pc 3/2016-104, právoplatným 04.04.2018. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že do právoplatnosti rozvodu manželstva prispieval odporca na vtedy ešte manželku sumou 250 Eur mesačne na základe uzavretého zmieru - uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 21 Pc 5/2017-270 zo dňa 24.04.2018, právoplatný 28.05.2018. Ďalej neboli medzi stranami sporné príjmy a výdavky deklarované navrhovateľkou a odporcom ( u navrhovateľky o invalidný dôchodok vo výške cca 400,- Eur , ju odporcu príjem z pracovného pomeru vo výške cca 2.500 Eur).
10. Z lustrácie v bankách súd zistil, že navrhovateľka má vedené účty vo Všeobecnej úverovej banke a to flexi účet so zostatkom k 22.07.2020 vo výške 4.597,22 Eur, sporiaci účet so zostatkom 172,79 Eur. Na meno navrhovateľky je vedená bezpečnostná schránka č. 446 s veľkosťou 13.000 cm3, poistná suma 35.000 Eur, prenájom schránky je uhrádzaný inkasom z účtu. Odporca nie je uvedený ako osoba majúca oprávnenie na vstup do schránky.
11. Podľa § 72 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR) rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
12. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
13. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia prvá veta príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.
14. Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné na maloleté dieťa.
16. Zánikom manželstva zanikajú osobné a osobnomajetkové práva a povinnosti medzi bývalými manželmi s výnimkou uvedenou v § 72 Zákona o rodine, keď pri splnení zákonných predpokladov sa môže solidarita plynúca z manželského zväzku preniesť v obmedzenej miere do času po zániku manželstva v podobe príspevku na výživu rozvedeného manžela. V tomto prípade však ide len o zabezpečenie primeranej výživy pre toho z manželov, ktorý nie schopný sám sa živiť a nie o zabezpečenie rovnakej životnej úrovne rozvedených manželov tak, ako to bolo počas trvania manželstva. Primeranosť je daná účelom, ktorému má príspevok na rozvedeného manžela slúžiť a tým je pokrytie časti niektorých opodstatnených výdavkov rozvedeného manžela a jeho domácnosti. Súd tu posudzuje subjektívne a objektívne schopnosti a možnosti rozvedeného manžela a tiež aké má majetkové pomery. Súd tiež prihliada na množstvo a druh jeho majetku a tiež k účelu, na ktorý je určený. Povinným je bývalý manžel, tento príspevok však nemá mať charakter sankčného výživného, preto je irelevantné, z akých dôvodov došlo k rozvratu manželstva. Miera nároku na príspevok je daná primeranosťou nie nutnosťou výživy. V rámci úvah o tom, či a do akej miery je nutná výživa rozvedeného manžela zaistená z jeho vlastného majetku musí súd prihliadnuť k celkovým pomerom rozvedeného manželstva manžela, druhu majetku, účelu, ktorému slúži a k ďalším rozhodujúcim skutočnostiam. Životná úroveň bývalých manželov po rozvode sa neskúma ani neporovnáva. Trvanie vyživovacej povinnosti prispievať bývalému manželovi na výživu je časovo obmedzené na dobu najdlhšie piatich
rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva s tým, že na návrh oprávneného je možné túto dobu po uplynutí predĺžiť v ďalšom súdnom konaní. Je potrebné dôsledne zisťovať, či priznanie výživného nie je v rozpore s dobrými mravmi. Primeraná výživa znamená užší rozsah výživného, ako je to v ich vzájomnej vyživovacej povinnosti počas manželstva. Zákonnou podmienkou priznania príspevku na výživu rozvedeného manželstva je neschopnosť sám sa živiť.
17. V tomto konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že na strane navrhovateľky je subjektívna nemožnosť sama sa živiť v dôsledku jej zdravotného stavu. Nebolo tiež sporné, že navrhovateľka výlučne užíva nehnuteľnosti, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a odopiera odporcovi vstup do spoločného domu. Schopnosť sám sa živiť určujú nielen subjektívne skutočnosti ako v prípade navrhovateľky zlý zdravotný stav ale určujú ju aj majetkové pomery. V tomto smere je nepochybné, že strany sporu majú porovnateľné majetkové pomery pokiaľ ide o vlastníctvo nehnuteľností, keď majú v podielovom spoluvlastníctve 6 izbový rodinný dom v P., ktorý výlučne užíva navrhovateľka a ďalej majú obaja aj nehnuteľný majetok vo výlučnom vlastníctve. Navrhovateľka vlastní spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 k celku na nehnuteľnostiach vedených na listoch vlastníctva č. XXX, k. ú. O., parc. č. XX/X o výmere XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcela číslo XX/X o výmere XX m2 zastavaná plocha a nádvorie - rodinný dom postavený na parcele číslo XX/X a na liste vlastníctva číslo XXX parcela číslo XXXX o výmere XXXX m2 orná pôda. Odporca vlastnil nehnuteľnosť dvojizbový byt X., ktorý v priebehu konania odpredal za kúpnu cenu 45.000 Eur (zmluva o prevode vlastníctva bytu z 15.02.2021). V konaní nebolo sporné tvrdenie odporcu, že za manželstva mali bezpečnostnú schránku, do ktorej už odporca nemá prístup. Existenciu klenotov navrhovateľka nepoprela, tvrdila, že tieto boli odpredané za manželstva, túto skutočnosť odporca sporoval, pričom navrhovateľka tvrdený predaj šperkov v konaní nepreukázala. Súd teda vychádzal zo skutočnosti, že šperky sú v dispozícii navrhovateľky, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že navrhovateľka aj v súčasnosti disponuje bezpečnostnou schránkou v banke.
18. Z listinných dôkazov predložených odporcom mal súd preukázané, že sa dobrovoľne od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode podieľal na nákladoch za spoločný rodinný dom účastníkov ( náklady na vodu, daň z nehnuteľnosti, poistky ) t. j. spolu 280-300 Eur mesačne. Odporca ďalej výlučne sám uhrádza spoločný úver viažuci sa k predmetnému rodinnému domu a to vo výške 459,29 Eur mesačne.
19. Napriek tomu, že navrhovateľka deklaruje, že jej vzniká každý mesiac dlh, ktorým si pokrýva nedostatok príjmov na svoje potreby, disponuje peňažnými prostriedkami na účtoch v bankách, ako aj bezpečnostnú schránku s poistnou sumou na 35.000 Eur, za ktorú hradí prenájom.
20. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v tomto prípade odporca ako rozvedený manžel dobrovoľne prispieva na potreby navrhovateľky ako bývalej manželky v rozsahu jej potrieb bývania, keď jej umožňuje výlučne užívať spoločný rodinný dom, pričom čiastočne prispieva na úhradu nákladov na tento dom v deklarovanom rozsahu ( voda, odpad, daň, poistenie ) s tým, že zároveň uhrádza výlučne sám úverové splátky hypotekárneho úveru viažuceho sa k tomuto rodinnému domu, čím prispieva na zachovanie aj majetku navrhovateľky, ktorá je spoluvlastníčkou predmetného rodinného domu v podiele 1/2 k celku. Súd má za to, že vzhľadom na charakter príspevku na výživu rozvedeného manželstva si týmto plní svoju povinnosť na základe dobrovoľnosti, pričom rozsah tohto príspevku zodpovedá jeho schopnostiam možnostiam a majetkovým pomerom. Súd má za to, že aj odporca musí mať k dispozícii finančné prostriedky na reprodukciu vlastnej pracovnej sily, zabezpečenie si bývania a ostatných nevyhnutných potrieb. Súd pri rozhodovaní zohľadnil aj skutočnosť, že navrhovateľka neumožňuje odporcovi prístup do spoločného rodinného domu ako aj jej spôsob komunikácie vo vzťahu k odporcovi a k jeho terajšej partnerke, keď stanovenie väčšieho rozsahu príspevku, než, ktorý odporca poskytuje dobrovoľne by sa javilo ako rozporné s dobrými mravmi. Súd je toho názoru, že pokiaľ sa navrhovateľka domáha príspevku na svoju výživu v takom rozsahu, je žiadúce, aby medzi bývalými manželmi existovali korektné vzťahy premietnuté aj do vzájomnej komunikácie a nie len jednostranné požiadavky zo strany oprávnenej na povinného.
21. Súd preto z uvedených dôvodov návrh navrhovateľky na určenie príspevku na rozvedenú manželku zamietol.
22. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 53 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.