Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4S-40-2026.pdf
PDF · 81.6 KB
Case nature
Subarea
4S/40/2026
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B., r.č. XXXXXX/XXXX, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XX, 040 17 Košice, proti žalovanej: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova č. 2, 812 85 Bratislava, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie upovedomenia žalovanej č. VI/2 Gd 275/26/1000-7 zo dňa 05.08.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Správnu žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Dňa 17.08.2026 bola na Správny súd v Košiciach (ďalej ako „správny súd“) doručená správna žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia upovedomenia žalovanej (o spôsobe vybavenia ďalšieho opakovaného podnetu) č. VI/2 Gd 275/26/1000-7 zo dňa 05.08.2026 (ďalej ako „upovedomenie“) a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Z obsahu upovedomenia je zrejmé, že prokurátorka žalovanej sa v ňom stotožnila s postupom Okresnej prokuratúry Košice II pri vybavovaní pôvodného podnetu žalobcu a postupom Krajskej prokuratúry Košice pri vybavovaní opakovaného podnetu žalobcu, v súvislosti so žalobcom namietanou nečinnosťou Okresného úradu Košice, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej ako „správna vec žalobcu“). Prokurátorka žalovanej v upovedomení konštatovala, že postup oboch prokuratúr bol v súlade s platnou právnou úpravou a preto ďalší opakovaný podnet žalobcu zo dňa 22.06.2026 spolu s jeho doplnením zo dňa 02.07.2026 vyhodnotila ako nedôvodný a postupom podľa ust. 36a ods. 3 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších prepisov (ďalej ako „zákon o prokuratúre“) ho odložila.
2.V správnej žalobe žalobca vytkol žalovanej nesplnenie povinnosti konať vo verejnom záujme, nepreskúmateľnosť upovedomenia, prieťahy v konaní, nesprávne vyhodnotenie jeho podnetu ako nedôvodného, porušenie čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej ako „ústava“), porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, porušenie čl. 5 písm. e/ Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, porušenie čl. 2 ods. 2 ústavy a porušenie princípu nestrannosti a zákazu diskriminácie.
3.Podľa ust. § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
4.Podľa ust. § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
5.Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a/ a c/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
6.Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
7.Podľa ust. § 4 ods. 1, písm. e/ zákona o prokuratúre, pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
8.Podľa ust. § 21 ods. 1 zákona o prokuratúre, prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy a) preskúmavaním zákonnosti správnych aktov orgánov verejnej správy, a to: 1. rozhodnutí orgánov verejnej správy, 2. opatrení orgánov verejnej správy, 3. opatrení orgánov verejnej správy so všeobecnými účinkami, 4. uznesení orgánov územnej samosprávy, 5. všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy, b) preskúmavaním postupu orgánov verejnej správy, c) vykonávaním previerok zachovávania zákonnosti, d) uplatňovaním poradného hlasu na zasadnutiach orgánov verejnej správy.
9.Podľa ust. § 55 ods. 3 SSP každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.
10.Podľa ust. § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
11.Podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
12.Zo znenia citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že v správnom súdnictve môžu súdy poskytovať len ochranu proti aktom orgánov verejnej správy alebo aktom vydaným v oblasti verejnej správy. Z uvedenej definície možno odvodiť základné vymedzenie toho, čo správne súdy nepreskúmavajú, a to sú právne a iné akty či úkony subjektov, ktoré nie sú orgánmi verejnej správy, resp. tie právne akty orgánov verejnej správy, ktoré nie sú výsledkom výkonu verejnej správy a v ktorých teda absentuje vrchnostenský vzťah medzi orgánom verejnej správy a adresátom daného aktu. Práve z uvedenej axiómy pritom možno odvodiť nedostatok právomoci správnych súdov preskúmavať napr. rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní a tiež konanie prokuratúry pri výkone netrestného dozoru podľa ust. § 20 a nasl. zákona o prokuratúre, verejného ochrancu práv, Ústavného súdu SR, Národnej rady SR atď. (FEČÍK, Marián. § 7 [Negatívne vymedzenie právomoci správnych súdov]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 120.).
13.Pojem orgánu verejnej správy je vymedzený v ust. § 4 SSP tak, že ide o orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy, právnické osoby a fyzické osoby, štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Z obsahu správnej žaloby, ako aj z jej formálneho konečného návrhu vyplýva, že žalobca od správneho súdu žiada, aby preskúmal upovedomenie, ktorým prokurátorka žalovanej (Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky) vyhodnotila jeho ďalší opakovaný podnet ako nedôvodný.
14.Generálna prokuratúra ani jej prokurátorka celkom zjavne nie sú orgánmi územnej samosprávy v zmysle ust. § 4 písm. b) SSP (čl. 64 a nasl. ústavy), ani orgánmi záujmovej samosprávy v zmysle ust. § 4 písm. c) SSP. Judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „ústavný súd“) už v súvislosti s postavením Generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej ako „generálny prokurátor“) vyslovila, že generálny prokurátor nie je orgánom štátnej správy (viď. nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 17/96). Tento záver platí pre celú prokuratúru, ktorá nemá postavenie orgánu štátnej
správy, ani orgánu nadriadeného orgánom štátnej správy (viď cit. nález ústavného súdu, ale aj jeho nález sp. zn. PL. ÚS 25/2020). Ústava totiž v čl. 149 až 151 priznáva prokuratúre postavenie samostatného ústavného orgánu. Prokuratúru však nemožno označiť ani za právnickú osobu ani za orgán, ktoré by rozhodovali v oblasti verejnej správy. Naopak, z citovanej judikatúry jasne vyplýva, že prokuratúra stojí mimo systému orgánov verejnej správy, nie je im nadriadená, nemôže im dávať pokyny alebo príkazy. Pokiaľ by prokuratúra mala vykonávať verejnú správu, viedlo by to k nelogickému záveru, že by pritom vykonávala dozor sama nad sebou. Prokuratúru tak nemožno podradiť pod žiadne z ustanovení § 4 SSP, ktorý vymedzuje orgány verejnej správy, ktorých akty môžu preskúmavať súdy v správnom súdnictve (viď uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 18SKomp/8/2022 zo dňa 25.01.2023).
15.Takúto preskúmateľnosť nemožno vyvodiť ani z čl. 46 ods. 2 ústavy, pretože aj ten výslovne zaručuje len právo na prieskum aktov orgánov verejnej správy, nie na prieskum aktov iných orgánov verejnej moci. Ustanovenie čl. 46 ods. 2 ústavy tak v žiadnom prípade nezaručuje úplne všeobecný prístup k súdu v akejkoľvek veci. Naopak, toto ustanovenie dovoľuje zákonodarcovi, aby v určitých prípadoch určil na uplatnenie tohto práva právomoc iného orgánu. Základným predpokladom citovaného ustanovenia však je, aby išlo o uplatnenie „svojho práva“, teda aby išlo o uplatnenie takého práva, ktoré právny poriadok určitej osobe dáva.
16.Žalobcova predstava, že má právo na preskúmanie upovedomenia, ktorým žalovaná reagovala na jeho ďalší (opakovaný) podnet, tak nezodpovedá ústave ani zákonu. „Prokuratúra pri vykonávaní dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy a v danom prípade aj pri vybavovaní podnetu nevystupuje v postavení orgánu verejnej správy, pretože nemá oprávnenie rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy v zmysle § 244 ods. 2 O.s.p.“ (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.03.2010, sp. zn. 3Sžnč 1/2010). Aj podľa iného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 10Sžo/120/2015 zo dňa 28.09.2016) ...„Preto prokuratúra pri vybavovaní podnetov nevystupuje v postavení orgánu verejnej správy, ale v postavení orgánu ochrany práva, ktoré jej priznáva Čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 a § 3 zákona č. 153/2001 Z. z. Pri skúmaní podmienok konania i najvyšší súd zistil neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, nedostatok právomoci v zmysle § 7 ods. 2 O.s.p. Prokurátor pri vybavovaní podnetov podľa zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre nemá postavenie orgánu verejnej správy, preto nie je možné jeho postup preskúmavať v správnom súdnictve."
17.Medzi procesné podmienky konania pred správnym súdom zaraďujeme aj jeho právomoc, pričom táto patrí medzi tzv. neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
18.Správny súd dospel k záveru, že upovedomenie, ktoré žalobca napadol správnou žalobou nie je výsledkom rozhodovacieho procesu vo verejnej správe a z tohto dôvodu nepodlieha správnemu súdnemu prieskumu vymedzeného ust. § 6 ods. 1 SSP. Upovedomenie má charakter informačného výstupu o tom, či príslušný prokurátor uplatní svoje dozorové oprávnenie, resp. ako ďalej naloží s podnetom, ktorý sa však sám osebe nemohol nijako dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach a právom chránených záujmov. V podobnej veci sa už Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 161/2021 zo dňa 20.04.2021 keď vyslovil, že podávateľ podnetu má nárok na vybavenie podnetu, resp. opakovaného podnetu nadriadeným prokurátorom, nie však na to, aby prokurátor vydal ním navrhované opatrenie.
19.Z uvedených skutočností vyplýva, že upovedomenie je právnym aktom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorá nemá postavenie orgánu verejnej správy. Z uvedeného dôvodu bolo preto podľa ust. § 98 ods. 1, písm. g/ SSP nevyhnutné správnu žalobu ako neprípustnú odmietnuť.
20.O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 170 písm. a) SSP tak, že túto náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, keďže správna žaloba bola odmietnutá.
21.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (ust. § 443 ods. 1 v spojení s ust. § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa ust. § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 Správneho súdneho poriadku).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.