Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/27/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Matúša Tarcalu, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.09.2026, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 07.05.2026, sp. zn. , takto

r o z h o d o l :

Podľa , zrušuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa

Obžalovaný

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XX/XX, XXX XX F. G., t.č. vo väzbe v ÚVV Prešov,

je vinný, že

dňa 21.09.2025 v čase okolo 21:00 hod. v rómskej osade D. E. v obci F. G., H. C. v murovanom príbytku so súpisným číslom XX/XX u seba doma so zapaľovačom úmyselne podpálil sedačku, na ktorej bola deka a tá sedačka začala horieť, kde oheň vytvoril dieru do sedačky s priemerom 0,25 m a toto videl syn obžalovaného H. B., v tom čase hrajúci sa pred domom, ktorý uvidel oheň, rýchlo zareagoval tak, že utekal po svoju sestru, ktorá býva oproti v dome, tá prišla a s pohárom vody uhasila oheň, pričom obžalovaný sa z toho smial a uviedol, že podpáli dom znovu, keď pôjdu preč a toto povedal aj svojej manželke I. B., ktorá prišla po tomto domov a ktorá uviedla že už v minulosti sa obžalovaný niekoľkokrát vyhrážal, že podpáli dom, čo aj raz naplnil a podpálil posteľ aj skriňu s vecami a tentokrát to urobil opäť, pričom teraz v miestnosti spali 3 maloleté deti a to J. B. – 13 ročná, K. B. – 5 ročná a L. B. – 4 ročná, čím týmto konaním chcel založiť požiar a vydať tým ľudí, a to obyvateľov svojho obydlia ako aj minimálne štyroch okolitých obydlí, ktoré sú buď spojené s jeho obydlím, resp. ktoré sú v bezprostrednej blízkosti jeho obydlia, do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví v počte najmenej 39 osôb, z toho priamo 3 maloleté deti spiace v obydlí a 36 osôb, ktoré sa v čase skutku nachádzali doma a spali v blízkych obydliach, hoci k požiaru nakoniec v dôsledku včasného uhasenia ohňa nedošlo,

t e d a

úmyselne sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k vydaniu ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví tým, že chcel spôsobiť požiar, pričom k požiaru nedošlo,

č í m s p á c h a l

zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona.

Za to mu súd ukladá

Podľa § 284 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a/, c/, Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa odvolanie prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad napadnutým rozsudkom zo dňa 07.05.2026, sp. zn. , uznal obžalovaného A. B. vinným zo zločinu všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 21.09.2025 v čase okolo 21:00 hod. v rómskej osade D. E. v obci F. G., okres C. v murovanom príbytku so súpisným číslom XX/XX u seba doma so zapaľovačom úmyselne podpálil sedačku, na ktorej bola deka a tá sedačka začala horieť, kde oheň vytvoril dieru do sedačky s priemerom 0,25 m a toto videl syn obvineného H. B., v tom čase hrajúci sa pred domom, ktorý uvidel oheň, rýchlo zareagoval tak, že utekal po svoju sestru, ktorá býva oproti v dome, tá prišla a s pohárom vody uhasila oheň, pričom obvinený sa z toho smial a uviedol, že podpáli dom znovu keď pôjdu preč a toto povedal aj svojej manželke I. B., ktorá prišla po tomto domov a ktorá uviedla že už v minulosti sa obvinený niekoľkokrát vyhrážal, že podpáli dom, čo aj raz naplnil a podpálil posteľ aj skriňu s vecami a tentokrát to urobil opäť, pričom teraz v miestnosti spali 3 maloleté deti a to J. B. – 13 ročná, K. B. – 5 ročná a L. B. – 4 ročná, čím týmto konaním vydal ľudí, a to obyvateľov obydlia, kde došlo k požiaru, ako aj minimálne štyroch okolitých obydlí, ktoré sú buď spojené s obydlím, resp. ktoré sú v bezprostrednej blízkosti obydlia, kde došlo k požiaru, do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví v počte najmenej 39 osôb, z toho priamo 3 maloleté deti spiace v obydlí a 36 osôb, ktoré sa v čase skutku nachádzali doma a spali v blízkych obydliach.

Obžalovanému za to súd uložil podľa § 284 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov, na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovanému zároveň podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku podali riadne a včas odvolania obžalovaný a prokurátor. Obžalovaný podal odvolanie proti rozsudku v celom jeho rozsahu a prokurátor podal odvolanie len čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného.

Prokurátor v odôvodnení ním podaného odvolania uviedol, že u obžalovaného nezistil splnenie podmienok pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, pretože je potrebné prihliadať na to, či trest naplní svoj účel podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona. Podľa prokurátora nemožno bagatelizovať konanie obžalovaného, ktorý úmyselne podpálil gauč, požiaru sa prizeral, nevykonal ďalšie kroky k jeho zlikvidovaniu, čím naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu všeobecného ohrozenia podľa § 284 Tr. zákona. Obžalovaný síce požil väčšie množstvo alkoholických nápojov, no ich účinok na jeho organizmus mu bol dobre známy, pretože sám priznáva požívanie alkoholických nápojov a vyplýva to

aj zo znaleckého posudku. Požiar spôsobil vo večerných hodinách čakajúc, kedy tam nebude dospelá osoba (manželka), naopak, za prítomnosti spiacich detí za situácie, že jeho obydlie je spojené alebo bezprostredne spojené s priľahlými nehnuteľnosťami, kde tak bolo ohrozeniu vystavených najmenej 39 osôb. Prokurátor konštatoval, že nie je možné takéto konanie zľahčovať s poukazom na to, že pracoval, že mal zdravotné problémy, prekonal operačný zákrok a že jeho konanie bolo determinované osobnostnými limitmi a vnútornými problémami, či nepohodou v domácom prostredí. Najmä s ohľadom na závažnosť spáchaného zločinu, podľa prokurátora, nie sú splnené podmienky pre aplikovanie § 39 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný si bol vedomý svojej závislosti na alkohole a problémov v rodinnom živote, bol mu známy jeho zdravotný stav súvisiaci s príjmom potravy a napriek tomu alkoholické nápoje požíval, tento zdravotný stav mu nebránil vo vykonávaní „príležitostných fušiek“, už pred spáchaním skutku bol otcom maloletých detí a ani tieto okolnosti ho neodradili od spáchania tohto zločinu. Z uvedených dôvodov prokurátor žiadal napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušiť a uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Obžalovaný v ním doručených dôvodoch odvolania (ktoré nazval sťažnosťou) uviedol, že mu bol uložený neprimerane vysoký trest a že súd nezohľadnil rozpory vo výpovediach svedkov ohľadom toho, kde sa mal v čase skutku nachádzať a spôsobu uhasenia sedačky vždy inou osobou a spôsobom. Taktiež úradný záznam hliadky je v rozpore s výpoveďami jeho manželky a detí. Namietal, že súd nevzal do úvahy, že hodinu po skutku mu bolo nameraných 1,27 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu, kde aj znalec potvrdil, že išlo o ťažkú opitosť pri už predtým existujúcom poškodení mozgu a usúdil podstatné zníženie rozpoznávacích a ovládacích schopností v čase skutku, pričom opitosť považuje za rozhodujúcu. Znalec nebol na súd ani predvolaný, aby sa k uvedenému mohol viac vyjadriť. Ďalej konštatoval, že aj keď si neuvedomoval, čo robí, svoje konanie veľmi ľutuje. Trest považuje za prísny aj napriek tomu, že od začiatku s OČTK spolupracoval, priznal sa a neplynula mu žiadna skúšobná doba. Súhlasí s uložením liečenia v akejkoľvek forme, no súčasne žiada o uloženie podmienečného trestu odňatia slobody.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania doručených prostredníctvom obhajcu uviedol, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa dopustil trestného činu všeobecného ohrozenia, pretože jeho konanie nemohlo spôsobiť taký následok, ako predpokladá táto skutková podstata. Nešlo o konanie závažné, ohrozujúce život, zdravie a majetok viacerých osôb. Spôsobil len malý ohník, ktorý nebol spôsobilý na vznik požiaru, pričom nikomu nechcel ublížiť. Nebola preukázaná reálna existencia takéhoto konania a ani prokurátor nenavrhol dôkaz napr. z odboru požiarnej ochrany. Išlo podľa neho o neprimeranú nadkvalifikáciu skutku a ak by kvalifikácia bola správna, postačoval by aj trest podmienečný. Ten je nakoniec možné uložiť aj pri tejto právnej kvalifikácii. Obžalovaný namietal aj neprimeranosť trestu z hľadiska toho, že trest by mal postihovať len páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby. Súd ale nebral do úvahy, že má vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom. Z uvedených dôvodov žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrenom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Obžalovaný vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora s poukazom na svoje odvolanie navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Uviedol, že v posledných 10 rokoch sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti, má vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom a chce sa podrobiť protialkoholickej liečbe.

Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.

Prvostupňový súd napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že aj keď obžalovaný najprv spáchanie skutku na hlavnom pojednávaní nepoprel a následne uviedol, že sa cíti byť nevinný, keď pripustil len to, že išlo o malý ohník, že nechal nikomu ublížiť a na skutok si nepamätá, súd túto obranu vyhodnotil ako tendenčnú s poukazom na trestné oznámenie a výpoveď poškodenej I. B., ako aj výpovede svedkov K. F. M., N. O. P., M. B., Q. A., K. B. a K. A., zápisnicu o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, dychovú skúšku u obžalovaného, e-mail z tiesňovej linky podpory, zvukovú nahrávku z volania na linku 158, znalecký posudok a ďalšie vykonané dôkazy. Prvostupňový súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že obžalovaný úmyselne podpálil gauč a požiaru sa prizeral bez toho, aby ho zlikvidoval,

čím spôsobil situáciu, ktorá svojou povahou a intenzitou znamenala nebezpečenstvo vzniku následkov spočívajúcich v ohrození záujmov chránených § 284 Tr. zákona. Obžalovaný v deň skutku požil väčšie množstvo alkoholu, čo potvrdila dychová skúška a mal byť jednoznačne uzrozumený s následkom, čo vyplýva z jeho vyjadrenia, ako aj konania pred, počas a po skutku. Súd súčasne konštatoval aj zavrhutiahodnosť pohnútky obžalovaného, ktorý sa takýmto závažným, život, zdravie a majetok ohrozujúcim konaním snažil dosiahnuť vyriešenie rodinných problémov, resp. svoj pocit z menejcennosti. Výrok o treste prvostupňový súd odôvodnil tým, že nezistil žiadne poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti, pričom trestnú sadzbu podľa § 284 ods. 1 Tr. zákona vo výmere 4 až 10 rokov odňatia slobody považoval za neprimerane prísnu s ohľadom na pomery obžalovaného, jeho osobu a doterajší život, keď obžalovaný pracoval, zarábal si na živobytie, má rodinu (manželku, deti, vnúčatá) a viac ako 20 rokov sa nedopustil žiadneho trestného činu, ale len menej závažných priestupkov. Súd pri rozhodovaní o treste zohľadnil ľútosť obžalovaného prezentovanú v záverečnej reči a jeho zdravotný stav – problémy s pažerákom, a teda s príjmom potravy s potrebou liečenia, ako aj determinovanie predmetného konania jeho osobnostnými limitmi a vnútornými problémami, nepohodou v domácom prostredí a tiež znalcom konštatovaný ľahký kognitívny deficit, oslabený zdravotný stav, nedostatočnú výživu, poškodenie mozgu a podstatné zníženie ovládacích schopností v čase skutku. Vychádzal aj z hodnotenia ústavu na výkon väzby, z ktorého vyplýva, že doba strávená vo väzbe na neho mala prevýchovný vplyv. Na druhej strane ale súd zohľadnil závažnosť konania obžalovaného, jeho možné následky na živote a zdraví viacerých osôb vrátane vlastných detí, ku ktorým nedošlo len vďaka duchaprítomnosti iných osôb a nie obžalovaného. Preto súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov. Obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia s poukazom na to, že v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin. Ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou súd uložil obžalovanému s ohľadom na závery znaleckého posudku znalca K. G., ktorý u obžalovaného zistil rozvinutý syndróm závislosti od alkoholu na úrovni III. a IV. vývojovej fázy podľa Jellineka.

Krajský súd ako súd odvolací po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že okresný súd vykonal všetky dôkazy potrebné na dostatočné zistenie skutkového stavu, no skutok nesprávne právne kvalifikoval pokiaľ ide o vývojové štádium trestného činu.

S ohľadom na odvolacie námietky obžalovaného a prokurátora krajský súd uvádza nasledujúce:

Podľa § 284 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona kto úmyselne vydá ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobí požiar alebo povodeň, alebo poruchu, či haváriu prostriedku hromadnej prepravy, alebo škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny, rádioaktivity alebo iných podobne nebezpečných látok alebo síl, alebo sa dopustí iného podobného nebezpečného konania (všeobecné nebezpečenstvo), potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

Podľa o ochrane pred požiarmi požiar je každé nežiaduce horenie, pri ktorom sú bezprostredne ohrozené životy alebo zdravie fyzických osôb alebo zvierat, majetok alebo životné prostredie, pri ktorom vznikajú škody na majetku, životnom prostredí alebo ktorého následkom je zranená alebo usmrtená fyzická osoba alebo zviera.

Podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu.

Podľa § 14 ods. 2 Tr. zákona pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.

V prejednávanej veci nebolo sporné, že v Rómskej osade D. E. v obci F. G., v príbytku obžalovaného a jeho rodiny, došlo dňa 21.09.2025 v čase okolo 21:00 hod. k horeniu sedačky, v dôsledku ktorého vznikla na sedačke diera s priemerom 0,25 m. Okrem výpovede obžalovaného a poškodenej I. B. tento následok vyplýva aj zo zápisnice z obhliadky miesta činu a pripojenej fotodokumentácie. Že k horeniu došlo v dôsledku konania obžalovaného, vyplýva z výpovede poškodenej I. B., jej telefonického hovoru na linku 158, ale aj z priznania samotného obžalovaného, ktorý síce na hlavnom pojednávaní uviedol, že skutok si nepamätá, súčasne ale priznal, že išlo len o malý ohník, ktorým nemohol nikomu ublížiť a ani

neublížil. V prípravnom konaní obžalovaný vypovedal, že bol opitý, že manželka nebola doma a kým čakal, kedy príde domov, zobral zapaľovač a podpálil gauč. Nevie ani kto bol vtedy doma a ani kto to uhasil, pretože bol opitý a nepamätá si to.

Za sporné krajský súd s ohľadom na odvolanie obžalovaného považoval to, či obžalovaný konal v úmysle spôsobiť požiar a tým ohroziť život, zdravie alebo majetok iných, či došlo k takémuto následku, resp. aká bola intenzita takéhoto ohrozeniu a tiež to, či obžalovaný s ohľadom na jeho duševný stav v čase skutku je alebo nie je za takéto konanie trestne zodpovedný.

Obžalovaný namietal, že na priebeh skutku si nepamätá s poukazom na požité alkoholické nápoje, dychovú skúšku a stav ťažkej opitosti, ako aj na svoj zdravotný stav. Duševný stav obžalovaného v čase skutku bol vyšetrený znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria K. G. G., ktorý v znaleckom posudku č. 150/2025 konštatoval, že u obžalovaného zistil v čase skutku opilosť značného stupňa (stredného až ťažkého) a že vzhľadom na stupeň opilosti a oslabený telesný stav (malnutrícia, poškodenie mozgu) usúdil podstatné zníženie rozpoznávacích a ovládacích schopností v čase skutku, kde rozhodujúcou bola opilosť. Znalec u obžalovaného nezistil duševné ochorenie, ktoré by dlhodobo vplývalo na jeho vnímanie reality a nekonštatoval ani úplne vymiznutie rozpoznávacích alebo ovládacích schopností u obžalovaného v čase skutku, pričom za rozhodujúcu pre záver o podstatnom znížení rozpoznávacích a ovládacích schopností označil opilosť. Znalec tiež konštatoval, že v prípade obžalovaného nemožno hovoriť o patologickej opilosti ako o veľmi zriedkavej abnormnej reakcii na alkohol. Obžalovaný sám uviedol, že alkohol požíva často, a teda si musí byť vedomý toho, ako na neho vplýva, keď podľa výpovede poškodenej I. B. obžalovaný už aj v minulosti podpálil skriňu v dome. Vzhľadom na uvedené preto nemožno konštatovať, že obžalovaný nie je trestne zodpovedný za svoje konanie pre svoj duševný stav v čase skutku, pričom stav zmenšenej príčetnosti krajský súd zohľadnil pri rozhodovaní o treste, keď rozhodol o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona.

Pokiaľ obžalovaný v odvolaní namietal, že znalec K. G. G. nebol na súd vôbec predvolaný, tak k tomu krajský súd poznamenáva, že obžalovaný nenavrhoval výsluch uvedeného znalca na hlavnom pojednávaní. Na hlavnom pojednávaní dňa 10.04.2026 obžalovaný, rovnako ako aj jeho obhajca a prokurátor, súhlasili s čítaním znaleckého posudku č. 150/2025 K. G. G., ktorý bol následne podľa aj prečítaný a žiadna zo strán vrátane obžalovaného k nemu nemala žiadne vyjadrenia.

Obžalovaný taktiež namietal to, že jeho úmyslom nebolo niekomu ublížiť s poukazom na to, že „bol to iba malý ohník“. Z výpovede poškodenej I. B. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že ona v čase skutku doma nebola, no oheň si všimol syn H., ktorý išiel pre sestru J. a tá ho uhasila. Zo zvukového záznamu z volania poškodenej na linku 158 vyplýva, že poškodená oznamovala, že manžel zapálil sedačku, urobil to naschvál, je každý deň opitý a vyhráža sa, že ich zabije, pričom z toho, že to zapálil, sa aj smeje. Aj keď poškodená na hlavnom pojednávaní k tomuto záznamu uviedla, že do telefónu klamala, lebo chcela, aby prestal piť, krajský súd toto vyjadrenie poškodenej hodnotí ako účelové v záujme chrániť svojho manžela - obžalovaného, s ktorým boli v čase jej výsluchu na hlavnom pojednávaní (31.034.2026) odlúčení v dôsledku jeho väzby vyše 7 mesiacov. Poškodená na záver svojej výpovede na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa manžela (obžalovaného) nebojí, sú spolu v každodennom telefonickom kontakte a že aj deti by chceli, aby sa už vrátil domov. Nakoniec aj sám obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že v ten deň mal vypité a viackrát vyhadzoval manželku z domu, potom čakal, kedy ona odíde z domu a keď odišla, tak podpálil zapaľovačom gauč, no nevie, kto ho zahasil. Aj z toho je možné vyvodiť, že obžalovaný konal úmyselne, pričom si musel byť vedomý toho, že oheň sa po zapálení šíri rôznymi smermi a poznal aj vybavenie svojej domácnosti, množstvo ľudí nachádzajúcich sa v domácnosti, blízkosť jeho obydlia so susednými obydliami a množstvo ľudí zdržiavajúcich sa v nich. Z fotodokumentácie z miesta činu vyplýva, že na sedačke, ktorú podpálil, sa nachádzala deka, hneď vedľa nej je záclona, drevená skriňa a ďalšia sedačka, vedľa ktorej bolo na kope poukladané množstvo šatstva. V okolí vzniku horenia sa tak nachádzalo množstvo horľavých predmetov, pričom rozšíreniu ohňa nezabránilo konanie obžalovaného, ale duchaprítomnosť iných osôb a do istej miery aj náhoda spočívajúca v tom, čo horenie si včas všimol syn obžalovaného. Vznik horenia nemožno považovať za náhodný výsledok napr. neodbornej manipulácie s ohňom, neuhasením ohorku cigarety a pod., ale išlo o vedomé a úmyselné konanie obžalovaného, ku ktorému sa obžalovaný aj priznal (cit: „zobral som zapaľovač a podpálil som gauč“ – výpoveď obžalovaného v pozícii obvineného dňa 26.09.2025).

Vzhľadom na to, že do mysle páchateľa v čase skutku nie je možné „nahliadnuť“, jeho úmysel sa pre posúdenie subjektívnej stránky trestného činu posudzuje aj na základe vonkajších, objektívnych okolností spáchaného činu. Obžalovaný založil oheň úmyselne v čase, keď v miestnosti nebol nikto iný okrem neho, kto by bol spôsobilý ho okamžite uhasiť. Oheň sa začal podľa fotodokumentácie z obhliadky z miesta činu z miesta zapálenia šíriť a uhasený bol inou osobou (bez účasti obžalovaného) v čase, keď plameň vypálil do sedačky dieru v priemere 0,25 m. Pokiaľ sa oheň šíri z jedného bodu všetkými smermi (čo vyplýva aj v tomto prípade z fotodokumentácie), jeho záber bez vonkajšieho zásahu alebo vplyvu iných okolnosti ovplyvňujúcich jeho šírenie (napr. diverzita materiálu podliehajúcemu horeniu, prístup kyslíka, vietor a pod.) rastie geometricky (exponenciálne) – ohňom novozasahovaná plocha je s pribúdajúcim časom stále násobne väčšia. Pribúdajúci čas má pritom vplyv nielen na plochu zasiahnutú horením, ale sťažuje aj možnosť uhasenia ohňa, čím sa zvyšuje jeho bezprostredné nebezpečenstvo. Tieto vonkajšie, objektívne okolnosti svedčia o tom, že obžalovaný konal v úmysle, aby sa oheň rozšíril do väčších rozmerov a ohrozil tak život, zdravie a majetok iných osôb.

Obžalovaný sa teda dopustil úmyselného konania smerujúceho k založeniu požiaru, ktorý bol spôsobilý vydať ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví. Pre naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty zločinu všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 Tr. zákona je nevyhnutné, aby ohrozených bolo viacero osôb, čím sa v zmysle platnej judikatúry (R 39/1982) rozumie najmenej sedem osôb súčasne prítomných. Z výpovedí obžalovaného ako aj svedkov I. B., M. B., Q. A., K. B. a K. A., je zrejmý počet ľudí, ktorí sa v čase skutku nachádzali či už v príbytku obžalovaného alebo k nemu či už priamo spojených alebo bezprostredne susediacich obydliach a to najmenej v počte 39. Okrem týchto výpovedí bezprostrednosť a tým aj priama ohrozenosť susediacich obydlí (a osôb v nich sa nachádzajúcich) v prípade požiaru vyplýva aj z fotodokumentácie z obhliadky miesta činu.

Prvostupňový súd tak rozhodol správne, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, avšak nesprávne vyhodnotil dosiahnuté vývojové štádium tohto trestného činu. Prvostupňový súd sa stotožnil s názorom prokurátora prezentovaným v obžalobe, že obžalovaný dokonal žalovaný trestný čin tým, že spôsobil požiar. nedefinuje pojem „požiar“. Tento je definovaný v citovanom ustanovení o ochrane pred požiarmi ako každé nežiaduce horenie, pri ktorom sú bezprostredne ohrozené životy alebo zdravie fyzických osôb alebo zvierat, majetok alebo životné prostredie, pri ktorom vznikajú škody na majetku, životnom prostredí alebo ktorého následkom je zranená alebo usmrtená fyzická osoba alebo zviera. Podľa výpovede poškodenej I. B. si horiaci gauč ako prvý všimol jej maloletý syn, ktorý zavolal sestru a tá oheň uhasila. Z fotodokumentácie z obhliadky miesta činu vyplýva, že oheň založený obžalovaným na sedačke/gauči vytvoril pred jeho uhasením dieru v priemere cca 0,25 m a ďalej sa nešíril. Takéto horenie podľa názoru krajského súdu nedosahuje intenzitu požiaru v zmysle uvedenej definície a to pre absenciu bezprostrednosti ohrozenia životov, zdravia, či majetku alebo životného prostredia. Pre bezprostredné ohrozenie by sa vyžadovalo, aby sa oheň rozšíril či už do bezprostrednej blízkosti ohrozených osôb, dosiahol takú intenzitu, či zasahoval takú plochu, že nie je možné ho jednoducho uhasiť (napr. keď na jeho uhasenie nepostačuje poliatie pohárom vody, lopata, jednoduché prekrytie a zamedzenie prístupu kyslíka a pod.), alebo ak by aj síce nedosahoval vysokú intenzitu alebo zasiahnutú plochu, no horel by v blízkosti nejakého akcelerátora horenia (napr. vysoko horľavých prípadne výbušných látok), kedy by bezprostredne hrozila akcelerácia horenia alebo výbuch. Medzi zapálením ohňa, jeho zaregistrovaním synom obžalovaného, oznámením tohto zistenia svojej sestre a následným uhasením ohňa pohárom vody musel ubehnúť istý čas, počas ktorého oheň vytvoril do sedačky dieru v priemere 0,25 m. Oheň sa teda od jeho založenia nemohol šíriť takou rýchlosťou, že by bolo možné v čase jeho uhasenia konštatovať dosiahnutie intenzity bezprostredného ohrozenia a bol jednoducho uhasený pohárom vody.

Prvostupňový súd pochybil, keď pri odôvodňovaní preukázania skutkových okolností vychádzal aj z výpovedí svedkov K. M. a N. P. (príslušníkov policajného zboru) o tom, čo sa o skutku dozvedeli od poškodenej I. B. a jej syna H. B.. Za dôkaz v trestnom konaní totiž nemôže slúžiť obsah výpovede príslušníka policajného zboru ako svedka týkajúci sa toho, čo sa príslušník policajného zboru dozvedel o skutku v rámci jeho objasňovania od iných osôb. Za dôkaz by mohla slúžiť len jeho výpoveď týkajúca sa toho, čo sám ako svedok na mieste videl, počul, či inak vnímal svojimi zmyslami. Pokiaľ by súd pripustil ako dôkaz výpoveď policajta o tom, čo v rámci výkonu svojich právomocí počul od iných osôb, nahrádzalo by to výpoveď týchto osôb ako svedkov, príp. obvinených, čo je neprípustné (k tomu viď napr. R 26/1989). Preto nebolo možné prihliadať na výpovede svedkov K. F. M. a N. O. P. v častiach týkajúcich

sa toho, čo sa dozvedeli od iných osôb na mieste činu po skutku, kde ako príslušníci policajného zboru zasahovali.

Na druhej strane ale za dôkaz mohol slúžiť obsah telefonického oznámenia poškodenej I. B. na linku 158. Tento zvukový záznam vznikol nezávisle od vôle orgánov činných v trestnom konaní a bez akéhokoľvek ich prispenia. Vznikol z vôle poškodenej I. B., ktorá sama zavolala na linku 158 a predmetné skutočnosti oznamovala s vedomím, že ich oznamuje iným osobám a že hovor je zaznamenávaný, čo je všeobecne známou skutočnosťou. Predmetný zvukový záznam je teda dôkazom zákonným a v konaní pred súdom použiteľným (pozri tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 13.09.2018 alebo uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 27.03.2024).

Aj pri neprihliadaní na obsah výpovedí svedkov K. F. M. a N. O. P. v častiach týkajúcich sa toho, čo sa dozvedeli od iných osôb na mieste činu po skutku, mal krajský súd inými dôkazmi (výpoveďami obžalovaného, poškodenej I. B., z obsahu jej oznámenia na linku 158, výpoveďami svedkov M. B., Q. A., K. B. a K. A.) za dostatočne preukázané to, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vzhľadom na to, že konanie obžalovaného nedosiahlo vývojové štádium dokonaného trestného činu ale len štádium pokusu, krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a sám upravil skutkovú vetu v súlade s vykonaným dokazovaním tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V skutkovej vete krajský súd upravil aj označenie A. B. ako obžalovaného (nie obvineného) s ohľadom na štádium trestného konania.

U obžalovaného, rovnako ako prvostupňový súd, ani krajský súd nezistil žiadnu poľahčujúcu a ani priťažujúcu okolnosť. Obžalovaný na začiatku hlavného pojednávania nepoprel spáchanie skutku, no následne spáchanie trestného činu popieral. Nie je možné konštatovať ani to, že by pred spáchaním tohto trestného činu viedol riadny život, pretože aj napriek tomu, že naposledy bol odsúdený v roku 2003 za trestný čin krádeže a vo vzťahu k tomuto odsúdeniu sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, dopustil sa 3 priestupkov, keď 18.09.2018 sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, keď vyhodil svoju manželku z obydlia vonku na ulicu; dňa 11.03.2019 bol prichytený pri krádeži haluziny a 19.01.2000 nerešpektoval výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci.

za spáchanie zločinu všeobecného ohrozenia podľa stanovuje trestnú sadzbu od štyroch do desiatich rokov. Krajský súd ale dospel k záveru, že táto trestná sadzba je s ohľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného neprimerane prísna a na naplnenie účelu trestu u obžalovaného postačuje aj uloženie trestu odňatia slobody v kratšej výmere. Za rozhodujúce v tom smere považoval najmä to, že podľa záverov znalca K. G. G., ktorý vyšetril duševný stav obžalovaného, sa obžalovaný skutku dopustil v stave opilosti stredného až ťažkého stupňa, kedy boli u obžalovaného podstatne znížené ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, pričom rozhodujúca bola opilosť, no vplyv na tento stav mal aj oslabený telesný stav (malnutrícia, poškodenie mozgu) obžalovaného. Tento stav síce neznamená, že obžalovaný nie je trestne zodpovedný za svoje konanie, no súvisí so znalcom zisteným alkoholizmom obžalovaného (na úrovni III. až IV. vývojovej fázy podľa Jellineka) a podľa názoru krajského súdu aj trest odňatia slobody kratšieho trvania v spojení s ochranným protialkoholickým liečením uloženým obžalovanému ústavnou formou, bude dostatočný na ochranu spoločnosti ( Tr. zákona). Ďalšou okolnosťou pre mimoriadne zníženie trestu u obžalovaného bolo aj to, že obžalovaný predmetný zločin nedokonal, ale spáchal ho v štádiu pokusu. S ohľadom na povahu a závažnosť tohto pokusu, najmä s ohľadom na to, že oheň, ktorý obžalovaný založil, bol rýchlo a jednoducho (pohárom vody) uhasený a hoci na jeho uhasení nemal podiel obžalovaný, podľa vykonaného dokazovania jeho uhaseniu nijako nebránil, by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania ( Tr. zákona). Za takýto trest považoval krajský súd trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov nepodmienečne. Krajský súd týmto žiadnym spôsobom nezľahčuje závažnosť konania obžalovaného s ohľadom na možný obzvlášť závažný a nenapraviteľný následok na životoch viacerých ľudí vrátane detí, ktorý konaním obžalovaného hrozil. Aj s ohľadom na to bolo potrebné uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody.

Súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, pretože obžalovaný nebol

v posledných 10 rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Zároveň súd ukladá obžalovanému aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou podľa Tr. znalec K. G. G., ktorý vyšetril duševný stav obžalovaného a zistil, že obžalovaný trpí pokročilou alkoholickou závislosťou s orgánovými zmenami a s poruchami správania a emócií v opilosti. Znalec jeho pobyt na slobode označil za potenciálne nebezpečný, pretože je vysoká pravdepodobnosť, že obžalovaný bude pokračovať v pití alkoholu.

Odvolanie prokurátora podané proti výroku o treste napadnutého rozsudku v neprospech obžalovaného, ktorým žiadal pre obžalovaného uloženie trestu odňatia slobody v rámci zákonnej trestnej sadzby, odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené považoval za nedôvodné, a preto ho podľa zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.