Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/32/2025

Identifikačné číslo spisu: 4121011073 Dátum vydania rozhodnutia: 25.08.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Dušan Szabó Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:4121011073.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Szabóa a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Krč - Šeberu, v trestnej veci obvineného P. X. pre zločin znásilnenia podľa , s poukazom na a , na neverejnom zasadnutí konanom 25. augusta 2026 v Bratislave, o dovolaní obvineného P. X. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 20. apríla 2023, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného P. X. o d m i e t a.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvého stupňa") rozsudkom z 27. januára 2023, sp. zn. (ďalej len „rozsudok súdu prvého stupňa") uznal obvineného P. X. (ďalej len „obvinený") vinným zo spáchania zločinu znásilnenia podľa , s poukazom na a na tom skutkovom základe, že

„dňa 31.07.2020 v čase medzi 10.30 hodinou a 12.00 hodinou v obci U. v rodinnom dome na ulici F. XX po tom, čo vošiel pod vplyvom alkoholu na dvor rodinného domu, kde mu bývalá manželka - poškodená U. X. hovorila, nech ide preč, na čo nereagoval, išiel smerom k domu, a keď videl, že poškodená má v ruke telefón, vykrútil jej ruku, v dôsledku čoho jej telefón spadol na zem, chytil ju za ramená a sotil na zem, čo poškodenú šokovalo, keď sa postavila, rýchlo si vzala telefón a následne ju silou ťahal do vnútra rodinného domu, počas čoho poškodená niekoľkokrát kričala o pomoc, v predsieni domu ju zatlačil na komodu, vyčítal jej, že je kurva a dozvedel sa o nej rôzne veci, stále ho prosila nech ide preč, mala z neho strach, následne ju schmatol za ramená, zodvihol do vzduchu a hodil ju na gauč v obývačke, prikázal jej, nech sa vyzlečie, keď sa poškodená nevyzliekala, proti jej vôli jej stiahol krátke gate a nohavičky, vyzliekol tielko, roztiahol jej nohy a pohlavným údom vnikol do pošvy, následne vykonal súlož, počas súlože poškodená telefonovala na tiesňovú linku č. 158 a kričala o pomoc, keď si to všimol, telefón jej odhodil na zem, kričal na ňu: „Znásilňujem Ťa teraz, že!", zo strachu sa nebránila, ruky mala prekrížené na prsiach, triasla sa a plakala, prosila ho nech prestane, pričom prestal, keď ho uprosila, že musí ísť na toaletu, čím spôsobil poškodenej U. X. podľa lekárskej správy Fakultnej

nemocnice Nitra zo dňa 31.07.2020 bilaterálne začervenané škrabance v oblasti ramien, v oblasti ľavého ramena malý hematóm do 2 cm, v oblasti pod ľavou lopatkou škrabance a v oblasti bedrových kĺbov na oboch stranách tela škrabance a drobné podliatiny a takto konal napriek tomu, že bol uznaný vinným

- rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. zo dňa 19.11.2010, právoplatným dňa 22.11.2010 za zločin lúpeže podľa , písmeno c) (s poukazom na písmeno j/ , ), za čo mu bol uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov,

- rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. zo dňa 02.07.1998, právoplatným dňa 21.07.1998 za trestný čin lúpeže podľa , za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní tri roky, a

- rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. , zo dňa 24.11.1988, právoplatným dňa 24.11.1988 aj za trestný čin ublíženia na zdraví podľa na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky 6 mesiacov."

2. Súd prvého stupňa obvinenému podľa a , , a , uložil trest odňatia slobody na doživotie, na výkon ktorého ho podľa zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

3. Krajský súd v Nitre uznesením z 20. apríla 2023, sp. zn. (ďalej len „napadnuté uznesenie") odvolanie obvineného podľa zamietol.

4. Obvinený podaním prostredníctvom obhajcu JUDr. Martina Endrödyho podal 31. marca 2025 proti napadnutému uzneseniu dovolanie, v ktorom označil dôvod dovolania podľa .

5. V úvode dovolania obvinený zdôraznil, že jeho dovolanie nie je opakovaním predchádzajúceho dovolania, pretože v ňom namieta to, čo nenamietal v predchádzajúcom dovolaní. Obvinený uviedol, že nemá právnické vzdelanie, neovláda právo a nemá peniaze na zaplatenie advokáta a naviac sa po celý čas nachádza vo väznici, kde nemá prístup k potrebným právnym informáciám, z čoho potom vyvodil záver, že sa po celý čas nachádza v zraniteľnej situácii. Ďalej uviedol, že mu bol ustanovený obhajca, avšak tento si neplnil svoju úlohu, pretože nenamietal to, čo bolo treba namietať a tak, ako to bolo treba namietať. Podľa obvineného tak bolo povinnosťou súdu urobiť také opatrenia, aby si obhajca plnil svoju úlohu, resp. mu ustanoviť iného obhajcu, pričom nečinnosť súdu je podľa jeho názoru potrebné kvalifikovať ako porušenie čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor").

6. K dôvodu dovolania podľa obvinený uviedol, že súdy vykonávali nezákonné dôkazy. Podľa obvineného súdy správne posúdili, že došlo k porušeniu jeho práva, ak mu obvinenie bolo vznesené až, resp. ak mu bol obhajca ustanovený až 2. augusta 2020, hoci sa skutok mal stať a orgány činné v trestnom konaní s ním ako s osobou podozrivou vykonávali úkony už 31. júla 2020. V tejto súvislosti uviedol, že skutok sa mal stať 31. júla 2020 v čase medzi 10.30 hod. a 12.00 hod., pričom v uvedený deň bol už o 14.10 hod. vzatý do väzby. Nezákonným postupom orgánov činných v trestnom konaní a súdu, bola znemožnená prítomnosť obhajoby pri úkonoch prípravného konania, dôsledkom čoho sú podľa jeho názoru nezákonné všetky dôkazy od začatia trestného stíhania až do doby ustanovenia obhajcu. Za nesprávny tiež obvinený považoval postup súdu v tom, že opakovaním nezákonných dôkazov sa ich vada napraví, hoci nerešpektovanie práva obhajoby pri úkonoch prípravného konania podľa jeho názoru už nemožno ničím napraviť, a to ani kontradiktórnym prejednaním dôkazov pred súdom.

7. Obvinený za nezákonné považoval najmä nasledovné dôkazy: (i) výsluch svedkyne poškodenej U. X. a svedka M., a to nielen ich prvotné výsluchy v čase, keď ešte nemal ustanoveného obhajcu, ale aj ich opakované výsluchy, pretože tieto sú podľa jeho názoru iba odvodené z prvotného nezákonného dôkazu a zároveň ich obsah je bezprostredne prepojený s prvotnými nezákonne vykonanými výsluchmi, (ii)

všetky lekárske vyšetrenia svedkyne poškodenej U. X., všetky lekárske správy a pod. urobené v čase od začatia trestného stíhania do ustanovenia obhajcu, ako aj na ne nadväzujúce odborné vyjadrenia, znalecké posudky a pod., pretože ide len o dôkazy odvodené z prvotne nezákonných dôkazov vykonaných a získaných v čase, kedy ešte nemal obhajcu, (iii) všetky fyzické a forenzné dôkazy zaistené v čase, kedy ešte nemal ustanoveného obhajcu, ako napr. zaistenie šiat svedkyne poškodenej, odobratie vzorky jeho DNA a znalecké posudky a iné vyjadrenia na také stopy a vzorky a napokon aj (iv) všetky ostatné úkony, akými sú napr. obhliadka miesta činu a pod.. Uvedené podľa obvineného v podstate znamená, že neostal žiadny zákonný dôkaz, ktorý by postačoval na vyslovenie jeho viny, resp. ktorým by sa dala podporiť vierohodnosť usvedčujúcej výpovede svedkyne poškodenej. Podľa obvineného je tak nesporné, že jeho dovolanie je dôvodné v celom rozsahu, pretože súdy vykonávali dôkazy, resp. dokazovanie nezákonným spôsobom už len tým, že prejednali a hodnotili nezákonne získané dôkazy, ktoré sa hodnotiť nemôžu a ktoré sa nesmú nachádzať v súdnom spise.

8. Obvinený ďalej namietal, že v jeho prípade nebola vykonaná rekonštrukcia napriek tomu, že v konaní namietal, že tvrdenia poškodenej „nesedia" a poškodenej neboli urobené vyšetrenia na drogy a lieky, teda vyšetrenia spôsobilé preukázať okolnosti, ktoré mohli ovplyvniť jej vnímanie, psychiku, pamäť a pod.. Keďže súdy nepreverili jeho obhajobu, vykonali dôkazy nezákonným spôsobom.

9. Obvinený tiež namietal, že bol zo strany zasahujúcich policajtov vystavený násiliu a zlému zaobchádzaniu, pričom zo strany štátu nebolo zabezpečené riadne a účinné vyšetrovanie, z čoho potom podľa jeho názoru vyplýva, že súdy dôkazy nevykonali zákonným spôsobom, v dôsledku čoho je podľa jeho názoru namieste posúdiť aj dodržanie požiadavky nezávislosti a nestrannosti súdu, pretože ak súd nespĺňal požiadavku nestrannosti, potom to znamená, že dôkazy neboli vykonané zákonným spôsobom.

10. Obvinený preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom vyslovil, že napadnutým uznesením, ako aj rozsudkom súdu prvého stupňa bol z dôvodu podľa porušený zákon v jeho neprospech a aby napadnuté uznesenie a rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a súdu prvého stupňa prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

11. K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Nitra, podľa ktorej je z obsahu dovolania zrejmé, že obvinený namieta predovšetkým zistený skutkový stav a spôsob, akým súd prvého stupňa a krajský súd vyhodnotili vykonané dôkazy v jeho neprospech a taktiež sekundárne aj vykonanie iných dôkazov nezákonným spôsobom. K námietke obvineného o násilí zo strany zasahujúcich policajtov prokurátorka poukázala na úradný záznam o zadržaní obvineného a zápisnicu o jeho zadržaní, ktoré neobsahovali žiadne údaje o použití donucovacích prostriedkov pri jeho zadržaní a zápisnicu o jeho výsluchu z 2. augusta 2020, kde sa vyjadril, že nebol voči nemu použitý fyzický ani psychický nátlak. K námietke obvineného spočívajúcej v absencii vyšetrenia poškodenej, ktoré by bolo spôsobilé preukázať okolnosti, ktoré by mohli ovplyvniť psychiku poškodenej prokurátorka uviedla, že táto námietka neobstojí, pretože znalkyňa z odvetvia psychiatrie MUDr. E. poškodenú vyšetrila a uviedla, že u poškodenej nezistila žiadne látkové závislosti, ktoré by mohli ovplyvniť jej ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti.

12. Prokurátorka ďalej uviedla, že obvinený v rámci dovolania len zopakoval námietky, ktoré už použil v odvolacom konaní, ako aj v konaní o jeho predchádzajúcom dovolaní, s ktorými sa dostatočne vysporiadali tak odvolací ako aj dovolací súd, ktoré uviedli, že výsluchy poškodenej, svedka E. M. a výsluch obvineného boli zopakované za prítomnosti ustanoveného obhajcu, a teda nemajú charakter nezákonného dôkazu. K teórii „ovocia z otráveného stromu", na ktorú obvinený v dovolaní poukazoval prokurátorka uviedla, že túto slovenská teória a ani prax doteraz v plnej miere neprevzali, pričom podstatné je pristupovať k zákonnosti a prípustnosti dôkazov vždy diferencovane s ohľadom na konkrétnu povahu a závažnosť chyby vzniknutej v procese dokazovania a nerobiť paušálne závery. Vychádzajúc z uvedeného potom podľa prokurátorky v prejednávanej veci nie je možné konštatovať, že by výsluch poškodenej a svedka M., lekárske správy z vyšetrenia poškodenej, zaistené dôkazy a následné znalecké posudky a odborné vyjadrenia mali byť dôkazmi, ktoré možno považovať za nezákonne získané.

13. Prokurátorka preto navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného podľa odmietol.

14. Spis súdu prvého stupňa bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený na rozhodnutie o dovolaní obvineného 10. júna 2025.

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací ( ) skúmal splnenie procesných podmienok na podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané obvineným ako oprávnenou osobou [ ], proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné [ ], v zákonnej lehote uvedenej v , potom ako obvinený využil svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté ( ), s obsahovými náležitosťami podľa a s uvedením dôvodu dovolania podľa .

16. V prvom rade najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania (R 57/2007-II.). Dovolanie má byť skutočne len výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd (, ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie potrebných okolností na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať dovolací súd dokazovanie len v obmedzenom rozsahu podľa . Preto možnosti podania dovolania sú obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

17. Inak povedané jednotlivé dovolacie dôvody [ až n) ], ktoré môže dovolateľ uplatňovať, sú vymedzené taxatívne a podstatne užšie ako dôvody zakotvené v pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní, aby sa príliš širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nenarušovala právna istota. Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu a nepredstavuje „ďalšie odvolanie". (Primerane napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. , , , , ).

18. Dovolací súd pri náprave namietaných pochybení preskúmava v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené odvolacím súdom [vždy však platí, ako to už bolo vyššie uvedené, že najvyšší súd v rámci dovolacieho konania preskúmava len tie najzásadnejšie chyby právneho charakteru, vymedzené v ustanovení až n) Trestného priadku, teda nie všetky chyby], ako aj pochybenia spôsobené odvolacím súdom. Tomu potom zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky ( ) a povinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích dôvodov najneskôr v odvolacom konaní ( ). Obsah konkrétne uplatnených vytýkaných chýb a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, by mal vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa . Ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pričom v skutočnosti obsahuje argumenty a tvrdenia stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu alebo iného dovolacieho dôvodu podľa , ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa odmietnuť.

19. Zároveň je potrebné uviesť, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle , sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s z hľadiska ich hodnotenia podľa . Ak chybám vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa , ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne podľa alebo zamietne podľa , a to bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle . Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom podľa , ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania podľa , než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle , dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom podľa a nasledujúcich ustanovení a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (R 120/2012).

20. Po preskúmaní spisového materiálu najvyšší súd konštatuje, že dovolanie obvineného nie je dôvodné a je potrebné ho podľa odmietnuť.

21. Najvyššiemu súdu je z úradnej činnosti známe, že proti napadnutému uzneseniu obvinený už raz dovolanie podal s tým, že toto dovolanie bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. januára 2023, sp. zn. podľa odmietnuté. Vzhľadom na túto skutočnosť je najvyšší súd povinný vecne sa vysporiadať len s takými námietkami obvineného, ktoré neboli predmetom predchádzajúceho dovolacieho konania, a to z dôvodu, že dovolací súd nemôže preskúmavať zákonnosť a odôvodnenosť svojho skoršieho rozhodnutia, keďže proti nemu nie je opravný prostriedok prípustný ( ) - primerane R 51/2021.

22. Podľa , dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

23. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom, musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku. Z uvedeného logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup pri získaní alebo vykonávaní dôkazov tak môže viesť k naplneniu tohto dovolacieho dôvodu iba vtedy, ak mal negatívny materiálny dopad na práva obvineného, teda vtedy, ak odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého získanie alebo vykonanie sa spochybňuje (R 24/2020-I).

24. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu podľa , a to aj so zreteľom na to, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle , ods. 3 písm. d) Dohovoru by mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere („solely or to a decisive extent") na dôkazoch získaných nezákonným spôsobom, (primerane rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach Mariana Marinescu v. Rumunsko z 2. februára 2010, Emen v. Turecko z 26. januára 2010, Van Mechelen a ďalší v. Holandsko z 23. apríla 1997, Visser v. Holandsko zo 14. februára 2002, Al Khawaja a Tahery v. Spojené kráľovstvo z 15. decembra 2011 a ďalšie).

25. V rámci dovolaním iniciovaného prieskumu odôvodneného dovolacím dôvodom podľa môže najvyšší súd preskúmavať len to (ak dovolanie nepodal minister spravodlivosti Slovenskej republiky podľa ), či jediný usvedčujúci dôkaz alebo viaceré rozhodujúce usvedčujúce dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Ak dospeje k

záveru o zákonnosti vykonaného dokazovania, dovolací súd nemôže spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov. Spôsob hodnotenia dôkazov vykonaných zákonným spôsobom súdmi nižších stupňov nemôže najvyšší súd v rámci dovolacieho konania iniciovaného obvineným prehodnocovať ani spochybňovať, pretože by tak neprípustným spôsobom zasahoval do výlučnej kompetencie týchto súdov bez právneho podkladu a napokon i v rozpore so samotnou podstatou dovolacieho konania, pretože dovolanie nemôže nahrádzať riadne opravné prostriedky a jeho podanie nie je prípustné v rovnako širokom rozsahu (čo do dôvodov, okruhu napadnuteľných rozhodnutí, oprávnených osôb atď.) aký je charakteristický pre riadne opravné prostriedky.

26. Zároveň je potrebné uviesť, že dovolací dôvod podľa - „rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom" a jeho zrkadlové znenie - „rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré boli súdom vykonané nezákonným spôsobom", nemožno vykladať v rozpore s jeho logickým i materiálnym významom a účelom (je založené na dôkazoch) tak, že pôjde o prípady, keď súd dôkaz nevykonal. Súd nie je povinný vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli a tiež nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale súd ich nepovažuje za rozhodné a dôležité pre spravodlivé rozhodnutie ( , , ) a napokon súd nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale „neskoro" (, veta druhá, ), alebo neprejavili reálnu snahu o ich vykonanie (, veta tretia, ).

27. Z obsahu dovolania obvineného vyplýva, že ťažisko jeho dovolacích námietok spočíva v tom, že nezákonným postupom orgánov činných v trestnom konaní a súdu bola znemožnená prítomnosť obhajoby pri úkonoch prípravného konania, dôsledkom čoho sú podľa názoru obvineného nezákonné všetky dôkazy nielen od začatia trestného stíhania až do doby ustanovenia obhajcu, ale aj neskôr zabezpečené dôkazy.

28. Najvyšší súd opakovane (pozn. tak, ako to uviedol už vo svojom uznesení zo 16. januára 2023, sp. zn. ) upriamuje pozornosť obvineného na to, že obvinenie mu bolo vznesené 1. augusta 2020 a následne bol vzatý do väzby uznesením súdu prvého stupňa z 2. augusta 2020, sp. zn. , pričom obhajca mu bol ustanovený opatrením súdu prvého stupňa z 2. augusta 2020, sp. zn. . Po podaní obžaloby (pozn. 26. januára 2021) súd prvého stupňa uznesením z 23. februára 2021, sp. zn. odmietol obžalobu podľa a vrátil vec prokurátorovi, pretože zistil závažné procesné chyby najmä v tom, že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby, ktoré porušenie spočívalo v tom, že v prípravnom konaní došlo k zásadnému a flagrantnému porušeniu práv obhajoby, keďže obvinený nemal obhajcu už v prípravnom konaní a to od okamihu, keď bolo evidentne zrejmé, že prichádza do úvahy použitie zásady „trikrát a dosť". Po vrátení veci do prípravného konania boli zopakované výsluchy obvineného, svedka E. M. a svedkyne poškodenej U. X. už za prítomnosti obvinenému ustanoveného obhajcu a obžaloba bola opätovne podaná na súd prvého stupňa 21. septembra 2021.

29. V nadväznosti na argumentáciu obvineného o nezákonnosti vykonaných dôkazov najvyšší súd uvádza, že odsúdenie obvineného rozsudkom súdu prvého stupňa v spojení s napadnutým uznesením nie je založené na výsluchoch obvineného, svedka E. M. a ani poškodenej U. X. vykonaných v čase, keď obvinený nemal obhajcu. Z pripojeného spisového materiálu vyplýva, že po odmietnutí obžaloby boli v prípravnom konaní zopakované výsluchy obvineného (zápisnica o výsluchu obvineného zo 4. júna 2021), poškodenej (zápisnica o výsluchu poškodenej zo 7. júna 2021), ako aj svedka E. M. (zápisnica o výsluchu svedka zo 7. júna 2021), a to za prítomnosti obhajcu obvineného. K uvedenému najvyšší súd dodáva, že výsluch obvineného, svedka, ako aj poškodeného nie je úkonom, ktorý by bol a priori neopakovateľný. Ak napr. svedok nie je poučený o jeho práve odoprieť vypovedať podľa , , zápisnica o jeho výsluchu síce v takomto prípade nie je v ďalšom konaní použiteľná, čo však neznamená, že výsluch takého svedka po jeho riadnom poučení nie je možné zopakovať. Uvedené platí obdobne aj o výsluchoch či už obvineného, svedka alebo svedkyne poškodenej, ktoré boli vykonané v čase, keď obvinený nemal obhajcu, hoci ho mať musel. Aj v tomto

prípade bolo možné výsluchy opakovať za prítomnosti obhajcu obvineného, a preto na takto vykonané výsluchy nie je možné nahliadať, ako aj výsluchy, ktoré by boli vykonané v rozpore so zákonom.

30. Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že svedkyňa poškodená U. X. bola vypočutá aj na hlavnom pojednávaní konanom 29. októbra 2021 a svedok E. M. bol vypočutý aj na hlavnom pojednávaní konanom 13. januára 2022, obaja za účasti obhajcu obvineného. Obvinený mal teda možnosť nielen prostredníctvom svojho obhajcu, ale aj sám klásť svedkyni - poškodenej, ako aj menovanému svedkovi otázky.

31. Najvyšší súd ďalej uvádza, že sa nestotožňuje s námietkou obvineného, že by absencia ustanovenia obhajcu v počiatku prípravného konania (pozn. od 31. júla 2020, kedy bol zadržaný do 2. augusta 2020, kedy mu bol obhajca ustanovený) mala mať taký následok, že by všetky zabezpečené dôkazy, resp. vykonané úkony, a to aj po ustanovení obhajcu, mali byť nezákonné. Obvinený navyše túto námietku bližšie neodôvodnil, preto najvyššiemu súdu nie je zrejmé, z čoho obvinený takýto dôsledok vyvodzuje. Najvyšší súd pripomína, že neúčasť obhajcu pri úkonoch trestného konania so sebou bez ďalšieho nespája nezákonnosť vykonaného úkonu, resp. na jeho podklade zabezpečeného dôkazu, a to ani v prípade povinnej obhajoby, čo možno dokumentovať aj trestnou vecou obvineného, keď z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že trestné stíhanie bolo začaté obhliadkou miesta činu ako neodkladným a neopakovateľným úkonom, čo vyplýva z uznesenia o začatí trestného stíhania z 31. júla 2020, sp. zn. ČVS: ORP-980/1-VYS-NR-2020. Pokiaľ ide o zabezpečenie steru bukálnej sliznice obvineného pre účely analýzy DNA, príkaz na prehliadku tela a iné obdobné úkony podľa bol vyšetrovateľkou vydaný až 30. septembra 2020, teda až v čase, kedy obvinený už obhajcu ustanoveného mal. K uvedenému najvyšší súd dopĺňa, že podľa obvinený môže žiadať, aby sa jeho obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania, než len na jeho výsluchu a podľa má obhajca právo od vznesenia obvinenia sa zúčastniť úkonov, ktorých výsledok môže byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom, avšak predpokladom využitia tohto práva je žiadosť obhajcu adresovaná policajtovi podľa . Z pripojeného vyšetrovacieho spisu však nevyplýva, že by obhajca vyšetrovateľa žiadal o účasť na vyšetrovacích úkonoch.

32. Pokiaľ obvinený namietal, že v jeho prípade nebola vykonaná rekonštrukcia napriek tomu, že v konaní namietal, že tvrdenia poškodenej „nesedia" a poškodenej neboli urobené vyšetrenia na drogy a lieky, teda vyšetrenia spôsobilé preukázať okolnosti, ktoré mohli ovplyvniť jej vnímanie, psychiku, pamäť a pod., tieto námietky najvyšší súd považuje za nedôvodné.

33. Najvyšší súd predovšetkým uvádza, že obvinený v konaní nenavrhoval vykonanie rekonštrukcie podľa , a pokiaľ ide o prípadnú závislosť poškodenej na drogách či liekoch, najvyšší súd poukazuje na to, že duševný stav poškodenej skúmala znalkyňa MUDr. M. E., ktorá v znaleckom posudku č. 08/2022 z 23. februára 2022 dospela k záveru, že u svedkyne poškodenej nebola dokázaná žiadna závislosť, a to ani od alkoholu a ani od omamných alebo psychotropných látok, hypnotikách či benzodiazepínoch a žiadna závislosť nemala vplyv na jej schopnosť správne vnímať a vypovedať.

34. Pokiaľ obvinený namietal, že bol zo strany zasahujúcich policajtov vystavený násiliu a zlému zaobchádzaniu, najvyšší súd poukazuje na úradný záznam o zadržaní obvineného a zápisnicu o zadržaní z 31. júla 2020, ktoré neobsahujú žiadne údaje o použití donucovacích prostriedkov pri zadržaní obvineného a rovnako zo zápisnice o výsluchu obvineného z 2. augusta 2020 je zrejmé, že obvinený k zadržaniu uviedol, že počas zadržania bol spacifikovaný, ale nemá modriny a inak nebol voči nemu použitý fyzický, ani psychický nátlak. Obvinený nevzniesol proti obsahu predmetnej zápisnice žiadne námietky, v celom rozsahu súhlasil s obsahom zápisnice, nežiadal jej zmenu ani doplnenie a na znak súhlasu ju dobrovoľne a bez nátlaku, osobitne na každej jej strane i v jej závere, vlastnoručne aj podpísal.

35. Rovnako tak žiadny dôvod dovolania nezakladá ani nespokojnosť obvineného s kvalitou právnej pomoci jeho obhajcu. Z nezávislosti advokácie (právnickej profesie) na štáte vyplýva, že vedenie

obhajoby je vo svojej podstate záležitosťou medzi obhajcom a obvineným, či už mu bol obhajca pridelený v režime právnej pomoci poskytovanej štátom, alebo si ho platí klient sám. Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru sú zmluvné štáty/príslušné vnútroštátne orgány povinné zasiahnuť iba vtedy, ak nedostatky na strane ustanoveného obhajcu vyjdú najavo, alebo ak sú na ne dostatočne upozornené iným spôsobom [napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Kamasinski proti Rakúsku], pričom to isté platí aj pre obhajcu zvoleného obvineným.

36. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že povinnosť súdu zasiahnuť do vzťahu medzi obvineným a obhajcom vzniká až vtedy, ak je jednoznačne, na prvý pohľad zrejmé, že obhajca si svoje povinnosti hrubým spôsobom zanedbáva, čo však nie je prípad prejednávanej veci. Napokon, obvinený v podanom dovolaní ani nepredložil žiadnu relevantnú argumentáciu o nedostatočne proaktívnom či odbornom prístupe ustanoveného obhajcu, či o zjavnej prospešnosti, hospodárnosti a účelnosti nevyužitého právneho prostriedku, ktorá by avizovala potrebu zásahu zo strany súdu.

37. Keďže najvyšší súd z dovolacích námietok obvineného nezistil naplnenie dôvodu dovolania podľa Trestného priadku, ale ani iného dôvodu dovolania podľa , dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí týmto uznesením podľa odmietol.

38. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.