Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4T-5-2020.pdf
PDF · 92.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-4T/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Bartalskou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.06.2021 v Bratislave, takto
rozhodol:
Obžalovaný
B.. B. O., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom Z. XX, K.,
uznáva sa vinným, že
Dňa 02.07.2019 v čase o 16.30 h v Bratislave na Einsteinovej ulici č. 18 v podzemnej garáži obchodného centra AUPARK, počas kontroly hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Petržalka
- sever na výzvu, aby predložil doklad oprávňujúci ho stáť na parkovacom mieste vyhradenom pre osoby so zdravotným postihnutím, predložil „Parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím č. XXXXXX" na meno O. B., ktorý mal budiť dojem pravého preukazu vydaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, na ktorom chýbal podpis štatutárneho zástupcu úradu, podpis držiteľa, pečiatka, dátum vydania preukazu a na ktorom bol nekorektne označený vydávajúci orgán, pričom následným skráteným vyšetrovaním bolo zistené, že predmetný preukaz nebol vydaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, B.. B. O. nikdy nebol uznaný ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ani nikdy nepodal žiadosť o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ani žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu. teda
nechal si vyhotoviť falšovanú verejnú listinu v úmysle, aby sa použila ako pravá a takúto listinu použil ako pravú
čím spáchal
prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 odsek 1 Trestného zákona
Za to sa
odsudzuje
Podľa § 352 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 a § 56 ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výške 2 500,- ( dvetisícpäťsto) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd ustanovuje obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 ( štyri) mesiace.
odôvodnenie:
Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného B.. B. O., výsluchom svedkov práp. U. C., nstržm. Y. W., M.. M. K., B.. A. Q. Z., ako aj oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.
Obžalovaný B. O. prípravnom konaní k veci uviedol, že celá situácia ho veľmi mrzí a ľutuje toho. Na vysvetlenie uviedol, že v danom čase mal vážne zdravotné problémy, jeho hmotnosť mu spôsobovala problém s pohybom a taktiež má dlhodobo vysoký krvný tlak. Jeho známi mu odporučili aby sa informoval na ÚPSVaR v Topoľčanoch ohľadne jeho žiadosti o preukaz ZŤP. Žiadosť aj s dokumentáciou prevzala nejaká osoba na úrade, ktorá mu sľúbila, že vydanie preukazu urýchli vzhľadom na jeho zdravotný stav. Následne obdržal kartičku aj preukaz ZŤP a ďalej po týchto veciach nepátral. Keď schudol preukaz pri parkovaní nepoužíval a vôbec si neuvedomil po tom, ako sa premiestnil do Bratislavy, že táto kartička mu zostala v jednom z motorových vozidiel. Dodal, že preukaz ZŤP mu bol odcudzený alebo stratený s inými dokladmi. Doklad nezneužíval a nežiadal iné úľavy.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. Následne k veci uviedol, že bol presvedčený o tom, že dokument je pravý keďže mal všetky náležitosti. Ďalej uviedol, že nemal vedomosť, že na úrade ohľadne vydania ZŤP nebol dodržaný úradný postup. K žiadosti podal veľa dokladov a potom si prišiel pre oba preukazy. O preukazoch nemal pochybnosti nakoľko tam boli hologramy 3D a k týmto preukazom dostal aj rozhodnutia. Preukaz ZŤP používal do roku 2016 kedy mu bol odcudzený. K veci ďalej uviedol, že od roku 2010 pravidelne chodil do Topoľčian pracovne a keďže sa mu zhoršoval zdravotný stav požiadal o vydanie týchto preukazov. Nepamätá si s kým jednal na úrade ani nevie či to bolo pred úradom alebo na úrade, domnieva sa, že jednal s viacerými osobami. Nevedel sa vyjadriť k tomu prečo na parkovacom preukaze nie je dátum vydania a jeho podpis s tým, že dodal, že podpis mohol vyblednúť. Trvalé bydlisko mal v Bratislave a prechodný pobyt nenahlasoval. O doklady žiadal v Topoľčanoch nakoľko tam plánoval život. Nevedel sa vyjadriť k tomu prečo na ÚPSVaR v Topoľčanoch neevidujú jeho žiadosť. Informáciu o zdravotnom stave vystavoval jeho lekár. Keď mu ukradli preukaz ZŤP, parkovací preukaz mal v aute, ale nepoužíval ho trvalo. Nevedel, že tieto preukazy sú prepojené a jeden bez druhého nie je možné vydať. Pri kontrole mal parkovací preukaz vo vozidle asi na palubovke a pri tejto bolo zistené, že preukaz je z Topoľčian.
Svedok práp. U. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si vzhľadom na množstvo vykonaných služobných zákrokov konkrétny zákrok nepamätá, ale má vedomosť, že to bolo rok dozadu pričom vie, že mal službu s kolegom W. a spozorovali ako k vozidlu Škoda v podzemnej garáži na Einsteinovej ulici pristupuje osoba, ktorú skontrolovali. Táto osoba im predložila doklad totožnosti a parkovací preukaz s vyhradením pre ZŤP. Zistili, že parkovací preukaz vydal orgán v Topoľčanoch a následne zistili, že kontrolovaná osoba ma trvalé bydlisko v Bratislave. Osoba bola vyzvaná aby vydala vec a to parkovací preukaz a následne bola obmedzená na osobnej slobode. Dodal, že menovaný im predložil parkovací preukaz na svoje meno B. O..
Svedok nstržm. Y. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v podzemných garážach v Auparku spozorovali osobu mužského pohlavia, ktorá pristúpila k motorovému vozidlu škoda. Túto osobu sa rozhodli skontrolovať a následne táto predložila občiansky preukaz na meno B. O. a parkovací preukaz pre fyzickú osobu so ZŤP na meno B. O. vydaný ÚPSVaR Topoľčany. Zistili, že tento orgán nie je miestne príslušný na vydanie parkovacieho preukazu ZŤP pre osobu s trvalým pobytom v Bratislave. Následne si vyžiadali menný zoznam osôb, ktorým bol vydaný preukaz a osoba B. O. tam chýbala. Obžalovaný B. O. tento preukaz dobrovoľne vydal a bol obmedzený na osobnej slobode.
Svedkyňa Mgr. M. K. v prípravnom konaní uviedla, že v evidencii ÚPSVaR Topoľčany nebola osoba B.. B. O. uznaná ako fyzická osoba so ZŤP a tak isto jej nebol vydaný parkovací preukaz pre fyzické osoby so ZŤP. Obžalovaný B.. B. O. nemá trvalý pobyt v Topoľčanoch a z tohto dôvodu nebol ani ÚPSVaR Topoľčany miestne príslušný takýto preukaz prideliť. Nemá vedomosť, žeby obžalovaný B. O. predložil žiadosť týkajúcu sa vydania preukazu na ich ÚPSVaR. Svedkyňa sa vyjadrila po nahliadnutí na kópiu parkovacieho preukazu, že takýto preukaz nebol vydaný úradne a ani pridelený menovanému. Na
tomto preukaze chýba podpis štatutárneho zástupcu a pečiatka úradu a taktiež chýba podpis držiteľa preukazu. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa potvrdila to čo uvádzala v prípravnom konaní, že ÚPSVaR Topoľčany takýto preukaz obžalovanému nevydal a obžalovaný si žiadosť u nich nepodal. Musel by si ju podať podľa trvalého pobytu a teda nie na ich úrad. Ona pracuje ako vedúca na oddelení peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP. Zároveň uviedla, že vydaniu preukazu ZŤP predchádza písomná žiadosť spolu s lekárskymi správami a táto sa podáva miestne a vecne príslušnému úradu. Následne sa posúdi zdravotný stav pacienta, vydá sa lekársky posudok a rozhodnutie. Žiadateľ musí prísť osobne a doložiť fotografiu pričom sa podpisuje aj zápisnica o prevzatí daného preukazu. Na záver uviedla, že osobe B. O. nebol ich úradom vydaný preukaz ZŤP ani parkovací preukaz a nemá vedomosť, že by sa žiadateľom takého preukazy vydávali na ich úrade vo vestibule alebo na vrátnici.
Svedok B.. A. Q. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný B.. B. O. pôsobil v meste Topoľčany, nakoľko tam mal pracovné a súkromné povinnosti. Býval tam v rodinnom dome jeho matky, pričom on mu pravidelne odovzdával kľúče. S obžalovaným majú kamarátsky vzťah a tento sa mu zdôveroval aj so zdravotnými problémami, konkrétne s obezitou čo mu spôsobovalo problémy so srdcom. Svedok sa vyjadril aj k čestnému vyhláseniu s tým, že obžalovaný mu uviedol, že to potrebuje na nejaké účely v tom zmysle, že sa dlhodobo zdržiaval a býval v byte v Topoľčanoch. On sa ho na účely vyhlásenia bližšie nepýtal. Ďalej uviedol, že neexistovala žiadna zmluva ohľadne prenájmu domu, nakoľko dom bol dlhodobo neobývaný keďže jeho mama žije v Austrálii. On mal tento byt na starosti a chodil ho kontrolovať a preto ho ponúkol obžalovanému. Bolo to bezodplatne a energie uhrádzala jeho babka. Vyhovovalo mu to, lebo obžalovaný sa o byt staral a upratoval ho. Uviedol, že u obžalovaného praxoval po škole a v roku 2015 si urobil správcovské skúšky tak spolupracujú, pričom obžalovaný sa okrem správcovstva venoval aj obchodnému a občianskemu právu.
Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané aj dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou predmetného trestného spisu a to odborným vyjadrením, zápisnicou o vydaní veci, fotografie parkovacieho preukazu, odpoveďou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, rozkazom o uložení sankcie, lekárskou správou, odpisom registra trestov a výpisom z registra priestupkov obžalovaného, evidenčnou kartou vodiča, čestným vyhlásením zo dňa 22.06.2020 a správou M.. E. I.. Z odborného vyjadrenia KEÚPZ zo dňa 03.07.2019 vyplýva, že parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím ev.č. XXXXXX bol preskúmaný pričom bolo zistené, že sa jedná o pravé tlačivo, ktoré je opatrené pravým opticko-variabilným prvkom. Tento má všetky technické atribúty originálu, ale absentuje na ňom podpis zástupcu vydávajúceho orgánu - ÚPSVaR Topoľčany. Preukaz je opatrený otlačkom pečiatky prislúchajúcej ÚPSVaR Topoľčany a to nesúhlasí s miestom trvalého bydliska držiteľa. V prípade tohto sporného dokladu sa nejedná o úradne vydaný doklad. V tejto súvislosti bolo oboznámená i fotodokumentácia parkovacieho preukazu a zápisnica o vydaní veci 1ks parkovací preukaz ev.č. XXXXXX vydaný B. O.. Zo správy ÚPSVaR Topoľčany vyplýva, že B.. B. O., nar. XX.XX.XXXX nie je ÚPSVaR Topoľčany ani iným úradom uznaný ako fyzická osoba s ŤZP a tento nikdy nepodal žiadosť o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ŤZP ani o vyhotovenia parkovacieho preukazu. Menovaný nie je oficiálnym držiteľom parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Z rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 03.09.2019 vyplýva, že B.. B. O. bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Z.b. o priestupkoch a bola mu uložená sankcia a to pokuta vo výške 150,- eur. Z lekárskej správy vydanej všeobecným lekárom pre dospelých M.. E. I. zo dňa 09.01.2020 vyplýva, že B. O. je sledovaný a liečený na artériovú hypertenziu a to od novembra 2011. Z ostatných rizikových faktorov ischemickej choroby srdca je prítomná ešte obezita. Z lekárskej správy M.. E. I. zo dňa 04.12.2020 vyplýva, že B. O. je dlhodobo sledovaný pre morbídnu obezitu a liečený pre artériovú hypertenziu. B.. O. opakovane využíval zákonnú možnosť nahliadnutia do svojej zdravotnej dokumentácie, robil si poznámky a vyhotovoval si fotokópie, ale lekár sa nevedel vyjadriť k poskytnutiu informácií o zdravotnom stave menovaného orgánom alebo úradom v roku 2012, nakoľko v tom čase nemal povinnosť evidovať poskytovanie takýchto informácií.
Všetky vyššie uvedené dôkazy súd v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. jednotlivo aj vzájomne náležite vyhodnotil a dospel k jednoznačnému záveru, že predmetný skutok nepochybne spáchal obžalovaný B.. B. O..Na základe vykonaného dokazovania mal súd vinu obžalovaného B.. B. O. jednoznačne preukázanú. Obžalovaný síce spáchanie skutku poprel a uviedol, že preukaz ŤZP a parkovací preukaz si vybavil osobne na ÚPSVaR v Topoľčanoch nakoľko mal zdravotné problémy. Tiež uviedol, že preukazy
nezneužíval a preukaz ŤZP sa mu aj stratil, pričom v prípravnom konaní uviedol, že sa skutok stal a požiadal o podmienečné zastavenie trestného stíhania. Na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku poprel a pridržal sa tých istých skutočností ako uvádzal v prípravnom konaní, neuviedol ale, že sa skutok stal. Obhajobu obžalovaného súd považoval len za účelovú, prednášanú v snahe zbaviť sa zodpovednosti za spáchanú trestnú činnosť.
Zo spáchania skutku je obžalovaný usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedkyne M.. M. K., pracovníčky ÚPSVaR Topoľčany, ktorá tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedla, že ÚPSVaR Topoľčany takýto preukaz obžalovanému nevydal a podľa informačného systému a písomnej evidencie, ktorá sa viedla v roku 2012 takúto osobu v systéme nemali a neboli ani miestne príslušný na vydanie preukazu. Menovaný by musel podať žiadosť úradu príslušnému podľa jeho trvalého pobytu. Ďalej uviedla, že tieto preukazy sa vydávali na ich úrade, ale určite nie vo vestibule alebo na vrátnici a odovzdávajú sa proti podpisu, pričom pracovníčka podpíše, že preukaz vydala. ÚPSVaR Topoľčany nedisponoval žiadosťou obžalovaného o vydanie parkovacieho preukazu a preukazu ŤZP a takejto osobe nebol ich úradom vydaný žiaden preukaz. Obžalovaný je usvedčovaný aj výpoveďou príslušníkov PZ nstržm. Y. W. a práp. U. C., ktorí zhodne uviedli, že pri kontrole obžalovaného v podzemnej garáži na Einsteinovej ulici im tento predložil parkovací preukaz na svoje meno, ktorý vydal ÚPSVaR v Topoľčanoch a prvotné čo zistili bolo, že má trvalé bydlisko v Bratislave, teda tento orgán nebol miestne príslušným na vydanie takéhoto preukazu. Na tomto preukaze absentovali nejaké znaky, pričom obžalovaný im uviedol, že v Topoľčanoch si nebol vybavovať takýto preukaz. Následne im obžalovaný preukaz dobrovoľne vydal a bol obmedzený na osobnej slobode. Obžalovaný je usvedčovaný i listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu a to predovšetkým odborným vyjadrením KEÚPZ z ktorého vyplýva, že parkovací preukaz pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nie je úradným dokladom. Zároveň je usvedčený aj zápisnicou o vydaní veci parkovacieho preukazu a správou ÚPSVaR Topoľčany, z ktorej vyplýva, že obžalovaný podľa informačného systému úradov nie je uznaný ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a nie je držiteľom parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Z lekárskych správ vyplývajú diagnózy obžalovaného, ale nie skutočnosti v súvislosti s ťažkým zdravotným postihnutím. Obžalovaný nemal v okrese Topoľčany nikdy trvalý pobyt a z toho dôvodu ÚPSVaR Topoľčany nebol miestne príslušný na vydanie parkovacieho preukazu. Čo sa týka samostatného preukazu ide o doklad, ktorý nebol úradne vydaným tak, ako to vyplýva, ako už súd vyššie uviedol, z odborného vyjadrenia KEÚPZ. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania predmetného skutku.
Čo sa týka úradného záznamu OR PZ BA V zo dňa 02.07.2019 vyhotovený práp. U. C. a nstržm. Y. W., ktorý navrhol oboznámiť prokurátor na hlavnom pojednávaní ako listinný dôkaz, súd tento návrh zamietol, nakoľko úradný záznam nie je dôkazom použiteľným v trestnom konaní. Čítanie vyššie uvedeného záznamu na hlavnom pojednávaní by bolo v rozpore s ustanovením § 119 ods. 3 Tr. por. účinného od 01.01.2021, nakoľko takýto záznam policajného zboru nie je dôkazným prostriedkom podľa Trestného poriadku, teda nejde o listinný dôkaz a takýto záznam možno označiť iba ako dokumentovanie operatívneho postupu polície pred začatím trestného stíhania.
Obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák., nakoľko si nechal vyhotoviť falšovanú verejnú listinu v úmysle, aby sa použila ako pravá a takúto listinu použil ako pravú.
Pri rozhodovaní o treste súd prihliadol, najmä na závažnosť spáchaného prečinu, na spôsob jeho spáchania a jeho následok, na osobu obžalovaného a na možnosti jeho nápravy a prevýchovy. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu ani poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36, § 37 Tr. zák.
Z výpisu registra priestupkov vyplýva, že obžalovaný B.. B. O. bol 16 krát prejednávaný pre dopravné priestupky, prevažne spočívajúce v porušení pravidiel cestnej premávky.
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento doposiaľ nebol súdne trestaný.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd uložil obžalovanému peňažný trest vo výške 2 500,- eur, spolu s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, pre prípad úmyselného zmarenia
výkonu peňažného trestu. Podľa názoru súdu takto uložený trest postačí v danom prípade na nápravu a prevýchovu obžalovaného, ako aj na zabezpečenie ochrany spoločnosti. Pre samotnú ochranu spoločnosti postačuje pôsobiť na obžalovaného uložením peňažného trestu, ktorý je pre obžalovaného trestom dostatočným.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde.