Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Sas/47/2026

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska č. 71, 813 11 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 00 166 073, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-17103/14-2024 zo dňa 30.12.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 30.07.2026 bola správnemu súdu doručená správna žaloba zo dňa 26.07.2026, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „GR ZVJS“) č. GR ZVJS-d-17103/14-2024 zo dňa 30.12.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým GR ZVJS zastavilo konanie o žiadosti žalobcu zo dňa 01.12.2024 o priznanie vdovského výsluhového dôchodku za aplikácie o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), nakoľko v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

2. Keďže správna žaloba žalobcu neobsahovala všetky (ďalej len „“), správny súd uznesením sp. zn. zo dňa 05.08.2026 (ďalej len „výzva súdu“) vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy doplnil správnu žalobu o presné označenie žalovaného, o označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy a predloženie napadnutého rozhodnutia. Žalobca bol zároveň vo výzve súdu poučený o následkoch neodstránenia vád správnej žaloby. Predmetná výzva bola žalobcovi doručená dňa 11.08.2026.

3. V reakcii na výzvu súdu bolo správnemu súdu doručené dňa 19.08.2026 listinné podanie žalobcu označené ako „Vec : Vyjadrenie k výzve súdu na odstránenie vád novej správnej žaloby podanej podľa – trvanie na zákonných podmienkach“ zo dňa 16.08.2026 (ďalej len „odpoveď žalobcu“), v ktorom uviedol, že podľa neho správna žaloba spĺňa všetky zákonné náležitosti predpísané , odmieta zmeniť označenie žalovaného, nakoľko orgán GR ZVJS nemá vlastnú právnu subjektivitu a v prípade vykonanej opravy by bolo následne jeho podanie odmietnuté pre nedostatok spôsobilosti žalovaného. Rovnako odmieta opravu označenia konania na odvolacie konanie a trvá na preskúmaní napadnutého rozhodnutia. Žalobca v rámci svojej odpovede zároveň vyjadril nesúhlas s procesným postupom správneho súdu, keď mu nedoručil vyjadrenie žalovaného k jeho správnej žalobe, čo považuje za porušenie princípu kontradiktórnosti. Na záver žalovaný zotrval na svojom zákonnom a čistom

petite vyjadrenom v správnej žalobe, a teda naďalej žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Prílohou odpovede žalobcu bolo napadnuté rozhodnutie.

4. Podľa správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

5. Podľa , ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa .

6. Podľa v uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

7. Podľa , ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

8. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

9. Podľa § 98 ods. 1 písm. h) správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon.

10. Podľa v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy, d) deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi, e) opísanie rozhodujúcich skutočností, f) označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva, g) žalobný návrh.

11. Skôr než správny súd pristúpil k meritórnemu preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa splnením procesných podmienok podľa , ktoré je povinný skúmať ex offo.

12. Procesné podmienky predstavujú zákonom stanovené požiadavky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť, a ktoré skúma počas celého konania, pričom ich absencia má za následok skončenie konania bez toho, aby sa správny súd zaoberal nárokom žalobcu vo veci samej.

13. V predmetnej veci ide o správnu žalobcu v sociálnych veciach, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia, ktorým bolo zastavené konanie vo veci podanej žiadosti o priznanie vdovského výsluhového dôchodku. Teda žalobca napadol rozhodnutie prvostupňového orgánu GR ZVJS, voči ktorému bolo prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, o čom bol žalobca poučený v napadnutom rozhodnutí.

14. Správny súd z úradnej činnosti (z konania pred správnym súdom pod sp. zn. ) zistil, že žalobca proti napadnutému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnutím č. 001845/2025/21 zo dňa 14.03.2025 tak, že odvolanie žalobcu zo dňa 15.01.2025 zamietlo a potvrdilo napadnuté rozhodnutie. Toto odvolacie rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 20.03.2025.

15. V kontexte uvedeného správny súd poukazuje na , ktorý negatívne vymedzuje právomoc správnych súdov, a teda vylučuje súdny prieskum rozhodnutia v prípadoch nevyčerpania riadneho opravného prostriedku. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že v správnom súdnictve platí všeobecný princíp povinnosti vyčerpania riadnych opravných prostriedkov v administratívnom konaní, čo predstavuje prejav zásady subsidiarity správneho súdnictva. O uvedenom bol už žalobca poučený vo výzve súdu, napriek tomu žiadal preskúmať zákonnosť napadnutého (prvostupňového) rozhodnutia.

16. Správny súd tak konštatuje, že základné náležitosti správnej žaloby sú, a to aj napriek výzve súdu na ich odstránenie, v takom zásadnom rozpore, že v konaní nie je možné ďalej pokračovať. Tento rozpor spočíva v tom, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie nevydal orgán, ktorý žalobca označil za žalovaného, teda Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Keďže žalobca v správnej žalobe jednoznačne prejavil vôľu trvať na zrušení prvostupňového rozhodnutia vydaného GR ZVJS, vec nie je možné na základe takejto žaloby meritórne prejednať.

17. Spätosť konkrétneho orgánu verejnej správy s rozhodnutím, ktorého prieskumu sa môže žalobca v rámci konania o správnej žalobe domáhať, vyplýva primárne z obsahujúceho legálnu definíciu pojmu „rozhodnutie“ a tiež z prvá veta , ktoré vymedzuje všeobecnú pasívnu procesnú legitimáciu, a síce „žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba“, z upravujúceho možnosť správneho súdu zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy, t. j. „správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak ...“, a tiež z katalógu náležitostí správnej žaloby v sociálnych veciach ( ), ktorého súčasťou je aj požiadavka, aby správna žaloba obsahovala žalobný návrh (teda špecifikáciu toho, čoho sa žalobca správnou žalobou domáha). Z pohľadu inštančnosti zákonodarca v pripustil (za podmienok tam stanovených) taktiež možnosť zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré inštančne predchádzalo správnou žalobou napadnutému rozhodnutiu. Vyššie uvedené ustanovenia (ktoré zohľadňujú inštančnosť administratívneho konania a v ktorých je vyjadrená zásada subsidiarity súdneho prieskumu) však vylučujú možnosť izolovaného prieskumu a následného (potenciálneho) zrušenia iba rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa bez simultánneho prieskumu a zrušenia rozhodnutia na neho nadväzujúceho rozhodnutia správneho orgánu vyššieho stupňa (Uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.03.2022).

18. V danej veci je tak označenie základných náležitostí správnej žaloby v sociálnej veci, spočívajúcich v označení žalovaného a žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy v takom rozpore, že nie je možné ďalej pokračovať v konaní, keďže správnou žalobou napadnuté (prvostupňové) rozhodnutie nebolo vydané (žalobcom označeným) žalovaným. Pokiaľ žalobca odmieta neformálne nazeranie správneho súdu na náležitosti správnej žaloby ohľadom rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré má byť predmetom správneho súdneho prieskumu a aj napriek výzve súdu naďalej trvá na zrušení napadnutého (prvostupňového) rozhodnutia, správny súd proti vôli žalobcu za predmet správneho súdneho prieskumu nemôže sám iniciatívne označiť i simultánny prieskum a zrušenie rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 001845/2025/21 zo dňa 14.03.2025.

19. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho správneho súdu SR uvedený v uznesení sp. zn. zo dňa 30.03.2022: „Úlohou správneho súdu (ani v prípade správnej žaloby podanej fyzickou osobou v sociálnych veciach) totiž nie je presviedčať žalobkyňu o mylnosti jej právneho názoru dovtedy, kým žalobkyňa správnu žalobu nedoplní tak, aby bolo o nej možné rozhodnúť inak ako jej odmietnutím.“

20. Čo sa týka argumentu žalobcu, t. j. nesprávneho procesného postupu správneho súdu spočívajúceho v nedoručení vyjadrenia žalovaného k podanej správnej žalobe, pričom tento postup považuje v rozpore s princípom kontradiktórnosti, tu správny súd poukazuje na dôsledky neodstránenia vád podania, ktoré môžu vyústiť do rozhodnutia správneho súdu o odmietnutí takéhoto podania bez toho, aby sa pristúpilo k doručovaniu správnej žaloby žalovanému. Ak teda správny súd preskúmaním procesných podmienok zistí, že v súdnom konaní sa vyskytla vada, pre ktorú nemožno pokračovať v konaní, tak v prípade, ak ide o odstrániteľnú vadu konania, vyzve žalobcu na jej odstránenie. V predmetnej veci bol zachovaný vyššie popísaný postup, no napriek tomu nedošlo k odstráneniu nedostatkov, preto nemožno v súdnom konaní pokračovať, a teda ani pristúpiť k doručovaniu správnej žaloby žalovanému na vyjadrenie. K uvedenému správny súd dopĺňa, že žalobca bol riadne poučený o následkoch neodstránenia vád podania, napriek tomu ich neodstránil, ale v rámci reakcie na výzvu súdu predložil ďalšie nedôvodné argumenty, ktoré nemožno považovať za odstránenie vád.

21. Záverom možno konštatovať, že pokiaľ žalobca výslovne v správnej žalobe uviedol ako žalovaného iný orgán verejnej správy (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky) ako ten, ktorý vydal žalobou

napadnuté rozhodnutie (t. j. GR ZVJS), správny súd to vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil ako nesprávne a zmätočné označenie. Táto skutočnosť predstavuje nedostatok procesnej podmienky konania, preto správny súd žalobu odmietol podľa v spojení s , nakoľko v konaní pre tento nedostatok správnej žaloby nebolo možné ďalej pokračovať.

22. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd, s poukazom na svoju znalosť rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“), poukazuje na množstvo rozhodnutí kasačného súdu v obdobných (takmer identických) veciach, napr. sp. zn. ; sp. zn. ; sp. zn. ; sp. zn. ; sp. zn. alebo sp. zn. . Vo všetkých uvedených prípadoch kasačný súd zamietol kasačné sťažnosti žalobcu smerujúce proti uzneseniam o odmietnutí jeho takmer identických podaní.

23. Podľa žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

24. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Banskej Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania ) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), je žalovaným Centrum právnej pomoci. ( , ).

V Banskej Bystrici dňa 02. septembra 2026

JUDr. Monika Šamuová

sudkyňa