Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

104P/2/2026

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, C. D., právne zastúpený Mgr. Eva Bognárová, advokátka so sídlom Krížna 17, Bratislava a manželky, ktorá návrh nepodala E. B., rodená D., narodená XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, C. D., právne zastúpená Advokátska kancelária In Media Res, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, IČO 36863351, za ktorú koná JUDr. Miroslav Kukučka, advokát, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu F. B., narodená XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, na čas po rozvode, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode dňa 10.08.2026 doručil tunajšiemu súdu navrhovateľ (otec maloletej) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd do času rozhodnutia vo veci samej rozhodol zakázal matke E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, C. D. osobný styk, ako i kontakt telefonický a aj prostredníctvom sociálnych sieti s maloletou F. B., nar. XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 10.06.2026 sa na tunajšom súde uskutočnilo prvé pojednávanie vo veci návrhu manžela/otca na rozvod účastníkov a úprave práv a povinností k maloletej dcére F., sp. zn. . Matka dlhodobo odmieta návrh otca na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca s návrhom na styk maloletej podľa vzájomnej dohody rodičov a maloletej. Matka sa na konci roka 2025 odsťahovala z rodinného domu, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, na ktorom viazne záložné právo banky titulom poskytnutého úveru obom manželom. Manžel od poskytnutia spláca mesačné splátky úveru a reálne náklady na spotrebované energie. V rodinnom dome žije manžel, maloletá dcéra F. a plnoletý syn G.. Manžel/otec všetky náklady na bývanie, domácnosti, na deti, ich potreby a spotrebu hradí výlučne sám. Od pojednávania vo veci rozvodu a úprave práv a povinností k maloletej dcére sa medzi rodičmi značne zhoršili a to z dôvodu neustáleho kontaktovania manželky a to cez telefón, mail, SMS správy počas dňa a v nočných hodinách. Taktiež opakovane prišla do rodinného domu, z ktorého pravidelne odnáša veci z domácnosti, poškodzuje osobný majetok manžela/otca a taktiež odniesla pasy oboch detí F. aj G.. I napriek postoju manžela/otca, že s manželkou/matkou bude riešiť iba problémy týkajúce sa dcéry, manželka svoj tlak na komunikáciu „preniesla“ na maloletú dcéru F., prostredníctvom telefonátov rieši svoje osobné problémy, ktoré má s manželom. Vzťahy maloletej s matkou sa zhoršili odo dňa 09.06.2026, kedy sa dcéra viezla v osobnom motorovom vozidle starých rodičov spolu s matkou. V aute vznikol konflikt matky so starým otcom, pri ktorom matka vulgárne kričala po svojom otcovi. Dcéra po tom, ako auto starý otec zastavil, z auta vystúpila a utiekla preč od konfliktu. Následne matka prišla do rodinného domu, kde dcéra s bratom a otcom bývajú. Jej návštevy, kedy sa stretla s dcérou skončili skoro vždy plačom maloletej, konflikty vznikali z rôznych dôvodov, najčastejšie sa matka vyhráža, že sa nasťahuje do domu späť a

otec sa bude musieť vysťahovať z domu. Dňa 30.06.2026 matka opäť prišla do rodinného domu, kde boli doma otec a dcéra. Opäť vyvolala konflikt s otcom, po ktorom v afekte hodila predmet, ktorým otcovi ublížila. Dňa 10.07.2026 sa uskutočnil telefonický rozhovor dcéry s matkou, v ktorom matka pri požiadavke dcéry o vrátenie hodiniek, odkazovala dcéru na otca, na čo dcéra podráždene odmietala byť „odkazovou službou“ pre otca. V telefonáte taktiež riešili problém odneseného pasu maloletej matkou a taktiež matka dcére uviedla, že už tretí právnik jej poradil, že má vyvolať konflikt, pri ktorom ju otec napadne a ona si vybaví zákaz priblíženia, otec pôjde do CPZ. Dcéra matke pripomenula, že ona bola tá, ktorá „si napadla môjho otca“. Matka najprv odmietla fakt, že otca napadla, neskôr uviedla dcére, že to bola jej obrana pred otcom a následne pri kladení otázok zo strany dcéry, rozhovor ukončila. Na začiatku prázdnin otec s dcérou, tak ako každý rok cestovali so známymi na dovolenku do Maďarska – na rybačku. Prostredníctvom právneho zástupcu otec požiadal matku o pas dcéry, aby mohli vycestovať do zahraničia. Matka nikdy v predchádzajúcich rokoch nemala žiadne výhrady, voči účasti dcéry na rybačke. Po nekomunikácií matky a jej právneho zástupcu, otec požiadal o vydanie ďalšieho cestovného dokladu pre dcéru. Na rybačku odcestovali s tým, že otec popredu oznámil cestu matke aj na ÚPSVaR. Po vycestovaní matka podávala trestné oznámenie, podľa názoru matky za únos dcéry, dovolenku riešila aj na ÚPSVaR, kde svoje podozrenia zopakovala. Ku koncu mesiaca júl sa rodičia stretli u psychológa ÚPSVaR-u, z dôvodu záujmu riešenia vzájomných vzťahov rodičov. Matka počas svojej účasti na stretnutí na manžela len nadávala, bola vulgárna a po 25 minútach sa impulzívne zobrala preč zo stretnutia. Dňa 30.07.2026 o 23,30 h matka telefonovala dcére a oznámila jej, že si zoberie život. (Pred týmto telefonátom uskutočnila hovor so svojou matkou, ktorej taktiež oznámila, že si chce zobrať život.) Dcéra bola rozrušená a matke povedala, že aj ju to už nebaví, na čo jej matka povedala, „tak sa zabi tiež“. Dcéra dostala záchvat paniky, plaču, dlho nemohla zaspať a zaspala až nad ránom v náručí otca. Nevedela pochopiť, ako jej vlastná matka jej môže povedať takéto slová, prečo matka rieši s ňou svoje problémy a dáva jej rady, ako svoje nešťastie môže riešiť. Otec sa snažil riešiť nasledujúci deň s kolíznym pracovníkom ÚPSVaR, ale až do 05.08.2026 sa v pracovných hodinách nedovolal na úrad z dôvodu čerpania dovolenky. Na ÚPSVaR sa otec osobne dostavil dňa 05.08.2026, kde opísal vzniknutú situáciu a oznámil, že s deťmi dňa 06.08.2026 cestujú na plánovanú dovolenku do Chorvátska. Pracovníčky otca poučili, že má od nich ísť na Okresnú prokuratúru podať trestné oznámenie. Vzhľadom na odstup času bol otec pre budúcnosť poučený ale trestné oznámenie neprijali. Kontaktovanie otca zo strany matky (telefonáty, SMS, mail) ani po tomto konflikte neznížilo svoju intenzitu. Matka opäť riešila svoje finančné nároky, oznámila svoj zámer na odpredaj domu a obhliadky realitného makléra. Na deň 01.08.2026 ohlásila svoju návštevu v dome aj s maklérom. Maklér do domu neprišiel, ale matka opäť spôsobila v dome konflikt a zneistila deti a manžela v možnosti užívať dom. Matka pri komunikácii s otcom v posledný týždeň uvádza, že už nemá záujem o starostlivosť o dcéru. Navrhovateľ v závere návrhu konštatuje, že z opísaných skutočností je zrejmé, že vzťahy matky s dcérou sú za posledné obdobie veľmi napäté, neprospievajú maloletej, ktorej spôsobujú zmätok, hnev a situácie nevhodné pre jej vek a mentálny vývoj. Po odchode zo spoločnej domácnosti sa postupom času vzťahy dcéry a matky postupne upokojili, dcéra prestala odmietať matku, začala sa s ňou stretávať a niekoľko krát u matky aj prespala. Od konfliktu so starými rodičmi na začiatku mesiaca jún sa opäť situácia skomplikovala, dcéra odmieta matku. Po nočnom telefonickom rozhovore dcéra s matkou sa bojí aj telefonicky komunikovať. Otec poukazuje na potrebu maloletej mať spokojný a čo najmenej konfliktný život. Matka neustále svoje nedoriešené problémy s manželom rieši cez dcéru (nakoľko manžel rieši s matkou len základné problémy ohľadne maloletej). Na invektívy, riešenie nepodstatných problémov, hľadanie chýb a konfliktov manžel nereaguje, nakoľko sa cez deň musí venovať práci (namáhavá práva vo výškach) a po príchode domov, sa venuje deťom a domácnosti. Správanie matky, impulzívnosť a nevypočítateľnosť jej konania dosiahlo vrchol v nočnom telefonáte dcére, čo u dcéry vyvolalo definitívny negatívny a odmietaný postoj k matke. Maloletá je v stave, kedy pre svoj harmonický vývoj nevyhnutne potrebuje intervenciu odborníkov, aby zažité udalosti dokázala spracovať a pre budúcnosť sa naučila čeliť a zvládať tlak konfliktov, do ktorých je i napriek svojmu nezáujmu zo strany matky vťahovaná.

2. Súd pri rozhodovaní sa o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vzal do úvahy doposiaľ vykonané dokazovanie vo veci samej, ako i závery z výsluchu maloletej, na ktorom zisťoval jej názor, uskutočneného dňa 06.08.2026.

3. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

4. Podľa veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

5. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

6. Podľa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

7. Podľa súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

8. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

9. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa.

10. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

12. Podľa , , (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho začatí je potrebné v prvom rade prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Prostriedkom na ochranu záujmu maloletého dieťaťa podľa je okrem iného aj inštitút neodkladného opatrenia. V zmysle , ktorý je potrebné subsidiárne použiť aj vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, je základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia, aby konania osvedčil jednak uplatňovaný nárok a aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Vzhľadom na skutočnosť, že sa pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie, súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo ohrozené. Toto ohrozenie osvedčeného nároku musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

14. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Cieľom neodkladných opatrení je rýchla a provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia.

15. Neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti súdu o maloletých súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. Podľa súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

18. Podľa rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

19. Podľa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

20. Iba v prípadoch riadneho preukázanie stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie súd nariadi vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených.

21. Inštitút neodkladného opatrenia predpokladá absenciu vážnejších pochybností o potrebe a dôvodnosti jeho uplatnenia a v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú tieto práva zjavne ohrozené, a to dočasne, kým o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení v konaní vo veci samej. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.

22. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je opatrením krajného charakteru, výrazne zasahujúcim do rodičovských práv ako aj práv dieťaťa na pravidelný kontakt s rodičom, a preto k jeho nariadeniu súd pristupuje len v jednoznačne odôvodnených prípadoch. Dôvodom na zákaz styku môže byť ujma na fyzickom zdraví dieťaťa, na psychickom zdraví dieťaťa, morálna ujma. Ide o výnimočné riešenie, ktoré môže byť odôvodnené len okolnosťami na strane dieťaťa, ktoré musia byť natoľko závažné, že okrem záujmu dieťaťa vyvoláva potrebu obmedziť prirodzený kontakt.

23. Súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac zistené okolnosti dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku maloletej s matkou nie je dôvodný, preto ho súd zamietol. Súd zdôrazňuje, že nevyhnutným predpokladom na nariadenie neodkladné opatrenia je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov maloletého dieťaťa, nakoľko bez tohto zásahu by mohlo dôjsť k nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, čo by mohlo mať negatívny dopad na jeho zdravý vývoj a v tomto prípade bezodkladnosť úpravy pomerov nebola preukázaná, nakoľko maloletej nehrozí žiadne bezprostredné nebezpečenstvo, ak jej styk s matkou nebude neodkladným opatrením upravený/zamedzený, a v neposlednom rade, súd mal za preukázané, že maloletá sa spoločne s rodičmi dňa 19.08.2026 zúčastnila v poradí štvrtého sedenia u psychológa, ktorého cieľom bolo zaistenie spolupráce oboch rodičov. Počas časti sedenia boli prítomní obaja rodičia, F. obom popísala subjektívne vnímaný efekt psychoterapeutickej intervencie (najmä bezpečný priestor na zdieľanie prežívania, techniky pre prácu so stresom a úzkosťou), obaja rodičia vyjadrili súhlas s pokračovaním pst. intervencií (pozn. súdu - uvedené stretnutie sa uskutočnilo až po podaní návrhu na nariadenie NO). Zároveň sa maloletá počas výsluchu – zisťovania jej názoru, ktorý sa uskutočnil dňa 06.08.2026 vyjadrila aj k skutočnostiam, ktoré navrhovateľ uvádzal v návrhu zo dňa 10.08.2026 na nariadenie neodkladného opatrenia, k ich vnímaniu a prežívaniu, spolupráci s odborníkom ako aj vzťahu s matkou. Vyjadrila tiež svoj postoj k prežitým udalostiam. Súd aj na základe uvedených skutočností a práci odborníka (psychológa), ako aj kolízneho opatrovníka s maloletou a oboma rodičmi nepovažuje za vhodné svojim rozhodnutím zasahovať do ich činnosti, keďže ako už bolo konštatované nevzhliadol nevyhnutnosť okamžitého zásahu do rodičovských práv matky a potrebu bezodkladnosti úpravy pomerov maloletého dieťaťa. I keď je zrejmé že uvádzané skutočnosti a komunikácia matky nevplývajú vhodným spôsobom na maloletú a preto je v tomto smere potrebné opätovne apelovať na matku, aby konala v záujme maloletého dieťaťa.

24. Súd zároveň zdôrazňuje, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie ako v prípade meritórneho konania a preto rozhodnúť o komplexnej úprave práv a povinností k maloletej je možno až v konaní meritórnom, kedy súd rozhodne podľa výsledkov dokazovania.

25. Súd o trovách v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol v súlade s , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. ( , a ).