Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_61C-3-2024.pdf
PDF · 100.62 KB
Case nature
Subarea
61C/3/2024
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobcu v 1. rade: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, D., v 2. rade: E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, D., v 3. rade: F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, D., všetci zastúpení JUDr. Tatianou Jánošíkovou, advokátkou so sídlom Rooseveltova 794/6, Košice, proti žalovanému v 1. rade: Okresný úrad Košice - katastrálny odbor, so sídlom Južná trieda 82, Košice, v 2. rade: Slovenská republika, zastúpená Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, so sídlom Chlumeckého 2, Bratislava, v 3. rade: G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, D., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MPH - ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Masarykova 2, Košice, IČO: 36 861 324, o určenie zániku záložného práva, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie o žalobe žalobcov v 2. a 3. rade voči žalovaným v 1. až 3. rade z a s t a v u j e.
II. Konanie vo vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a žalovanými v 1. a 2. rade z a s t a v u j e.
III. Žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v 1. až 3. rade n e p r i z n á v a.
IV. Vo vzťahu medzi žalobcami v 2. a 3. rade a žalovaným v 3. rade stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
V. Súd v y l u č u j e na samostatné konanie nárok žalobcu v 1. rade voči žalovanému v 3. rade o určenie neexistencie záložného práva.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobcovia v 1. až 3. rade sa žalobou doručenou súdu dňa 24.1.2024, v zmysle jej zmeny podaním zo dňa 29.2.2024 domáhali voči žalovaným v 1. až 3. rade, aby súd určil, že záložné právo zriadené v prospech H. C. F./XX, F. XXX/XX, zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX a na Liste vlastníctva č. XXXXX, v katastrálnom území E. C. zaniklo zo zákona dňa 31.12.2002, na základe ust. § 879e ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2002.
2.1 Podaním doručeným súdu dňa 26.11.2024 označeným ako „Návrh na zmenu žaloby a žalobného petitu, návrhu a návrh na zmenu účastníkov súdneho konania“ žalobcovia v 1. až 3. rade (všetci traja podpísaní na uvedenom podaní) oznámili súdu, že žalobca v 2. a 3. rade vystupujú z konania. Zároveň žalobcovia v 1. až 3. rade oznámili súdu že berú späť žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade. V podaní uviedli, že žalobcovia v 2. a 3. rade vystupujú z konania ako žalobcovia a v konaní chcú ďalej pôsobiť ako intervenienti, prípadne ako svedkovia. Späťvzatie žaloby voči žalovaným v 1. a 2. rade odôvodnili tým, že voči nim budú konať inak. 2.2 Okrem iného požadovali zmeniť žalobu, ktorú upravili podaním zo dňa 23.7.2025.
3. Mestský súd Košice uznesením zo dňa 15.1.2025 vydaným pod č.k. 61C/3/2024 - 235 konanie o žalobe žalobcov v 2. a v 3. rade zastavil (I. výrok uznesenia), vo vzťahu žalobcov v 2. a v 3. rade k žalovaným v 1.-2. rade, žalovaným v 1.-2. rade náhradu trov konania nepriznal (II. výrok uznesenia), vo vzťahu žalobcov v 2. a v 3. rade k žalovanému v 3. rade priznal žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v 2. a 3. rade v rozsahu 100% (III. výrok uznesenia), konanie voči žalovanému v 1. a 2. rade zastavil (IV. výrok uznesenia ) a žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania proti žalobcom nepriznal (V. výrok uznesenia).
4. Voči predmetnému uzneseniu podali žalobcovia v 1. až 3. rade odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Košiciach svojím uznesením zo dňa 28.5.2025 vydaným pod sp.zn. 11Co/54/2025 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 15.1.2025 vydané pod č.k. 61C/3/2024 - 235 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5.1 Žalobcovia v 1. až 3. rade prostredníctvom svojej advokátky opätovne podaním zo dňa 23.7.2025 oznámili súdu, že žalobcovia v 1. až v 3. rade berú späť žalobu voči žalovaným v 1. a v 2. rade a žiadali, aby súd konanie voči nim zastavil. Zároveň uviedli, že žalobcovia v 2. rade a 3. rade vystupujú z konania a oznamujú súdu, že vstupujú do konania ako intervenienti na strane zostávajúceho žalobcu v 1. rade. Požadovali, aby súd konanie o žalobe žalobcov v 2. a 3. rade zastavil, nakoľko predmetom konania bude len žaloba žalobcu v 1. rade voči žalovanému v 3. rade. 5.2 Žalobcovia v 1. až v 3. rade zároveň navrhli zmenu žaloby, o ktorej rozhodol súd uznesením zo dňa 21.8.2025 vydaným pod č.k. 61C/3/2024 - 341 tak, že ju pripustil v nasledovnom znení: „Určuje, že záložné právo zapísané na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalobcu nachádzajúcich sa v okrese Košice IV, obec: Košice-Juh, kat. úz. E. C., zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXXX ako:
- rodinný dom súp. č. XXX, stojaci na parcele XXXX/X,
- rozostavaná budova, popis stavby: rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami, stojaci na parcele č. XXXX/X,
- byt I. 1, poschodie 0 mezanín, vchod 6, v dome súp. č. XXX, J. C. F. D. s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 25274/45192 k celku,
- rozostavaný byt č. X, A. X, F. X, F. K. súp. č. XXX L. J. C., v Košiciach s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti 10975/45192 k celku,
- rozostavaný byt I. 3, podkrovie, vchod 6 v dome súp. č. XXX L. J. C., D., s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti 8943/45192, a na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalobcu nachádzajúcich sa v okrese Košice IV, obec: Košice-Juh, kat. úz. E. C., zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX ako:
- parcela č. XXXX - záhrada o výmere 226 m2,
- parcela XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 214 m2,
- parcela XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 176 m2, zriadené Záložnou zmluvou, číslo vkladu V - 65/95 uzatvorenej medzi pôvodným záložným veriteľom H. C., nar.: XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX, M. X, D. a pôvodnými záložcami E. B., nar.: XX.XX.XXXX, N. I. XXXXXX/XXXX, C. X, D. a F. B., N. O., nar.: XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX, C. X, D. v prospech C. H., D., M. X, neexistuje.“
6. Žalovaný v 3. rade podaním zo dňa 1.8.2025 súhlasil so späťvzatím žaloby a zastavením konania o žalobe žalobcov v 2. a 3. rade. Podaním si uplatnil nárok na náhradu trov konania, keďže konanie o žalobe žalobcov v 2. a 3. rade sa skončí vydaním uznesenia o zastavení konania.
7. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
9. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
10. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcov v 1. až 3. rade, ktorým späťvzatie žaloby nepochybne je, a ktorý žalobcovia v 1. až 3. rade urobili pred začatím prvého pojednávania, súd rozhodol tak, že konanie vo vzťahu medzi žalobcami v 2. a 3. rade voči žalovaným v 1. až 3. rade zastavil. Zároveň zastavil konanie vo vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a žalovanými v 1. a 2. rade. V danom prípade nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovaných v 1. až 3. rade k späťvzatiu žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo pred otvorením predbežného prejednania sporu resp. pojednávania, preto by aj ich prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.
11. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Podľa Čl. 4 ods. 1, ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
14. Podľa Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
15. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu neexistoval spor pred všeobecným súdom.
16. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).
17.1 Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. 17.2 Ak v sporovom konaní dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je súd povinný skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. 17.3 Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v spore požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. 17.4 Ak nie je v konaní preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inak povedané, ak žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného, pretože po začatí sporu žalovaný zaplatil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, tak zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Možno tak ustáliť, že ak žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda procesné zavinenie nie je možné pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.
18. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyžaduje tak zodpovednosť za zavinenie sporovej strany, ktorej procesný úkon má za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa zisťuje len z procesného hľadiska.
19. Žalobca nie je povinný uviesť dôvod späťvzatia žaloby a zákon samotnú legitimáciu na späťvzatie žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Z hľadiska komplexného vnímania sporového konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby, do značnej miery relevantná. Možno preto považovať za vhodné, aby žalobca v podaní, ktorým vezme žalobu späť, uviedol dôvod späťvzatia žaloby, ak má tento dôvod právny význam v zmysle procesných predpisov.
20. V danom prípade žalobcovia v 2. a 3. rade neuviedli dôvod späťvzatia svojej žaloby voči žalovaným v 1. až 3. rade. V týchto súvislostiach potom je potrebné uzavrieť, že nejde o reakciu na správanie žalovaných v 1. až 3. rade, a teda nie je možné procesné zavinenie pričítať žalovaným v 1. až 3. rade.
21.1 Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). 21.2 V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/5/2017, v ktorom tento uviedol nasledovné: „Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného z idey právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a tiež princípu efektivity vyplývajúceho z Čl. 17 CSP, nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné a nerešpektujúce zásadu podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est - nemožné nezakladá záväzok - D 50,17 185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius). Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“ 22. Súd preto s použitím Základných princípov Čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcami v 2. a 3. rade a žalovanými v 1. a 2. rade princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaných v 1. a 2. rade rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa ust. § 262 Civilného sporového poriadku o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018). 23. Žalovaní v 1. a 2. rade si trovy konania nevyčíslili, pričom z obsahu spisu ani vyplýva, že žalovaným v 1. a 2. rade by nejaké trovy v súvislosti s prebiehajúcim súdnym sporom vôbec vznikli.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, že vo vzťahu medzi žalobcami v 1. až 3. rade a žalovaným v 1. a 2. rade proti žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov zastaveného konania nepriznal.
25. Podľa ust. § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok, ktorá sa neuplatní vtedy, ak sú splnené podmienky pre postup podľa § 257 Civilného sporového poriadku.
Ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 Civilného sporového poriadku) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov a z toho dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu.
27. Dôvody hodné osobitného zreteľa zákon nešpecifikuje a výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný aj charakterom konania alebo charakterom procesnej situácie.
28.1 Pri skúmaní, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania, pričom treba vziať na zreteľ nielen pomery toho, kto by mal nahradiť trovy konania, ale je potrebné tiež uvážiť, ako by sa takéto rozhodnutie dotklo majetkových pomerov účastníka oprávneného (do pozornosti I. ÚS SR 188/08). 28.2 Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na zistenia súdu vyjadrené v jeho uznesení zo 9.4.2024, č.k. 61C/3/2024 - 107, ktorým bolo žalobcom v 1. až 3. rade priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Pokiaľ ide o osobné a majetkové pomery žalobcu v 2. rade, je zrejmé, že tento je poberateľom starobného dôchodku vo výške 476,- Eur, nemá žiaden iný príjem, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, býva u syna, má pohľadávku vo výške 15.000,- Eur, ktorú musí splácať. Žalobkyňa v 3. rade je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 301,30 Eur, a jej ostatné majetkové pomery sú podobné majetkovým pomerom žalobcu v 2. rade.
29. Súd má za to, že všetky tieto okolnosti dané na strane žalobcov v 2. a 3. rade majú základ v okolnostiach, ktoré nie sú len dočasnej, či prechodnej povahy a odôvodňujú záver o opodstatnenosti aplikácie ust. § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 3. rade. Súd v tejto súvislosti akcentuje, že žalobcovia v 2. a 3. rade sú navyše osoby zdravotne ťažko postihnuté, nevlastnia žiadne nehnuteľnosti alebo úspory vyššej hodnoty, k dispozícii majú len starobné dôchodky, z ktorých uhrádzajú výdavky súvisiace s bývaním a zabezpečovaním ďalších osobných potrieb. S ohľadom na takto zistené osobné majetkové a sociálne pomery žalobcov v 2. a 3. rade, je podľa súdu daná výnimočnosť vyplývajúca z okolností na strane žalobcov v 2. a 3. rade, ktorá aj v zmysle ust. § 257 Civilného sporového poriadku odôvodňuje záver o nepriznaní náhrady trov vzniknutých žalovanému v 3. rade proti žalobcom v 2. a 3. rade, keď má tiež za to, že takýmto rozhodnutím nebude výrazne zasiahnuté do majetkovej sféry žalovaného v 3. rade. Súd preto vo vzťahu medzi žalobcami v 2. a 3. rade a žalovaným v 3. rade rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
30. V prejednávanom spore bol predmetom konania nárok uplatnený viacerými žalobcami voči viacerým žalovaným. Žalobcovia v 2. a v 3. rade vzali žalobu späť v časti, ktorá smerovala voči žalovaným v 1. až v 3. rade, žalobca v 1. rade zobral žalobu späť voči žalovaným v 1. a v 2. rade. Po týchto dispozičných úkonoch zostal v konaní na meritórne prejednanie nárok žalobcu v 1. rade voči žalovanému v 3. rade o určenie neexistencie záložného práva.
31. Podľa ust. § 116 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr. Ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.
32. Podľa Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
33. Podľa názoru súdu prvej inštancie po vykonaných späťvzatiach žaloby žalobcami v 1. až v 3. rade odpadli dôvody, pre ktoré by bol nárok žalobcu v 1. rade voči žalovanému v 3. rade
vedený v spoločnom konaní. Zostávajúci nárok žalobcu v 1. rade proti žalovanému v 3. rade je samostatným procesným nárokom a spoločne vedené konanie by po zmene procesnej situácie neviedlo k procesnej úspore, naopak, znamenalo by to, že subjekty, ktorých sa zostávajúci spor už netýka, by boli podrobované ďalším procesným úkonom, predvolaniam, zaťažované doručovaním procesných a meritórnych rozhodnutí, hoc predmetom konania a dokazovania bude výlučne nárok žalobcu v 1. rade voči žalovanému v 3. rade. Takýto postup by bol v rozpore s požiadavkou hospodárneho a efektívneho konania a predchádzania zbytočnému a neprimeranému zaťažovaniu strán sporu podľa Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku.
34. Z uvedeného dôvodu súd nárok žalobcu v 1. rade voči žalovanému v 3. rade aj v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 28.5.2025 (pozri bod 23. a 24. odôvodnenia rozhodnutia) vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o návrhu žalobcov v 2. a 3. rade do konania ako intervenientov na strane žalobcu v 1. rade, ako aj o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 3. rade.
Poučenie:
Proti V. výroku uznesenia o vylúčení nároku na samostatné konanie nie je prípustné odvolanie.
Proti výrokom I., II., III. a IV. uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v zmysle ust. § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.