Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4S-28-2026.pdf
PDF · 83.82 KB
Case nature
Subarea
4S/28/2026
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691 proti žalovanému: Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OVZ-ZP 6754/1945/2026 zo dňa 22.01.2026, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh žalobcu zo dňa 17. júna 2026 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnemu súdu v Banskej Bystrici bola dňa 17.06.2026 doručená správna žaloba na ochranu životného prostredia podľa § 61 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“) a správna žaloba opomenutého účastníka podľa § 179 SSP. Žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OVZ-ZP 6754/1945/2026 zo dňa 22.01.2026, ktorým žalovaný vydal súhlas pre žiadateľa na výrub drevín, určil bližšie podmienky vykonania výrubu zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a uložil náhradnú výsadbu. Žalobca v žalobnom návrhu navrhol, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi listinu: rozhodnutie OVZ-ZP 6754/1945/2026 zo dňa 22.01.2026, ktorým povolil výrub drevín, a to do 30 dní odo dňa doručenia uznesenia. Žalobca v žalobnom petite tiež navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného č. OVZ-ZP 6754/1945/2026 zo dňa 22.01.2026 zrušil v celom rozsahu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Žalobca v správnej žalobe zo dňa 17.06.2026, okrem iného, zároveň navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok v súlade s § 185 písm. a) SSP, nakoľko okamžitý výkon alebo právne následky, najmä rozhodnutia prvostupňového orgánu, hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku odôvodňoval najmä zásadou prevencie a zásadou predbežnej opatrnosti pri ochrane životného prostredia. Poukázal na § 13 zákona o životnom prostredí, podľa ktorého pri predpoklade nebezpečenstva nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia nesmie byť pochybnosť o vzniku poškodenia dôvodom na odklad opatrení, ktoré mu môžu zabrániť. Žalobca uviedol, že zásadu predbežnej opatrnosti je potrebné uplatňovať aj pri rozhodovaní o odkladnom účinku správnej žaloby podľa § 184 a nasl. SSP, keďže v environmentálnych veciach môže byť neskoršia súdna ochrana iluzórna. Poukázal na to, že aj v prípade následného zrušenia nezákonného rozhodnutia môže byť jeho predmet už realizovaný a vzniknuté poškodenie životného prostredia nezvratné. Žalobca tvrdil, že zásada predbežnej opatrnosti sa uplatňuje aj v situácii vedeckej alebo skutkovej neistoty, keď škodlivé účinky určitej činnosti nie sú úplne preukázané. Od princípu prevencie ju odlišoval tým, že prevencia sa uplatňuje pri preukázanom riziku, zatiaľ čo predbežná opatrnosť má svoje miesto už pri existencii dôvodnej neistoty o možnom poškodení alebo ohrození životného prostredia. Žalobca zároveň
namietal, že požiadavka na preukázanie priamej a závažnej ujmy, vyvodzovaná z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, nemôže byť bez ďalšieho aplikovaná na žalobu zainteresovanej verejnosti podľa § 177 ods. 2 SSP. Podľa jeho názoru by nepriznanie odkladného účinku v environmentálnych veciach mohlo viesť k situácii, keď žalobca síce následne dosiahne zrušenie nezákonného rozhodnutia, avšak už nebude existovať reálna možnosť obnoviť stav pred jeho vykonaním. Žalobca poukázal aj na čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru a zdôraznil význam včasného súdneho zásahu pri účinnej ochrane životného prostredia. Tvrdil, že v prejednávanej veci hrozilo nenávratné poškodenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, najmä drevín, ktoré plnili významné mitigačné funkcie, ako aj zásah do verejného záujmu na ochrane pred dôsledkami klimatickej krízy a na zachovaní prirodzeného vodného režimu. Žalobca ďalej tvrdil, že napadnuté rozhodnutia boli vecne nesprávne a nezákonné v dôsledku nedostatočného uplatnenia právnych noriem na ochranu životného prostredia a že okamžitý výkon stavebného povolenia by mohol vyvolať uvedené negatívne následky. Zásada predbežnej opatrnosti podľa jeho názoru vyžadovala prijatie opatrenia už v prípade reálnej možnosti vzniku závažnej ujmy, a preto považoval podmienky na priznanie odkladného účinku za splnené. Žalobca zároveň poukázal na čl. 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a tvrdil, že zásada predbežnej opatrnosti predstavuje súčasť primárneho práva Európskej únie. Namietal preto potrebu eurokonformného výkladu príslušných ustanovení SSP a uviedol, že v prípade pochybností o obsahu a uplatnení tejto zásady mal správny súd zvážiť predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie. Vo vzťahu k § 185 písm. b) Správneho súdneho poriadku žalobca uviedol, že tento procesný inštitút podľa jeho názoru slúži aj na zabezpečenie účinnej aplikácie práva Európskej únie. Tvrdil, že zainteresovanej verejnosti hrozila závažná ujma spočívajúca v neposkytnutí účinnej a eurokonformnej súdnej ochrany vo veciach životného prostredia. Na základe uvedeného žalobca navrhoval, aby správny súd správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) aj písm. b) SSP, a to s prihliadnutím na hroziace nenávratné poškodenie životného prostredia, zásadu predbežnej opatrnosti, princíp prevencie a požiadavku zabezpečenia účinnej súdnej ochrany v environmentálnych veciach.
3. Správny súd v Banskej Bystrici v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 14.07.2026 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 14.08.2026 uviedol, že s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby nesúhlasí. Poukázal na § 184 SSP, podľa ktorého podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, ako aj na § 185 písm. a) SSP, podľa ktorého možno odkladný účinok priznať iba za splnenia zákonom ustanovených podmienok. Žalovaný uviedol, že prvostupňový aj odvolací orgán boli vecne a miestne príslušné a v celom konaní postupovali v súlade so zákonom. Zdôraznil, že priznanie odkladného účinku predstavuje výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal ani dostatočne neosvedčil existenciu závažnej ujmy, značnej hospodárskej alebo finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku, ktorý by hrozil v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia. Žalovaný zároveň poukázal na to, že žalobca neoznačil dôkazy preukazujúce vznik alebo možnosť vzniku takejto ujmy. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca dostatočne neosvedčil, že výkon napadnutého rozhodnutia môže skutočne viesť k ohrozeniu životného prostredia. Negatívne následky uvádzané žalobcom podľa žalovaného neboli dostatočne konkretizované a žalobca nepreukázal ich konkrétne, ale ani bezprostredné dopady na životné prostredie. Podľa žalovaného preto zostali tieto tvrdenia iba v rovine hypotetických možností. Na základe uvedeného žalovaný považoval návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za nedôvodný a navrhol, aby správny súd po zistení a vyhodnotení všetkých podstatných skutočností návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma.
9. Koncepcia inštitútu odkladného účinku teda predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.
10. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. To, že nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. mája 2018. Z Uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 3. marca 2022, ktorý zhodne s vyššie citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vyslovil: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“
11. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že okamžitým výkonom alebo právnymi následkami rozhodnutia hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný následok na životnom prostredí, nešpecifikoval o akú ujmu, resp. iný vážny nenapraviteľný následok má ísť, ide len o tvrdenia vo všeobecnej rovine, ktoré nemajú pre správny súd z dôvodu jeho absolútnej neurčitosti a nekonkrétnosti žiadnu relevanciu z hľadiska preukázania dôvodnosti návrhu žalobcu. Žalobca netvrdil a ani neosvedčil, aká závažná ujma, prípadne aký iný vážny nenapraviteľný následok hrozí okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia. Tvrdené dôvody musí žalobca konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež dostatočne osvedčiť. Za náležité splnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu v zmysle uvedených konštatovaní nie je možné, práve pre nedostatočnú konkrétnosť, považovať len zovšeobecňujúci poukaz žalobcu na princípy prevencie a predbežnej opatrnosti. Je nutné podotknúť, že nie je úlohou správneho súdu „hľadať“ eventuálne dôvody pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Konkrétnosť absentuje aj v ďalšej argumentácii žalobcu, podľa ktorej ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok, znamenalo by to nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia. Správny súd uvádza, že ustanovenie § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, v ktorom je princíp predbežnej opatrnosti zakotvený, vyžaduje konkretizáciu nebezpečenstva nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, ktorého vznik možno vzhľadom na existujúce okolnosti predpokladať, čo v prejednávanej veci nebolo naplnené.
12. Vzhľadom na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.
13. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).