Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28CoP-63-2026.pdf
PDF · 102.49 KB
Case nature
Area
Subarea
28CoP/63/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej členiek senátu JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Márie Benkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcu z matky C. D., nar. X.XX.XXXX, bytom E. F. X, G., právne zastúpenej Mgr. Janou Rojčekovou, advokátkou so sídlom Levočská 4, Prešov a otca H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Karaffovou, advokátkou so sídlom Komenského 38, Sabinov v konaní o zmenu výchovy, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29P/100/2025-233 zo dňa 3.2.2026, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II., V.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je na základe návrhu matky, návrh na zmenu výchovy maloletej A..
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov, ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
I. M e n í rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 29P/230/2018 -19 zo dňa 02.10.2018 a rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 29P/4/2022 – 166 zo dňa 29.05.2023 tak, že z v e r u j e mal. A. B. do osobnej starostlivosti matky.
II. U r č u j e otcovi prispievať na výživu mal. A. sumou 300 Eur mesačne, ktoré výživné bude platiť vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom 04.06.2025 opakovane do budúcna.
III. Dlžné výživné za obdobie od 04.06.2025 do 31.01.2026 vo výške 600 Eur súd p o v o ľ u j e otcovi zaplatiť v 4 splátkach, spolu s nasledujúcim bežným výživným, až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok.
IV. U p r a v u j e styk rodičov s maloletými deťmi takto:
- otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou A. každý párny týždeň v sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod.,
- matka je o p r á v n e n á stretávať sa s maloletou J. každý párny týždeň v nedeľu od 14.00 hod. do 17.00 hod.,
- oprávnený rodič si maloleté dieťa vyzdvihne pred bydliskom odovzdávajúce rodiča,
- povinný rodič je p o v i n n ý dieťa riadne pripraviť a odovzdať na styk so všetkými potrebnými vecami,
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval zmenu pomerov od posledného rozhodnutia súdu o výživnom a úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Zo situácie, kedy sa maloleté deti nechceli ani kontaktovať s matkou, došlo k zmene u maloletej A., ktorá sama na základe vlastného rozhodnutia prišla do domácnosti matky a v jej starostlivosti zotrvala, pričom prejavila vôľu aj v budúcnosti byť v starostlivosti matky. Súd preto rešpektoval názor maloletej a zveril ju do starostlivosti matky, pričom upravil styk s otcom. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal súd prvej inštancie z príjmu otca vo výške 2000 eur mesačne, kde pri aplikácii odporúčacích tabuliek MS SR určil výšku jeho vyživovacej povinnosti vo výške 300 eur mesačne, čo považoval za primerané potrebám maloletej, ako aj zásade rovnakej životnej úrovni rodičov a maloletých detí.
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), § 26 zákona č. 36/2005 o rodine („ďalej len zákon o rodine“), § 36 ods. 1 zákona o rodine, § 24 ods. 1, ods. 4 zákona o rodine § 25 ods. 2 zákona o rodine, § 62 ods. 2, ods. 4 zákona o rodine, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
5. Súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP.
III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania
6. Proti napadnutému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a to proti výroku II. napadnutého rozsudku. Odvolanie podal z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a ustanovenia § 62 ods. 1 CMP. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku II, tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletej dcéry sumou vo výške 200 eur mesačne alebo tak, že rozsudok v jeho napadnutej časti zruší a vec v rozsahu zrušenia vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní argumentoval tým, že súd sa nedostatočne vysporiadal s dôkazmi a tvrdeniami na ktoré počas celého konania poukazoval v časti výživného. Uviedol, že má za to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam resp. k nesprávnemu záveru čo sa týka výšky určeného výživného. S výškou výživného 300 eur nesúhlasí, v jeho možnostiach a schopnostiach je uhrádzať výživné vo výške 200 eur a to aj z dôvodu, že zabezpečuje starostlivosť o maloletú dcéru J.. Namietal, že jeho mesačný príjem je vo výške 1 850 eur, pričom súd vychádzal z jeho priemerného zárobku za dobu posledného polroka, pričom zarátal aj odmeny, ktoré obdržal v decembri, pričom odmeny nie sú nárokovateľnou čiastkou mzdy. Ďalej uviedol, že od apríla 2026 sa mu mzda znížila o 100 eur. Poukázal na to, že jeho mesačné výdavky sa odchodom maloletej A. nezmenili, zmenila sa jedine suma na stravu. Oblečenie zväčša kupoval maloletej A. a následne ho nosila J., takže oblečenie kupoval na jedno dieťa. Rozhodnutie o výške výživného považuje za nespravodlivé. Súd vychádzal z odporúčacích tabuliek MS SR, avšak vôbec nezohľadnil jeho výdavky. Súd taktiež nezohľadnil výdavky matky na maloletú A., ktoré vyčíslila ani nie na 300 eur, pričom taktiež nezohľadnil matkin veľmi nízky pravdepodobne zastieraný príjem. Podotkol, že 8 rokov on sám zabezpečoval starostlivosť o obe maloleté deti, pričom matka uhrádzala nízke výživné a neustále podávala návrhy na zníženie jej vyživovacej povinnosti. Namietal, že súd nezdôvodnil z čoho vychádzal pri určení jeho vyživovacej povinnosti vo výške 300 eur mesačne, len stroho odkázal na odporúčacie tabuľky MS SR. Vzhľadom na matkou vyčíslené náklady na maloletú A. vo výške 300 eur mesačne, bude on uhrádzať všetky náklady na maloletú a matka sa opätovne nebude podieľať na úhrade výživného na maloletú. Otec ďalej rozporoval náklady vyčíslené matkou na maloletú z dôvodu, že maloletá A. nenavštevovala a ani nenavštevuje žiadne krúžky, nemá žiadne náklady na lieky, keďže matka sama uviedla, že jej predpísané lieky už nedáva. Namietla, že matka nezabezpečila maloletej ani potrebnú výmenu okuliarov. Dodala, že pri úrade výživného vo výške 300
eur mesačne bude ukrátená maloletá J., pretože pri jeho nákladoch a výške výživného si bude musieť finančné prostriedky požičiavať.
7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s názorom otca vyjadreným v odvolaní nesúhlasí a má za to, že súd správne zistil skutkový stav veci a správne vyhodnotil dôkazy a rozhodol o výške výživného. K tvrdeniu otca, že súd sa nedostatočne vysporiadal s tým, že nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu výživného uviedla, že s tým nesúhlasí, pričom otec nepreukázal jediné výdavky, ktoré uvádzal, okrem niekoľkých bločkov za stravu. Matka ďalej podotkla, že otec tvrdí, že odchodom A. mu klesli len výdavky na stravu, s čím nemožno súhlasiť. Výdavky na dieťa nespočívajú len v strave, ale aj školských pomôckach, oblečení, hygiene, nákladoch na bývanie, cestovné náklady a iné. Matka ďalej uviedla, že súd správne vyhodnotil príjem otca, ak do jeho príjmu zarátal aj odmeny. Poukázala na metodiku pre výpočet výživného, z ktorej jasne vyplýva, že do príjmu patria aj príplatky za prácu nadčas, vo sviatok, v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a v noci, osobné ohodnotenie, prémie, odmeny, odmeny za pracovnú pohotovosť. Otcovu námietku jej nízkeho príjmu považuje za nedôvodnú, pretože súd má vychádzať z otcových schopností, možností a majetkových pomerov, príjem matky s tým nesúvisí. Matka ďalej uviedla, že ak by mala rovnaký príjem ako otec aj jej výdavky na maloletú A. by boli vyššie. Maloletá A. by chcela chodiť na krúžky na ktoré u otca nechodila, pričom krúžky nezačínajú v strede roka, teda ich nemohla ani preukázať. U maloletej je potreba zubného strojčeka, čo matku výrazne finančne zaťaží. Otcova námietka, že matka nevynakladá finančné prostriedky na lieky je nedôvodná. Otec namieta liek Magrilan, ktorý mal doplatok 3-5 eur predpísaný detským psychiatrom. Výdavky na lieky nepredstavujú len lieky pri dlhodobých stavoch alebo lieky predpísané, ide aj o lieky a výživové doplnky pri bežných chorobách. Matka ďalej namietala, že otec neuvádza pravdu ohľadne výmeny okuliarov. U otca sa dlhšie ignoroval potreby okuliarov pre maloletú, až v jej starostlivosti boli maloletej predpísané okuliare v dôsledku čoho ju prestali bolieť oči a prestala brať tabletky na očný tlak. Matka ďalej uviedla, že medzi oprávnené výdavky maloletého dieťaťa patria aj výdavky na bývanie. Namietala, že by bolo nespravodlivé, ak povinný rodič odmieta prispievať na životnú úroveň vlastného dieťaťa, pričom sám vynakladá finančné prostriedky na dovolenky a nepravidelné aktivity (tábory, školu v prírode a pod.). Matka potom, čo prišla maloletá dcéra do jej domácnosti vynaložila aj finančné prostriedky na zariadenie izby pre dcéru, kúpila jej mobilný telefón, o čom matka predložila doklady. Matka žiadala, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil.
8. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na svojej odvolacej argumentácii. Doplnil, že vo svojom odvolaní namietal, že súd do jeho príjmu zahrnul aj odmeny, ktoré sú mu vyplácané raz ročne, pričom výživné platí mesačne. Otec ďalej uviedol, že matka doposiaľ dcéru neprihlásila na žiaden krúžok, pričom hodiny fly jogy, ktoré mala maloletá záujem navštevovať sú súkromné hodiny na ktoré je možné sa prihlásiť kedykoľvek počas roka. Súd teda nemohol prihliadnuť na výdavky na krúžky, ktoré neexistovali. Namietal, že matka bez upozornenia zmenila maloletej všeobecného lekára a stomatológa, pričom vybrala kliniku, ktorá je nepomerne drahšia. Otec opätovne poukázal na skutočnosť, že jeho príjem je od apríla nižší, vo výške 1 820 eur, teda príjmovo klesol o 30 eur. Pri úrade bežného výživného vo výške 300 eur, ako aj úhrade dlžného výživného si musí finančné prostriedky požičiavať od priateľky a od mami. Otec zotrval na svojom odvolacom návrhu.
9. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca namietala, že otec sa snaží opätovne znížiť svoj príjem, pričom poukazuje na jeden výpis z účtu, ktorý nezohľadňuje skutočnú výšku jeho priemernej mesačnej mzdy. Matka ďalej uviedla, že maloletej zabezpečila doručovanie z matematiky, kde uhrádza 5 eur za hodinu. O zmene lekárov bol otec informovaný. Matka vysvetlila, že maloletá dcéra mala všeobecnú lekárku v K., čo bolo nepraktické vzhľadom k tomu, že matka býva v G.. Zubára dcére zmenila z dôvodu, že k doterajšej zubárke dcéra odmietala chodiť z dôvodu necitlivého prístupu zubárky. Matka ďalej doplnila, že v čase súdneho konania nevedela, aké budú všetky výdavky na maloletú v rámci školy, ako aj školské výlety, návštevy galérií. Namietala, že nie je pravdou, aby výdavky na maloletú dcéru vyčíslila len na 300 eur, do výdavkov je potrebné započítať aj nájom/inkaso vo výške pripadajúcej na dcéru 125 eur a nepredvídateľné výdavky ako sú výdavky na okuliare, strojček na zuby. Poukázala aj na skutočnosť, že otec sa s maloletou dcérou nestretáva, čo je potrebné vziať do úvahy pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca. Matka ďalej doplnila, že maloletá dcéra nastupuje na tábor, ktorého cena je 200 eur plus doprava. K výdavkom uvedeným matkou na pojednávaní je potrebné prirátať stravu v škole 9 eur mesačne plus 25 eur ročne poplatok, ZUŠ DAMA výtvarný odbor 30 eur mesačne, doručovanie z matematiky 5 eur za hodinu (20 eur mesačne), pomerná časť na inkaso/nájom 125 eur, ďalej výdavky
na školské pomôcky a jednorazovo ZRPŠ 35 eur. Matka zotrvala na svojom návrhu, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdil.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku vo výroku II. a závislom výroku V. o trovách konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
13. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
14. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom vo výroku II, ktorým súd určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú dcéru vo výške 300 eur mesačne.
15. Otec svoju odvolaciu argumentáciu postavil na svojom presvedčení, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho príjmy a odôvodnené potreby maloletej dcéry a sociálne a majetkové pomery matky, ktorej bola maloletá dcéra zverená do osobnej starostlivosti a tým dospel k neprávnym skutkovým záverom pri určení výšky jeho vyživovacej povinnosti k maloletej dcére.
16. Posúdením otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako súd prvej inštancie.
17. Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Otec teda v podstate vytýkal rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sa nestotožnil s ním predkladaným hodnotením skutkového stavu a jeho právnym hodnotením. V rámci celého prvoinštančného konania mali účastníci konania vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie tvrdení a dôkazov v prospech ich tvrdení. To, že v konečnom
dôsledku súd prvej inštancie dospel k i iným záverom, nie je možné interpretovať ako porušenie práva na spravodlivý súdny proces.
18. Odvolací súd vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otca poukazuje na to, že pri rozhodovaní o výživnom pre maloleté dieťa sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného - ide o ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.
19. Podľa názoru odvolacieho súdu bol v preskúmavanej veci dostatočne a správne zistený skutočný stav a vec bola správne právne posúdená. Maloletá dcéra je vo veku štrnásť rokov, je žiačkou druhého stupňa základnej školy. Svojou výživou je stále prirodzene odkázaná na svojich rodičov, u ktorých vyživovacia povinnosť má mať prednosť pred ostatnými ich výdavkami. Osobne sa o maloletú stará matka, otec sa s dcérou momentálne nestretáva.
20. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca, odvolací súd poukazuje na to, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Odvolací súd reflektuje príjem matky, je však zrejmé, že matka poskytuje maloletej osobnú starostlivosť, vedie spoločnú domácnosť, obstaráva činnosti dennej potreby, varí, perie, čím si de facto plní vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére aj touto formou a vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne. Matka poskytuje maloletej osobnú starostlivosť, ktorú možno stavať na roveň peňažného plnenia a zároveň uhrádza všetky výdavky spojené s chodom domácnosti, členom ktorej je aj maloletá A... Maloletá A. je vo veku, kedy si už nevyžaduje zvýšenú osobnú starostlivosť zo strany matky, je však naďalej potrebné ju vo výchove usmerňovať, dohliadať na jej prípravu na vyučovanie, zmysluplného trávenia voľného času a vyplnenia prázdnin a sviatkov. Zároveň je tu potreba financovať všetky potreby maloletej, a to nielen vo vzťahu k jej vzdelaniu, ale aj kultúrnemu, športovému a spoločenskému vyžitiu s čím sú samozrejme spojené výdavky na stravu, primerané a čisté oblečenie, hygienu, drogériu, platenie cestovných nákladov, nákladov spojených so spoločenským vyžitím a zdravotnou starostlivosťou. Všetky tieto skutočnosti je potrebné zarátať do plnenia si vyživovacej povinnosti k maloletej zo strany matky, čo sa prejaví nielen vo zvýšených finančných nákladoch, ale aj čase, ktorý matka maloletej dcére venuje.
21. Na základe vyššie uvedených záverov považuje odvolací súd za nedôvodnú aj námietku otca, že súdom určené výživné nezodpovedá jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. V súčasnej spoločenskej situácii, charakteristickej výraznou infláciou a významným nárastom cien základných potravín, je dôvodné očakávať, že výživné bude z veľkej časti spotrebované práve na stravné. Opomínať nemožno ani ošatenie či obuv, ktoré vyžadujú častú obmenu pre rýchly fyzický vývin maloletých detí, typický pre ich vek. Z uvedených skutočností nie sú odôvodnené potreby maloletej tým kritériom, ktoré by malo dôvodiť znížiť vyživovaciu povinnosť otca. Otec argumentoval tým, že jeho príjmové pomery mu neumožňujú uhrádzať súdom určené výživné pri súčasnej situácii. Odvolací súd v tejto súvislosti vyhodnotil aj náklady uvádzané matkou na výživu a výchovu maloletej dcéry, ktoré nepovažoval za prehnané resp. nezodpovedajúce životnej úrovni rodičov. Odôvodnené výdavky maloletej, okrem základných výdavkov, ako sú strava a oblečenie súviseli s jej vzdelaním, voľnočasovými aktivitami a výdavkami spojenými so zdravotnou starostlivosťou. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil majetkové a príjmové pomery otca, rešpektujúc jeho výdavky, ako aj jeho celkovú životnú úroveň a určil výživné zo strany otca na sumu 300 eur mesačne.
22. Odvolací súd má za to, že suma 300 eur na maloletú je náležitým vyjadrením práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča aj s prihliadnutím na výrazný podiel matky maloletej na jej výchove a výžive s poukazom na životnú úroveň otca, ktorý sa na osobnej starostlivosti o dieťa podieľa v súčasnosti len vo veľmi obmedzenom rozsahu.
23. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).