Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_67Cb-115-2026.pdf
PDF · 114.87 KB
Case nature
Subarea
67Cb/115/2026
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci žalobcu: KL Logistic Service spol. s r.o., so sídlom A. XX/ XXXX, XXX XX B., IČO: 50 477 668, právne zastúp.: Palkovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 20, 917 01 Trnava, IČO: 47 255 609 proti žalovanému: PRODMO s. r. o., so sídlom Dr. Janského 477/4, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 51 825 244, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
II. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
III. Súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia doručeným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 21.08.2026 domáhal vydania zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia v nasledovnom znení: „I. Súd zriaďuje záložné právo na bankové účty žalovaného: a/ C. vedený v D. E., F., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, b/ C. vedený vo G. H. E., F. ; skrátený názov: G., F., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90, Bratislava, IČO: 31 320 155, c/ C. vedený v XXX.E., F., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, na zabezpečenie zaplatenia pohľadávok žalobcu vo výške 19.062,10 Eur s príslušenstvom uplatnených v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. 33Up/904/2026.
II. Súd nariaďuje žalovanému, aby nenakladal s prostriedkami na bankových účtoch: a/ C. vedený v D. E., F., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930,
b/ C. vedený vo G. H. E., F. ; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90, Bratislava, IČO: 31 320 155, c/ C. vedený v XXX.E., F., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, a to na čas do vzniku záložného práva v prospech žalobcu na zabezpečenie zaplatenia pohľadávok žalobcu vo výške 19.062,10 Eur s príslušenstvom uplatnených v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. 33Up/904/2026, podľa výroku I. tohto uznesenia. III. Žalobca má voči žalovanému nárok na nahradenie trov konania v rozsahu 100%.“
2. Podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúci v zriadení záložného práva na finančné prostriedky vedené na bankových účtoch žalovaného, odôvodnil potrebou zabezpečenia svojich pohľadávok voči žalovanému z obchodnoprávnych vzťahov, a to z dôvodu obavy, že budúca exekúcia bude ohrozená. Súčasne sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému do vzniku záložného práva jeho registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv zakázal nakladať s finančnými prostriedkami na označených bankových účtoch. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že na základe kúpnych zmlúv uzatvorených medzi stranami sporu v rámci ich podnikateľskej činnosti dodal žalovanému v období od 14.01.2026 do 23.04.2026 tovar, ktorého kúpnu cenu vyúčtoval desiatimi faktúrami. Žalovaný napriek splatnosti jednotlivých faktúr a opakovaným výzvam žalobcu dlžné sumy neuhradil, pričom podľa tvrdenia žalobcu predstavovala nezaplatená istina ku dňu podania návrhu sumu 19.062,10 Eur. Žalobca si predmetné pohľadávky spolu s príslušenstvom uplatnil voči žalovanému v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 33Up/904/2026, v ktorom bol dňa 18.08.2026 vydaný platobný rozkaz (predmetné konanie nie je toho času právoplatne skončené). Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný bol majiteľom troch bankových účtov vedených v Tatra banke, a.s., Všeobecnej úverovej banke, a.s. a 365.bank, a.s., čo osvedčoval údajmi zverejnenými Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Tvrdil, že na uvedených účtoch sa mohli nachádzať finančné prostriedky pochádzajúce z predchádzajúcej podnikateľskej činnosti žalovaného, prípadne z predaja jeho nehnuteľného majetku. Existenciu obavy z ohrozenia budúcej exekúcie žalobca odôvodňoval najmä tým, že žalovaný v júli 2026 previedol nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v katastrálnom území I., pričom následne v krátkom časovom období došlo k opakovaným zmenám v jeho vlastníckej a personálnej štruktúre. Poukázal na to, že dňa 20.07.2026 bol z funkcie konateľa odvolaný dovtedajší konateľ J. K. L., za nového konateľa bol vymenovaný A. B. a zároveň došlo k prevodu obchodných podielov. Následne bolo dňa 10.08.2026 rozhodnuté o odvolaní A. B. z funkcie konateľa, vymenovaní M. N. za prokuristu, ďalšom prevode obchodných podielov, zmene obchodného mena žalovaného na PRODMO s.r.o. a zmene jeho sídla. Žalobca zároveň poukazoval na skutočnosť, že žalovaný na výzvy na úhradu svojich záväzkov nereagoval a zásielku zaslanú na jeho nové sídlo sa nepodarilo doručiť, keďže podľa zistenia doručovateľa bol žalovaný na uvedenej adrese neznámy. Podľa názoru žalobcu ani charakter priestorov na adrese nového sídla nenasvedčoval tomu, že by v nich žalovaný reálne vykonával podnikateľskú činnosť. Obavu z ďalšieho podnikateľského pôsobenia žalovaného žalobca odôvodňoval aj osobou jeho prokuristu M. N.. Uviedol, že tento pôsobil ako prokurista vo viacerých ďalších obchodných spoločnostiach s obdobnou vlastníckou a personálnou štruktúrou, pričom žalobca identifikoval 48 spoločností bez konateľa, v ktorých menovaný pôsobil ako prokurista. Na základe údajov z obchodného registra, zbierky listín a systému EPI žalobca uvádzal, že spoločnosti, ktoré M. N. prevzal do 31.12.2024, po jeho vstupe spravidla nepokračovali v reálnej podnikateľskej činnosti, neviedli účtovníctvo a nezostavovali účtovné závierky, pričom niektoré z nich boli následne z obchodného registra vymazané bez likvidácie. Na základe uvedených okolností mal žalobca za to, že konanie žalovaného vykazovalo znaky postupného zbavovania sa majetku a utlmovania podnikateľskej činnosti, v dôsledku čoho existuje dôvodná obava, že prípadná budúca exekúcia jeho pohľadávok (ktoré sú už uplatnené v upomínacom konaní) bude ohrozená. Z tohto dôvodu navrhoval zriadiť záložné právo na finančné prostriedky na označených bankových účtoch žalovaného. Potrebu súčasného nariadenia neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že do vzniku záložného práva jeho registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv by mohol žalovaný s finančnými prostriedkami na svojich účtoch naďalej disponovať. Podľa žalobcu je preto potrebné dočasne zakázať žalovanému nakladať s týmito finančnými prostriedkami, aby sa zachoval účel navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a zabránilo sa zmareniu budúceho výkonu rozhodnutia.
3. Na podporu svojich tvrdení žalobca k svojmu návrhu pripojil nasledovné dôkazy: 10 faktúr vystavených k pohľadávkam žalobcu spolu s dodacími listami, výzvu na zaplatenie pohľadávok zo dňa 13.07.2026, úplný výpis z Obchodného registra žalovaného, platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18.08.2026, sp. zn. 33Up/904/2026, údaje o bankových účtoch žalovaného sprístupnené na
webovom sídle Finančného riaditeľstva SR, výpisy z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. I. zo dňa 09.07.2026 a 04.08.2026, zápisnicu z valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti MERKFOOD s.r.o. zo dňa 20.07.2026 a 10.08.2026 zabezpečenú zo zbierky listín žalovaného, výzvu adresovanú novému konateľovi žalovaného A. B. zo dňa 05.08.2026 spolu s potvrdením o jej doručení, výpisy z obchodného registra k trom spoločnostiam M. N. so sídlom v Českej republike, výzvu na zaplatenie zo dňa 19.08.2026 adresovanú žalovanému na jeho nové obchodné meno a sídlo spolu s potvrdením o jej nedoručení, úplné výpisy z Obchodného registra 48 spoločností s rovnakou alebo obdobnou vlastníckou štruktúrou ako žalovaný a výstupy zo systému EPI týkajúce sa spoločností, do ktorých M. N. vstúpil do 31.12.2024.
4. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
6. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
7. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení.
9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,.
12. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Ku návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh zamietne.
14. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Zabezpečovacie opatrenie je procesným inštitútom, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je tak posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo, že pohľadávka veriteľa nebude uspokojená. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva
garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v súlade s § 343 ods. 3 CSP. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku a tiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne (§ 326 ods. 1 CSP). Navyše súd pri posudzovaní návrhu preskúmava splnenie zásady proporcionality.
17. Z uvedeného výkladu súdu vyplýva, že zasiahnuť do majetkových práv žalovaného zriadením záložného práva nie je možné v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by preto mala byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Súd preto v tejto veci v prvom rade skúmal, či žalobca dostatočne osvedčil dôvodnosť a trvanie peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia.
18. Po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a k nemu pripojených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že napriek tomu, že žalobca v potrebnom rozsahu osvedčil existenciu svojej peňažnej pohľadávky voči žalovanému, neboli splnené všetky zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
19. Podľa § 343 ods. 1 CSP môže súd zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je poskytnutie preventívnej ochrany veriteľovi prostredníctvom zabezpečenia takého majetku dlžníka, ktorý môže byť následne postihnutý pri výkone rozhodnutia.
20. Žalobca sa v prejednávanej veci domáhal zriadenia záložného práva na troch bankových účtoch žalovaného vedených v Tatra banke, a.s., Všeobecnej úverovej banke, a.s. a 365.bank, a.s., na zabezpečenie pohľadávok v celkovej výške 19.062,10 Eur s príslušenstvom.
21. Súd v rámci svojho rozhodovania zároveň skúmal, či žalobcom označený predmet zabezpečovacieho opatrenia predstavuje spôsobilý a dostatočne určitým spôsobom vymedzený predmet záložného práva.
22. Za spôsobilý predmet občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 1 OZ sa okrem iného považuje aj právo, pokiaľ to jeho povaha pripúšťa. Právo ako predmet občianskoprávnych vzťahov je spôsobilým predmetom záložného práva za predpokladu, že je toto právo prevoditeľné. Za právo ako spôsobilý predmet občianskoprávnych vzťahov sa považuje aj pohľadávka, ktorá je definovaná v § 488 OZ, t.j. ako právo na plnenie (pohľadávka) smerujúce voči dlžníkovi, čomu zodpovedá povinnosť dlžníka splniť záväzok. Pohľadávka môže mať formu peňažnú, ako aj nepeňažnú. Právu veriteľa na plnenie, t.j. pohľadávke, koreluje tomu zodpovedajúci záväzok, t.j. povinnosť plniť na strane dlžníka. Pohľadávka, v danom prípade peňažná, je teda definovaná osobami veriteľa a dlžníka na základe konkrétneho právneho vzťahu a v prípade peňažnej pohľadávky je vymedzená aj jej výškou, ktorá určuje konkrétne peňažné plnenie.
23. Aby bola pohľadávka spôsobilým predmetom záložného práva musí byť teda prevoditeľná, pričom § 525 OZ upravuje pohľadávky, ktoré sú z postúpenia vylúčené, t.j. nespĺňajú podmienku prevoditeľnosti. Okrem iného nemožno podľa § 525 ods. 1 OZ postúpiť pohľadávku, ktorú nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia
24. V tejto súvislosti súd uvádza, že predmetom záložného práva v prípade finančných prostriedkov vedených na bankovom účte nie je samotný bankový účet ako taký, ale je ním pohľadávka majiteľa účtu voči banke z príslušného zmluvného vzťahu (napr. zmluvy o bežnom účte). Jedná sa teda o zmluvný vzťah medzi majiteľom účtu a bankou. Zo zaužívanej judikatúry vyplýva, že peňažné prostriedky
nachádzajúce sa na bežnom účte patria banke a majiteľ účtu má výlučne pohľadávku z účtu voči banke. Táto pohľadávka je majetkovou hodnotou, a teda v prípade existencie finančných prostriedkov na bežnom účte majiteľovi účtu vzniká pohľadávka voči banke za zmluvných podmienok na ich výplatu . V zásade je pohľadávka majiteľa účtu voči banke spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov a zároveň je aj spôsobilým predmetom záložného práva. Predmet zabezpečovacieho opatrenia musí byť preto v návrhu vymedzený takým spôsobom, aby bolo jednoznačne určiteľné, na akú majetkovú hodnotu žalovaného má byť záložné právo zriadené a v akom rozsahu môže byť táto majetková hodnota následne predmetom núteného výkonu rozhodnutia.
25. Žalobca navrhol, aby súd zriadil záložné právo všeobecne „na bankové účty žalovaného“, ktoré identifikoval iba číslom účtu a označením príslušnej banky. Z petitu návrhu tak nebolo možné určiť, v akom rozsahu pohľadávky žalovaného voči jednotlivým bankám má záložné právo vzniknúť. Takto formulovaný petit preto zahŕňal bez ďalšieho napr. aj také finančné prostriedky, ktoré podľa zákona nemôžu byť predmetom exekúcie, a teda ani predmetom záložného práva zriadeného zabezpečovacím opatrením, alebo aj finančné prostriedky značne prevyšujúce žalobcovu pohľadávku.
26. Súd zároveň dospel k názoru, že žalobcom uvedené znenie petitu návrhu nezodpovedá požiadavke určitosti a vykonateľnosti navrhovaného záložného práva. Petit navrhovaný žalobcom nespĺňa podmienku určitosti, keď absentuje riadna špecifikácia predmetu zálohu, t.j. pohľadávky z účtu v banke, nakoľko navrhovaný petit neobsahuje rozsah, v akom sa navrhované záložné právo vzťahuje na konkrétny predmet zálohu, t.j. na akú výšku pohľadávky žalovaného z účtu v tej-ktorej banke sa zriaďuje záložné právo, teda aká výška peňažných prostriedkov na účte v banke bude podliehať obmedzeniu nakladania s nimi zo strany žalovaného a následnému prípadnému výkonu zriadeného záložného práva. Z navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia nevyplýva, či sa navrhuje zriadenie záložného práva na pohľadávku žalovaného z účtu v konkrétnej banke v celom rozsahu, t.j. bez obmedzenia výšky finančných prostriedkov na ňom sa nachádzajúcich, alebo či len do výšky žalobcom zabezpečovanej pohľadávky pôvodne v sume 19.062,10 Eur alebo v sume nižšej.
27. Z navrhovaného petitu musí jednoznačne vyplývať, do akej výšky finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na účte v banke má byť táto pohľadávka žalovaného postihnutá zriadením záložného práva, čo žalobcom špecifikovaný petit neobsahuje. Žalobca preto dostatočne určito nevymedzil predmet záložného práva, pokiaľ má ním byť pohľadávka z účtu v banke týkajúca sa finančných prostriedkov, na ktoré má majiteľ účtu, t.j. žalovaný, právo na ich vyplatenie voči banke. Bolo teda povinnosťou žalobcu navrhnúť také znenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré bude spĺňať formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, pokiaľ mal súd návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť. Z navrhovaného petitu nevyplýva, že žalobca navrhuje zriadiť záložné právo na konkrétnu výšku peňažných prostriedkov nachádzajúcich sa na účte žalovaného v tej-ktorej banke, pričom toto obmedzenie výšky finančných prostriedkov vo vzťahu k pohľadávke žalovaného z účtu v banke musí byť jednoznačne určité a poznateľné z petitu. Súd tým mieni poukázať na skutočnosť, že z návrhu musí byť zrejmé, či má záložné právo obmedzovať finančné prostriedky na účte v banke napríklad do výšky 100 Eur, pretože napr. inými zabezpečovacími prostriedkami už má veriteľ dostatočne zabezpečenú svoju pohľadávku, alebo či navrhuje záložné právo na pohľadávku z účtu v banke vo výške cca 19.000 Eur, t.j. vo výške svojej zabezpečovanej pohľadávky alebo, či predmetom záložného práva sú všetky finančné prostriedky bez ohľadu na ich výšku na účte v banke, napr. aj v prípade stavu na účte vo výške 100.000 Eur napriek tomu, že záložné právo má zabezpečovať pohľadávku do výšky 19.062,10 Eur. Táto požiadavka je nevyhnutná nielen z dôvodu vykonateľnosti súdom nariadeného zabezpečovacieho opatrenia, ale aj z dôvodu objektívneho posúdenia proporcionality navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Žalobcom formulovaný petit návrhu podľa názoru súdu neumožňuje jednoznačnú identifikáciu povinností, t.j. obmedzujúcich účinkov navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, keď nie je zrejmý rozsah finančných prostriedkov, ktorý má byť postihnutý záložným právom, t.j. nie je dostatočne špecifikovaný predmet záložného práva.
28. Uvedený nedostatok nemohol súd odstrániť vlastnou úpravou petitu. V sporovom konaní je súd viazaný dispozičným princípom a nie je oprávnený namiesto žalobcu určovať alebo dopĺňať predmet zabezpečovacieho opatrenia spôsobom, ktorým by z navrhovaného predmetu záložného práva vylúčil jednotlivé zákonom chránené časti pohľadávky žalovaného voči bankám. Povinnosť formulovať určitý, zrozumiteľný a materiálne vykonateľný petit zaťažovala žalobcu ako osobu disponujúcu návrhom.
29. Súd preto nemohol sám modifikovať žalobcom formulovaný návrh tak, že by záložné právo zriadil iba na tej časti pohľadávok žalovaného voči jednotlivým bankám, ktorá podlieha exekúcii. Takýmto postupom by súd fakticky nahrádzal procesnú aktivitu žalobcu a určoval predmet zabezpečovacieho opatrenia namiesto neho.
30. Na uvedenom závere nič nemenila skutočnosť, že žalobca údajmi zverejnenými Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky osvedčil, že označené bankové účty patria žalovanému. Osvedčenie existencie účtov a vzťahu žalovaného k nim predstavuje odlišnú otázku od riadneho a zákonne prípustného vymedzenia predmetu záložného práva. Aj pri osvedčení, že žalovaný je majiteľom predmetných účtov, musí byť predmet sudcovského záložného práva formulovaný určitým a vykonateľným spôsobom.
31. Súd sa následne zaoberal aj otázkou primeranosti žalobcom požadovaného zabezpečovacieho opatrenia. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia je súd povinný posudzovať, či jeho rozsah a účinky nezasiahnu do majetkových práv povinnej strany vo väčšom rozsahu, než je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného účelu. Zabezpečovacie opatrenie je pritom nariaďované bez vykonania úplného dokazovania vo veci samej, iba na základe osvedčenia rozhodujúcich skutočností, čo zvyšuje požiadavku na zachovanie proporcionality medzi právom veriteľa na poskytnutie dočasnej ochrany a majetkovými právami dlžníka.
32. Žalobca sa domáhal zriadenia záložného práva súčasne vo vzťahu k trom bankovým účtom žalovaného na zabezpečenie pohľadávky vo výške 19.062,10 Eur s príslušenstvom, pričom neuviedol ani neosvedčil aktuálnu výšku finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na jednotlivých účtoch. Z návrhu tak nebolo možné posúdiť vzájomný pomer medzi hodnotou majetku, ktorý mal byť zabezpečovacím opatrením postihnutý, a výškou zabezpečovanej pohľadávky.
33. Žalobca navyše formuloval návrh všeobecne vo vzťahu ku všetkým trom označeným účtom bez toho, aby rozsah navrhovaného záložného práva akokoľvek diferencoval alebo obmedzil vo vzťahu k jednotlivým účtom. Za takéhoto stavu nemožno vylúčiť, že hodnota pohľadávok žalovaného voči bankám by mohla výšku zabezpečovanej pohľadávky podstatne presahovať. Súd preto nemal vytvorený dostatočný skutkový podklad ani na záver, že žalobcom požadovaný rozsah zabezpečenia zodpovedá zásade proporcionality a nezasahuje do práv žalovaného nad mieru nevyhnutnú na dosiahnutie sledovaného účelu.
34. Práve z dôvodu absencie konkrétnej sumy peňažných prostriedkov nachádzajúcich sa na účtoch v banke žalovaného, na ktorú sa má vzťahovať navrhované záložné právo a vzhľadom na to, že vydanie zabezpečovacieho opatrenia nie je výsledkom riadneho dokazovania, ale len výsledkom osvedčenia základných okolností, nie je možné pristúpiť na takú formuláciu zabezpečovacieho opatrenia, ktorá by umožňovala v budúcnosti nepreskúmateľný a neprimeraný zásah do oprávnenia žalovaného nakladať s finančnými prostriedkami, pokiaľ by ich výška na účte zásadným spôsobom prevyšovala hodnotu žalobcom zabezpečovanej pohľadávky. Pokiaľ mienil žalobca navrhnúť nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na pohľadávke z účtov v banke do výšky jeho zabezpečovanej pohľadávky, mal to urobiť spôsobom nevyvolávajúcim pochybnosti o rozsahu zabezpečovacieho opatrenia a predmete záložného práva, v tomto prípade definovaného aj konkrétnou výškou pohľadávky, ktorá je postihnutá sudcovským záložným právom. Nedostatočná špecifikácia a identifikácia záložného práva má dôsledok teda nielen v nevykonateľnosti navrhovateľovho petitu (nie je zrejmé, či banka po doručení takto ním navrhovaného petitu zablokuje 10 Eur, 19.062,10 Eur alebo 100.000 Eur), ale takto všeobecne naformulovaný petit nespĺňa ani požiadavku proporcionality, keďže z neho vyplýva, že môžu byť ním postihnuté akékoľvek finančné prostriedky, a to aj v rozsahu podstatne prevyšujúcom zabezpečovanú pohľadávku žalobcu.
35. Pokiaľ ide o obavu z ohrozenia exekúcie, súd sa oboznámil so žalobcom tvrdenými a listinami osvedčovanými okolnosťami spočívajúcimi najmä v prevode nehnuteľného majetku žalovaného v júli 2026, následných zmenách v osobe spoločníkov a osôb oprávnených konať za žalovaného, zmene obchodného mena a sídla, ako aj so skutočnosťou, že žalovaný bol pri doručovaní na novú adresu svojho sídla neznámy. Uvedené okolnosti by síce mohli vo svojom súhrne objektívne vyvolávať obavu žalobcu o budúce uspokojenie jeho pohľadávky, avšak ani prípadné osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, nemôže nahradiť splnenie ostatných kumulatívnych predpokladov ustanovených pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre jeho nariadenie musí byť popri osvedčení pohľadávky a obavy z ohrozenia exekúcie riadne označený aj spôsobilý predmet záložného práva a navrhované opatrenie musí zodpovedať požiadavke primeranosti.
36. Rozhodujúcim pre zamietnutie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda bolo, že žalobca nedostatočne vymedzil predmet navrhovaného záložného práva, a zároveň súdu neposkytol dostatočný podklad na posúdenie proporcionality zabezpečenia vo vzťahu k trom bankovým účtom a zabezpečovanej pohľadávke.
37. Keďže uvedené nedostatky predstavovali nesplnenie zákonných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP a súd nebol oprávnený žalobcom formulovaný petit svojou rozhodovacou činnosťou meniť alebo dopĺňať, návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 344 CSP v spojení s § 328 ods. 1 CSP zamietol. (výrok I.)
38. Pokiaľ sa žalobca súčasne domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uložiť žalovanému, aby nenakladal s finančnými prostriedkami na bankových účtoch označených v návrhu až do vzniku záložného práva podľa výroku I., súd dospel k záveru, že ani v tejto časti neboli splnené zákonné podmienky na poskytnutie navrhovanej dočasnej ochrany.
39. Podľa § 324 ods. 1 CSP môže súd pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP môže súd neodkladné opatrenie nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť okrem existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčená aj potreba bezodkladného zásahu súdu, pričom navrhované opatrenie musí byť zároveň primerané sledovanému účelu a nesmie zasiahnuť do práv povinnej strany vo väčšom rozsahu, než je nevyhnutné.
40. Žalobca odôvodnil potrebu neodkladného opatrenia tým, že do času vzniku záložného práva jeho registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv môže žalovaný s finančnými prostriedkami na označených účtoch naďalej disponovať, čím by mohol zmariť účel navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Navrhované neodkladné opatrenie tak malo podľa žalobcu preklenúť obdobie medzi vydaním rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení a vznikom záložného práva.
41. Súd však návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia výrokom I. tohto uznesenia zamietol, keď konštatoval, že žalobca riadne a dostatočne určito nevymedzil spôsobilý predmet záložného práva. Žalobcom navrhované neodkladné opatrenie bolo pritom svojím trvaním výslovne viazané na vznik záložného práva podľa výroku I. návrhu. Keďže zabezpečovacie opatrenie nebolo nariadené a záložné právo podľa návrhu žalobcu preto nemohlo vzniknúť, odpadol aj žalobcom tvrdený časový rámec, počas ktorého malo neodkladné opatrenie pôsobiť.
42. Nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení by za takejto procesnej situácie vznikol zákaz nakladania s finančnými prostriedkami, ktorého zánik bol viazaný na právnu skutočnosť, ku ktorej na základe tohto rozhodnutia nemohlo dôjsť. Takto formulované neodkladné opatrenie by preto stratilo žalobcom deklarovaný prechodný charakter a jeho trvanie by nebolo možné ukončiť spôsobom predpokladaným v petite návrhu.
43. Nezávisle od uvedeného súd dospel k záveru, že navrhované neodkladné opatrenie nespĺňalo ani požiadavku primeranosti. Žalobca sa domáhal, aby žalovanému bolo zakázané nakladať s prostriedkami na troch bankových účtoch v celom rozsahu, bez toho, aby zákaz dispozície obmedzil výškou pohľadávky žalobcu vo výške 19.062,10 Eur s príslušenstvom. Z navrhovaného petitu tak vyplýval úplný zákaz nakladania so všetkými finančnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na predmetných účtoch, bez ohľadu na ich aktuálnu alebo budúcu výšku. Navrhované opatrenie by mohlo postihnúť aj finančné prostriedky výrazne prevyšujúce výšku pohľadávky žalobcu a fakticky by žalovanému znemožnilo využívať všetky tri označené účty na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Takýto zásah súd nepovažoval za nevyhnutný ani primeraný sledovanému účelu.
44. Súd prihliadol aj na to, že žalobca neosvedčil, že by sa na označených bankových účtoch nachádzali konkrétne finančné prostriedky pochádzajúce z predaja nehnuteľného majetku žalovaného alebo že
by žalovaný bezprostredne pripravoval ich výber či prevod na iné účty. Samotná možnosť žalovaného disponovať s finančnými prostriedkami na vlastných bankových účtoch bez ďalšieho nepostačuje na osvedčenie potreby úplného zákazu dispozície s týmito prostriedkami.
45. Súd pritom neprehliadol okolnosti týkajúce sa prevodu nehnuteľného majetku žalovaného, následných personálnych a vlastníckych zmien, zmeny obchodného mena a sídla žalovaného ani neúspešné doručovanie na nové sídlo. Uvedené skutočnosti mohli vo svojom súhrne vyvolávať obavu žalobcu o budúce uspokojenie jeho pohľadávky. Samy osebe však neodôvodňovali uloženie neobmedzeného zákazu nakladania so všetkými finančnými prostriedkami na troch bankových účtoch, najmä ak žalobca neosvedčil ich zostatky ani konkrétne dispozície smerujúce k odčerpaniu týchto prostriedkov.
46. Súd zároveň nemohol žalobcom formulovaný petit neodkladného opatrenia sám modifikovať tak, že by zákaz nakladania s finančnými prostriedkami obmedzil iba do výšky zabezpečovanej pohľadávky alebo iným spôsobom určil rozsah finančných prostriedkov, ktorých sa zákaz mal týkať. Takýmto postupom by súd, rovnako ako pri návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nahrádzal procesnú aktivitu žalobcu a menil predmet požadovanej súdnej ochrany.
47. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v ním navrhovanom rozsahu. Navrhované opatrenie bolo jednak bezprostredne viazané na vznik záložného práva podľa výroku I. návrhu, pričom návrh na jeho zriadenie bol zamietnutý, a zároveň by úplný zákaz nakladania so všetkými finančnými prostriedkami na troch bankových účtoch predstavoval neprimeraný zásah do majetkových práv žalovaného. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 328 ods. 1 CSP zamietol. (výrok II.)
48. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Preto bolo povinnosťou súdu rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Súd právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán. Žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho návrhu nebolo vyhovené, a pritom žalovanému v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, pretože sa mu zamietavé uznesenie súdu v súlade s § 331 ods. 1 CSP nedoručuje a v tomto konaní teda nevynaložil žiadne náklady na právne služby a pod.. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. (III. výrok uznesenia)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov ho považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.