Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-88-2026.pdf
PDF · 83.19 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/88/2026
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a Mgr. Alexandry Osadskej, v trestnej veci odsúdenej A. B., pre prečin ohrozenia mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdenej A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 09.06.2026, sp. zn. 3PP/6/2026, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 17. septembra 2026, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdenej A. B. z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 66 odsek 2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdenej A. B. (ďalej len „odsúdená“) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ktorý jej bol uložený rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7T/55/2024 zo dňa 12.02.2025, právoplatným dňa 25.06.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/45/2025 zo dňa 25.06.2025 pre prečin ohrozenia mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona.
Súd I. stupňa vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že odsúdená vykonala polovicu z uloženého trestu dňa 28.04.2026 a tým splnila formálnu podmienku na jej podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodil nesplnením materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, citujúc pritom ustanovenia § 415 odsek 1 Trestného poriadku a § 66 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona (správne však malo byť citované ustanovenie § 66 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona) a hodnotiacu správu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra-Chrenová zo dňa 11.05.2026. Podľa tejto správy odsúdená, aj keď rešpektuje príkazy a nariadenia, dodržiava ústavný poriadok, svoje pracovné povinnosti si plní zodpovedne, nebola disciplinárne potrestaná, program zaobchádzania plní iba čiastočne, k spáchanej trestnej činnosti zaujíma nekritický postoj, dostatočne si neuvedomuje závažnosť svojho konania ani jeho dôsledky, vrátane dopadu na jej maloleté deti, preto sa resocializačná prognóza javí u nej ako menej priaznivá a riziko recidívy je u nej v strednom stupni. Súd I. stupňa pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na trestnú minulosť odsúdenej, z ktorej je zrejmé, že sa opakovane dopúšťala rovnakej úmyselnej trestnej činnosti. Zároveň súd I. stupňa sa zaoberal aj nepriaznivou rodinnou situáciou odsúdenej a jej deklarovanú snahu po prepustení zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti. Tieto súd I. stupňa nevyhodnotil ako také, pre ktoré by bolo možné odsúdenú podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody, keďže nie sú splnené zákonné materiálne podmienky, t.j. že nemožno v súčasnosti dôvodne u nej očakávať, že po prepustení z výkonu trestu odsúdená povedie riadny život. V tejto súvislosti súd I. stupňa poukázal na obsah pripojených spisov a odpis registra trestov, podľa ktorých odsúdená bola v minulosti šesťkrát súdne riešená, pričom vo všetkých prípadoch išlo o prečin zanedbania povinnej výživy (správne malo byť prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného zákona), že v minulosti jej boli
opakovane ukladané miernejšie tresty a to tresty s podmienečným odkladom ich výkonu, pričom v troch prípadoch sa v skúšobnej dobe osvedčila a hľadí sa na ňu, akoby nebola odsúdená, v jednom prípade jej bol uložený trest povinnej práce vo výmere 200 hodín, ktorý vykonala. Súd I. stupňa uzavrel, že odsúdená napriek opakovanému ukladaniu alternatívnych a výchovne pôsobiacich trestov pokračovala v páchaní rovnakej trestnej činnosti, keď sa opakovane dopúšťala prečinu zanedbania povinnej výživy (znova malo byť správne uvedené prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže), pričom naposledy bola za spáchanú trestnú činnosť právoplatne odsúdená rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 12.02.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.06.2025 na nepodmienečný trest odňatia slobody na 12 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý v súčasnosti vykonáva, teda, podľa názoru súdu I. stupňa, predchádzajúce trestnoprávne postihy svoj účel nesplnili a neviedli odsúdenú k trvalému rešpektovaniu zákona.
Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, teda včas, podala odsúdená sťažnosť, ktorú dodatočne písomne zdôvodnila jej obhajkyňa. Odsúdená v písomných dôvodoch sťažnosti prostredníctvom obhajkyne uviedla, že má za to, že splnila všetky podmienky, nielen formálne, ale aj materiálne, ktoré zákon vyžaduje, aby mohla byť podmienečne prepustená. Podľa nej z vykonaného dokazovania vyplýva celý rad skutočností, ktoré svedčia o jej pozitívnom vývoji počas výkonu trestu, poukázala na hodnotiacu správu ÚVTOS, podľa ktorej sa správa disciplinovane, plní si pracovné povinnosti, rešpektuje ústavný poriadok, udržiava rodinné väzby a aj pracuje, preto toto jej správanie počas výkonu trestu predstavuje jeden z významných podkladov pre posúdenie jej polepšenia a prognózy budúceho správania. Nepovažovala za správne, že súd I. stupňa prevzal záver hodnotiacej správy o jej údajne nekritickom postoji k spáchanej trestnej činnosti bez toho, aby záver dostatočne konfrontoval s jej aktuálnym vyjadrením a vývojom počas výkonu trestu. Namietla, že samotná skutočnosť, že bola v minulosti opakovane súdne riešená, ešte nemôže automaticky viesť k záveru, že jej budúce správanie bude nevyhnutne pokračovaním minulosti a že pri rozhodovaní nemožno minulé odsúdenia hodnotiť izolovane od jej súčasnej situácie a aktuálneho vývoja, pretože v troch prípadoch sa v skúšobnej dobe osvedčila a hľadí sa na ňu, akoby nebola odsúdená a že uložený trest povinnej práce vykonala. Ďalej argumentovala, že záver v hodnotení o menej priaznivej resocializačnej prognóze a o riziku recidívy v strednom stupni nemôže byť bez ďalšieho považovaný za absolútnu prekážku podmienečného prepustenia, najmä keď má záujem o návrat do rodinného prostredia, obnoviť riadne rodinné fungovanie, zabezpečiť osobnú starostlivosť o deti, vytvoriť im stabilné rodinné prostredie a viesť riadny život. Poukázala na to, že jej prípadné prepustenie neznamená úplnú absenciu kontroly, keďže toto by bolo spojené so skúšobnou dobou a možnosťou stanovenia primeraných povinností a obmedzení, ktorých dodržiavanie bude pre ňu predstavovať významný motivačný a kontrolný mechanizmus. Nadriadenému súdu preto navrhla, aby jej sťažnosti vyhovel a rozhodol o jej podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu a určil jej primerane dlhú skúšobnú dobu. Odsúdená samostatným podaním, doručeným súdu I. stupňa dňa 24.08.2026, označeným ako upovedomenie o nedodržaní lehoty, namietala, že v jej veci nebolo právoplatne rozhodnuté v zákonnej lehote, pretože dňa 28.04.2026 jej vznikol nárok na podmienečné prepustenie, ona v stanovenej lehote návrh na podmienečné prepustenie podala, čím, podľa nej, došlo k porušeniu § 415 odsek 5 Trestného poriadku. Týmto žiadala o okamžitú nápravu stavu a na základe ústavného nálezu žiadala rozhodnúť o spôsobenej ujme po 47 dňoch a priznať jej denné odškodné za neoprávnene strávené dni vo výkone trestu odňatia slobody a o bezodkladné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľka podala sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdenej nie je dôvodná.
Nadriadený súd v rámci tejto svojej prieskumnej povinnosti zistil, že skutkové zistenia a právne úvahy súdu I. stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom bol záver o tom, že odsúdená splnila formálnu podmienku tým, že vykonala polovicu uloženého trestu v konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7T/55/2024 a že nesplnila ani jednu z materiálnych podmienok uvedených v § 66 odsek 1 Trestného zákona a to, že vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázala polepšenie a zároveň, že sa od nej môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, sú opodstatnené a to z tých istých dôvodov vyplývajúcich z odôvodnenia napadnutého
uznesenia, ktoré zodpovedá ustanoveniu § 176 odsek 2 Trestného poriadku, na ktoré nadriadený súd ako na správne a úplné preto iba poukazuje a s nimi sa stotožňuje (pozn. okrem tých, ktoré nadriadený súd označil v texte skôr ako nesprávne).
K úvahám súdu I. stupňa nadriadený súd iba dopĺňa, že odsúdená bola v období od roku XXXX do roku XXXX šesťkrát súdená, že je pravdou, že v piatich prípadoch sa ňu hľadí, akoby nebola odsúdená, čo ale neznamená, že tieto trestné činy odsúdená reálne nespáchala a teda, že by fikcia neodsúdenia anulovala jej trestnú činnosť (rozhodnutia Najvyššieho súdu SSR č. 19/1971 a správy Najvyššieho súdu SSR č. Tpj 15/73). Krajský súd samozrejme pri svojom rozhodovaní nerehabilituje a ani neobnovuje účinky zahladených odsúdení, ale hodnotí všetky relevantné okolnosti vo vzájomných súvislostiach, najmä opakovaný charakter trestnej činnosti a jej význam pre posúdenie osobnosti odsúdenej a prognózy jej ďalšieho správania a schopnosti vyvarovať sa v budúcnosti ďalšiemu protiprávnemu konaniu. V danej veci realitou však stále ostáva fakt, že všetky odsúdenia sťažovateľky boli len za trestné činy ohrozovania mravnej výchovy mládeže, teda možno konštatovať, že odsúdená jej špeciálnou recidivistkou.
Krajský súd vyhodnotil, že očakávanie, že terajší výkon trestu mal na odsúdenú dostatočný výchovný charakter, a že nedôjde u nej opätovne k rovnakému protiprávnemu konaniu v civilnom živote, doposiaľ nepreukázala, čo možno odvodzovať od predchádzajúceho spôsobu jej života, od toho, že bola súdená v krátkom slede (v rokoch 2017, 2020, 2022, 2023 dvakrát, 2025), od záveru ústavu o menej priaznivej resocializačnej prognóze a od jej nekritického postoja k trestnej činnosti. Nemenej podstatné v tejto súvislosti bolo aj to, že podľa posledného odsúdenia Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 7T/55/2024 si odsúdená nedôsledne plnila povinnosti starať sa o výchovu a o všestranný rozvoj svojich troch synov C. B., D. E. a F. B., resp. že odsúdená nevedela zabezpečiť, aby deti riadne chodili do školy a nedochádzalo u nich ku záškoláctvu, pričom tri deti sú ešte stále v súčasnosti v povinnom školskom procese. V tejto súvislosti dal nadriadený súd do pozornosti, samozrejme s plným rešpektovaním prezumpcie neviny odsúdenej, aj zistenie, vyplývajúce z lustrácie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, že odsúdená je aktuálne trestne stíhaná pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona (vec je vedená na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 7T/47/2026), čo indikuje, že odsúdená sa mala opätovne dôjsť do rozporu s Trestným zákonom.
Sťažnostný súd reagujúc na sťažnosť odsúdenej udáva, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za plnenie príkazov a nariadení príslušníkov a zamestnancov zboru, prípadne za dobrú prácu v podmienkach výkonu trestu, bola páchateľka automaticky prepustená, tak ako tomu bolo v tomto prípade (podľa hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody odsúdená má v súčasnosti v podmienkach výkonu trestu správanie na požadovanej úrovni, príkazy, nariadenia plní bez pripomienok, konflikty nevyvoláva, úlohy sa snaží plniť svedomito a zodpovedne, povinnosti si plní k spokojnosti nadriadených, je pracovne zaradená, pracovné výsledky má na požadovanej úrovni, pracovné povinnosti si plní zodpovedne), po odpykaní stanovenej doby, bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdená povedie aj na slobode riadny život, a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jej recidívy. Vychádzajúc z charakteru trestnej činnosti, pre ktorú v súčasnosti odsúdená vykonáva trest odňatia slobody, ako aj z jej sklonov k opakovaniu tej istej trestnej činnosti, možno vyvodiť záver, že páchanie trestnej činnosti u odsúdenej nie je len jednorazovým vybočením zo spôsobu jej života a že u nej možno prognózovať, že by sa, po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, mohla znova dostať do „stretu“ s Trestným zákonom, konkrétne s § 211 Trestného zákona.
To, že v súčasnosti, počas výkonu trestu, odsúdená deklaruje, že si závažnosť svojho konania a jeho následky, najmä vo vzťahu k deťom a k rodinnému životu uvedomila a že bude viesť riadny život, nadriadený súd považuje za vyhlásenie formálne, ktoré neposkytuje dostatočnú záruku na jej podmienečné prepustenie. Toto je nakoniec aj v rozpore so záverom ústavu, že odsúdená k spáchanej trestnej činnosti prezentuje nekritický postoj ako aj s tým ako ústav charakterizuje odsúdenú (táto si neuvedomuje rodičovskú zodpovednosť a závažnosť a dôsledky svojej protiprávnej činnosti).
Nadriadený súd bol preto rovnakého názoru ako súd I. stupňa, že iba vykonaním celého uloženého trestu bude u odsúdenej dosiahnutý účel trestu a týmto u nej zabezpečená čo najefektívnejšia náprava.
Nedôvodná je napokon aj námietka odsúdenej týkajúca sa nedodržania zákonnej lehoty na rozhodnutie v jej veci. Z obsahu spisu vyplýva, že odsúdená podala návrh na podmienečné prepustenie dňa 15.04.2026, hoci formálny predpoklad mal vzniknúť až dňa 28.4.2026 a súd I. stupňa o ňom rozhodol dňa 09.06.2026, teda v zákonom ustanovenej lehote 60 dní vyplývajúcej z ustanovenia § 415 odsek 5 Trestného poriadku. Preto ak súd I. stupňa rozhodol do 15.6.2026, teda dňa 9.6.2026, dodržal zákonnú lehotu 60 dní na rozhodnutie. Nadriadený súd záverom dodáva, že táto lehota je len lehotou poriadkovou a jej prípadné nedodržanie by nemohlo byť dôvodom na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Nadriadený súd tiež uzatvára, že ustanovenie § 415 odsek 5 Trestného poriadku je potrebné vykladať tak, že rozhodnutie súdu o návrhu na podmienečné prepustenie musí byť učinené najneskôr do 60 dní od doručenia návrhu, nie že v tejto lehote musí nadobudnúť aj právoplatnosť. Z uvedeného dôvodu sťažnostný súd nemohol priznať pozitívnu zákonnú relevanciu ani požiadavke odsúdenej na priznanie akejkoľvek umy za neoprávnene strávené dni vo výkone trestu odňatia slobody v súvislosti s údajným omeškaním rozhodnutia v jej veci.
So zreteľom na uvedené preto nadriadený súd sťažnosť odsúdenej, postupom podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, ako nedôvodnú zamietol.
Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.