Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Ek-1892-2025.pdf
PDF · 72.27 KB
Case nature
Subarea
35Ek/1892/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti povinnému: JALBA, s. r. o., so sídlom Horný Val 8/17, 010 01 Žilina, IČO: 36 393 452, o vymoženie 692,12 EUR, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Marián Janec, so sídlom Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina, pod sp. zn. 351EX 433/25, o návrhu súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty, o sťažnosti oprávneného proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 35Ek/1892/2025 zo dňa 22.04.2026, vydaného vyšším súdnym úradníkom, takto
r o z h o d o l :
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 22.04.2026 rozhodnutie, ktorým návrh súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty – Finančnému riaditeľstvu, Daňový úrad Žilina, zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 40 ods. 1, 2, 4, § 42 ods. 1, 5 a 15 a § 200 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 102 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a tým, že návrh súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty voči Finančnému riaditeľstvu, Daňový úrad Žilina (ďalej len „DÚ“) je nedôvodný. Vyšší súdny úradník nepovažoval podmienky uloženia poriadkovej pokuty za splnené. Súdny exekútor navrhol pokutu DÚ uložiť z dôvodu, že neposkytol súčinnosť v požadovanom rozsahu, najmä nedoložil údaje z kontrolného výkazu DPH, resp. neposkytol ďalšie požadované informácie. Z predložených odpovedí DÚ vyšší súdny úradník zistil, že ten so súdnym exekútorom riadne komunikoval a poskytol mu súčinnosť. Pokiaľ ju súdny exekútor nepovažoval za postačujúcu, mal upresnenou žiadosťou požiadať o doplnenie súčinnosti. Za podstatné v danom prípade však vyšší súdny úradník považoval nevyčerpanie všetkých zákonom dostupných možností, ktorými by mohol súdny exekútor zistiť potrebné informácie - či má povinný bankový účet alebo na aký účet si necháva zasielať platby pri svojej podnikateľskej činnosti. Vyšší súdny úradník na základe uvedeného dospel k záveru, že návrh súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty DÚ nie je dôvodný, a preto ho zamietol.
2/ Proti rozhodnutiu podal sťažnosť oprávnený. V nej uviedol, že správca dane síce zasiela výzvy, ale ich obsahom sú výlučne ďalšie výzvy na „doplnenie“, ktorými podmieňuje poskytnutie údajov z kontrolného výkazu DPH nesplniteľnými podmienkami. Správca dane si osvojil právomoc posudzovať „riadnu odôvodnenosť a konkretizáciu“ požiadavky exekútora, na čo nemá zákonné splnomocnenie. Súd toto prekročenie právomoci toleruje, čím legitimizuje svojvôľu štátneho orgánu. Poriadková pokuta je podľa § 102 ods. 1 CSP len jedným z prostriedkov na zabezpečenie riadneho chodu konania. Ak súd vyhodnotil pokutu ako neprimeranú, mal v rámci svojej kompetencie dozoru nad zákonnosťou exekúcie uložiť správcovi dane príkaz na splnenie zákonnej povinnosti podľa § 42 Exekučného poriadku. Súd má povinnosť kontrolovať, či tretia strana nesťažuje postup konania nesplnením povinnosti. Svojim formalistickým prístupom uprednostnil „ochranu“ tretej strany pred právom oprávneného na výkon
rozhodnutia, čo je v priamom rozpore s povinnosťou súdu dbať na efektívnosť konania. Mal za to, že súdu neprislúcha určovať exekútorovi taktiku zisťovania majetku, jeho úlohou je vynútiť súčinnosť od subjektu, ktorý ju napriek riadnemu a zákonnému odôvodneniu odmieta poskytnúť. Preto žiadal, aby súd uznesenie o zamietnutí návrhu súdneho exekútor na uloženie poriadkovej pokuty zrušil a návrhu súdneho exekútora vyhovel alternatívne uložil správcovi dane povinnosť poskytnúť požadované údaje v lehote určenej súdom.
3/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
7/ Podľa § 42 ods. 1 Exekučného poriadku sú počas exekúcie tretie osoby povinné exekútorovi na jeho žiadosť poskytnúť súčinnosť v rozsahu primeranom vymáhanému nároku, ak sa im preukázal poverením na vykonanie exekúcie.
8/ Podľa § 42 ods. 4 Exekučného poriadku štátne orgány, iné orgány verejnej moci a právnické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, poskytnú údaje potrebné na výkon jeho činnosti podľa tohto zákona; túto povinnosť má najmä orgán, ktorý vedie evidenciu nehnuteľností, orgán, ktorý vedie evidenciu motorových vozidiel, vodičských preukazov a centrálny depozitár cenných papierov.
9/ Podľa § 102 ods. 2 CSP výšku poriadkovej pokuty určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej povinnosti; poriadkovú pokutu možno uložiť do 500 EUR.
10/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná, nakoľko nebola podaná oprávnenou osobou.
11/ V danej veci vyšší súdny úradník zamietol návrh súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty DÚ, pretože dospel k záveru, že podmienky pre uloženie poriadkovej pokuty nie sú splnené, pričom svoje rozhodnutie náležite a v dostatočnom rozsahu odôvodnil a uviedol dôvody, ktoré ho k tomuto záveru viedli. Proti rozhodnutiu podal oprávnený sťažnosť.
12/ V zmysle CSP je sťažnosť prostriedkom procesnej obrany proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť. Vo vzťahu k sťažnosti súd z úradnej povinnosť skúma v prvom rade to, či sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou a či bola podaná v zákonom stanovenej lehote na podanie sťažnosti (t.j. 15 dní od doručenia uznesenia). Nedostatok v niektorej z uvedených podmienok je dôvodom pre odmietnutie resp. zamietnutie sťažnosti bez toho, aby sa sťažnostný súd zaoberal vecnými dôvodmi podanej sťažnosti.
13/ Všeobecne, aktívnu procesnú legitimáciu na podanie sťažnosti má ten, komu bola rozhodnutím súdu spôsobená ujma, teda v neprospech ktorého vyznelo rozhodnutie a bol ním priamo dotknutý na svojich právach. Pôjde tak o osobu, ktorej sa napadnutým uznesením uložila nejaká povinnosť. Prípustnosť sťažnosti má stránku nielen objektívnu, ale aj stránku subjektívnu, ktorá sa viaže na osobu konkrétneho sťažovateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva sťažnosť, t.j. či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať sťažnosť; takýmto dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu bol sťažovateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca priamo
na jeho pomery. Posúdenie tejto subjektívnej prípustnosti sťažnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti sťažnosti.
14/ Uloženie poriadkovej pokuty je len poriadkovým (nenárokovateľným) opatrením súdu a je len na úvahe súdu ako rozhodne. V prípade, že vyhodnotil návrh súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty ako nedôvodný a preto ho zamietol, oprávnený nie je subjektom, ktorý by bol priamo dotknutý napadnutým uznesením a nemôže požadovať, aby exekučný súd uložil poriadkovú pokutu inému subjektu za neposkytnutie súčinnosti. Napadnutým uznesením sa nerozhodovalo o ním podanom návrhu, dokonca zákon (§ 42 ods. 15 Exekučného poriadku) ani nepredpisuje doručovanie tohto uznesenia oprávnenému. Uznesenie o zamietnutí pokuty doručil oprávnenému súdny exekútor nad rámec svojich zákonných povinností, no také doručenie nevyvolalo vo vzťahu k oprávnenému žiadne účinky, teda ani začiatok plynutia lehoty na podanie sťažnosti. Keďže napadnutým uznesením oprávnenému nebola spôsobená žiadna priama ujma, nie je osobou subjektívne oprávnenou na podanie sťažnosti. Hoci oprávnený je účastníkom exekučného konania, automaticky to nezakladá jeho aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti voči akémukoľvek rozhodnutiu exekučného súdu, pričom jeho aktívnu legitimáciu nezakladá ani skutočnosť, že neuložením poriadkovej pokuty by sa zmarilo vykonanie exekúcie, keďže ide o rovinu čisto hypotetickú. Ujma na jeho právach napadnutým uznesením fakticky nenastala.
15/ Ustálená súdna prax považuje za nedôvodné aj tie sťažnosti, ktoré sú podané neoprávnenou osobou a procesnoprávnym dôsledkom podania sťažnosti neoprávnenou osobou je jej zamietnutie. Preto sudca sťažnosť podanú oprávneným ako neoprávnenou osobou vyhodnotil ako nedôvodnú a podľa § 250 ods. 1 CSP ju zamietol bez toho, aby sa zaoberal jej obsahom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).