Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/44/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., na verejnom zasadnutí dňa 2. júna 2021 v trestnej veci obžalovaného A.. E. H., za zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2, ods. 4 písm. a) Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 09.12.2020, sp.zn. , takto

rozhodol:

Podľa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A.. E. H. podľa oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen, č.k. , zo dňa 15.12.2020, za zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa , Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby minimálne od roku 2007 do 14:44 hod. dňa 14. 11. 2015 v priestoroch garáže rodinného domu č. XXX v obci G. K., okres F., ako aj v trezore v spálni bytu na ulici P. XX v J. a ďalších doposiaľ nezistených miestach si nezisteným spôsobom zadovážil a následne držal doposiaľ nezisteným spôsobom nelegálne vyrobenú, resp. poskladanú krátku ručnú palnú zbraň - samonabíjaciu pištoľ zn. ČZ model XX, kalibru 9 mm Z., bez výrobného čísla, ktorá z technického hľadiska v zmysle , o strelných zbraniach a strelive patrí medzi zbrane kategórie A - zakázané zbrane,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie v neprospech obžalovaného, a to proti oslobodzujúcemu výroku o vine, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 23.02.2021. Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa však nestotožnil, hoci okresný súd rozhodol v zmysle právnych názorov vyslovených v uznesení krajského súdu zo dňa 01.07.2020, sp. zn. .

Prvostupňový súd oslobodzujúci výrok oprel o tri skutočnosti, a to o nezákonnosť rekognície z prípravného konania, rozpory vo výpovediach svedkýň L. D., A.. A. D. a H.. H. E., ako aj o voľný prístup do domu v G. K..

Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v tej časti, v ktorej neprihliadol na zápisnice o rekognícii s pripojenými fotoalbumami, pričom s takýmto postupom nesúhlasil. Zdôraznil, že žiadne zákonné ustanovenie, ani judikované právo neustanovuje prednosť vykonania rekognície in natura pred jej vykonaním prostredníctvom fotoalbumov, a zároveň ani nevyslovuje nezákonnosť takto vykonanej rekognície pred jej vykonaním formou in natura. Vzhľadom k tomu rekognície z prípravného

konania so svedkyňami H.. H. E. a A.. A. D. boli vykonané procesne správne a v súlade so zákonom, preto na ne malo byť prihliadnuté. Pokiaľ poukázal súd prvého stupňa na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.02.2015, sp. zn. , uviedol, že každé judikované rozhodnutie je potrebné v konkrétnom prípade brať prísne individuálne a negeneralizovať jeho právne vety. Aj v tomto prípade išlo o úplne inú skutkovú, ale aj právnu situáciu, a preto nemožno predmetné rozhodnutie použiť na prejednávaný prípad.

V ďalšom dal do pozornosti úradný záznam zo dňa 14.11.2015 ohľadne nájdenia predmetnej zbrane, z ktorého vyplýva, že bola nájdená pištoľ zn. ČZ 75 striebornej farby v kalibri 9 mm, značne skorodovaná a bez výrobného čísla. V krabici, v ktorej bola uložená, bol nájdený aj jeden zásobník do uvedenej zbrane a dve črienky s dvoma šroubami, ktoré boli z uvedenej zbrane odšroubované. Každá zbraň musí byť uložená s vybratým zásobníkom a predmetné črienky - obložené časti rúčky sú len dekoratívnou súčasťou rukoväte zbrane, ktoré teda nemajú vplyv na jej prípadnú streľbyschopnosť. Z tohto dôvodu obhajobná argumentácia, že bolo nájdené len torzo zbrane, nie je pravdivá, zbraň bola predložená na znalecké skúmanie v celosti a zložená.

Následne sa odvolateľ zaoberal názorom okresného súdu o nedôveryhodnosti výpovedí vyššie uvedených troch svedkýň, s ktorým sa nestotožnil. Svedkyňa L. D. sa denne síce nachádzala na mieste, kde bola predmetná zbraň nájdená, ale o tejto logicky nemusela vedieť a ani nevedela. Jej podozrenie, že nájdená zbraň patrí obžalovanému vyplýva najmä z toho, že bola nájdená medzi množstvom vecí, ktoré mu patrili, ako aj z jeho vlastného vyjadrenia pred svedkyňou o vykradnutí domu, keď jej uviedol, že zrejme hľadali železo, ako zbraň familiárne nazval. Skutočnosť, prečo si obžalovaný zbraň nevzal, keď si bol opakovane v dome pre svoje veci, nie je otázkou dôvodnosti podania obžaloby.

Svedkyňa H.. H. E. u obžalovaného predmetnú zbraň videla, a zároveň ju pomerne detailne popísala, vrátane spôsobu jej uloženia a následne ju aj pri rekognícii opoznala. Touto zbraňou sa jej obžalovaný dokonca vyhrážal, za čo bol v predchádzajúcom trestnom konaní právoplatne odsúdený. Taktiež uviedla, že si ju mal obžalovaný zabezpečiť od Y. R., čo tento poprel. Vyjadrenie tohto svedka je však pochopiteľné, pretože ak by potvrdil, že zaobstaral predmetnú zbraň pre obžalovaného nelegálne, sám by sa vystavil nebezpečenstvu trestného stíhania.

Svedkyňa A.. A. D. po výpovedi v predchádzajúcej trestnej veci obžalovaného, ako svedkyňa v tejto trestnej veci vypovedala s takmer dvanásťročným časovým odstupom. Údajné rozpory vo svojich výpovediach logicky vysvetlila, nakoľko pred výpoveďou v predchádzajúcej trestnej veci u obžalovaného žiadnu zbraň nevidela, a tohto považovala za kľudného človeka, keďže s ním mala o dva dni uzavrieť manželstvo a správal sa k nej vtedy inak. Jej pohľad na neho sa v dôsledku ich spolužitia zmenil, pričom po svadbe jej predmetnú zbraň ukázal a dokonca ju držala v ruke. Túto detailne popísala a zároveň uviedla spôsob, akým bola uložená, čo zopakovala aj v rámci vykonanej rekognície.

Tieto svedkyne sa navzájom nepoznali, bývali ďaleko od seba, avšak mali identické spory s obžalovaným, pričom ho zhodne hodnotili ako osobu impulzívnu, čo si však privodil svojim správaním samotný obžalovaný, preto ich výpovede v celkovom kontexte nemôžu byť hodnotené ako nedôveryhodné. Svedčí o tom aj to, že súladne opísali vzhľad zbrane a súčasne aj spôsob jej uloženia. Je logické, že obžalovaný spochybňoval ich vierohodnosť, keďže bol ich výpoveďami usvedčovaný, avšak o jeho impulzivite hovorili aj jeho ústne a písomné vyjadrenia v tejto trestnej veci.

V ďalšom ozrejmil situovanie rodinného domu v G. K. č. XXX, vrátane jeho popisu a prístupu k nemu, ako aj postupnú zmenu jeho držiteľov a spôsob akým bol užívaný. Svedok E. G. síce vypovedal, že nehnuteľnosť mala tri brány, z toho sa jedna neuzamykala, čo však ešte neznamenalo, že by bol do nej voľný prístup. Tento svedok nie je držiteľom zbrane, ani zbrojného preukazu a po jeho odchode s fary v nej naviac zostalo len zopár vecí, najmä zariadenie, pričom nehnuteľnosť bola predaná až po jeho odchode. Nesprávny bol záver súdu, že predmetná zbraň sa mohla dostať na miesto, kde mala byť nájdená, úplne iným spôsobom, ako to tvrdí obžaloba, pretože táto sa našla medzi množstvom vecí obžalovaného, uvedené svedkyne ju pred tým u neho videli, spoznali ju a uviedli aj, kde a v čom bola uložená. Konkrétne svedkyne H.. H. E. a A.. A. D., ktoré žili s obžalovaným v J., presne takú zbraň u neho videli, navyše bola uložená rovnakým spôsobom, a táto zbraň sa následne našla v G. K. v dome, v ktorom obžalovaný svojho času žil so svedkyňou L. D..

Nebolo pravdivé tvrdenie okresného súdu o tom, že z dokazovania nevyplynula ucelená reťaz nepriamych dôkazov, v zmysle ktorej by bolo možné jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností vysloviť záver o vine obžalovaného. Práve naopak, vykonané dôkazy jednoznačne preukazujú vinu obžalovaného, vrátane priamych dôkazov, a to očitých svedkýň A.. A. D. a H.. H. E. o držbe predmetnej zbrane obžalovaným.

Vzhľadom k tomu považoval napadnutý rozsudok za nezákonný a nesprávny, preto navrhol, aby ho odvolací súd podľa zrušil a podľa vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na písomných dôvodoch odvolania, pričom zdôraznil, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil, a to v prospech obžalovaného. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

Naproti tomu obhajcovia obžalovaného považovali napadnutý rozsudok za správny a zákonný. Poukázali na celú argumentáciu, ktorú produkovali v tomto trestnom konaní a zdôraznili, že okresný súd rešpektoval názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení. Odvolanie okresného prokurátora nebolo dostatočne presvedčivé, a preto ho navrhli podľa ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal okresný prokurátor ako oprávnená osoba, a to v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal v intenciách zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého oslobodzujúceho výroku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie okresného prokurátora nebolo dôvodné. Na začiatku krajský súd pripomína, že vo veci už rozhodoval, a to uznesením zo dňa 01.07.2020, sp. zn. , ktorým podľa , zrušil predchádzajúci napadnutý rozsudok zo dňa 20.01.2020, sp. zn. v celom rozsahu a podľa vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Súd prvého stupňa pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým hľadiskám obsiahnutým v ust. , prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom čiastočne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke neviny obžalovaného zo spáchania skutku kladeného mu za vinu a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku podľa spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že tento skutok spáchal. V rámci odvolacieho konania bola venovaná dostatočná pozornosť aj odvolacím námietkam okresného prokurátora, ktoré však nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu. Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na dôsledné a zrozumiteľné odôvodnenie rozsudku okresným súdom, najmä na str. 8 až 10, s ktorým sa, okrem jednej skutočnosti, stotožnil. Z tohto zároveň vyplýva, akým spôsobom sa vysporiadal s argumentáciou okresného prokurátora, ktorá bola obsahovo totožná s jeho vyjadreniami a hodnotením dôkazov, prezentovanými v podanom odvolaní. V prvom rade krajský súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že sa stala minimálne časť skutku kladeného obžalovanému za vinu (nelegálna držba zaistenej strelnej zbrane v garáži rodinného domu v G. K. č. XXX), a zároveň, že boli týmto naplnené všetky zákonné znaky vyššie uvedeného zločinu. Možno súhlasiť s okresným prokurátorom v tom smere, že prvostupňový súd vyhodnotil vykonané dôkazy v konečnom dôsledku v prospech obžalovaného, avšak takýto postup bol v danom prípade za danej dôkaznej situácie v súlade so zákonom. Naopak, okresný prokurátor vyhodnotil v podanom odvolaní vykonané dôkazy výlučne v neprospech obžalovaného, čo nebolo namieste. Odvolací súd zdôrazňuje, že v plnom rozsahu trvá na právnom názore, ako aj svojej argumentácii uvedenej v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, ktoré však považoval za potrebné aspoň čiastočne doplniť.

Zákonný postup preferuje vo všeobecnosti vykonanie rekognície ,,in natura“ pred inými spôsobmi (ak je uskutočniteľná), čo už vyplýva z konštrukcie a znenia ust. , a čo je zároveň logické, keďže nedochádza ku skresleniu žiadnych parametrov spoznávaných osôb alebo vecí oproti fotografiám resp. iným technickým prostriedkom, z ktorých už zväčša nemožno presne zistiť ich skutočné rozmery, druh materiálu a pod., preto sú aj výsledky získané takýmto spôsobom hodnovernejšie. V danom prípade konajúcemu vyšetrovateľovi nič relevantné nebránilo, aby boli obidve rekognície zaistenej zbrane vykonané ,,in natura“, a hoci sa tak nestalo, samo o sebe to ešte nespôsobilo ich nezákonnosť, ale znížilo to ich dôkaznú hodnotu. Absolútna neúčinnosť týchto dôkazov bola dôsledkom toho, že svedkyne H.. H. E. a A.. A. D. neboli pred samotným spoznávaním vôbec vyzvané k tomu, aby zbraň najprv opísali. Je irelevantné, že popis zbrane uviedli vo svojich svedeckých výpovediach, ktoré bezprostredne predchádzali vykonaným rekogníciám, pričom táto skutočnosť mala navodiť použiteľnosť týchto dôkazov, ako argumentoval nielen odvolateľ, ale aj okresný súd, čo však nebolo akceptovateľné. Rekognícia je totiž samostatný procesný úkon, pri ktorom síce stručne, ale za to jasne a presne upravuje postup, akým má prebiehať, pričom v tomto trestnom konaní boli tieto obidva dôkazy jednoznačne vykonané v rozpore s ust. Nad rámec uvedeného druhostupňový súd dodáva, že svedkyňa H.. H. E. pri rekognícii označila dve úplne iné zbrane, ktoré mal mať v nelegálnej držbe obžalovaný oproti zbrani, ktorá bola skutočne zaistená. Pri hodnotení výpovedí svedkýň H.. H. E., A.. A. D. a L. D. v tejto trestnej veci nemožno prehliadnuť, že v čase ich výpovedí už mali v dôsledku dlhodobých sporov ako bývalé partnerky obžalovaného, k tomuto vytvorený výrazný záporný vzťah. Svedkyňa L. D. uviedla aj to, že u obžalovaného nikdy žiadnu zbraň nevidela a tento sa pred koncom roka 2009 alebo v roku 2010 vyjadril tak, že v rodinnom dome v G. K. nikdy žiadna zbraň nebola a že už ani žiadnu zbraň v tom čase nemal. V danom období došlo k vykradnutiu rodinného domu, vrátane trezora, čo preukazovalo, že v jeho priestoroch sa bez ich vedomia nachádzala najmenej jedna ďalšia osoba. Táto svedkyňa vypovedala tiež o tom, že krabica, v ktorej našla zbraň, sa nachádzala nielen medzi vecami obžalovaného, ale boli tam ešte aj veci, ktoré tam ponechali predstavitelia cirkvi, ktorí v rodinnom dome v predchádzajúcom období bývali. Zo svedeckej výpovedi A.. A. D. vyplýva i to, že asi v roku 2007 jej obžalovaný mal ukázať pištoľ zn. ČZ, ktorú mala držať aj v rukách, naproti tomu v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. ako svedkyňa uviedla, že u obžalovaného nikdy žiadnu zbraň nevidela. Vypovedala tak v prípravnom konaní dňa 27.12.2007, čiže len necelých 5 dní pred koncom tohto roka, hoci s obžalovaným už žili v spoločnej domácnosti od júla 2007 a svoju výpoveď zmenila až na hlavnom pojednávaní v roku 2012. Je zarážajúce, že orgány činné v trestnom konaní napriek uvedenému prebiehajúcemu predchádzajúcemu trestnému konaniu, ktoré skončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, keď sa poškodenej H.. H. E., okrem iného, vyhrážal zastrelením, nevykonali domovú prehliadku, resp. iný zaisťovací úkon, hoci táto svedkyňa poškodená už v prípravnom konaní uviedla presné miesto, kde mal mať obžalovaný predmetnú zbraň uloženú. Výpoveď tejto svedkyne, pokiaľ ide o nadobudnutie zbrane obžalovaným, spochybňuje svedok Y. R., ktorý poprel, že by mu ju akýmkoľvek spôsobom zabezpečil a odovzdal. V prospech obžalovaného, pokiaľ ide o možnosť prístupu do predmetnej nehnuteľnosti zo strany ďalších osôb, ako aj množstvo rôznych vecí, ktoré tam ponechali iné osoby, vyznieva výpoveď svedka E. G., ktorý predtým na danom mieste pôsobil ako duchovný. Nemožno opomenúť ani značný časový odstup, ktorý nastal medzi odsťahovaním sa obžalovaného z rodinného domu a nájdením predmetnej zbrane v ňom. Veľmi dôležitým bolo, že orgány činné v trestnom konaní, napriek existujúcim súvisiacim okolnostiam, po náleze predmetnej zbrane, bezprostredne nezaistili nielen na nej, ale aj na krabici a látke, v ktorej sa nachádzala, žiadne prípadné stopy, ktoré by mohli byť predmetom expertízneho skúmania, keďže sa o to ani nepokúsili, hoci išlo o neodkladný a neopakovateľný úkon, ktorý mal byť za danej situácie jednoznačne vykonaný. Touto nedôslednosťou zmarili prípadnú možnosť objektívne preukázať eventuálnu spojitosť medzi obžalovaným a zaistenou zbraňou, a tým zároveň verifikovať usvedčujúce tvrdenia zmienených svedkýň. Absencia takýchto dôkazov taktiež prispela k tomu, že nedošlo k zmene dôkazného stavu v neprospech obžalovaného. Odvolací súd dospel k záveru, že nie je síce vylúčené, že sa obžalovaný dopustil skutku kladeného mu za vinu, dokonca možno konštatovať, že bol z takéhoto konania v určitej miere podozrivý, berúc do úvahy súhrn vykonaných dôkazov vyznievajúcich v jeho neprospech. V tomto smere však pretrvávajú viaceré nezanedbateľné pochybnosti, ktoré by nemohlo rozptýliť ani prípadné vykonanie ďalších dôkazov. Po komplexnom vyhodnotení všetkých okolností daného prípadu, vychádzajúc zo zistenej a ustálenej dôkaznej situácie, prihliadajúc aj na zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného, mal odvolací súd za to, že okresný súd postupoval zákonne a správne, keď obžalovaného podľa Tr.

por. spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností dokázané, že práve on bol tou osobou, ktorá skutok kladený mu za vinu, resp. aspoň jeho podstatnú časť, spáchala. Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolanie okresného prokurátora v súlade s citovaným ustanovením ako nedôvodné zamietol, a to pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.