Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Ek/597/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 792 752, zast. JUDr. Pavol Pospecha, Lichnerova 23, 903 01 Senec, IČO: 51 474 786 a Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinnému: Q. C., N.: X.X.XXXX, V. N. Y. XXX, XXX XX V. N. Y., o vymoženie 1 097,00 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Alexandra Cicuttová, so sídlom exekútorského úradu Hollého 23, 921 01 Piešťany, IČO: 42 295 734, pod sp. zn. XXXEX XXX/ XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu z a m i e t a. II. Povinný voči oprávnenému n e m á nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. III. Oprávnenému voči povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 49,89 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 27.3.2020, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1097,00 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. zo dňa 26.10.2017, sp. zn. XXX/XX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.2.2018 a vykonateľnosť dňa 27.2.2018 (ďalej len ako „exekučný titul“). 2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 15.4.2020 poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Alexandra Cicuttová, so sídlom exekútorského úradu Hollého 23, 921 01 Piešťany, IČO: 42 295 734, ktorý ju vedie po sp. zn. XXXEX XXX/XX. 3. Súdny exekútor dňa 19.2.2021 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinnému bolo dňa 4.5.2020 doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný doručil návrh na zastavenie exekúcie na exekútorský úrad dňa 26.1.2021. 4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal najmä neplatnosť právneho úkonu - rozhodcovskej doložky/zmluvy, ktorú považoval za neprijateľnú, v rozpore s dobrými mravmi, v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, ako aj formulárovosť rozhodcovskej zmluvy s nemožnosťou ovplyvniť jej obsah. V ďalšom rozporoval právomoc rozhodcovského súdu, či predmetné rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané rozhodcom, ktorý v čase vydania rozhodnutia spĺňal zákonom stanovené podmienky, miesto rozhodcovského konania, ako aj vykonateľnosť rozhodnutia - exekučného titulu. Následne bez logickej nadväznosti uviedol, cit.: „Po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a to : návrhom Oprávneného na vykonanie exekúcie Oprávnené porušil zákonnú povinnosť - podal návrh na výkon exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a dopustil sa poškodzovania práv spotrebiteľa a preto znáša podľa zákona aj trovy, ktoré exekútorovi vznikli a ktoré sú predmetom exekúcie, postúpenie pohľadávky je neplatné.“ Rovnako uviedol, že súd nepodrobil súdnej kontrole zmluvy v súlade s Slovenskej

republiky. Povinný v závere uviedol, že žiada, aby súd exekúciu zastavil a aby oprávnený nahradil trovy exekúcie v celom rozsahu. 5. Poverený súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený s návrhom na zastavenie exekúcie podaným povinným nesúhlasil. Poukázal, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom, pričom okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní, zákonom stanoveným spôsobom. Oprávnený uviedol, že povinný možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužil napriek tomu, že žalobu s výzvou na vyjadrenie si prevzal a zároveň nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 3 mesiacov odo dňa jeho doručenia, a to napriek poučeniu o tejto možnosti v rozhodcovskom rozsudku. Preto návrh na vykonanie exekúcie považuje oprávnený za účelový. V ďalšom, k tvrdeniam povinného ohľadom neplatnosti rozhodcovskej zmluvu uviedol, že tieto sú nedôvodné. Poukázal, že rozhodcovská zmluva nebola podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere a spĺňa charakter individuálneho dojednania. Oprávnený zdôraznil, že povinný žiadnym spôsobom (či už po stránke skutkovej alebo právnej) neodôvodňuje, v čom je obsah rozhodcovskej zmluvy nerovnovážny vo vzťahu k spotrebiteľovi resp. či prípadná nerovnováha zmluvných podmienok spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň uviedol, že povinný v článku 1 rozhodcovskej zmluvy deklaroval vôľu, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy s uvedeným obsahom. Ďalej uviedol cit.: „Oprávnený zdôrazňuje, že predformulované znenie spotrebiteľských dokumentov je prirodzenou súčasťou úverových produktov, v opačnom prípade by za neprijateľné podmienky mohlo byť považované každé dojednanie, ktoré vopred pripravil dodávateľ. Poukazujeme aj na to, že Z.z, o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní predpokladá, že rozhodcovská zmluva bude predformulovaná s tým, že bude obsahovať poučenie podľa uvedeného zákona. Ako potom môže predformulovanie dokumentu byť dôvodom jej neplatnosti povinný vôbec nezdôvodnil.“ Oprávnený v neposlednom rade poukázal na rozhodovaciu prax exekučného súdu, odvolacích súdov ako i nález Ústavného súdu Českej republiky. K námietke povinného ohľadom miesta rozhodcovského konania oprávnený uviedol, že rozhodcovské konanie je ex lege v zásade písomné, poukázal, že písomné je aj konanie pred súdom, pričom písomná forma neznamená žiadny zásah do práv účastníka. Poukázal na účelovosť tvrdení povinného s tým, že povinný napriek tomu že namieta dosažiteľnosť miesta rozhodcovského konania, nevyužil v rozhodcovskom konaní vyjadriť sa písomne. Oprávnený v súlade s jeho tvrdeniami navrhol, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol. Súčasne si uplatnil i náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 99,78 Eur. 6. Poverený súdny exekútor sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uviedol, cit.: „K návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádzam, že Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 27.04.2020 bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 04.05.2020. Nakoľko návrh povinného na zastavenie exekúcie bol nášmu úradu doručený dňa 26.01.2021, možno konštatovať, že nebola dodržaná lehota podľa Exekučného poriadku. Zároveň máme zato, že dôvody ktoré namieta povinný nenastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2 Exekučného poriadku.“

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“) Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 8. Podľa Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 10. Podľa Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 11. Podľa § 61l odsek 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 12. Podľa Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt. 13. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú 14. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 15. Podľa o rozhodcovskom konaní ( v znení účinnom v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. 16. Podľa o rozhodcovskom konaní ( v znení účinnom v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy), rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. 17. Podľa o rozhodcovskom konaní ( v znení účinnom v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy), rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. 18. Podľa o rozhodcovskom konaní ( v znení účinnom v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy), zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak. 19. Podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán. 20. Podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli. 21. Podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. 22. Podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len „nástupnícky stály rozhodcovský súd“). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred

účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd. 23. Súd mal za preukázané, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 4.5.2020. Povinný mala teda podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku 15 dňovú lehotu na to, aby podal návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie povinný doručil súdnemu exekútorovi dňa 26.1.2021. Súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po zákonom stanovenej lehote, t. j. oneskorene. 24. Súd poukazuje na skutočnosť, že povinný môže podať v priebehu exekučného konania viacero návrhov na zastavenie exekúcie. Právne skutočnosti (dôvody na zastavenie exekúcie) musí však povinný uplatniť včas. Pravidlá včasného uplatnenia skutočností sú nasledovné. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (§ 61b) musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne. Súd návrh vecne vyhodnotí tak, ako keby predmetné tvrdenie neobsahoval. Procesný úkon povinného (návrh na zastavenie exekúcie) je teda v predmetnej časti neúčinný. Dôsledkom nie včasného predloženia právnej skutočnosti (dôvodu na zastavenie exekúcie) je zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie. Ak je návrh exekučným súdom zamietnutý preto, že právna skutočnosť bola predložená oneskorene, hoci tu dôvod na zastavenie exekúcie je, považuje sa suma vymožená od povinného za bezdôvodné obohatenie. Vymoženie pohľadávky, ktorá zanikla už skôr z iného právneho dôvodu, prichádza do úvahy najmä vtedy, keď exekučný súd inak dôvodný návrh na zastavenie exekúcie zamietne iba preto, že bol podaný oneskorene. Exekučný súd exekúciu zastaví, aj keď povinný právnu skutočnosť neuplatnil včas, len pokiaľ ide o dôvod, pre ktorý je potrebné zastaviť exekúciu aj bez návrhu. V predmetnom prípade sa však nejedná o právnu skutočnosť, pre ktorú je potrebné zastaviť exekúciu aj bez návrhu. 25. Platná právna úprava obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody na zastavenie exekúcie neuplatnil včas. Napriek uvedenému exekučný súd môže exekúciu zastaviť ex offo, ale iba z určitých dôvodov. Vzhľadom na koncentráciu konania je zrejmé, že nie je prípustné, aby exekučný súd zastavil exekúciu ex offo z dôvodu, ktorý je zistiteľný len na základe riadneho splnenia povinnosti povinného tvrdiť a navrhnúť dôkazy. Do úvahy potom prichádzajú dva okruhy dôvodov, pre ktoré môže exekučný súd zastaviť exekúciu aj bez návrhu. Po prvé, ak ide o dôvod, pre ktorý mal exekučný súd návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, teda dôvod, ktorý mal exekučný súd zistiť z návrhu a jeho príloh. Zastavenie exekúcie tu predstavuje nápravu pochybenia, ktoré vzniklo nesprávnym posúdením návrhu na vykonanie exekúcie. Po druhé, ak právna skutočnosť, ktorá je dôvodom na zastavenie exekúcie, je zistiteľná z vlastnej činnosti exekučného súdu, prípadne zo súdnych či verejných registrov, teda ak sa nevyžaduje predloženie tvrdení a dôkazných návrhov zo strany povinného. O takúto situáciu pôjde napríklad vtedy, ak exekučný súd zistí, že exekučný titul bol v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku zrušený. 26. Súd v danom prípade má za jednoznačne preukázané, že návrh povinného bol podaný oneskorene. Povinný si upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 4.5.2020, pričom na podanie návrhu na zastavenie exekúcie mal zákonom stanovenú lehotu 15 dní. Posledným dňom (koniec lehoty) na včasné podanie návrhu na zastavenie exekúcie bol deň 19.5.2020. Povinný však svoj návrh doručil súdnemu exekútorovi až dňa 26.1.2021. Povinný teda nedodržal zákonom stanovenú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a neuplatnil svoje námietky včas. Keďže ide o zákonom stanovenú lehotu, jej zmeškanie nie je možné povinnému odpustiť. 27. Nad rámec uvedeného súd vo vzťahu návrhu povinného na zastavenie exekúcie poukazuje i na nasledovné: Súd sa nestotožnil s argumentáciou povinného ohľadom neplatnosti rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd poukazuje, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 7.1.2014. Zo samostatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy č. 8500038540, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že ide o medzi zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o revolvingovom úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi účastníkmi na zvláštnom liste, a teda individuálne. Aj keď bola rozhodcovská zmluva oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal

povinný možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Uvedené vyplýva z článku 2. rozhodcovskej zmluvy, kde je výslovne uvedené, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere a povinný nebol povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy. Z článku 7. rozhodcovskej zmluvy súčasne vyplýva, že povinný mal možnosť od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote štrnástich kalendárnych dní odo dňa jej uzavretia. Z vyššie uvedených dôvodov súd považuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za individuálne dohodnutú, preto na ňu nie je možné aplikovať ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť, a teda za platný právny úkon. Na potvrdenie uvedeného vychádzajúc z toho, že každá nová úprava zvyšuje ochranu spotrebiteľa možno uzavrieť, že uvedené závery (individuálnosť dojednania osobitnou formulárovou zmluvou k spotrebiteľskej zmluve) platia, nakoľko i v novej právnej úprave spotrebiteľského rozhodcovského práva v , zákonodarca stanovil možnosť formulárovej zmluvy s tým, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. 28. Súd mal za preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účinného od 1. januára 2015 a rozhodcovská zmluva bola uzavretá dňa 7.1.2014, t. j. ešte pred nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona. Podľa prechodného ustanovenia zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Súd má za to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný stálym rozhodcovským súdom v súlade s zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a rovnako rozhodcom, ktorý bol zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedenom ministerstvom, súčasne zapísaným v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory. Súd sa v ďalšom stotožnil s argumentáciou oprávneného ohľadom miesta rozhodcovského konania, kedy je zrejmé, z právnych predpisov nevyplýva žiadna podmienka týkajúca sa dostupnosti miesta rozhodcovského konania, pričom zo zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vyplýva, vo vzťahu k miestu rozhodcovského konania, že toto sa uskutočňuje v sídle stáleho rozhodcovského súdu (, zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní). Preto pokiaľ povinný rozporoval právomoc rozhodcovského súdu, či predmetné rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané rozhodcom, ktorý v čase vydania rozhodnutia spĺňal zákonom stanovené podmienky, miesto rozhodcovského konania, ako aj vykonateľnosť rozhodnutia - exekučného titulu súd uvádza, že nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu. 29. Súd uvádza i to, že tvrdenia povinného v ním podanom návrhu na zastavenie exekúcie sú skutočnosťami, ktoré mohol povinný uplatniť už v základnom konaní, a teda ide o okolnosti, ktoré nenastali až po vzniku exekučného titulu. Preto tvrdenia povinného nezakladajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k exekučnému konaniu, nakoľko tieto mali byť uplatnené už v základnom konaní, t.j. v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní a teda o tých, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Keďže povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. 30. Súd sa ďalej zaoberal aj prípadom, kedy by mohol byť návrh na zastavenie exekúcie podaný oneskorene. Ide o prípady, kedy povinný môže namietať len tie skutočnosti, ktoré vznikli po uplynutí 15- dňovej lehoty ( Exekučného poriadku). V danom prípade súd nevzhliadol žiadny takýto dôvod na zastavenie exekúcie, pričom povinný takýto dôvod na zastavenie exekúcie vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol a taktiež ani nepreukázal. 31. Koniec zákonnej lehoty pripadol na deň 19.5.2020. Teda návrh na zastavenie exekúcie bol povinným podaný až po zákonnej 15 dňovej lehote, t. j. oneskorene. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na zastavenie bol povinným podaný oneskorene, súd návrh na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku zamietol. 32. Povinný taktiež neuviedol relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. Exekučného poriadku v spojitosti s ust. Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa po zákonnej lehote môžu namietať tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí

tejto lehoty. Na základe uvedeného súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok) 33. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 34. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 35. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 36. Podľa č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach.

37. Podľa , za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a , patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. 38. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému (avšak nevylučuje ani priznanie nároku na náhradu účelne vynaložených trov povinnému). Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie. 39. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi

- povinnému, ktorý úspech nemal. 40. Súd v súlade s uvedeným povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný nebol procesne úspešný v súvislosti s rozhodovaním o podanom návrhu na zastavenie exekúcie (II. výrok)

41. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 12.2.2021 uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie titulom trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. Súd v súlade s § 195 a nasl. Exekučného poriadku oprávnenému priznal trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 49,89 Eur (odmena za 1 právny úkon - písomné podanie vo veci samej vo výške 30,71 Eur + 20% DPH a 1 x režijný paušál rok 2021, t. j. 10,87 Eur + 20% DPH), pričom tieto súd zohľadní po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie (III. výrok). V súlade s § 199a Exekučného poriadku, súd oprávnenému nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia pozostávajúcu z odmeny za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, a to z dôvodu, že oprávnený si tento úkon uplatnil už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie a odmenu za tento úkon právnej služby súd zohľadnil už v poverení na vykonanie exekúcie zo dňa 15.4.2020. Ďalej súd poukazuje, že na jednej strane je právom účastníka v priebehu konania meniť právneho zástupcu, resp. byť zastúpený viac ako jedným právnym zástupcom, pričom každý zo splnomocnených advokátov musí vec prevziať a oboznámiť sa s ňou. Na druhej strane má súd za to, že v prípade úspechu účastníka, ktorý v priebehu konania vystriedal alebo bol zastúpený súčasne viacerými advokátmi, pri priznaní náhrady trov konania nemôže ísť ale na ťarchu účastníka, ktorý v predmetnej veci nebol úspešný, skutočnosť, že viacerí právni zástupcovia, ktorí v priebehu konania zastupovali úspešného účastníka, sa museli oboznámiť s vecou. V súlade s uvedeným preto súdu oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania len za jeden úkon právnej pomoci tak, ako je uvedené v III. výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.