Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_54Ek-412-2026.pdf
PDF · 100.5 KB
Case nature
Subarea
54Ek/412/2026
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX a 2/ C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom E. X/XXXX, XXX XX F.; obaja právne zast.: LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, proti povinným: 1/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, a 2/ I. H., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom J. K. XXX, XXX XX J. K., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslav Kabáč, sídlo exekútorského úradu: Hviezdoslavovo námestie 204/4, 029 01 Námestovo, o vymoženie nepeňažného plnenia, rozhodujúc o sťažnosti povinných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/412/2026 zo dňa 13.04.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Súd sťažnosť povinných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydanému vyšším súdnym úradníkom sp. zn. 54Ek/412/2026 zo dňa 13.04.2026 z a m i e t a .
II. Oprávneným 1/ a 2/ p r i z n á v a voči povinným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov sťažnostného konania v sume 94,54 eur.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 05.02.2026 domáhali od povinných vymoženia nepeňažného plnenia: „Žalovaní 1./, 2./ (t.j. povinní 1/ a 2/) sú povinní spoločne a nerozdielne vypratať a na svoje náklady odstrániť drobnú stavbu - oplotenie z nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov 1./, 2./, a to z parcely registra „C“ č. 327/1 o výmere 103 m2, druh pozemku orná pôda a parcely registra „C“ č. 328 o výmere 94 m2, druh pozemku záhrada, evidovanými na LV č. XXX, k. ú. J. K. do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“ Uvedené nepeňažné plnenie si oprávnení vymáhajú na základe exekučných titulov - 1/ Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš vydaný dňa 10.10.2024 pod sp. zn. 4C/72/2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2025 a vykonateľnosť dňa 20.12.2025; 2/ Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/21/2025 zo dňa 21.10.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.11.2025 (ďalej len „exekučné tituly“). Súd na základe predmetného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 12.02.2026 poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. 54Ek/412/2026 (ďalej len „Poverenie na vykonanie exekúcie“) súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslav Kabáč, sídlo exekútorského úradu: Hviezdoslavovo námestie 204/4, 029 01 Námestovo, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 76EX 92/26.
2. Povinní podali vo veci návrh na zastavenie exekúcie, ktorý návrh odôvodnili tým, že dňa 09.03.2026 uhradili na účet súdneho exekútora pohľadávku s príslušenstvom v celkovej výške 671,03 eur a plot, ktorý je predmetom exekúcie, bol premiestnený podľa exekučného titulu. Povinní uviedli, dňa 13.03.2026 plot opätovne zameral geodet, ktorý potvrdil správnosť jeho preloženia a plot je v aktuálnom stave postavený v súlade s aktuálnymi geodetickými zameraniami a spĺňa všetky zákonné aj rozmerové parametre.
3. Uznesením sp. zn. 54Ek/412/2026 zo dňa 13.04.2026 súd návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov
konania v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie nepriznal. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že preskúmal zameranie skutočného stavu a technickú správu č. 43659381-12/2026 zo dňa 17.03.2026 a rovnako aj fotodokumentáciu predloženú oprávnenými. Z technickej správy zo dňa 17.03.2026 mal súd za preukázané, že vzdialenosť okraja múrika plota medzi parc. č. 327/1, 328 a parc. č. 319/3 sa stále nachádzajú na pozemku oprávnených a to v bode č. 1 - 0,12m na pozemku oprávnených, v bode č. 2 - 0,09 m na pozemku oprávnených, v bode č. 3 - 0,05 m na pozemku oprávnených, v bode č. 4 - 0,04 m na pozemku oprávnených, v bode č. 5 - 0,02 m na pozemku oprávnených a v bode č. 6 - 0,12m na pozemku oprávnených. Preto súd dal za pravdu oprávneným, že povinní si nesplnili povinnosť uloženú im exekučným titulom a neodstránili plot úplne z pozemku oprávnených. Exekučný titul neumožňuje žiadne odchýlky, kde by sa plot povinných, resp. jeho jednotlivé stĺpiky mohli nachádzať na pozemkoch oprávnených. Exekučný titul ukladá povinným povinnosť plot odstrániť z pozemku oprávnených úplne, nie ho posunúť do pásma technickej odchýlky 0,24 m. Skutočnosť, že povinní uhradili trovy súdneho exekútora a trovy oprávneného vo výške 671,03 eur dňa 09.03.2026 po začatí exekučného konania, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Exekúcia začala v súlade so zákonom, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade s návrhom na vykonanie exekúcie. Nakoľko došlo zo strany povinných k úhrade trov súdneho exekútora a trov oprávnených za podanie návrhu na vykonanie exekúcie, ale nedošlo úplne k splneniu vymáhanhoé nepeňažného plnenia, súd exekúciu nemôže zastaviť.
4. Proti uvedenému uzneseniu podali povinní 1/ a 2/ v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnili tým, že okresný súd sa pri posúdení toho, či exekučným titulom uložená povinnosť splnená bola či nebola zameral výlučne na posúdenie zamerania skutočného stavu. Pri tomto posúdení okresný súd vychádzal predovšetkým z priloženej fotodokumentácie, predloženej oprávnenými a z technickej správy č. XXXXXXXX-XX/2026 zo dňa 17.03.2026. Oprávnení považovali závery okresného súdu za vecne nesprávne. Technické zameranie plota a z neho vyplývajúce posúdenie toho, na ktorom pozemku sa plot nachádza, predstavuje vo svojej podstate odbornú, nie právnu otázku. Keďže na odbornú otázku môže kvalifikovane odpovedať iba odborník v danom odbore, povinní pre účely sťažnostného konania zaistili odborné stanovisko geodeta C. I. I., ktorá uviedla. „Hranice pozemkov k. ú. J. K. boli prevažne určené pri technicko-hospodárskom mapovaní (THM) roku 1970 v pôvodnej národnej realizácii súradnicového systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej (S- JTSK). Pričom hranice pozemkov mohli byť čiastočne upravené zapracovaním zmien prevažne z geometrických plánov a iných meračských operátov. Tieto merania boli realizované v tretej triede presnosti. Kritérium pre posúdenie polohovej presnosti bodov na takto určenej hranici vyplýva z kritéria pre základnú strednú súradnicovú chybu uxy = 0,14 m k najbližším bodom bodového plota, z ktorého bolo pôvodné meranie realizované a preveruje sa podľa kritéria [?p] ?1,7 uxy, čo predstavuje krajnú polohovú odchýlku \?p\? 0,24 pri rovnakom spôsobe určenia totožného pôvodného bodu. (príloha č. 13 k vyhláške č. 461/2009 Z.z.). V súčasnosti pri meraní prostredníctvom globálnych navigačných satelitných systémov (GNSS) v realizácii S – JTSK s využitím základnej transformácie platí vo vzťahu k totožným pôvodným bodom určeným pri terestrickom meraní v tretej triede presnosti kritérium \?p\? 0,24 (§ 56 ods. 6 vyhlášky č. 461/2009 Z.z,.) Z toho vyplýva, že na porovnanie súradníc z pôvodného terestrického merania so súradnicami určenými prostredníctvom GNSS bola stanovená maximálna polohová odchýlka 0,24 m.“ „Rovnako zákon stanovuje kritérium pre posúdenie polohovej presnosti bodov v prostredí GNSS, čo predstavuje krajnú polohovú odchýlku \?p\? 0,14m pri rovnakom spôsobe určenia totožného bodu. Pred stavbou plota boli lomové body hranice vytýčené dvakrát rôznymi prístrojmi a geodetmi prostredníctvom GNSS na podklade vektorovej katastrálnej mapy. Tieto merania ovplyvňujú rôzne metódy merania a rôzne prístroje, ktoré umožňujú príjem signálov z družíc GNSS a referenčných staníc, následné spracovanie fázových a kódových meraní až po transformácie súradníc do realizácie S – JTSK. Každé meranie je ovplyvnené systematickými chybami prostredia (vplyv troposféry a ionosféry, blokovanie signálu, odraz od okolitých objektov, rozloženie družíc), ktoré znižujú presnosť určovanej polohy. Na stanovenie priebehu hranice má vplyv aj použité označenie týchto hraníc (napríklad hrúbka kolíka) pri vytyčovaní. Ak by bola tá istá hranica zameraná viac krát tým istým strojom a za tých istých podmienok, aj v tomto prípade by boli výsledky merania rozdielne. Z uvedeného dôvodu bola aj pre nové merania stanovená maximálna polohová odchýlka 0,14 m. Po zameraní priebehu nového múrika bolo preukázané, že novo vybudovaný plot neprekročil ani jednu zo zákonom stanovených odchýlok a jeho priebeh možno považovať za totožný s hranicou evidovanou v katastri nehnuteľností. Táto hranica bola v minulosti určená v tretej triede presnosti, teda s presnosťou do 0,24 m.“
Zohľadňujúc uvedené povinní uviedli, že pri súčasnom vedeckom poznaní nie je možné zamerať body ležiace na hranici dvoch pozemkov s absolútnou presnosťou, a preto aj zákonodarca pristúpil k vydaniu citovanej legislatívy z ktorej „ipso facto“ vyplýva odchýlka pre posúdenie polohovej presnosti bodov pre GNSS a S-JTSK. Je nepochybné, že rozsah, v ktorom by sa múriky plota aj nachádzali na pozemku oprávnených, nevybočuje z odchýlky stanovenej prílohou č. 13 k vyhláške č. 461/2009.
5. Oprávnení sa k podanej sťažnosti povinných písomne vyjadrili. Vo svojom stanovisku uviedli, že považujú argumentáciu povinných za bezvýznamnú, nakoľko exekučný titul ukladá povinným povinnosť plne odstrániť drobnú stavbu z pozemkov oprávnených. Akákoľvek časť stavby, ktorá sa nachádza na pozemku oprávnených predstavuje porušenie tejto povinnosti. Zo strany povinných došlo iba k čiastočnému presunu oplotenia a realizácii novej stavby oplotenia, ktorou naďalej dochádza k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva oprávnených. Časť oplotenia sa stále nachádza na nehnuteľnosti oprávnených, čo potvrdzuje aj samotné zameranie skutočného stavu – geometrický náčrt 43659381 – 12/2026, ktorý predložili povinní. Technická odchýlka merania je podľa vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon, parametrom presnosti zobrazenia v katastrálnom operáte a kvality geodetického merania, ktorá určuje, kedy je geodetické meranie považovať za správne z technického hľadiska, nie však právnym titulom na zásah do vlastníckeho práva osoby. Oprávnení poukázali na ust. § 3 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., v zmysle ktorého „hranicu pozemku určujú lomové body. Za hranicu susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná“. Z dokumentácie doteraz predloženej oprávnenými vyplýva, že múriky plota sa stále nachádzajú na pozemku oprávnených. Povinní sa argumentáciou prostredníctvom technickej odchýlky snažia legitimizovať stav, kedy časť ich stavby naďalej zasahuje do pozemku oprávnených, čím dochádza k zásahu do ich vlastníckeho práva. Uvedený výklad povinných by viedol k absurdným dôsledkom, kedy by si vlastník pozemku mohol prisvojiť časť cudzieho pozemku po celej dĺžke hranice len preto, že rešpektuje geodetickú odchýlku. Oprávnení si uplatnili náhradu trov konania.
6. Dňa 15.07.2026 bolo na výzvu súdu doručené súdu Stanovisko k presnosti zamerania hranice pozemku zo dňa 20.04.2026 vypracované geodetom C. I. I. (citované v sťažnosti povinných). Uvedené stanovisko súd osobitne oprávneným na vyjadrenie nezasielal, nakoľko toto je plne totožné so stanoviskom pojatým v sťažnosti povinných (ide o identické vyjadrenie), ku ktorému oprávnení zaujali písomné stanovisko v rámci vyjadrenia sa k sťažnosti povinných.
7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenými osobami- účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinných
nie je dôvodná. Hoci vyšší súdny úradník dospel na základe zisteného skutkového stavu k nesprávnemu právnemu záveru o nesplnení nepeňažnej povinnosti, keď pri posudzovaní argumentov povinných nezobral do úvahy existenciu vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorší predpisov, je jeho rozhodnutie čo do výroku správne.
15. Exekučný titul uložil povinným povinnosť spoločne a nerozdielne vypratať na svoje náklady a odstrániť drobnú stavbu – oplotenie z nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov (oprávnených), a to z parcely registra „C“ č. 327/1 o výmere 103 m2, druh pozemku orná pôda a parcely registra „C“ č. 328 o výmere 94 m2 druh pozemku záhrada, evidovanými na LV č. XXX k. ú. J. K. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Podkladom pre vydanie exekučného titulu bolo zameranie skutočného stavu vypracovaný Ing. Martou Murínovou. Z tohto meračského náčrtu ako súd uviedol v odôvodnení rozhodnutia vyplýva, že drobná stavba – oplotenie realizované žalovanými zasahuje do vlastníckeho práva žalobcov 1/ a 2/ a preto sa vlastníci oprávnene domáhali odstránenia následkov už vykonaného zásahu, teda odstránenia oplotenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
16. Povinní predložili k návrhu na zastavenie exekúcie zameranie skutočného stavu zo dňa 17.03.2026 opätovne vypracované C. I. I., ktorá po presunutí oplotenia zo strany povinných konštatovala, že vzdialenosť bodov č. 1-6 zameraných prostredníctvom GNSS s využitím základnej transformácie v S- JTSK s kódom kvality T=1 od vlastníckej hranice určenej s kódom kvality T= 3 z pôvodného terestrického merania v S-JTSK neprekročila stanovenú krajnú polohovú odchýlku \?p\? 0,24 podľa § 56 vyhlášky č. 461/2009 Z.z., na základe čoho prijala (skutkový, odborný) záver, že priebeh novovybudovaného plota možno považovať za totožný s hranicou pozemkov evidovanou v katastri nehnuteľností.
17. Súd sa v danom prípade nestotožňuje s názorom oprávnených v ich vyjadrení sa k sťažnosti povinných, že technická odchýlka merania je parametrom presnosti zobrazenia v katastrálnom operáte a kvality geometrických merania len z technického hľadiska. Zameranie skutočného stavu geodetom, tzv. porealizačné zameranie slúži na presné zachytenie objektov v teréne po ich dokončení alebo pre potreby projektovania. Výsledkom tohto zamerania je geometrický plán alebo účelová mapa, ktorá sú nevyhnutné pre úrady. Z vypracovaného zamerania geodetom Ing. Martou Murinovou okrem iného vyplýva skutočnosť, že v teréne bol zameraný skutočný stav múrika plota, ktorý bol premiestnený, nakoľko zasahoval do susedných pozemkov parcely č. 327/1 a 627/2. Vlastníci týchto parciel požiadali o jeho posun v súlade s vlastníckou hranicou evidovanou v katastri nehnuteľnosti. Geodet pri vypracovaní zamerania konštatoval vzdialenosť okraja múrika plota medzi parcelami č. 327/1, 328 a 319/3 od vlastníckej hranice zakreslenej vo vektorovej katastrálnej mape: bod. č. 1 - ?p = 0,12m, bod č. 2 - ?p = 0,09 m, bod č. 3- ?p = 0,05m, bod č. 4 – ?p = 02,04 m, bod č. 5 - ?p = 0,02m, bod č 6 - ?p = 0,12 m. Na základe uvedeného dospel geodet k vyššie uvedeným záverom, že vzdialenosť bodov č. 1 - 6 zameraných prostredníctvom GNSS s využitím základnej transformácie v S-JTSK s kódom kvality T = 1 od vlastníckej hranice určenej s kódom kvality T = 3 z pôvodného terestrického merania v S-JTSK neprekročila stanovenú krajnú polohovú odchýlku ?p? 0,24 m, ani 0,12m. Samotní oprávnený sa v konaní vyjadrili a súd sa s týmto vyjadrením stotožňuje, že technické zameranie plota a z neho vyplývajúce posúdenie toho, na ktorom pozemku sa plot nachádza, predstavuje vo svojej podstate odbornú, nie právnu otázku, ktorú môže kvalifikovane zodpovedať iba odborník v danom odbore. Teda otázka, či plot prechádza pozemkami oprávnených alebo je na hranici pozemkov oprávnených a povinných je otázkou skutkovou, odbornou, nie právnou, ktorú geodeta vo svojom vyjadrení pre účely vysvetlenia polovej odchýlky zodpovedal tak, že novovybudovaný plot (v čase rozhodovania súdom) neprekročil ani jednu zo zákonom stanovených odchýlok a jeho priebeh tak možno v súčasnosti považovať za totožný s hranicou evidovanou v katastri nehnuteľností. Keďže súd nedisponuje odbornými poznatkami v odbore geodézie, nemôže si túto odbornú skutkovú otázku vyhodnotiť inak. Oprávnení na spochybnenie záverov uvedeného geodeta žiadne odborné stanovisko, resp. zameranie nepredložili.
18. So zreteľom na uvedené súd prijal právny záver, že k splneniu nepeňažnej povinnosti zo strany povinných spočívajúcej v povinnosti odstrániť drobnú stavbu z pozemku oprávnených došlo. Nakoľko však k splneniu uvedenej povinnosti zo strany povinných došlo až po začatí exekučného konania, je daný postup pre súdneho exekútora v zmysle ust. § 61o Exekučného poriadku a to z nasledovných dôvodov:
19. Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
20. Podľa ust. 57 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku, doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
21. Exekučné konanie v predmetnej veci začalo dňa 05.02.2026 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu. Exekúcia ako taká začala doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 12.02.2026.
22. Zo strany povinných došlo k úhrade trov exekúcie oprávnených ako aj súdneho exekútora dňa 09.03.2026 (povinní po začatí exekúcie uhradili na účet súdneho exekútora pohľadávku s príslušenstvom) a plot, ktorý je predmetom exekúcie premiestnili.
23. Dôvody (okolnosti), ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku (tak ako má na mysli ustanovenie § 61 k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku), ku ktorým došlo po vydaní exekučného titulu sú upravené v základných predpisoch súkromného práva (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník). Splnenie je dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo exekučného konania, t.j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V opačnom prípade, teda ak povinní splnili nepeňažnú povinnosť v prospech oprávnených po začatí exekučného konania (bez ohľadu na to, či bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie alebo upovedomenie o jej začatí), pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie nároku oprávneného. Nemožno vylúčiť, že povinný kedykoľvek po podaní návrhu na vykonanie exekúcie dobrovoľne splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul). Ak by však súd mal plnenie povinného po začatí exekučného konania považovať za dôvod opodstatnenosti návrhu na zastavenie exekúcie, vážnym spôsobom by tým bol spochybnený nárok oprávneného na výkon exekúcie datovaný už odo dňa podania samotného návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň by bol tým spochybnený i nárok oprávneného na prípadnú náhradu trov exekučného konania spočívajúcich najmä v súdnom poplatku za návrh na vykonanie exekúcie (ktoré naviac povinní už uhradili). Súd zdôrazňuje, že v exekučných konaniach začatých po 31. 03. 2017 zákon rozlišuje tri možné spôsoby ukončenia exekúcie, a to rozhodnutím exekučného súdu, rozhodnutím povereného súdneho exekútora alebo zo zákona. Exekučný súd o zastavení exekúcie rozhoduje v sporných prípadoch, ktoré prináleží posúdiť výlučne súdu a nie iba poverenému súdnemu exekútorovi. Ustanovenie § 61k (zastavenie exekúcie súdom) upravuje tie najvšeobecnejšie formulované dôvody pre zastavenie exekúcie, ktoré vyplývajú jednak z tej skutočnosti, že exekučný súd síce preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti už v štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie (t.j. pri rozhodovaní o vydaní alebo nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie), avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, z ktorých bude vyplývať, že exekúcia sa ani nemala začať. Je pravdou, že súd musí exekúciu zastaviť aj v prípade, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, (§61k ods. 1 písm. a), napr. splnenie dlhu, avšak musí ísť o splnenie dlhu, ktoré nastalo po vydaní exekučného titulu a mimo rámca vykonávania exekúcie, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Ak teda dôjde k splneniu po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, návrh bol podaný dôvodne a teda nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku súdom.
24. Podľa ust. § 61o ods. 1 Exekučného poriadku, ak povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie alebo exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie, exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie.
25. Nakoľko ako už súd vyššie konštatoval, došlo zo strany povinných k splneniu povinnosti po začatí exekučného konania, je daný zákonný postup pre súdneho exekútora v zmysle ust. § 61o Exekučného poriadku po uhradení všetkých trov exekúcie (vrátane trov sťažnostného konania) .
26. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
28. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
29. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch.
30. Podľa ust. § 13 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
31. Oprávnení si vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinných uplatnili trovy exekučného konania. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnení boli v tomto konaní úspešní (súd o sťažnosti povinných proti uzneseniu rozhodol tak, že túto sťažnosť povinných zamietol), voči povinným im vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré im vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním. O trovách konania rozhodol súd tak, že v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku priznal úspešným oprávneným voči povinným nárok na ich náhradu z titulu právneho úkonu „vyjadrenie oprávneného k sťažnosti povinného“ a to vo výške 94,54 eur (odmena za úkon právnej služby podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s ust. § 13a ods. 2 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 61 eur + režijný paušál za rok 2026 vo výške 15,86 Eur + 23% DPH vo výške 17,68 eur). Priznané trovy exekúcie podľa tohto uznesenia budú v prospech oprávnených voči povinným vymáhané po právoplatnosti tohto rozhodnutia na základe vydaného dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučný poriadok).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).