Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/90/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: T.. O. K., bytom A. Č.. XX, A. O., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, ul. Slovenská 40, 080 01 Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. , ČRZ: 142690/2019, zo dňa 27. septembra 2019, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 01.11.2019, doručenou správnemu súdu dňa 11.11.2019 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. , ČRZ: 142690/2019, zo dňa 27. septembra 2 019 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi v zmysle ustanovení o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení (ďalej len „“), a to z dôvodu nesplnenia podmienky hodnoty sporu.

I. Administratívne konanie

2. Dňa 18.03.2019 bol Centru právnej pomoci, kancelária Prešov (ďalej len „centrum“), doručený list žiadateľa nazvaný „Žiadosť o určenie kvalifikovaného právneho zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konania.“

3. Na preukázanie skutkového stavu a opodstatnenosti nároku žalobca predložil o.i. aj fotokópiu uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. zo dňa 31.12.2018.

4. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol: „Rozhodnutím centra, číslo spisu: zo dňa 30.04.2019 bol žiadateľovi predbežne priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a na spísanie a podanie dovolania v predmetnej veci bol určený advokát JUDr. Tomáš Tauber (...) hodnota sporu, s ktorým sa žiadateľ na centrum obrátil, predstavuje sumu 330,30 eur, o vymoženie ktorej sa vedie exekučná vec na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. , ako aj na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , ktorého uznesenie vydané v tejto exekučnej veci napadol žiadateľ odvolaním. Hodnota sporu v danom prípade neprevyšuje výšku minimálnej mzdy v čase podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci ustanovenú nariadením vlády Slovenskej republiky

č. , t.j. sumu 520 eur. Preto má centrum za to, že podmienka hodnoty sporu podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia nie jej splnená. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci “

5. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný správny orgán rozhodol tak, že nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi v zmysle ustanovení z dôvodu nesplnenia podmienky hodnoty sporu.

II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu

6. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie a taktiež priznania úplnej náhrady trov konania z dôvodov v zmysle , , , , (ďalej len „“).. 7. V správnej žalobe žalobca uviedol: „Touto správnou žalobou podľa a nasl. sa ako žalobca domáham ochrany svojich subjektívnych práv v zmysle v spojení s ust. ods,. 1 , proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy ( ) a tvrdím, že ako účastník administratívneho konania som bol rozhodnutím správneho orgánu Centra ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch v zmysle vyššie citovaných ustanovení. (...) Samotné centrum na str. 1 odst. 2 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvádza, že rozhodnutím číslo: KaPo/12893/2019, ČRZ: 61968/2019 zo dňa 30.04.2019 predbežne priznalo nárok na poskytovanie právnej pomoci pre vyššie uvádzanú právnu vec.( ...) a následným rozhodnutím už nepriznáva nárok na poskytovanie právnej pomoci, z dôvodu, že žiadateľ o právnu pomoc nesplnil jednu z podmienok na priznanie právnej pomoci a to hodnotu sporu (...) už aj na základe viacerých vydaných súdnych rozhodnutí správny orgán nesprávne právne uzatvára právny názor, že kritérium hodnoty sporu sa týka posudzovanej veci žalobcu. (...) žalobca - žiadateľ o právnu pomoc disponuje rozhodnutím NS SR, kde bolo odmietnuté dovolanie NS SR z dôvodu, že žalovaný správny orgán - centrum predbežne priznalo nárok na poskytovanie právnej veci, t.j. na spísanie a podanie dovolania a nie pre celé konanie dovolacieho konania, čo podľa právneho názoru NS SR znamená, že aj z tohto právneho hľadiska sú rozhodnutia žalovaného správneho orgánu nesprávne, nezákonné, čo znamená že sú v rozpore s judikátmi Ústavného súdu SR, .

8. Listom č. ČRZ: 43675/2020 zo dňa 07.04.2020 sa vyjadril k žalobe žalovaný správny orgán, ktorý uviedol: „(...)žalovaný rozhodnutím číslo spisu: zo dňa 30.04.2019, ČRZ: 61968/2019 predbežne žalobcovi priznal nárok na poskytovanie právnej pomoci (...) Žalovaný tak rozhodol na základe žiadosti žalobcu o predbežné poskytnutie právnej pomoci v časti D. tlačiva Žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 23.04.2019, a to z dôvodu hroziaceho nebezpečenstva zmeškania lehoty , ktorá mala žalobcovi uplynúť dňa 08.05.2019. Ako aj bol žalobca v rozhodnutí o predbežnom priznaní zo dňa 30.04.2019 poučený, toto rozhodnutie nemalo žiaden vplyv na posúdenie podmienok pre vydanie rozhodnutia o riadnom nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktoré ešte len malo byť vydané.(...) Pri posúdení hodnoty sporu v predmetnom prípade vychádzal žalovaný z označenia právnej veci, v ktorej bolo vydané uznesenie, ktoré žalobca mienil napadnúť dovolaním a ktorú súd viedol ako exekučnú vec o vymoženie 330,30 Eur s príslušenstvom.( ...) Žalovaný má za to, že hodnota sporu, s ktorým sa žalobca na žalovaného obrátil so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci, predstavoval sumu 330,30 Eur, ako istina o vymoženie ktorej sa vedie vyššie uvedená exekučná vec, a teda hodnota sporu v danom prípade neprevyšovala hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády Slovenskej republiky č. , t.j. sumu 520 eur, a preto žalovaný nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie právnej pomoci.

9. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhuje, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

10. Replikou zo dňa 02.06.2020 sa vyjadril žalobca, v ktorej neposkytoval súdu žiadne právne relevantné argumenty potrebné pre rozhodnutie v prejednávanej veci.

III. Právny názor správneho súdu

11. Na prejednanie veci samej nariadil správny súd v zmysle ustanovenia (ďalej len ) na základe žiadosti žalobcu pojednávanie, ktoré vykonal dňa 2.6.2021 a na ňom rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 27.5.2021, v ktorom uviedol, že žiada o odročenie pojednávania z dôvodu „absolútneho nedostatku finančných prostriedkov na cestovanie do Košíc (...)“ s poznámkou, že po 9. dni v mesiaci je cestovanie a účasť na pojednávaní možná. Z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil aj žalovaný a to elektronickým podaním zo dňa 11.05.2021 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. K dôvodu na odročenie pojednávania, ktorý uvádza žalobca, správny súd konštatuje, že tento dôvod nepovažuje v zmysle za dôležitý. Správny súd síce uznáva, že finančná situácia nie je u žalobcu pozitívna (tak ako ju popisuje), ale nemôže na druhej strane opomenúť, že náklady, ktoré by žalobca mal v súvislosti s verejnou dopravou na pojednávanie, nie sú tak vysoké, aby ich nemohol preklenúť v priebehu nasledujúcich mesiacov, nakoľko ako sám uvádza, že „po 9. dni v mesiaci je cestovanie a účasť na pojednávaní možná“. Inými slovami povedané, správny súd nemôže nariaďovať pojednávanie podľa finančného hospodárenia účastníka konania v domácnosti, ktorý síce financie na pojednávanie má, ale nie v čase nariadeného pojednávania. Ako žalobca má mať sám eminentný záujem o účasť na pojednávaní, keď ho výslovne požaduje a za týmto účelom má prispôsobiť svoju finančnú situáciu a hospodárenie v domácnosti. Z uvedeného dôvodu správny súd pojednával v zmysle v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalovaného.

12. Správny súd v konaní podľa a nasl. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju v zmysle zamietol.

13. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil v preskúmavanom prípade skutkový stav, ktorý je opísaný v bode 4. rozsudku. Podstatou v preskúmavanom prípade bolo posúdenie otázky, či správny orgán správne aplikoval vzhľadom na žalobcov prípad.

14. Podľa fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

15. Ako bolo vyššie spomenuté, pri posúdení hodnoty sporu v predmetnom prípade vychádzal žalovaný z označenia právnej veci, v ktorej bolo vydané uznesenie, ktoré žalobca mienil napadnúť dovolaním a ktorú súd viedol ako exekučnú vec o vymoženie 330,30 Eur s príslušenstvom. Z uvedeného dôvodu žalovaný právne posúdil danú vec tak, že hodnota sporu, s ktorým sa žalobca na žalovaného obrátil so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci, predstavovala sumu 330,30 Eur, ako istina o vymoženie ktorej sa vedie vyššie uvedená exekučná vec, a teda hodnota sporu v danom prípade neprevyšovala hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády Slovenskej republiky č. , t.j. sumu 520 eur.

16. Žalobca argumentoval rozhodnutiami kasačného súdu, no v tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že v tejto oblasti došlo k vývoju právneho názoru kasačného súdu a v ostatných rokoch (ako to uvádza aj žalovaný vo vyjadrení v bode 9.)

17. Žalovaný správne poukázal na súčasnú rozhodovaciu prax kasačného súdu, keď uviedol, že vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o nesprávnom právnom názore žalovaného, podľa ktorého sa kritérium hodnoty sporu týka posudzovanej veci žalobcu, má žalovaný za to, že v predmetnej veci je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch, a to postupom uvedeným v predchádzajúcich bodoch. Zároveň žalovaný poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 26.06.2019, ktorým Najvyšší súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach a vec mu vrátil na ďalšie konanie a v ktorom uviedol, že pojem spor nie je možné vykladať striktne gramaticky, ale vychádzajúc z vymedzenia rozsahu pôsobnosti a vymedzenia pojmu právna pomoc v tomto zákone, je možné pod pojmom spor rozumieť akúkoľvek právnu vec týkajúcu sa uplatňovania alebo bránenia subjektívnych práv. Nejde teda len o súdne sporové a nesporové konania, ale aj mimosúdne (správne) konania, ako aj preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve. Uvedené platí aj vo vzťahu

k výkladu pojmu hodnota sporu, a teda aj prípady v rámci správneho súdnictva (preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov) je potrebné posudzovať v zmysle podmienky stanovenej v ustanovení , teda podmienky hodnoty sporu. Rovnako bola správnosť postupu pri posudzovaní hodnoty sporu konštatovaná aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 29.11.2016. V danom prípade však nejde o konanie o preskúmanie rozhodnutia v správnom súdnictve, ale o exekučnú vec o vymoženie 330,30 Eur s príslušenstvom.

18. V tomto prípade má súd za to, že správny orgán na takto zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že nie je daný dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.

19. Správny súd na základe vyššie uvedeného právneho názoru dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je zákonné.

20. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a nasl. tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

21. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).