Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-73-2020.pdf
PDF · 87.56 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/73/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Eva Behranová v právnej veci žalobcu: C. F., narodený X.X.XXXX, bytom X. XXXX/XX, J. proti žalovanému: Kiwi.com s.r.o., IČO 293 52 886, so sídlom Palachovo náměstí 797/4, Brno, Česká republika, o zaplatenie 4.088 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 6C/25/2019-66 zo dňa 25.6.2020 vo výroku II. o náhrade trov konania, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Uznesenie označené v záhlaví súd prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania právne odôvodnil ustanovením § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Vecne argumentoval vo výroku o náhrade trov konania súd prvej inštancie tým, že žalobca síce tvrdí, že žalovaný žalovanú sumu uhradil po podaní žaloby, avšak toto tvrdenie nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom, preto súd prvej inštancie konštatoval, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca a žalovanému tak patrí nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), g), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že po odstúpení od zmluvy (ku ktorému došlo dňa 3.7.2019) uzavretej so žalovaným, si uplatnil svoj nárok cestou súdu podaním žaloby na zaplatenie sumy 4.088,00 eur s príslušenstvom. Po podaní žaloby dňa 17.10.2019 došlo k vráteniu žalovanej sumy vo výške 4.088 eur na účet žalobcu, pričom žalovaná suma bola na účet žalobcu vrátená z dôvodu kladne vybavenej žiadosti o reklamáciu storno platby v banke žalobcu, v ktorej je vedený účet, z ktorého odišla platba na účet žalovaného, t. j. jedná sa teda o plnenie žalovanej sumy tretím subjektom nezávislým od žalobcu a žalovaného. K zastaveniu konania pred súdom nedošlo z dôvodu procesného zavinenia na strane žalobcu, ale z iných žalobcom nezavinených dôvodov. Späťvzatie žaloby bolo len dôsledkom toho, že suma o ktorú bolo konanie vedené, mu bola vrátená, teda fakticky zanikol predmet sporu plnením tretieho subjektu. Žalobca svojím postojom teda nezavinil ani podanie žaloby a ani jej späťvzatie a je presvedčený o tom, že žaloba bola v čase podania v celom rozsahu dôvodná a svoju dôvodnosť stratila iba v dôsledku toho, že žalovanú sumu uhradil žalobcovi subjekt odlišný od žalovaného, pričom je potrebné podotknúť, že nie je spravodlivé žalobcovi z tohto dôvodu pripisovať vinu na zastavení konania. Súd z výnimočných dôvodov môže rozhodnúť aj o tom, že trovy konania neprizná žiadnej strane. Ak teda zastavenie konania procesne
nezavinila žiadna zo strán konania, prichádza do úvahy postup podľa § 257 Civilného sporového poriadku. Žalobca navrhuje odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti podľa zmenil tak, že žalobcovi prizná nárok na náhradu konania vo výške 100%, eventuálne aby odvolací súd napadnutý výrok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania nevyjadril.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. m) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), g), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania (§ 388 Civilného sporového poriadku).
6. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.088 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým vo výroku o náhrade trov konania konanie zastavil a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % dôvodiac, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca.
7. V zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Citované ustanovenia § 256 ods. 1 o náhrade trov konania Civilného sporového poriadku platí pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v tomto ustanovení znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.
9. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je súd povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť a pod.. Pokiaľ ide o správanie žalovaného, potom musí ísť výlučne o správanie samotného žalovaného, nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch strán. O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že žaloba bola podaná dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil, a to aj vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má ísť o také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Pokiaľ bola dôvodná žaloba vzatá späť pre správanie druhej strany sporu, nesmú ísť trovy konania na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojím prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza
výlučne z procesného hľadiska, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva a zo zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.
10. Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.088 eur s príslušenstvom titulom odstúpenia od Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 24.6.2019. Žalovaný so žalobou nesúhlasil dôvodiac, že žalobca nebol oprávnený odstúpiť od zmluvy o sprostredkovaní, keďže žalovaný v plnom rozsahu poskytol žalobcovi služby podľa zmluvy o sprostredkovaní. Žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť dôvodiac, že žalovaný po podaní žaloby dlžnú čiastku v celom rozsahu uhradil. Žalovaný nesúhlasil s dôvodom späťvzatia žaloby uvádzaným žalobcom, popieral zaplatenie žalovanej sumy z jeho strany. Žalobca ďalej v odvolaní argumentoval tým, že žalovaná suma bola na jeho účet vrátená z dôvodu kladne vybavenej žiadosti o reklamáciu storno platby v banke žalobcu, t. j. V. banke, a.s., pričom sa jedná o plnenie žalovanej sumy tretím subjektom nezávislým od žalobcu a žalovaného.
11. Z uvedeného je zrejmé, že medzi stranami nedošlo v priebehu konania k žiadnemu mimosúdnemu urovnaniu sporu a nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.088 eur s príslušenstvom uplatnený žalobou nebol uspokojený neskorším konaním žalovaného bez toho, aby o veci rozhodol súd. Dôvodom späťvzatia žaloby nebolo správanie žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu, a preto je nevyhnutným dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania nezavinil. Preto možno vzhľadom na vyššie uvedené uzavrieť, že došlo k splneniu podmienok pre priznanie nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie žalovanému pre procesné zavinenie zastavenia konania žalobcom, keďže žalobca nevzal žalobu späť so zreteľom na správanie žalovaného spočívajúce v tom, že k usporiadaniu vzájomných vzťahov došlo v zmysle žaloby smerujúcej proti nemu.
12. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Žalobca v odvolaní argumentoval tým, že zastavenie konania nezavinila žiadna zo strán, a preto prichádza do úvahy postup podľa ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku. Odchýlku od zásady zodpovednosti za zavinenie predstavuje ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, neprizná súd výnimočne náhradu trov konania. Aplikácia uvedeného ustanovenia tak prichádza do úvahy aj v prípade, ak zastavenie konania procesne nezavinila žiadna zo strán. V preskúmavanom prípade bola žalovaná suma vrátená na účet žalobcu v dôsledku storna, resp. reklamácie storna, platby v banke žalobcu, čo znamená, že žalobca požiadal svoju banku o vrátenie ním uskutočneného prevodu žalovanej sumy. Nakoľko žalobca požiadal svoju banku o vrátenie platby, nemožno konštatovať, že žalovanú sumu plnil tretí subjekt, keďže banka žalobcu neplnila zo svojich peňažných prostriedkov, ale vyhovela žiadosti žalobcu o vrátenie úhrady jeho peňažných prostriedkov, pričom je bez významu, či to bola na základe storna platby alebo až na reklamácie storna platby. Žalovanú sumu neplnil žalobcovi ani žalovaný, ktorý nárok uplatnený žalobou popieral od začiatku a neplnila ani banka žalobcu, keďže táto len zrealizovala žiadosť žalobcu o vrátenie jeho platby. Je preto potrebné konštatovať, že skutkové okolnosti, v ktorých žalobca vidí naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žiadnej strane, neboli preukázané. Pre absenciu výnimočných okolností odvolací súd aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku na rozhodovanie o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie považoval za nedôvodnú.
14. Niet pochybností o práve žalobcu domáhať sa svojich práv cestou súdu, avšak niet rozumného dôvodu, aby si náklady spojené s vedením sporu zo strany žalobcu platil žalovaný sám, a to zvlášť za situácie v súdenom spore, kedy zastavenie konania z procesného hľadiska jednoznačne zavinil žalobca. Preto bolo správnym vysloviť, že žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu.
15. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
16. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, a preto jemu zásadne v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).