Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_55Ek-190-2026.pdf
PDF · 110.16 KB
Case nature
Subarea
55Ek/190/2026
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, právne zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, IČO: 42 185 190, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - Karlova Ves proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D. o vymoženie 1.356,45 EUR s prísl. a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom, so sídlom Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, IČO: 42 064 171, pod sp. zn. 322EX 43/26, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom, so sídlom Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, IČO: 42 064 171, pod sp. zn. 322EX 43/26 z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.01.2026, vedeným pod sp. zn. 55Ek/190/2026, domáhal od povinného vymoženia 1.356,45 EUR s prísl. na základe exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. vydaného pod sp. zn. SR 00644/13 dňa 19.06.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.07.2013, vykonateľnosť dňa 01.08.2013 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Bernarda Janíka vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/190/2026 s európskym spisovým identifikačným číslom: E.:B.:F.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 322EX 43/26.
3. Súdny exekútor vydal na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie dňa 04.02.2026, ktoré bolo dňa 09.02.2026 doručené povinnému listinne do vlastných rúk.
4. Povinný podaním zo dňa 10.03.2026 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 16.03.2026 podal návrh na zastavenie exekúcie.
5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa 05.05.2026 spolu s vyjadrením súdneho exekútora. Prílohou podania nebolo vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Bolo doplnené dňa 03.06.2026, resp. 11.06.2026.
6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že „Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve je podľa ustálenej judikatúry slovenských súdov neplatná, keďže spotrebiteľ nemal reálnu možnosť voľby medzi rozhodcovským a všeobecným súdom. Ako spotrebiteľ som nebola riadne poučená o dôsledkoch rozhodcovského konania a rozhodcovský rozsudok mi nebol riadne doručený. Z uvedených dôvodov
považujem exekučný titul za právne neúčinný a navrhujem, aby súd exekúciu zastavil. Na zákale vyššie uvedeného navrhujem, aby príslušný súd exekúciu v celkom rozsahu zastavil.“
7. Z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné. „Oprávnený si týmto dovoľuje uviesť, že exekúcia je vedená na základe vykonateľného exekučného titulu – Rozsudok sp. zn. SR 00644/13 (ďalej v texte len ako ,,exekučný titul“ v príslušnom gramatickom tvare). Keďže povinný nerešpektoval povinnosť uloženú vyššie uvedeným rozhodcovským rozsudkom, Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený si dovoľuje uviesť, že jeho pohľadávka nie je do dnešného dňa uhradená v celom rozsahu. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od jej vykonania z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Návrh na zastavenie exekúcie predstavujú procesný prostriedok, ktorý smeruje proti exekúcii a vedú k zastaveniu exekúcie, t. j. trvalému upusteniu od jej vykonania, a to na základe zákonom predvídaných hmotnoprávnych a procesnoprávnych skutočností. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a namietať sa môžu také skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik vymáhaného nároku. Oprávnený ďalej poukazuje na samotné podanie povinného, teda návrh na zastavenie. Oprávnený si svoj nárok uplatnil návrhom na exekúciu ktorá bola vedená pod sp. zn. EX 176/2019, exekútorským úradom JUDr. Ivana Nestora. Oprávnený v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený k námietke povinného ohľadne postavenia ako spotrebiteľa vyvracia. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že dňa 22.02.2012 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. 503700013, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Povinný zmluvu o úvere uzatvoril ako dlžník pod obchodným menom A. B., ako fyzickou osobou – podnikateľom označeného identifikačným číslom 44784040, pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky boli poskytnuté na účel podnikania. Na základe vyššie uvedeného je možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Oprávnený si zároveň dovoľuje poznamenať, že povinný ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 28.07.2020. V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“ v príslušnom gramatickom tvare) (časová verzia predpisu účinná v čase uzatvorenia zmluvy o úvere): ,, Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,“ Ako už bolo uvedené vyššie, podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon podnikania, nakoľko povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval v postavení podnikateľa. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Povinný ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Oprávnený preto z titulu platnej legislatívnej úpravy nie je toho názoru, že musí vedieť či povinný (dlžník) v praxi naozaj použil finančné prostriedky na rovnaký účel ako deklaroval v zmluve o úvere. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi Oprávneným a Povinným, s prihliadnutím na charakter Zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený má za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy Zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka) sám svojim konaním Povinný vyvolal a inicioval. Oprávnený je i naďalej toho názoru, že povinný nie je spotrebiteľ a z toho dôvodu je vylúčená aplikácia ustanovení zákona týkajúca sa neprijateľnosti zmluvných podmienok. Naviac oprávnený uvádza, že návrhom na vykonanie exekúcie si uplatnil neuhradenú istinu, zákonný úrok a trovy predchádzajúceho konania. V zmysle uvedeného má oprávnený za to, že berúc do úvahy ustanovenia Exekučného poriadku týkajúce sa podania a odôvodnenia návrhu na zastavenie exekúcie, Návrh na zastavenie exekúcie povinného nespĺňa zákonom ustanovené podmienky a z toho dôvodu nie je daný dôvod na to, aby mu súd vyhovel a exekúciu zastavil. Na základe vyššie uvedeného žiadame, aby sa na návrh na zastavenie exekúcie povinného neprihliadalo.“
8. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a preukázaní doručenia upovedomenia o začatí exekúcie priložením doručeniek.
9. Podľa § 45 ods. 2 písmeno d) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
10. Podľa § 46 ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul v ostatných prípadoch orgán na to oprávnený alebo orgán, ktorý schválil dohodu, na podklade ktorej exekúciu zákon pripúšťa.
11. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
13. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
16. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
17. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
19. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
20. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
21. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
22. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
23. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.
24. Súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 09.02.2026 (doručenka uložená v spise). Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie začala plynúť dňa 10.02.2026 a posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 24.02.2026. Keďže ide o procesnú lehotu, tá je zachovaná aj v prípade, ak by podanie bolo odovzdané na poštovú prepravu v posledný deň lehoty. Povinný však návrh na zastavenie exekúcie len dňa 10.03.2026 vytvoril, dňa 12.03.2026 podal na poštovú prepravu a predmetný návrh na zastavenie exekúcie bol dňa 16.03.2026 doručený súdnemu exekútorovi, t. j. po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, súd posudzoval predmetný návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 3 a 4 Exekučného poriadku, podľa ktorých návrh na zastavenie exekúcie podaný po lehote nemá odkladný účinok, pričom povinný môže namietať jedine skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto 15-dňovej lehoty. Vzhľadom na koncentráciu konania, ktorá je premietnutá v ustanovení § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, súd nemôže prihliadnuť na takú námietku, ktorá je vznesená, respektíve uplatnená v neskôr podanom návrhu, a teda v návrhu podanom po 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
25. Nakoľko neboli naplnené predpoklady cit. ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, a zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné v zmysle ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť, súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako oneskorene podaný zamietol.
26. Súd na dôvetok dodáva, že aj napriek oneskorenému podaniu návrhu na zastavenie zo strany povinného, návrh povinného na zastavenie exekúcie preskúmal v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému, a zároveň by napĺňali dôvod zastavenia exekúcie z hľadiska nedostatku niektorej zložky vykonateľnosti exekučného titulu. V súvislosti so skutočnosťami uvádzanými povinným v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, ďalej povinný ako spotrebiteľ nebol riadne poučený a exekučný titul mu nebol riadne doručený (z odôvodnenia rozsudku však vyplýva, že povinný si prebral do vlastných rúk oznámenie o podaní návrhu na začatie konania a výzvu na žalobnú odpoveď, no povinný ostal pasívny) sa v zmysle platnej právnej úpravy uplatňuje koncentrácia konania. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že koncentrácia konania ako jedna zo základných zásad kladie požiadavku na povinného v tom smere, že dôvody zastavenia exekúcie je povinný uplatniť včas. Exekučný poriadok pripúšťa podanie viacerých návrhov na zastavenie exekúcie v priebehu jedného exekučného konania podaných povinným za predpokladu včasného uplatnenia skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie, čo znamená, že ak je návrh na zastavenie exekúcie podaný v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (čo v tomto prípade dodržané nebolo), povinný má povinnosť uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak návrh na zastavenie exekúcie povinný podá po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, môže v návrhu uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v poradí. Následne sa koncentrácia konania za situácie, ak povinný podá druhý a následne ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak, že v neskoršie podanom návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania predchádzajúceho návrhu. Keďže o namietaných dôvodoch musel mať vedomosť už pri doručení upovedomenia o začatí exekúcie, bolo jeho povinnosťou vyššie uvedené namietať v návrhu na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, čo sa však nestalo (povinný tak urobil až v návrhu na zastavenie exekúcie podanom po tejto lehote) a preto súd odkazujúc na zásadu koncentrácie konania v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 61k ods. 3 Exekučného poriadku by na uvedené tvrdenia povinného neprihliadal. Súd zároveň dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie sa uplatňuje koncentračná zásada v zmysle § 61k ods. 2 a 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017. Zmyslom novej právnej úpravy exekučného konania a tejto zásady je včasné podávanie procesných úkonov, ktoré sú spôsobilé viesť k zastaveniu exekúcie a to pod hrozbou neprihliadnutia na ne v prípade, že budú podané oneskorene. Podľa vyššie uvedených ustanovení povinný v exekúcii pri podávaní návrhu na zastavenie exekúcie musí uviesť všetky jemu známe a dostupné skutočnosti a dôkazy odôvodňujúce zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Po uplynutí tejto lehoty na ne nemôže súd prihliadnuť, aj keby boli akokoľvek relevantné (čo v tomto prípade neplatí nakoľko nejde o relevantné skutočnosti). Keďže povinný tieto skutočnosti uviedol až v návrhu na zastavenie exekúcie po lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, nemohol na ne súd prihliadať. Súd dodáva, že aj keby bol podaný návrh na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie na tieto skutočnosti by taktiež neprihliadal, nakoľko nezakladajú jeden zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie, a to najmä preto, že súd jeho tvrdenia pokladal za tendenčné s úmyslom vyhnúť sa plneniu jeho povinností vyplývajúcich z predmetného exekučného titulu.
27. V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný v súlade s § 61k ods. 3 Exekučného poriadku namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Výnimku z tohto pravidla predstavujú skutočnosti, ktoré síce nastali pred uplynutím uvedenej lehoty, ale ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že v prípade povinného nie je možné uplatniť ani jednu z vyššie uvedených výnimiek pre návrhy na zastavenie exekúcie podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, ergo návrhu povinného na zastavenie exekúcie tak nie je možné vyhovieť, keďže bol podaný oneskorene a povinný namietal skutočnosti, ktoré nastali pred uplynutím uvedenej lehoty.
28. Ako už bolo uvedené vyššie súd aj napriek oneskorenému podaniu návrhu na zastavenie zo strany povinného podrobil tento nasledovnému prieskumu. Podľa čl. II bod 3) prvá veta rozhodcovskej zmluvy zo dňa 22.02.2012 sa zmluvné strany dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy.
29. Podľa čl. II bod 1) a 2) rozhodcovskej zmluvy zo dňa 22.02.2012 všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 503700013, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom (zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmania rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zák. č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 článku zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci.
30. Súd preskúmaním exekučného titulu, návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrenie oprávneného, zistil, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 22.02.2012. Zo samostatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o úvere a nebola ani podmienkou uzatvorenia a vykonávania je zrejmé, že ide o medzi zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Z uvedených dôvodov súd považuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za platný právny úkon. Povinný mal aj po podpise rozhodcovskej zmluvy možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy do 10 dní bez udania dôvodu (čl. II bod 3) zmluvy), čo nevyužil, a teda svojím podpisom súhlasil, že prípadné vzniknuté spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. V rozhodcovskej zmluve bola vyjadrená alternatívnosť riešenia sporu rozhodcovským súdom pri stálej možnosti riešenia sporu i štátnym súdom (čl. II bod 1) zmluvy). Exekučný súd týmto konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, kde bola povinnému uložená povinnosť uhradiť oprávnenému pohľadávku vo výške 1.421,45 EUR s prísl., ktorá nebola dobrovoľne zo strany povinného splnená.
31. K námietke povinného ohľadom neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul a právomoci rozhodcu súd zároveň uvádza, že exekučné konanie je konaním vykonávacím, ktoré je z hľadiska svojej podstaty určené výlučne na faktický výkon rozhodnutia, nie pre autoritatívne nachádzanie práva a rovnako tak nie je konaním prieskumným, či dokonca opravným. Je nepochybné, že povinný je oprávnený domáhať sa zmeny alebo zrušenia rozhodcovského rozsudku podaním návrhu na jeho zrušenie z dôvodov uvedených v § 40 ZoRK v lehote 30 dní od jeho doručenia na príslušný všeobecný súd, o čom bol povinný poučený. Tomuto účelu však nemôže slúžiť inštitút zastavenia exekúcie podľa § 61k Exekučného poriadku. Skutočnosti uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie mal teda povinný namietať ešte v základnom rozhodcovskom konaní, t. j. po vydaní rozsudku, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom. Exekučný poriadok v § 53 ods. 3 písm. f) umožňuje prieskum rozhodcovského rozhodnutia v štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, avšak ide len o rozhodcovské rozhodnutia vydané v spotrebiteľských sporoch. Nakoľko v predmetnom prípade sa nejedná o spotrebiteľský spor, exekučný súd nie je oprávnený rozhodcovský rozsudok preskúmavať.
32. Exekučnému súdu bolo z priloženého rozhodcovského rozsudku, predmetného exekučného titulu, zrejmé, že povinný bol vyzvaný na podanie žalobnej odpovede k žalobe a jej prílohám, danú výzvu si prezval, avšak vyjadrenie v stanovenej lehote nepodal. Súd konštatuje, že povinný na základe
uvedeného vedel o tom, že oprávnený podal žalobu na zaplatenie istiny s prísl. na rozhodcovský súd. Povinný sa v stanovenej lehote 15 dní od doručenia výzvy na podanie žalobnej odpovede nevyjadril. Zo strany povinného nebol exekučnému súdu predložený žiadny dôkaz, ktorý by spochybnil to, že nemohol o začatom rozhodcovskom konaní vedieť a teda sa nemohol brániť.
33. Zároveň v prejednávanej veci považoval súd za potrebné vyriešiť posúdenie charakteru zmluvného vzťahu z pohľadu, či sa jedná o spotrebiteľský alebo obchodnoprávny vzťah. V tomto smere súd uvádza, že z listín, ktoré tvoria obsah spisu jednoznačne vyplýva, že nie je možné akceptovať posúdenie záväzkovo-právneho vzťahu o tom, že zmluvný vzťah je spotrebiteľský. Charakter zmluvy o úvere č. 503700013 uzatvorenej dňa 22.02.2012, ktorá založila právny vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom obchodnoprávnym. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že úver bol poskytnutý povinnému ako podnikateľovi - fyzickej osobe na účely podnikania. Zo Zmluvy vyplýva, že povinný bol označený ako fyzická osoba - podnikateľ. Označenie povinného - podnikateľa bolo v zmluve vykonané dostatočným spôsobom, a to obchodným menom, miestom podnikania a IČO-m. Súd navyše lustráciou v živnostenskom registri zistil, že povinný mal v čase uzatvárania zmluvného vzťahu oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je možné uzavrieť, že zmluvný vzťah nemá charakter spotrebiteľský, ale obchodno-právny. Teda na tento zmluvný vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení. Čiže v danom prípade nie je možné aplikovať práva vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa. O spotrebiteľský vzťah sa totižto jedná, ak je zmluva uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Pričom spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Rovnako je nutné uviesť, že po uzatvorení zmluvy nemôžu subjekty meniť jednostranne charakter zmluvného vzťahu a v prípade, že peňažné prostriedky boli zo strany povinného použité na iný účel ako boli poskytnuté, táto skutočnosť tiež nezakladá dôvod na zmenu právneho vzťahu z obchodno-právneho na spotrebiteľský. Vzhľadom na skutočnosť, že sa v danom prípade nejedná o vzťah spotrebiteľský, v dôsledku čoho nie je možné aplikovať práva vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa, súd k prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok nepristúpil.
34. Na základe zistených skutočností súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Povinný nepreukázal, že by nastal niektorý z dôvodov, pre ktorý je možné exekúciu zastaviť a to ani dôvod uvedený v § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Skutočnosti uvádzané povinným súd nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne relevantné skutočnosti ani nepripojil žiadne dostačujúce dôkazy, ktorým by preukázal dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd poznamenáva, že zákon taxatívne v § 61 ods. 1 Exekučného poriadku uvádza dôvody, pre ktoré súd môže zastaviť exekúciu. Dôvody, ktoré uvádzajú povinný, neumožňujú postup súdu podľa § 61k Exekučného poriadku. Predmetný rozhodcovský rozsudok je riadny exekučný titul v zmysle § 45 Exekučného poriadku, na podklade ktorého možno viesť exekúciu a súd nemá za preukázané, že by bol zrušený alebo stratil vykonateľnosť. Súd nie je oprávnený preskúmavať okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu. V súčasnosti teda neexistujú žiadne pochybnosti o vykonateľnosti posudzovaného exekučného titulu, a teda súd je toho názoru, že exekučné konanie prebieha v súlade so zákonom.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.