Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Pc-7-2024.pdf
PDF · 80.57 KB
Case nature
Area
Subarea
11Pc/7/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou v právnej veci navrhovateľa - manžela: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, trvale bytom D. XXX, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Lucia Danišovičová, PhD., advokátka, so sídlom Drieňová 1/D, 821 01 Bratislava, IČO: 42 137 314, proti odporkyni - manželke: F. G. C., D. H., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, trvale bytom D. XXX, XXX XX E., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, a odporkyne: F. G. C., D. H., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev MV SR – osobitná matrika Bratislava, vo zväzku I., ročník 2021, strana XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným elektronicky Mestskému súdu Bratislava II dňa 05.02.2024 domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou.
2. Návrh odôvodnil tým, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Je zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra SR – osobitná matrika Bratislava vo zväzku I., ročník 2021, na strane XXX, pod por. č. XXX. Obaja účastníci sú štátnymi občanmi SR. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo v E. – J. F. pričom na rovnakom mieste má ku dňu podania tohto návrhu bydlisko najmenej navrhovateľ. Podľa ust. § 92 CMP je teda daná príslušnosť Mestského súdu Bratislava II. na konanie vo veci rozvodu manželstva. Účastníci nemajú žiadne maloleté deti. Účastníci sú manželmi od roku 2021, avšak ich partnerský vzťah trvá od roku 2009. Partnerský vzťah realizovali, hoc s obmedzeniami, aj v spoločnej domácnosti. K uzatvoreniu manželstva viedlo navrhovateľa presvedčenie, že manželku pozná dobre a že ich povahové vlastnosti a prejavy osobností sú si navzájom kompatibilné. Pre navrhovateľa bolo uzatvorenie manželstva prirodzeným vyústením partnerského vzťahu, ktorého kvalitu vnímal najmä v posledných dvoch rokoch pred sobášom. Navrhovateľ pred uzatvorením manželstva nemal pochybnosť o tom, že manželstvo s manželkou bude funkčné, pričom bol presvedčený, že s manželkou majú rovnaké životné hodnoty, svetonázor a že sa zhodli aj na svojich predstavách o budúcnosti. S odstupom času navrhovateľ priznáva, že tento dojem si vytvoril najmä pod vplyvom špecifických okolností ich spolužitia. Pod špecifickými okolnosťami ich spolužitia má navrhovateľ na mysli jeho časté cestovanie do iných krajín za účelom výkonu jeho zamestnania. Už v čase keď sa účastníci zoznámili, pracoval navrhovateľ dva roky v E., preto svoj vzťah budovali a neskôr udržiavali predovšetkým na diaľku. Navrhovateľ pracoval dlhé obdobia aj v ďalších krajinách, kým manželka bola na Slovensku. Z pohľadu navrhovateľa bol vzťah s manželkou tým, čo ho v prostredí cudzej krajiny udržiavalo v dobrej psychickej kondícii a zároveň aj tým, čo ho motivovalo k častejším dovolenkám doma na Slovensku. S manželkou komunikoval vždy keď to bolo
možné a všetok čas, ktorý mu umožňovalo jeho zamestnanie, manželkine vysokoškolské štúdium a neskôr jej vlastné zamestnanie, trávili spolu. Keď pracoval v zahraničí, vídaval sa s navrhovateľkou niekoľko nepretržitých týždňov každé dva - tri mesiace. Keď pracoval na Slovensku a Česku a musel sa zdržiavať v inom meste ako sa musela zdržiavať manželka, vídavali sa najmä cez víkendy. Navrhovateľ uviedol, že jeho radosť z prítomnosti manželky po dlhšom období odlúčenia zrejme spôsobovala, že prehliadal niektoré zo zásadných odlišností v ich životných prístupoch a kvalitu ich vzťahu si idealizoval. Zrejme žiaden z manželov za okolností aké sprevádzali ich spolužitie, nechcel narušiť atmosféru medzi nimi poukazovaním na nedostatky alebo vyvolávaním konfliktov. O nedostatkoch, ktoré každý z nich vnímal po svojom, nekomunikovali. Každý z nich akosi predpokladal, že pre toho druhého nejde o dôležitú vec a že táto neskôr pominie alebo že ten druhý sám príde na to, čo je potrebné vo vzťahu vylepšiť. V priebehu celého partnerského vzťahu nemali žiaden konflikt, hádku alebo ostrejšiu výmenu názorov. Navrhovateľovi imponovalo, že ich vzťah je nekonfliktný a domnieval sa, že táto nekonfliktnosť je daná ich vzájomnou symbiózou. Až neskoro si uvedomil, že manželka s ním svoje pocity v skutočnosti zdieľa len málo, čo bolo spôsobené jej uzatvorenou povahou a čiastočne aj tým, že ich vzťah nebol pre manželku bezpečným prostredím. Až po rozpade vzťahu mu manželka napríklad uviedla, že na oslabení jej citového vzťahu k nemu sa podieľal nedostatok spoločne stráveného času, ale očakávala od manžela, že tento si to všimne sám, pretože ona nechcela vyvolať dojem, že chce obmedzovať jeho zamestnanie. Navrhovateľ si prirodzene taktiež bol vedomý negatívnych následkov odlúčenia z dôvodu jeho cestovania, radikálne ohrozenie si ale zo správania manželky nepripúšťal. Mal skôr za to, že obaja manželia vnímajú, že si takto udržujú takú intenzitu ich citovej zaangažovanosti, ktorá pre dlhodobý vzťah už obvykle nie je typická. Navrhovateľ zase vnímal, že po dlhej dobe jeho neprítomnosti doslovne vhupne do prostredia domácnosti, ktorú vytvorila hlavne manželka a do jej stabilného denného režimu a snažil sa mu prispôsobiť, aby ho nenarušil. Opäť až neskoro si uvedomil, že takto ale zľavuje zo svojich predstáv o aktívnejšom trávení voľného času. Vzťah účastníkov teda pôsobil navonok ako ideálny, v skutočnosti však pod povrchom existovali dlho prehliadané rozdiely. V podstate prvý a hneď zásadný konflikt pomenovala manželka v 06/2023, keď navrhovateľovi oznámila, že už k nemu necíti lásku. Navrhovateľ uvádza, že slová manželky ho šokovali, takýto scenár neočakával a nič mu nenasvedčovalo. Prejavil snahu o obnovu ich vzájomných citových väzieb, bol presvedčený, že rozpory si dokážu vykomunikovať a manželstvo zachrániť. Pre manželku však zrejme šlo o vyústenie jej dlhotrvajúcich pocitov a obnovu vzťahu vnímala ako málo pravdepodobnú. V 09/2023 sa manželka zo spoločnej domácnosti odsťahovala s úmyslom už sa nevrátiť, pričom v 11/2023 mu uviedla, že žije s iným mužom. Navrhovateľ tým stratil poslednú nádej na záchranu ich manželstva a rozpad manželstva zakceptoval. S manželkou si až následne na to dokázali korektne a otvorene odkomunikovať faktory, ktoré mali priamy vplyv na zánik ich partnerského vzťahu. Ani tak však možnosť nápravy žiaden z účastníkov nevníma ako reálnu. Od 09/2023 manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, intímne spolu nežijú. Nestretávajú sa a ich komunikácia sa sústredí iba na formálne témy ohľadne ich ukončeného spolužitia. Navrhovateľ má za to, že podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine je splnená hmotnoprávna podmienka rozvodu manželstva a síce, že účastníci k sebe nezdieľajú vzájomné pocity typické pre manželský vzťah a medzi nimi je úplné citové ochladenie, ktoré nie je len krátkodobého charakteru. Za príčinu rozpadu ich vzťahu považuje navrhovateľ rozdielnosť pováh manželov a ich predstáv o svojej budúcnosti, čo sa prejavilo až pod vplyvom ich získaných životných skúseností. Manželstvo účastníkov možno považovať len za formálne, neplniace žiadnu zo svojich funkcií. Navrhovateľ nemá záujem o obnovu manželského spolužitia, pričom z postoja a vyjadrení manželky je zrejmé, že obnovu manželského spolužitia vylučuje aj ona. Na základe uvedených skutočností manžel navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní manželstvo rozviedol.
3. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k návrhu na rozvod doručenom súdu dňa 14.03.2024 uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Manželstvo považuje za rozvrátené a nefunkčné. Od septembra 2023 s manželom nežijú v spoločnej domácnosti, nemajú medzi sebou takmer žiadne kontakty. Manželský vzťah považuje odporkyňa za rozpadnutý a nemá záujem o jeho obnovu. Vzhľadom na rozdielnosť pováh a predstáv o našom fungovaní obnovu manželstva nepovažuje za objektívne možnú. Na rozvode manželstva sa s manželom dohodli, zo strany odporkyne ide o rozhodnutie prijaté po zrelej úvahe, keď predchádzajúce pokusy o udržanie uspokojivého manželského zväzku zlyhali. Odporkyňa rovnako navrhla, aby súd manželstvo rozviedol.
4. Súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania, nakoľko obaja súhlasili s prejednaním a rozhodnutím v ich neprítomnosti. Súd vykonal vo veci dokazovanie - oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev MV SR – osobitná matrika Bratislava, vo zväzku I., ročník 2021, strana XXX, pod poradovým číslom XXX. U navrhovateľa aj odporkyne ide o prvé manželstvo. Z manželstva nepochádzajú žiadne deti.
6. Miestna príslušnosť Mestského súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva podľa § 92 prvá veta Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako "CMP").
7. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
8. Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
9. Podľa § 23 ods. 2 prvá veta zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada.
10. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
11. Súd mal teda za to, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia v súčasnej dobe žijú oddelene a nehospodária spolu, ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, ktoré vyplývajú z dikcie § 18 zákona o rodine, preto súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).