Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Tos-61-2026.pdf
PDF · 74.14 KB
Case nature
Area
Subarea
1Tos/61/2026
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a JUDr. Dušana Špireka, v trestnej veci proti odsúdenému A. B., pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 23.04.2026, sp. zn. 7Pp/7/2026, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 21. júla 2026, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., narodeného XX.XX.XXXX, z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 ods. 1 písm. a/, ods. 2, Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 2 rokov a 4 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 18T/3/2021 zo dňa 29.03.2021 v spojení s uznesením zo dňa 03.04.2024 a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5Tos/66/2020 z 12.09.2024.
Proti tomuto uzneseniu, ihneď po vyhlásení, podal sťažnosť odsúdený. V jej písomnom odôvodnení uviedol, že má kritický postoj k trestnej činnosti, je rozhodnutý viesť riadny život, riadne sa zamestnať, chcel by sa postarať o rodinu a nesklamať dôveru.
Krajský súd v Nitre ako nadriadený orgán, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, odsúdeným, v zmysle § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
Na základe sťažnosti podanej oprávnenou osobou - odsúdeným, nadriadený súd z predloženého spisového materiálu zistil, že súd I. stupňa postupoval správne, keď na verejnom zasadnutí kontradiktórnym spôsobom vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie v merite veci - o žiadosti odsúdeného na podmienečné prepustenie, to všetko za dodržania všetkých procesných práv všetkých procesných strán - vrátane odsúdeného - a ustanovenia procesnoprávnych predpisov.
Súd I. stupňa správne zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody dňa 14.01.2026, avšak nesplnil materiálne podmienky podmienečného prepustenia, ktorých súčasťou je preukázanie, že plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu odsúdený preukázal polepšenie, za súčasného preukázania, že sa od neho môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Z hodnotiacej správy ÚVTOS Želiezovce vyplýva,
že odsúdený plní program zaobchádzania čiastočne, do aktivít pedagogického pôsobenia sa zapája pasívne, je zaradený do výchovno -vzdelávacieho programu finančná gramotnosť. Jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni, aktivita pri plnení stanovených cieľov zaobchádzania nie je v každej oblasti na požadovanej úrovni. Pracovne nie je zaradený. Disciplinárne odmenený bol 2 - krát, potrestaný nebol. Ústav skonštatoval, že resocializačná prognóza je u neho menej priaznivá, riziko recidívy je stredné a záverom neodporučili odsúdeného podmienečne prepustiť. Hodnotiac splnenie prvej z materiálnych podmienok je potrebné konštatovať, že zo správania odsúdeného možno konštatovať dosiahnutie určitého stupňa nápravy, nie však v takej miere, aby bolo možné konštatovať, že u neho vplyvom výkonu trestu odňatia došlo k polepšeniu, ide o bežný a zákonom nevyhnutne predpísaný štandard správania sa, ktorý sa nevymyká z priemeru. Riadne správanie vo výkone trestu, plnenie pracovných povinností či dodržiavanie ústavného poriadku predstavujú základné povinnosti odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody a nemožno ich automaticky považovať za dôkaz takej miery polepšenia, ktorá odôvodňuje predčasný návrat odsúdeného na slobodu. Odsúdený program zaobchádzania plní čiastočne, získal dve disciplinárne odmeny – pochvaly za vzorný výkon činností súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti, avšak komplexným hodnotením za celé obdobie jeho správania nie je možné prijať záver o takej miere nápravy, že by došlo k splneniu tejto materiálnej podmienky. U odsúdeného sa jedná o správanie zodpovedajúce štandardu, ktorý sa v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody očakáva od každého odsúdeného a nepredstavuje žiadny kvalitatívny presah smerom k nadštandardnej iniciatíve či osobnostnej transformácií. O tomto svedčia aj dôvody, ktoré odsúdený uvádza v žiadosti, z ktorých vyplýva, že tento svoj proces nehodnotí objektívne. Reálnu nápravu musí odsúdený preukázať nielen v dodržiavaní pravidiel v ústave ale aj prijatím vnútorných hodnôt rešpektujúcich právny poriadok a schopnosťou ich uplatniť aj v podmienkach bez dohľadu t.j. na slobode. Tento záver má svoj význam najmä pri odsúdených, ktorí sa dostali viackrát do rozporu so zákonom a teda už viackrát preukázali, že majú problémy s dodržiavaním právneho poriadku štátu ako aj s morálnymi normami spoločnosti. Odsúdený – ako recidivista 10-krát súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť a proti poriadku vo verejných veciach - aktuálne vykonáva trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Z hľadiska druhej materiálnej podmienky – prognózy- je potrebné poukázať na skutočnosť, že odsúdený sa v minulosti dopúšťal rôznej trestnej činnosti, ide o špeciálneho recidivistu- má doposiaľ 10 záznamov o odsúdeniach (opakovane krádež, marenie výkonu úradného rozhodnutia, neoprávneného používania platobnej karty), v jednom prípade bolo upustené od uloženia súhrnného trestu. Prevažne mu boli ukladané nepodmienečné tresty (resp. v prípade aktuálneho trestu mu bolo nariadené vykonať pôvodne uložený podmienečný trest s probačným dohľadom), pričom ani výkon predchádzajúcich trestov ho neodradil od páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti. Z tohto dôvodu podľa názoru nadriadeného súdu pre spoločnosť existuje v prípade jeho podmienečného prepustenia podstatné riziko recidívy trestnej činnosti a nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život tak, ako to predpokladá ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák.
Odsúdený v podanej sťažnosti prezentoval teraz už svoj kritický postoj k trestnej činnosti a prísľub vedenia riadneho života, ktorú argumentáciu nepovažoval nadriadený súd za dôvodnú. Už v pôvodnom konaní pri svojom výsluchu pred vyšetrovateľom 08.09.2020 prezentoval ľútosť nad spáchanou trestnou činnosťou. Napriek tomu v skúšobnej dobe s probačným dohľadom sa dopustil 3 úmyselných trestných činov.
Súd I. stupňa pri posudzovaní návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, vyhodnotil všetky relevantné skutočnosti jednotlivé skutočnosti aj vo vzájomných súvislostiach (oboznámil sa s hodnotením riaditeľa ÚVTOS, informáciami, týkajúcimi sa osoby odsúdeného, jeho trestnou minulosťou, správaním v o výkone trestu ako aj prognózou jeho budúceho vedenia života po prípadnom prepustení z výkonu trestu) a svoje právne názory náležite a presvedčivo zdôvodnil. Recidíva bola správne hodnotená ako jedna z okolností významných pre posúdenie prognózy budúceho života odsúdeného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života, opakovanú trestnú činnosť a skutočnosť, že predchádzajúce trestnoprávne opatrenia nesplnili svoj preventívny a výchovný účel. Takéto hodnotenie je plne v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou a žiadnom prípade ho nemožno označiť za svojvoľné, arbitrárne ale inak neudržateľné. Obe materiálne podmienky je potrebné okrem samostatného posúdenia, hodnotiť aj v ich nadväznosti. Polepšenie vo výkone trestu odňatia slobody na základe odsudzujúceho rozsudku
podmieňuje aj priaznivú postpenitenciárnu prognózu – očakávanie o vedení riadneho života v skúšobnej dobe na slobode. Posudzovanie jej splnenia je kategoricky ťažšie u osôb s kriminálnou minulosťou – kam patrí aj odsúdený – takýto postup plne zodpovedá elementárnym pravidlám logického myslenia.
Skutočnosť, že odsúdený bol v minulosti opakovane súdne trestaný a dopustil sa aj priestupkov, pričom predchádzajúce sankcie neviedli k jeho náprave, významným spôsobom oslabuje dôvodnosť očakávania, že po prípadnom prepustení povedie riadny život. Súd preto nemohol abstrahovať od doterajšieho spôsobu života odsúdeného ani od skutočnosti, že predchádzajúce výchovné a represívne opatrenia nesplnili svoj účel. Zároveň správne súd I. stupňa prihliadal na skutočnosť, že v prípade aktuálne vykonávaného trestu odňatia slobody sa odsúdený neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom a bol mu trest nariadený. Nadriadený súd podotýka, že predmetná skutočnosť predstavuje iba jednu z relevantných negatívnych prognostických okolností podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona. Ak odsúdený neviedol riadny život ani pri probačnom dohľade a uložených povinnostiach, oslabuje to dôvodnosť očakávania, že po podmienečnom prepustení už bude schopný viesť riadny život. Nejde o opätovné potrestanie za porušenie skúšobnej doby a v žiadnom prípade o absolutizáciu samotného odsúdenia, ale o využitie tejto skutočnosti – pri aktuálnej prognóze jeho budúceho správania.
Čo sa týka záujmovej činnosti odsúdeného, je potrebné uviesť, že jeho povinnosťou v podmienkach výkonu trestu je v prvom rade plniť stanovený program zaobchádzania, ktorý je odbornými zamestnancami ústavu individuálne určený každému odsúdenému a má viesť k jeho resocializácii. Rodinné dôvody nie sú zákonnou podmienkou na podmienečné prepustenie.
Začiatok formulára
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, spravujúc sa vyššie uvedenými úvahami, nadriadený súd po tom, čo nezistil žiadne dôvody na zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech odsúdeného, jeho sťažnosť podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok. (§ 185 odsek 2 Trestného poriadku)