Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tos/61/2026

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a JUDr. Dušana Špireka, v trestnej veci proti odsúdenému A. B., pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa , o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 23.04.2026, sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 21. júla 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa písmeno c) sťažnosť odsúdeného A. B., narodeného XX.XX.XXXX, z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 ods. 1 písm. a/, ods. 2, Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 2 rokov a 4 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. zo dňa 29.03.2021 v spojení s uznesením zo dňa 03.04.2024 a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 12.09.2024.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po vyhlásení, podal sťažnosť odsúdený. V jej písomnom odôvodnení uviedol, že má kritický postoj k trestnej činnosti, je rozhodnutý viesť riadny život, riadne sa zamestnať, chcel by sa postarať o rodinu a nesklamať dôveru.

Krajský súd v Nitre ako nadriadený orgán, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, odsúdeným, v zmysle písmeno a/, písmeno b/ preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Na základe sťažnosti podanej oprávnenou osobou - odsúdeným, nadriadený súd z predloženého spisového materiálu zistil, že súd I. stupňa postupoval správne, keď na verejnom zasadnutí kontradiktórnym spôsobom vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie v merite veci - o žiadosti odsúdeného na podmienečné prepustenie, to všetko za dodržania všetkých procesných práv všetkých procesných strán - vrátane odsúdeného - a ustanovenia procesnoprávnych predpisov.

Súd I. stupňa správne zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody dňa 14.01.2026, avšak nesplnil materiálne podmienky podmienečného prepustenia, ktorých súčasťou je preukázanie, že plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu odsúdený preukázal polepšenie, za súčasného preukázania, že sa od neho môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Z hodnotiacej správy ÚVTOS Želiezovce vyplýva,

že odsúdený plní program zaobchádzania čiastočne, do aktivít pedagogického pôsobenia sa zapája pasívne, je zaradený do výchovno -vzdelávacieho programu finančná gramotnosť. Jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni, aktivita pri plnení stanovených cieľov zaobchádzania nie je v každej oblasti na požadovanej úrovni. Pracovne nie je zaradený. Disciplinárne odmenený bol 2 - krát, potrestaný nebol. Ústav skonštatoval, že resocializačná prognóza je u neho menej priaznivá, riziko recidívy je stredné a záverom neodporučili odsúdeného podmienečne prepustiť. Hodnotiac splnenie prvej z materiálnych podmienok je potrebné konštatovať, že zo správania odsúdeného možno konštatovať dosiahnutie určitého stupňa nápravy, nie však v takej miere, aby bolo možné konštatovať, že u neho vplyvom výkonu trestu odňatia došlo k polepšeniu, ide o bežný a zákonom nevyhnutne predpísaný štandard správania sa, ktorý sa nevymyká z priemeru. Riadne správanie vo výkone trestu, plnenie pracovných povinností či dodržiavanie ústavného poriadku predstavujú základné povinnosti odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody a nemožno ich automaticky považovať za dôkaz takej miery polepšenia, ktorá odôvodňuje predčasný návrat odsúdeného na slobodu. Odsúdený program zaobchádzania plní čiastočne, získal dve disciplinárne odmeny – pochvaly za vzorný výkon činností súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti, avšak komplexným hodnotením za celé obdobie jeho správania nie je možné prijať záver o takej miere nápravy, že by došlo k splneniu tejto materiálnej podmienky. U odsúdeného sa jedná o správanie zodpovedajúce štandardu, ktorý sa v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody očakáva od každého odsúdeného a nepredstavuje žiadny kvalitatívny presah smerom k nadštandardnej iniciatíve či osobnostnej transformácií. O tomto svedčia aj dôvody, ktoré odsúdený uvádza v žiadosti, z ktorých vyplýva, že tento svoj proces nehodnotí objektívne. Reálnu nápravu musí odsúdený preukázať nielen v dodržiavaní pravidiel v ústave ale aj prijatím vnútorných hodnôt rešpektujúcich právny poriadok a schopnosťou ich uplatniť aj v podmienkach bez dohľadu t.j. na slobode. Tento záver má svoj význam najmä pri odsúdených, ktorí sa dostali viackrát do rozporu so zákonom a teda už viackrát preukázali, že majú problémy s dodržiavaním právneho poriadku štátu ako aj s morálnymi normami spoločnosti. Odsúdený – ako recidivista 10-krát súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť a proti poriadku vo verejných veciach - aktuálne vykonáva trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Z hľadiska druhej materiálnej podmienky – prognózy- je potrebné poukázať na skutočnosť, že odsúdený sa v minulosti dopúšťal rôznej trestnej činnosti, ide o špeciálneho recidivistu- má doposiaľ 10 záznamov o odsúdeniach (opakovane krádež, marenie výkonu úradného rozhodnutia, neoprávneného používania platobnej karty), v jednom prípade bolo upustené od uloženia súhrnného trestu. Prevažne mu boli ukladané nepodmienečné tresty (resp. v prípade aktuálneho trestu mu bolo nariadené vykonať pôvodne uložený podmienečný trest s probačným dohľadom), pričom ani výkon predchádzajúcich trestov ho neodradil od páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti. Z tohto dôvodu podľa názoru nadriadeného súdu pre spoločnosť existuje v prípade jeho podmienečného prepustenia podstatné riziko recidívy trestnej činnosti a nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život tak, ako to predpokladá ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák.

Odsúdený v podanej sťažnosti prezentoval teraz už svoj kritický postoj k trestnej činnosti a prísľub vedenia riadneho života, ktorú argumentáciu nepovažoval nadriadený súd za dôvodnú. Už v pôvodnom konaní pri svojom výsluchu pred vyšetrovateľom 08.09.2020 prezentoval ľútosť nad spáchanou trestnou činnosťou. Napriek tomu v skúšobnej dobe s probačným dohľadom sa dopustil 3 úmyselných trestných činov.

Súd I. stupňa pri posudzovaní návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, vyhodnotil všetky relevantné skutočnosti jednotlivé skutočnosti aj vo vzájomných súvislostiach (oboznámil sa s hodnotením riaditeľa ÚVTOS, informáciami, týkajúcimi sa osoby odsúdeného, jeho trestnou minulosťou, správaním v o výkone trestu ako aj prognózou jeho budúceho vedenia života po prípadnom prepustení z výkonu trestu) a svoje právne názory náležite a presvedčivo zdôvodnil. Recidíva bola správne hodnotená ako jedna z okolností významných pre posúdenie prognózy budúceho života odsúdeného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života, opakovanú trestnú činnosť a skutočnosť, že predchádzajúce trestnoprávne opatrenia nesplnili svoj preventívny a výchovný účel. Takéto hodnotenie je plne v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou a žiadnom prípade ho nemožno označiť za svojvoľné, arbitrárne ale inak neudržateľné. Obe materiálne podmienky je potrebné okrem samostatného posúdenia, hodnotiť aj v ich nadväznosti. Polepšenie vo výkone trestu odňatia slobody na základe odsudzujúceho rozsudku

podmieňuje aj priaznivú postpenitenciárnu prognózu – očakávanie o vedení riadneho života v skúšobnej dobe na slobode. Posudzovanie jej splnenia je kategoricky ťažšie u osôb s kriminálnou minulosťou – kam patrí aj odsúdený – takýto postup plne zodpovedá elementárnym pravidlám logického myslenia.

Skutočnosť, že odsúdený bol v minulosti opakovane súdne trestaný a dopustil sa aj priestupkov, pričom predchádzajúce sankcie neviedli k jeho náprave, významným spôsobom oslabuje dôvodnosť očakávania, že po prípadnom prepustení povedie riadny život. Súd preto nemohol abstrahovať od doterajšieho spôsobu života odsúdeného ani od skutočnosti, že predchádzajúce výchovné a represívne opatrenia nesplnili svoj účel. Zároveň správne súd I. stupňa prihliadal na skutočnosť, že v prípade aktuálne vykonávaného trestu odňatia slobody sa odsúdený neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom a bol mu trest nariadený. Nadriadený súd podotýka, že predmetná skutočnosť predstavuje iba jednu z relevantných negatívnych prognostických okolností podľa . Ak odsúdený neviedol riadny život ani pri probačnom dohľade a uložených povinnostiach, oslabuje to dôvodnosť očakávania, že po podmienečnom prepustení už bude schopný viesť riadny život. Nejde o opätovné potrestanie za porušenie skúšobnej doby a v žiadnom prípade o absolutizáciu samotného odsúdenia, ale o využitie tejto skutočnosti – pri aktuálnej prognóze jeho budúceho správania.

Čo sa týka záujmovej činnosti odsúdeného, je potrebné uviesť, že jeho povinnosťou v podmienkach výkonu trestu je v prvom rade plniť stanovený program zaobchádzania, ktorý je odbornými zamestnancami ústavu individuálne určený každému odsúdenému a má viesť k jeho resocializácii. Rodinné dôvody nie sú zákonnou podmienkou na podmienečné prepustenie.

Začiatok formulára

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, spravujúc sa vyššie uvedenými úvahami, nadriadený súd po tom, čo nezistil žiadne dôvody na zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech odsúdeného, jeho sťažnosť podľa písmeno c/ ako nedôvodnú zamietol.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok. ( )