Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

79Ek/116/2026

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., o vymoženie 165,- eur, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Albín Božek, so sídlom exekútorského úradu Nám. Mieru 7, 908 51 Holíč, pod sp. zn. 11EX 45/26, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

II. Súd nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 20.1.2026, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 165,- eur na základe exekučného titulu – Rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla za nepodrobenie vozidla technickej kontrole, vydaný Okresným úradom Galanta dňa 29.11.2022, č. OU-GA-OCDPK-2022/016524, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.1.2023 a vykonateľnosť dňa 31.1.2023 (ďalej len ,,exekučný titul“).

2. Aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného mal súd preukázanú na základe Zmluvy o vymáhaní pohľadávok štátu č. 5/2024/MV SR zo dňa 16.04.2024, ktorá bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv dňa 16.04.2024 pod číslom Z2400120.

3. Poverením zo dňa 23.1.2026 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Albína Božeka, so sídlom exekútorského úradu Nám. Mieru 7, 908 51 Holíč (ďalej len ,,súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod spisovou značkou 11EX 45/26.

4. Povinný podľa doručenky nachádzajúcej sa v spise prevzal Upovedomenie o začatí exekúcie dňa 4.2.2026. Dňa 20.2.2026 podal povinný na poštovú prepravu návrh na zastavenie exekúcie adresovaný na exekútorský úrad, pričom posledným dňom lehoty bol 19.2.2026 (štvrtok), v dôsledku čoho bol návrh podaný o jeden deň neskôr, teda po uplynutí 15-dňovej lehoty. Keďže povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, takto podaný návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok.

5. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu premlčania vymáhaného nároku, pričom uviedol, že exekučný titul – rozhodnutie správneho orgánu – nadobudol vykonateľnosť dňa 18.4.2017. V tejto súvislosti povinný uviedol, že podľa platnej právnej úpravy je možné takéto rozhodnutie vykonať najneskôr do 5 rokov od jeho vykonateľnosti. Zo zaslaného upovedomenia vyplýva, že exekučné konanie bolo začaté až dňa 23.1.2026, teda po uplynutí zákonnej lehoty na výkon rozhodnutia. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti povinný namietal premlčanie vymáhaného nároku a navrhoval, aby bola predmetná exekúcia zastavená.

6. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že exekučný titul - Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. OU-GA-OCDPK-2022/016524 zo dňa 29.11.2022 nadobudol vykonateľnosť dňa 31.1.2023. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na ust. Z. o správnom konaní, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Návrh na vykonanie exekúcie bol oprávneným podaný dňa 20.1.2026, t.j. včas. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má oprávnený za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle ust. Exekučného poriadku, preto navrhoval, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

7. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného na rozhodnutie súdu dňa 4.3.2026.

8. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste.

9. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.

10. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

11. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

12. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

13. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.

14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie

exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

16. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. 17. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.

18. Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré je vykonateľné (), alebo zmierom schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov (ďalej len "rozhodnutie"), ich výkon sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola určená lehota na plnenie, určí ju orgán, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

19. Podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).

20. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment doručenia návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal.

21. Súd sa ako prvou otázkou zaoberal, či boli splnené podmienky na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, a to najmä či je návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a či bol podaný v lehote. Z predložených dokumentov mal súd za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie prevzal povinný dňa 4.2.2026, čo mal súd preukázané aj z vyjadrenia súdneho exekútora a doručenky z priloženého upovedomenia. Zároveň mal súd zo skenu obálky, v ktorej bol doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie preukázané, že dňa 20.2.2026 podal povinný na poštovú prepravu návrh na zastavenie exekúcie adresovaný na exekútorský úrad, čiže povinný podal návrh na zastavenie exekúcie 1 deň po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho takýto návrh v zmysle § 61k ods. 4 Exekučného poriadku nemá odkladný účinok. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie povinným od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie je 15 dní a začína plynúť od doručenia predmetného upovedomenia, pričom v danom prípade bol posledným dňom lehoty 19.2.2026 (štvrtok). Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. V exekučnom konaní je tiež vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty, a preto nie je možné ani odpustiť zmeškanie lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.

22. Súd poukazuje na skutočnosť, že povinný môže podať v priebehu exekučného konania viacero návrhov na zastavenie exekúcie. Právne skutočnosti (dôvody na zastavenie exekúcie) musí však povinný uplatniť včas. Pravidlá včasného uplatnenia skutočností sú nasledovné. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne. Súd návrh vecne vyhodnotí tak, ako keby predmetné tvrdenie neobsahoval. Procesný úkon povinného (návrh na zastavenie exekúcie) je teda v predmetnej časti neúčinný. Dôsledkom nie včasného predloženia právnej skutočnosti (dôvodu na zastavenie exekúcie) je zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie. Ak je návrh exekučným súdom zamietnutý preto, že právna skutočnosť bola predložená oneskorene, hoci tu dôvod na zastavenie exekúcie je, považuje sa suma vymožená od povinného za bezdôvodné obohatenie. Vymoženie pohľadávky, ktorá zanikla už skôr z iného právneho dôvodu, prichádza do úvahy najmä vtedy, keď exekučný súd inak dôvodný návrh na zastavenie exekúcie zamietne iba preto, že bol podaný oneskorene. Exekučný súd exekúciu zastaví, aj keď povinný právnu skutočnosť neuplatnil včas, len pokiaľ ide o dôvod, pre ktorý je potrebné zastaviť exekúciu aj bez návrhu. V predmetnom prípade sa však nejedná o právnu skutočnosť, pre ktorú je potrebné zastaviť exekúciu aj bez návrhu.

23. Platná právna úprava obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody na zastavenie exekúcie neuplatnil včas.

24. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, pričom povinný v návrhu nenamieta skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a nejedná sa ani o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

25. Zároveň súd konštatuje, že ak by aj bol návrh povinného podaný v zákonnej lehote, súd by ho zamietol ako nedôvodný. V danom prípade súd nevzhliadol žiadny dôvod na zastavenie exekúcie, pričom povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie takýto dôvod neuviedol a taktiež ani nepreukázal. Nad rámec súd k námietke povinného ohľadom možného uplynutia prekluzívnej lehoty a s tým spojeného zániku práva konštatuje, že výkon rozhodnutia správneho orgánu (tzv. správna exekúcia) je procesná činnosť správneho orgánu, smerujúca k vynútenému splneniu povinností uložených v rozhodnutí správneho orgánu. Výkon rozhodnutí správnych orgánov sa môže uskutočniť formou správnej exekúcie alebo exekúcie vykonanej exekútorom. V prípadoch upravených v osobitných predpisoch môže byť postup pri výkone správnej exekúcie modifikovaný podľa špecifických podmienok na danom úseku. V záujme právnej stability ustanovuje 3-ročnú hmotnoprávnu lehotu, v ktorej je potrebné rozhodnutie vykonať, pričom začiatok plynutia tejto prekluzívnej lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti (tzv. paričnej lehoty). Na zánik tohto práva príslušný orgán vykonávajúci rozhodnutie prihliada z úradnej povinnosti, (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. , zo dňa 30. 11. 2015).

26. Zo znenia vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd na výkon rozhodnutí, ktoré boli vydané podľa , v ktorom nie je stanovená žiadna lehota na výkon rozhodnutia, musí aplikovať ustanovenie Správneho poriadku, ktoré má povahu všeobecného predpisu a uplatní sa len vtedy, ak osobitný predpis výkon rozhodnutia neupravuje inak.

27. V citovanom ustanovení § 71 ods. 3 Správneho poriadku je stanovená 3-ročná hmotnoprávna lehota, v rámci ktorej je možné nariadiť výkon rozhodnutia, a ktorá sa končí uplynutím dňa, ktorý sa označením zhoduje s dňom vykonateľnosti exekučného titulu. Ak taký deň v mesiaci nie je, je posledným dňom na nariadenie výkonu rozhodnutia posledný deň v mesiaci. Ak koniec lehoty na nariadenie výkonu rozhodnutia pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom na nariadenie výkonu rozhodnutia najbližší budúci pracovný deň. Táto lehota má prekluzívny charakter, čo znamená, že jej uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti a právo sa musí uplatniť najneskôr v posledný deň 3- ročnej hmotnoprávnej lehoty na príslušnom orgáne, teda nestačí ho iba podať napríklad na poštovú prepravu, resp. podať elektronickými prostriedkami, ale musí byť už v posledný deň lehoty doručené (uplatnené).

28. Podľa exekučného titulu bola povinnosť povinnému exekučným titulom uložená tak, že ju mal splniť (uhradiť pokutu) do 15 dní od nadobudnutia jeho právoplatnosti (od 14.1.2023), pričom povinný ju v uvedenej lehote dobrovoľne nesplnil. Rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 31.1.2023 a oprávnený mal 3 roky na to, aby uplatnil svoje právo podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku (vykonal kroky k nariadeniu exekúcie). V danom prípade bolo možné výkon exekučného titulu nariadiť najneskôr do 31.1.2026, čo oprávnený splnil, keďže návrh na vykonanie exekúcie doručil súdu dňa 20.1.2026, čiže uplatnil svoje právo pred uplynutím lehoty podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vyhodnotil námietku preklúzie povinného ako nedôvodnú.

29. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, pričom súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

30. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, pričom povinný v návrhu nenamieta skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a nejedná sa ani o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť a v spojení so skutočnosťou, že súd aj bez návrhu (ex offo) nezistil žiadny dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku zamietol. (výrok I. tohto rozhodnutia)

31. Žiadny z účastníkov konania si neuplatnil nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie, preto súd žiadnemu z účastníkov trovy konania nepriznal. (výrok II. tohto rozhodnutia)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.