Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Sf-2-2026.pdf
PDF · 106.35 KB
Case nature
Subarea
5Sf/2/2026
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: STEDAV s.r.o., so sídlom: Inovecká 602/3, 040 11 Košice – mestská časť Západ, IČO: 50 707 507, právne zastúpeného: POPOVIČ & PARTNERS s. r. o., so sídlom: A. 4B, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 669 177, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104348416/2025 zo dňa 22.10.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Správnu žalobu o d m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 07. 01. 2026, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) dňa 07. 01. 2026, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104348416/2025 zo dňa 22. 10. 2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaný zrušil rozhodnutie Daňového úradu Prešov (ďalej aj „správca dane“) č. 102171505/2025 zo dňa 04. 06. 2025 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“ alebo „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“) o vyrubení rozdielu dane na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2021 v sume 114 276, 28 eur a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobca v správnej žalobe žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bola vec vrátená, a zároveň žiadal priznať proti žalovanému náhradu trov konania.
2. Zo správnej žaloby a jej príloh je zrejmý priebeh správcu dane, v ktorom žalobca podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu vydanému podľa § 72 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), ktorým mu bol vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2021 v sume 114 276,28 eura, pričom v ňom namietal, že toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci, je založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave a došlo ním k podstatnému porušeniu ustanovení o daňovej kontrole, ako aj o vyrubovacom konaní, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia správcu dane.
3. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho procesného postupu totiž zistil nesprávnosti, ktoré mali za následok jeho nezákonnosť. Žalovaný dospel k záveru, že doterajšie dokazovanie a výsledky daňovej kontroly neboli vykonané v takej miere, aby spoľahlivo preukázali oprávnenosť zahrnutia výdavkov na stavebné práce a cestovné do daňových výdavkov
subjektu. V nadväznosti na to konštatoval nutnosť opätovného posúdenia rozhodujúcich skutočností pre správne určenie dane z príjmov právnickej osoby a uložil správcovi dane povinnosť doplniť dokazovanie. V novom konaní uložil správcovi dane odstrániť pretrvávajúce pochybnosti, rozhodnúť v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu a komplexne vyhodnotiť všetky zistené skutočnosti, jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, pričom ďalšie dokazovanie nezbavuje daňový subjekt jeho dôkazného bremena.
4. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného. Namietal, že žalovaný vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie bez relevantného posúdenia zásadných odvolacích námietok, čím došlo k absencii realizácie odvolacieho konania a porušeniu jeho práva na dvojstupňové konanie a právnu ochranu. Žalobca v rámci žalobných dôvodov poukazoval na nezákonný, neprimeraný a zaujatý postup správcu dane počas daňovej kontroly, spojený s ignorovaním jeho vyjadrení a pejoratívnymi prejavmi zo strany zamestnancov správcu dane. Za najzásadnejšie pochybenie označil, že o ním vznesenej námietke zaujatosti voči kontrolujúcim zamestnancom nebolo v rozpore s § 60 ods. 6 Daňového poriadku vôbec rozhodnuté, čo malo za následok nezákonnosť všetkých úkonov vrátane protokolu z daňovej kontroly, prerokovania pripomienok a prvostupňového rozhodnutia. Navrhoval preto, aby správny súd v rámci záväzného právneho názoru konštatoval arbitrárnosť a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, potvrdil porušenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku a existenciu zásadných procesných vád neodstrániteľného charakteru zakladajúcich dôvod na zastavenie vyrubovacieho konania odvolacím orgánom. Súčasne namietal nezákonnosť a svojvôľu v právnom názore správcu dane, ktorý ukladal daňovému subjektu povinnosť dokazovať a posudzovať závislú činnosť jeho dodávateľov, čím malo dôjsť k porušeniu § 74 ods. 2 Daňového poriadku a prekročeniu limitov dokazovania vo vyrubovacom konaní. Z uvedených dôvodov žalobca dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pričom skutkový stav bol v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemal oporu, a zároveň došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, na základe čoho navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe z 30. 06. 2026 uviedol, že trvá na tom, že žalobou napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v rozpore so zákonom a vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Na základe vyššie uvedeného navrhol žalobu zamietnuť a nepriznať žalobcovi trovy konania.
6. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
7. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
9. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
10. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
11. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
12. Správny súd predtým, než pristúpil k vykonaniu procesných úkonov smerujúcich k príprave spisu na rozhodnutie vo veci samej, vyhodnocoval splnenie procesných podmienok, za ktorých môže správny súd vo veci konať a rozhodnúť v súlade s § 97 SSP. Správny súd pritom postupoval tak, že v prvom rade skúmal prípustnosť podanej správnej žaloby, teda skutočnosť, či žalobou napadnuté rozhodnutie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, a až následne by pristúpil k skúmaniu ďalších procesných podmienok. Uvedený postup je plne v súlade s procesným právom, o čom svedčí aj právna veta z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/35/2018 zo dňa 07.08.2019, podľa ktorej „S procesným právom je úplne súladné, ak správny súd prioritne skúma prípustnosť správnej žaloby, či vôbec napadnuté rozhodnutie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, a až následne je úlohou správneho súdu skúmať ďalšie podmienky správneho súdneho konania, napr. či účastník konania pred právoplatnosťou správneho rozhodnutia vyčerpal riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.“ Ak správny súd dospeje k záveru, že správna žaloba je neprípustná, je povinný žalobu odmietnuť, a to bez nutnosti meritórneho preskúmania veci.
13. Neprípustnosť správnej žaloby môže byť daná tým, že smeruje proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré je vylúčené z prieskumu správnym súdom v zmysle § 7 SSP. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie prvostupňovému orgánu. Administratívne konanie nebolo napadnutým rozhodnutím žalovaného právoplatne skončené, pretože prvostupňový orgán je povinný vo veci ďalej konať a znova rozhodnúť v súlade s právnym názorom vysloveným žalovaným (odvolacím správnym orgánom) v zrušujúcom rozhodnutí. Žalobca sa preto podanou žalobou domáhal preskúmania takého rozhodnutia, ktorým sa administratívne konanie vo veci samej právoplatne neskončilo, pretože žalovaný napadnutým rozhodnutím nerozhodol s konečnou platnosťou v merite veci, ale naopak, administratívne konanie prebieha ďalej. Ide o rozhodnutie, ktoré vzhľadom na jeho charakter a právne účinky samo o sebe nezakladá, nemení ani neruší práva a povinnosti účastníkov administratívneho konania, ani ním nie sú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníkov konania priamo dotknuté. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je svojou povahou, resp. dôsledkami procesným rozhodnutím, ktorým sa vec v rámci procesu vracia do štádia konania pred prvostupňovým orgánom. V tejto súvislosti nemožno opomenúť princíp subsidiarity správneho súdnictva, ktorý spočíva v prednosti odstraňovania nezákonnosti v rámci administratívneho konania a až následnej kontrole zákonnosti správnym súdom. Vylúčenie rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu, ktorým bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie a vec vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie, potom nepriamo sleduje aj uplatňovanie uvedeného princípu. V opačnom prípade, ak by správny súd pristúpil k prieskumu zákonnosti takého rozhodnutia a toto rozhodnutie by eventuálne zrušil, zasiahol by tým do prebiehajúceho administratívneho konania v rozpore so zásadou subsidiarity správneho súdnictva, kedy by znemožnil odstránenie nezákonnosti prvotne v rámci administratívneho konania, čo zaiste nie je účelom predmetnej právnej úpravy. Uvedeným postupom správneho súdu by zároveň nastala absurdná situácia, kedy by v dôsledku zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia došlo k obnoveniu (oživeniu) právnych účinkov prvostupňového rozhodnutia, a to za súčasného priebehu už nového administratívneho konania. Správny súd dopĺňa, že uvedený následok by bol zároveň v rozpore s tým, čoho sa samotný žalobca domáhal podaním odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, keď v odvolaní zo dňa 21.07.2025 žiadal zrušiť prvostupňové rozhodnutie, ktoré napokon, odvolacím orgánom (žalovaným) aj zrušené bolo.
14. V zmysle vyššie cit. § 7 písm. e) SSP, zo súdneho prieskumu sú vylúčené rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Z dikcie zákona vyplýva, že vylúčenie uvedených druhov rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy zo súdneho prieskumu je možné len za predpokladu, ak nimi nemohla byť účastníkovi konania spôsobená ujma na jeho subjektívnych právach. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že pre konštatovanie spôsobilosti rozhodnutia zasiahnuť do subjektívnych práv účastníka konania nepostačuje iba to, že určitý správny akt má formu rozhodnutia alebo že je ako rozhodnutie označený. Dôležitým je materiálny účinok rozhodnutia, t. j. aké právne následky svojím obsahom vyvoláva vo vzťahu k právam a povinnostiam účastníkov konania. Správny súd má za to, že napadnutým rozhodnutím žalovaného nedošlo k ukráteniu žalobcu na jeho subjektívnych právach vzhľadom k tomu, že vo veci samej doposiaľ nebolo
právoplatne rozhodnuté, čím fakticky nedošlo k zmene v jeho subjektívnych právach a povinnostiach, t. j. nedošlo k zásahu do jeho právneho postavenia. Podľa správneho súdu sa javí byť významnou tá skutočnosť, že hoci žalobca formuloval svoje žalobné námietky, ktorými vyjadril svoj nesúhlas s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného, právne záväzným je samotný výrok rozhodnutia, ktorým nebolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv ako účastníka administratívneho konania. Inými slovami, žalovaný napadnutým rozhodnutím nerozhodol o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach žalobcu takým konečným spôsobom, ktorým by žalobcovi zamedzil uplatňovanie jeho práv v administratívnom konaní a žalobca by bol odkázaný domáhať sa ochrany svojich práv už len cestou súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie nemalo za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu ako účastníka administratívneho konania.
15. Vyššie uvedený záver správneho súdu o tom, že rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, ktorým bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie, nezasahuje do subjektívnych práv účastníka konania, ale je iba procesným rozhodnutím, ktoré v zmysle § 7 písm. e) SSP nie je spôsobilým predmetom prieskumu správnym súdom, bol opakovane judikovaný Najvyšším súdom SR (ďalej aj ako „NS SR“) a Najvyšším správnym súdom SR (ďalej aj ako „NSS SR“). Správny súd v tejto súvislosti poukazuje príkladmo na viaceré právne závery prijaté v rámci rozhodovacej praxe týchto najvyšších súdnych autorít, cit.:
- „Žalovaný ako odvolací daňový orgán zrušil rozhodnutia správcu dane, ktorými bol vyrubený rozdiel DPH po zistení, že opätovná daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a veci mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Pritom mu uložil, ako má vzhľadom k vytýkaným procesným pochybeniam ďalej postupovať, vykonať v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom nové dokazovanie, pričom použije aj všetky zákonne zistené skutočnosti a dôkazy, získané počas kontroly. Ďalej žalovaný v zrušujúcich rozhodnutiach uložil správcovi dane, aby po vykonanom dokazovaní oboznámil daňový subjekt so všetkými zisteniami, skutočnosťami a dôkazmi do zápisnice o ústnom pojednávaní a aby mu umožnil preukázať svoje vyjadrenia a tvrdenia k nim a tým si splnil svoju dôkaznú povinnosť. Následne má správca dane vo veciach rozhodnúť. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutia žalovaného, ktorých preskúmania sa žalobca domáha nie sú spôsobilé založiť, meniť alebo rušiť oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb ani nimi nemôžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Ide o rozhodnutia svojím charakterom predbežnej povahy (§ 244 ods. 3, § 248a/ OSP); súdnemu preskúmavaciemu konaniu (už podľa nového Správneho súdneho poriadku) budú prípadne podliehať až rozhodnutia žalovaného o odvolaniach proti rozhodnutiam správcu dane, vydaným na základe daných zrušujúcich rozhodnutí. Nemožno prisvedčiť ani tvrdeniu žalobcu, že zrušujúce rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu treba považovať za rozhodnutia, týkajúce sa základných práv a slobôd, pokiaľ ide o majetok - vlastnícke práva žalobcu, keďže nejde o konečné rozhodnutia, ktoré by boli spôsobilé založiť, meniť alebo rušiť oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo by nimi boli práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.“ (uznesenie NS SR sp. zn. 2Sžf/76/2015 zo dňa 14.12.2016);
- „11. V zmysle § 7 písm. e) SSP predmetom správneho súdneho prieskumu nie sú rozhodnutia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 12. Práve povahu procesného rozhodnutia má aj rozhodnutie odvolacieho orgánu o zrušení prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie. Takýmto rozhodnutím sa totiž vo veci meritórne nerozhoduje a ani sa ním administratívne konanie nekončí. Účinkami takéhoto rozhodnutia nedochádza ani k priamemu zásahu do subjektívnych práv účastníka administratívneho konania, pretože sa zrušuje prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo vo veci rozhodnuté len neprávoplatne. Odvolanie má pritom v zásade odkladný účinok (§ 55 ods. 1 správneho poriadku), v dôsledku čoho účinky odvolaním napadnutého rozhodnutia nenastali a teda sa ani nemohli prejaviť v rovine subjektívnych práv účastníka konania. 13. Vylúčenie rozhodnutia odvolacieho orgánu o zrušení prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie spod správneho súdneho prieskumu je v danom prípade (nepriamo) aj realizáciou princípu subsidiarity správneho súdnictva. Tento princíp spočíva v následnej kontrole zákonnosti zo strany správneho súdnictva a prednosti odstraňovania nezákonnosti v rámci administratívneho konania (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 65 s.)...16. Vo vzťahu k prípustnosti správneho súdneho prieskumu je s odkazom na
vyššie uvedené skutočnosti právne irelevantné, že prvostupňový orgán bude v rámci nového prejednania a rozhodovania veci viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu (veta za bodkočiarkou v § 59 ods. 3 správneho poriadku). Jednak v administratívnom konaní môžu byť ešte zohľadnené nové skutkové alebo právne skutočnosti a tiež spôsobilým predmetom prieskumu môže byť následne až odvolacie rozhodnutie [§ 7 písm. a) SSP]. 17. Kasačný súd sa preto stotožnil s názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom uznesení, podľa ktorého sa rozhodnutie žalovaného v správnom súdnictve nepreskúmava. Procesným vyústením takéhoto záveru je potom odmietnutie žaloby ako neprípustnej v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Uznesenie krajského súdu o odmietnutí žaloby z uvedeného dôvodu bolo preto v danej veci právne správne, v dôsledku čoho nebol zistený dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.“ (uznesenie NSS SR sp. zn. 1Sžrk/2/2020 zo dňa 31.03.2022);
- „17. Vo všeobecnosti súdnemu prieskumu v správnom súdnom konaní podliehajú také rozhodnutia orgánu verejnej správy a opatrenia orgánu verejnej správy, ktorými bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, ak boli vyčerpané riadne opravné prostriedky v konaní pred orgánom verejnej správy, a zároveň, ak nejde o rozhodnutia alebo opatrenia, ktorých preskúmanie je zo súdneho prieskumu v správnom súdnom konaní vylúčené podľa § 7 SSP. Správne súdy teda preskúmavajú v zásade až také rozhodnutia alebo opatrenia verejnej správy, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov nadobudli právoplatnosť. Ochrana poskytovaná prostredníctvom správnych súdov má mať až následnú, subsidiárnu povahu, ktorá však nemá nahrádzať procesy v rámci verejnej správy. Inými slovami, procesy v rámci verejnej správy (najmä odvolacie konanie prostredníctvom využitia riadnych opravných prostriedkov) má mať prednosť pred súdnou ochranou realizovanou v správnom súdnom konaní, ktorá je až následná...19. Správny súd v tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/76/2015 z 14. decembra 2016 , ktorý riešil obdobnú situáciu a dospel k záveru, že rozhodnutia akými sú napadnuté rozhodnutia majú predbežnú povahu a súdnemu prieskumu budú podliehať až prípadné rozhodnutia žalovaného o odvolaniach proti rozhodnutiam správcu dane, vydané na základe daných zrušujúcich rozhodnutí. Najvyšší súd SR zároveň uviedol, že zrušujúce rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu sa netýkajú základných práv a slobôd, keďže nejde o konečné rozhodnutia, ktoré by boli spôsobilé založiť, meniť alebo rušiť oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo by nimi boli práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Kasačný súd sa s týmto posúdením stotožňuje a nevidí dôvod na odklon. 20. V okolnostiach preskúmavanej veci sťažovateľ voči prvostupňovým rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Banská Bystrica podal riadne opravné prostriedky (odvolania), ktorým žalovaný vyhovel, prvostupňové rozhodnutia zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ten bude vo veci ďalej konať a rozhodovať, pričom jeho rozhodnutia bude opäť možné preskúmať v riadnom odvolacom konaní. Sťažovateľ bude môcť svoje výhrady voči postupu správcu dane uplatniť ako v rámci vyrubovacieho konania, tak i v rámci odvolacieho konania, teda v rámci procesov vo verejnej správe. Až pokiaľ by následne žalovaný odvolaniam sťažovateľa nevyhovel, prvostupňové rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Banská Bystrica sa stanú právoplatnými a rozhodnutie žalovaného bude následne i spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Práve týmto postupom bude zabezpečená ochrana práv a oprávnených záujmov sťažovateľa. 21. Sama skutočnosť, že sťažovateľ sa zrušenia prvostupňových rozhodnutí Daňového úradu Banská Bystrica domáhal z iných dôvodov, než z akých k ich zrušeniu žalovaným došlo (t.j. sťažovateľ brojí nie proti výrokom napadnutých rozhodnutí, ale iba proti ich dôvodom), za predpokladu, že sťažovateľ svoje námietky bude môcť uplatniť v následnom vyrubovacom konaní ako i v odvolacom konaní, nie je s ohľadom na subsidiárnu povahu súdnej ochrany dôvodom na prieskum napadnutých rozhodnutí žalovaného v správnom súdnom konaní.“ (uznesenie NSS SR sp. zn. 5Sfk/9/2022 zo dňa 27.07.2023).
16. Na základe vyššie uvedených skutočností a záverov vyplývajúcich z rozhodovacej činnosti NS SR a NSS SR, správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu smeruje proti takému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktoré je vylúčené zo súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Zhodnotiť celý procesný postup v administratívnom konaní a vplyv zistených procesných nedostatkov na výrok a zákonnosť rozhodnutia, bude možné až po vydaní konečného meritórneho rozhodnutia. Na prijatom závere správneho súdu nemení nič ani tá skutočnosť, že žalobca v podanej žalobe vyjadril nesúhlas s právnym názorom žalovaného, ktorým bude prvostupňový orgán v ďalšom konaní viazaný. Nemožno vylúčiť možnosť, že sa v ďalšom administratívnom konaní zistia také nové skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť nové rozhodnutie prvostupňového orgánu, resp. naň nadväzujúce rozhodnutie odvolacieho
orgánu o odvolaní, ak by bolo podané. Nateraz je povinný vo veci ďalej konať prvostupňový orgán, pričom jeho rozhodnutie bude opäť možné preskúmať v odvolacom konaní. Žalobca bude môcť svoje námietky voči postupu prvostupňového orgánu uplatniť jednak v rámci prvostupňového konania a následne aj v rámci odvolacieho konania tak, aby sa s nimi vysporiadali v prvom rade orgány verejnej správy.
17. S ohľadom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci správny súd iba v stručnosti konštatuje, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je konečným rozhodnutím vo veci samej, a preto nie je ani spôsobilým predmetom prieskumu správnym súdom. Z tohto dôvodu správny súd v konaní nepristúpil k preskúmaniu jeho zákonnosti. Po preskúmaní procesných podmienok konania dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť. Napadnuté rozhodnutie iba ruší rozhodnutie správcu dane a vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Takéto rozhodnutie nemá povahu konečného rozhodnutia vo veci samej, nakoľko nezakladá, nemení ani neruší práva a povinnosti žalobcu, keďže o jeho daňovej povinnosti sa bude opätovne rozhodovať v novom daňovom konaní.
18. Vzhľadom na to, že správny súd žalobu odmietol, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby samostatným výrokom nerozhodoval, nakoľko rozhodnutím o odmietnutí žaloby bol tento návrh konzumovaný a stal sa bezpredmetným.
19. Správny súd na základe uvedeného záveru o neprípustnosti žalobcom podanej správnej žaloby túto správnu žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol ako neprípustnú a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.
20. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
21. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
22. Správny súd, s ohľadom na procesné štádium predmetného konania, neaplikoval ustanovenie § 171 ods. 1 SSP o procesnom zavinení odmietnutia žaloby, a preto podľa § 170 písm. a) SSP rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania tak, ako je to uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia.
23. Uznesenie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.