Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-120-2023.pdf
PDF · 139.03 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/120/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, Krátka 1, Senec, deti rodičov: matka D. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, E., aktuálne bytom F. G. XX, H. I., zastúpená Mgr. Martinom Majerčíkom, advokátom, Krajinská 30, Bratislava a otec D. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, E., zastúpený JUDr. Luciou Danišovičovou, advokátkou, Drieňová 1/D, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, o odvolaní otca maloletých proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 9. mája 2022, č.k. 39P/231/2018-815, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výživného na maloletú A. v sume 200 eur mesačne s účinnosťou od 01.12.2018 do 30.06.2021 p o t v r d z u j e a v napadnutých častiach určenia zročného výživného na maloletú A., určenia výživného na maloletého C. počas striedavej osobnej starostlivosti v období od 01.02.2019 do 31.08.2021 a určenia zročného výživného na maloletého C. počas striedavej osobnej starostlivosti r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zastavil konanie v časti zverenia, zastupovania, správy majetku maloletých detí a úpravy styku s maloletými deťmi na čas do rozvodu manželstva, otcovi určil prispievať na výživu maloletej A. vo výške 150 eur mesačne od 21.09.2018 do 30.11.2018, vo výške 200 eur mesačne od 01.12.2018 do 30.06.2021 a vo výške 300 eur mesačne od 01.07.2021 do 15.04.2022 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné na maloletú A. za obdobie od 21.09.2018 do 15.04.2022 vo výške 5.400 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky v troch splátkach tak, že prvú splátku vo výške 1.000 eur je otec povinný uhradiť do 60 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia, druhú splátku vo výške 1.000 eur je otec povinný uhradiť do 90 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia a tretiu splátku vo výške 3.400 eur je otec povinný uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na určenie výživného na maloletú A. zamietol. Ďalej určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého C. od 21.09.2018 do 31.01.2019 vo výške 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, určil zročné výživné na maloletého C. za obdobie od 21.09.2018 do 31.01.2019 vo výške 133,30 eur, ktoré je otec povinný uhradiť do 30 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia k rukám matky. Počas striedavej osobnej starostlivosti o maloletého C. v období od 01.02.2019 do 31.08.2021 určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého C. vo výške 70 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a zároveň určil zročné výživné na maloletého C. za obdobie od 01.02.2019 do 31.08.2021 v sume 2.170 eur, ktoré je otec povinný uhradiť k rukám matky v dvoch splátkach tak, že prvú splátku
vo výške 1.000 eur je otec povinný uhradiť do 30 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia a druhú splátku vo výške 1.170 eur je otec povinný uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Matke určil povinnosť prispievať na výživu maloletého C. vo výške 150 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca od 01.09.2021 do 15.04.2022, určil za uvedené obdobie zročné výživné na maloletého C. vo výške 1.050 eur, ktoré je matka povinná uhradiť k rukám otca v dvoch splátkach tak, že prvú splátku vo výške 500 eur je matka povinná uhradiť do 30 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia a druhú splátku vo výške 550 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti súd zamietol návrh matky na určenie výživného na maloletého C. a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka návrhom podaným na Okresný súd Bratislava III dňa 21.08.2018 sa domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. V priebehu konania po právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva vzala návrh v časti zverenia, zastupovania maloletých, správy majetku maloletých detí a úpravy styku s maloletými deťmi na čas do rozvodu späť, v časti výživného žiadala určiť výživné na maloletú A. 300 eur mesačne od podania návrhu, na maloletého C. 250 eur mesačne od podania návrhu do apríla 2019 vo výške 100 eur mesačne, od apríla 2019 počas striedavej osobnej starostlivosti o maloletého a od septembra 2021, kedy bol maloletý v osobnej starostlivosti otca navrhla, aby jej súd uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého C. sumou 70 eur mesačne. Dôvodila, že s otcom boli v čase podania návrhu manželmi, priemerné mesačné náklady na maloletú A. vyčíslila na 372 eur, v čom boli poplatky v škole 15 eur, školské potreby 15 eur, krúžok mažoretky 12 eur, strava doma 120 eur, strava v škole 35 eur, oblečenie a obuv 90 eur, hygiena 10 eur, voľnočasové aktivity 25 eur, zdravotná starostlivosť 7 eur, okuliare 15 eur, knihy a hračky 25 eur a na maloletého C. sumou 350 eur z toho škola poplatky 15 eur, školské potreby 15 eur, krúžok lego 10 eur, strava doma 120 eur, strava v škole 35 eur, oblečenie a obuv 80 eur, hygiena 10 eur, voľnočasové aktivity 25 eur, zdravotná starostlivosť 15 eur, okuliare 15 eur, knihy a hračky 25 eur. Priemerné mesačné náklady na bývanie rodičov a maloletých detí v spoločnej domácnosti v rodinnom dome vyčíslila na 750 eur, z toho 570 eur tvorila splátka hypotéky. V rodinnom dome s otcom bývala spolu s deťmi do 05.12.2018, kedy odišla spolu s maloletou A. k rodičom. S maloletými deťmi cestovala z H. I. do E. a späť, keďže chodili do základnej školy v E.. Následne si prenajala 2-izbový byt v E., zamestnala sa na základnej škole. Uviedla, že uhrádza náklady na zubára pre maloletého C. a maloletú A. a náklady na ortopéda pre obe deti. Hradila tiež náklady na očnú lekárku pre obe deti. Otec jedenkrát zaplatil polovicu 60 eur z celkovej sumy 120 eur. Žiadala započítať na zročné výživné maloletého C. vecné plnenia, ktoré mu uhradila od septembra 2021 do januára 2022 spolu v sume 1.071,91 eur (tričká, papuče, zošity, perá, kreslo, vankúš, plachty, paplón, tapety do izby, lego, tlačiareň, počítačová hra). Otec navrhol, aby mu súd určil výživné na maloletú A. 150 eur mesačne do 31.08.2021, 200 eur mesačne od 09/2021 do rozvodu a na maloletého C. 100 eur mesačne do 31.01.2019, od 01.02.2019 do 31.08.20121 kedy sa realizovala striedavá osobná starostlivosť navrhol výživné rodičom neurčiť a od 01.09.2021 navrhol, aby súd určil matke vyživovaciu povinnosť 150 eur mesačne. Žiadal započítať do zročného výživného na maloletú A. uhradené výživné k rukám matky a úhrady vecných plnení spolu 989,73 eur. Maloletej uhrádzal aj poistenie 20 eur mesačne k 31.03.2022 spolu 860 eur. Maloletému C. uhradil na vecných plneniach od septembra 2018 do januára 2019 spolu 201,11 eur, čím bola jeho vyživovacia povinnosť k nemu splnená. Odkedy bol C. v jeho striedavej osobnej starostlivosti žiaden z rodičov neuhrádzal výživné k rukám druhého rodiča a odkedy je v starostlivosti otca matka výživné naňho neuhrádza. V súvislosti s maloletým C. otec vynakladá zvýšené výdavky na zubára, matka hradí náklady na zubára maloletej A.. Keď je C. u otca dva týždne v mesiaci, jeho náklady sú 276,51 eur. Z toho pomerné náklady na bývanie 58,96 eur, strava 50 eur, drogéria, kozmetika, hygiena 10 eur, oblečenie a obuv 20 eur, poistenie 20 eur, zdravotná starostlivosť 3,55 eur, stravné v škole, školský klub detí, ZRPŠ a pomôcky 37 eur, voľnočasové aktivity 50 eur. Otec maloletému zabezpečuje kaderníka, oblečenie, ktoré je finančne náročnejšie, napr. bundy. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené a po úprave pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode súd zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletou neupravil, otcovi určil prispievať na výživu maloletej A. 300 eur mesačne. Maloletého C. zveril do osobnej starostlivosti otca, matke upravil styk s maloletým a určil jej výživné na maloletého vo výške 150 eur mesačne. Rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňom 15.04.2022. Súd mal ďalej preukázané, že maloleté deti navštevovali základnú školu v E. v školskom roku 2018/2019, maloletá A. bola žiačkou 3. triedy a maloletý C. 2. triedy. Rozhodnutím J. K. L. M. H. I. zo dňa 07.05.2021 bola maloletá A. prijatá na denné štúdium do 1. ročníka v školskom roku 2021/2022. Zmluvou o splátkovom úvere mal súd preukázané, že rodičia maloletých detí ako manželia uzavreli ako dlžníci zmluvu o úvere so N. N., O., bol im poskytnutý úver na bývanie 160.000 eur s mesačnou splátkou 566,52 eur. Matka
uzavrela zmluvu o nájme bytu dňa 15.02.2019 so základnou školou E., bol jej poskytnutý do nájmu služobný byt za dohodnuté nájomné a zálohové platby spolu 151,20 eur mesačne od 01.03.2019. dňa 04.06.2021 matka uzavrela nájomnú zmluvu s K. J. ako prenajímateľom s účinnosťou od 01.07.2021 na dobu neurčitú na 4-izbový byt v H. I. s dohodnutým nájomným, v ktorom sú zahrnuté poplatky spojené s užívaním bytu vo výške 550 eur mesačne. Matka maloletých v roku 2018 dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 698 eur, v roku 2019 vo výške 724 eur, v roku 2020 vo výške 890 eur, v roku 2021 793 eur a za január až marec 2022 830 eur. Potvrdeniami o príjme otca mal súd preukázané, že otec pracuje vo P. Q. I., jeho priemerná čistá mesačná mzda bola za rok 2018 1.639 eur, za rok 2019 1.682 eur, za rok 2020 1.622 eur, za rok 2021 1.675 eur a za január a február 2022 mala priemerný čistý príjem 1.687 eur. Otec na výživu maloletého C. prispieval 100 eur mesačne od septembra 2018 do novembra 2018, na výživu maloletej A. prispieval 100 eur mesačne a 150 eur v apríli 2020. Matka uviedla, že maloletý C. chodil na krúžok kung-fu, kde uhrádzala 25 eur mesačne v školskom roku 2019/2020. Nosí okuliare, ktoré raz ročne zakupovala. Otec prispel polovicou jedenkrát. Maloletý C. navštevuje ortopedickú ambulanciu, potrebuje 1-2 krát ročne ortopedické topánky. Chodila s ním na preventívne prehliadky k zubárovi a uhrádzala ošetrenie, pričom s C. chodil k zubárovi aj otec. Maloletá navštevuje od septembra 2021 tanečný krúžok kde matka uhrádzala 20 eur mesačne, neskôr 25 eur mesačne, zakupuje jej tanečné topánky a oblečenie. Taktiež maloletá chodí k ortopédovi a k očnej lekárke, čo hradí matka. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 28, § 62, § 75, § 76, § 77 Zákona o rodine, podľa § 2 ods. 1, 2, podľa § 29 ods. 1 až CMP. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené právoplatne dňom 15.04.2022. Z dôvodu právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva vzala matka späť návrh v časti zverenia a úpravy styku s maloletými deťmi a žiadala konanie zastaviť. Súd v tejto časti konanie zastavil, predmetom konania tak zostal návrh matky na určenie výživného na maloleté deti na čas do rozvodu manželstva rodičov. Otec opustil spoločnú domácnosť dňa 21.09.2018, keďže mu súd zakázal vstupovať do rodinného domu. Dňa 05.12.2018 sa vrátil do rodinného domu, v ktorý deň matka opustila spoločnú domácnosť a s maloletou A. odišli k jej rodičom do H. I.. Následne prišla aj pre maloletého C.. Otec býval v rodinnom dome v E. s maloletým C., tohto vozil k matke, s čím mal tiež zvýšené výdavky na cestovanie. S maloletou A. sa nestretával, maloletá bola u matky, maloletý C. bol v starostlivosti matky do februára 2019, od februára 2019 sa rodičia nerovnomerne striedavo starali o maloletého C. a od apríla 2019 sa oňho starali v týždenných intervaloch do septembra 2021, odkedy bol maloletý v osobnej starostlivosti otca. Súd okrem toho, ktorý z rodičov a v akom rozsahu zabezpečoval starostlivosť o maloleté deti pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzal aj z odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré navštevujú ortopedickú ambulanciu, očnú a zubnú ambulanciu. Náklady s tým spojené okrem zubára maloletého C., ktoré uhrádzal prevažne otec, uhrádzala prevažne matka, pričom otec tiež uhradil niektoré tieto náklady. Maloletá A. chodila do základnej školy v E. kde navštevovala krúžok mažoretiek v školskom roku 2018/2019 a od septembra 2021 navštevuje J. P. H. I., kde chodí na tanečný krúžok. Maloletý C. chodil na základnú školu v E., v školskom roku 2018/2019 navštevoval krúžok kung-fu. Maloleté deti chodili do 5. ročníka do školského klubu detí a stravovali sa v školskej jedálni, s výnimkou obdobia pandemických opatrení. Súd ustálil odôvodnené potreby maloletej A. na pomerné náklady na bývanie, stravu, oblečenie, obuv, hygienu, drogériu, zdravotnú starostlivosť, plnenie povinnej školskej dochádzky, krúžok a voľnočasové aktivity v období od 21.09.2018 do 30.11.2018 vo výške 220 eur mesačne, v období od 01.12.2018 do 30.06.2021 vo výške 300 eur mesačne a vo výške 500 eur mesačne od júla 2021. Odôvodnené potreby maloletého C. u matky na pomerné náklady na bývanie, obuv, hygienu, oblečenie, zdravotnú starostlivosť, krúžky v období od 21.09.2018 do 31.08.2021 vo výške 170 eur mesačne a vo výške 350 eur mesačne u otca od septembra 2021. Súd do odôvodnených potrieb maloletých detí nepočítal náklady počas bývania s matkou v rodinnom dome v E., ktoré uhrádzal otec a poplatky za školský klub detí a školskú jedáleň, ktoré uhrádzal otec. Rodičia majú v bezpodielovom spoluvlastníctve rodinný dom a priľahlý pozemok, v ktorom býva otec, jeho priemerné mesačné náklady na bývanie boli cca 120 eur mesačne. Rodičia nemajú iné vyživovacie povinnosti, majú obaja príjem iba zo zamestnania. V priebehu konania otec si uplatňoval daňový bonus na maloleté deti a od 9.5.2022 len na mal. C. a poberal prídavky na maloleté deti, pričom z týchto poukazoval do apríla 2022 matke iba prídavok na maloletú A. a polovicu prídavku na maloletého C.. Súd tak aj k príjmom rodičov a ich majetkovým pomerom určil rozsah vyživovacej povinnosti tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Otcovi vzniklo zročné výživné na maloletú A. 5.400 eur, keď na výživnom za uvedené obdobie mal zaplatiť 9.390 eur, od ktorej sumy súd odpočítal uhradené výživné k rukám matky spolu 3.990 eur. Súd uložil otcovi povinnosť ročné výživné uhradiť k rukám matky tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Otcovi vzniklo zročné výživné na maloletého C. za obdobie od 21.09.2018 do 31.01.2019 vo výške 133,30 eur, keď mal zaplatiť 433 eur, od ktorej sumy súd odpočítal uhradené výživné spolu 300 eur.
Otcovi vzniklo zročné výživné na maloletého C. počas striedavej osobnej starostlivosti od 01.02.2019 do 31.08.2021 vo výške 2.170 eur. Súd na zročné výživné nezapočítal otcom vyčíslené vecné plnenia pre maloleté deti, keď odôvodnené potreby maloletých detí určil s prihliadnutím k otcom uhradeným poplatkom za školský klub detí a školskú jedáleň a ostatné vecné plnenia považoval súd za darčeky a dobrovoľné plnenia pre maloleté deti. Matke vzniklo zročné výživné na maloletého C. 1.050 eur, keď mala za uvedené obdobie zaplatiť 1.120 eur, od ktorej sumy odpočítal uhradené výživné 70 eur ako pomernú časť za apríl 2022. Súd jej určil povinnosť zročné výživné uhradiť tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia s prihliadnutím k výške zročného výživného, k skutočnosti, že otec výživné na maloletého uhrádzal a k výške príjmu matky. Súd nezapočítal na zročné výživné matkou vyčíslené vecné plnenia pre maloletého, ktoré považoval za darčeky a potreby pre maloletého v domácnosti matky. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec a to v časti, v ktorej súd určil otcovi výživné na maloletú A. vo výške 200 eur mesačne za obdobie od 01.12.2018 do 30.06.2021 a určil zročné výživné na maloletú A. za obdobie od 21.09.2018 do 15.04.2022 vo výške 5.400 eur a tiež v časti, v ktorej súd určil počas striedavej osobnej starostlivosti o maloletého C. v období od 01.02.2019 do 31.08.2021 otcovi výživné v sume 70 eur mesačne a zároveň určil zročné výživné na maloletého C. za obdobie od 01.02.2019 do 31.08.2021 v sume 2.170 eur. Pokiaľ ide o odvolanie vo vzťahu k výživnému na maloletú A. dôvodil, že v rozhodnom období od 01.12.2018 do 30.06.2021 matka nemala odôvodnené výdavky na maloletú A. v sume 300 eur. Matka s maloletou od 05.12.2018 spočiatku bývala u svojich rodičov, pričom žiaden nájom, či iný poplatok im neplatila. Od 15.02.2019 bývala v prenajatom služobnom byte za nájom 113,20 eur mesačne, vrátane záloh. Podiel takejto výšky nákladov na bývanie predstavuje pre maloletú A. sumu 37 eur. Tento byt užívala až do júla 2021 kedy sa odsťahovala opäť k svojim rodičom do H. I.. Nájomnú zmluvu na byt zakúpený na meno jej brata K. J. uzatvorila od 01.07.2021, nájom svojmu bratovi uhrádza v sume 550 eur mesačne, tento uhrádzala podľa jej vyjadrenia niekoľko mesiacov predtým ako byt do užívania dňa 30.11.2021 skutočne prevzala. Matka v rozhodnom období tak vynakladala len mizivé náklady na zabezpečenie bývania maloletej. Naproti tomu otec zo svojho príjmu uhrádzal splátku hypotéky na spoločný rodinný dom v sume 566,62 eur mesačne. Matka ani raz na úhradu tejto splátky neprispela, neprejavila ochotu riešiť majetkovú situáciu rodiny, z domu pobrala drvivú väčšinu vybavenia domácnosti vrátane osobných vecí otca. Z vykonaného dokazovania tak síce vyplýva, že príjem otca bol vyšší ako príjem matky, svoj príjem si však neponechával na zvyšovanie svojej životnej úrovne oproti životnej úrovne matky, ale na úhradu spoločných záväzkov rodiny. Po odpočítaní výdavku na splátku hypotekárneho úveru bol tak v rozhodnom období príjem matky a príjem otca porovnateľný. Otec však bol zaviazaný na úhradu výživného na maloletú A. v sume 200 eur mesačne a ešte aj na maloletého C. realizujúceho striedavú osobnú starostlivosť v sume 70 eur mesačne. Otec je názoru, že s poukazom na porovnateľný príjem rodičov potom, čo otec zo svojej mzdy vynakladal peňažné prostriedky na úhradu spoločných záväzkov rodičov, je primerané výživné na maloletú A. v období od 01.12.2018 do 30.06.2021 vo výške 150 eur. Súd nezapočítal do zročného výživného na maloletú A. sumu 1.849,73 eur, ktorú otec v období od septembra 2018 do mája 2021 uhradil na rôznych vecných potrebách maloletej a na úhradách poistného pre maloletú. Nesúhlasí s názorom súdu, že tieto vecné plnenia treba považovať za darčeky. Otec s maloletou z dôvodu postoja matky neudržiaval kontakt, darčeky by jej odovzdať beztak nemohol a o pravidelnej mesačnej úhrade poistného samé dieťa nemá ani vedomosť. Pokiaľ sa týka odvolania vo vzťahu k výživnému na maloletého C. dôvodil, že v období od 01.09.2021 kedy bol maloletý C. vo výlučnej osobnej starostlivosti otca, bola matka zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou 150 eur mesačne. Výrok, ktorým ho súd zaviazal prispievať na výživu C. počas trvania striedavej osobnej starostlivosti, nie je správny. Otec realizoval osobnú starostlivosť o syna najmenej polovicu času. Je pravdou, že príjem otca bol vyšší ako príjem matky, avšak zo svojho príjmu vynakladal výdavky na spoločné záväzky oboch rodičov. Po odpočítaní splátky hypotéky z príjmu otca tak príjmy rodičov boli porovnateľné. Otec vo väčšej miere uhrádzal potreby maloletého priamo – zakupoval takmer všetky školské potreby, uhrádzal poplatky za školský klub detí, za školskú jedáleň, rovnako ako ZRPŠ, uhrádzal náklady na kaderníka, zakupoval oblečenie, ktorého potreba presahovala interval striedavej osobnej starostlivosti, napr. zimná bunda, zimné topánky a podobne. V časti vynakladaných výdavkov na maloletého C. považuje otec za potrebné zvýrazniť, že aj počas trvania striedavej starostlivosti alebo aj počas trvania faktickej výlučnej osobnej starostlivosti otca, otec syna na styky s matkou dovážal takmer výlučne vždy. Matka trvala, aby jej otec z E. maloletého do H. I. priviezol. Ak tak odmietol otec urobiť, matka vyvíjala na dieťa taký nátlak, že v záujme vyhnutia sa emocionálnej dekompenzácie maloletého otec matke ustúpil. V tomto smere je záver súdu nepodložený, nesprávny. V konaní nevyšli
najavo žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o tom, že povinnosť uhrádzať výživné na maloletého C. počas trvania striedavej osobnej starostlivosti má otec. Z inak detailného odôvodnenia rozsudku súdu nevyplýva žiaden argument, ktorý súd použil. V tejto časti rozsudku súdu absentuje aj uvedenie aspoň stručného myšlienkového postupu súdu, ktorý súd viedol k takémuto záveru, v tejto časti považuje rozsudok za neodôvodnený. Je názoru, že skutkové okolnosti danej veci plne odôvodňujú záver, aby počas trvania striedavej osobnej starostlivosti nebol žiaden z rodičov zaviazaný prispievať do rúk druhého žiadnym výživným. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určí výživné otca na maloletú A. v období od 21.09.2018 do 30.11.2018 vo výške 150 eur mesačne a zročné výživné na maloletú A. za obdobie od 21.09.2018 do 15.04.2022 vo výške 2.027 eur, ktoré je otec povinný uhradiť v troch splátkach. Prvú splátku vo výške 1.000 eur do 60 dní od vykonateľnosti rozhodnutia, druhú splátku 1.000 eur do 90 dní od vykonateľnosti rozhodnutia a tretiu splátku 0,27 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ďalej navrhol výrok o výške výživného na maloletého C. zmeniť tak, že počas striedavej osobnej starostlivosti o maloletého C. v období od 01.02.2019 do 31.08.2021 sa výživné neurčuje a zročné výživné na maloletého C. za toto obdobie nevzniklo.
3. Matka maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že v dôsledku predchádzajúceho agresívneho správania otca a fyzických atakov na jej osobu za prítomnosti maloletých bola nútená opustiť spoločnú domácnosť spolu s deťmi. Dočasne bývala u svojich rodičov, každý deň cestovala s maloletými deťmi z H. I. do E. a späť, s čím mala zvýšené výdavky vynaložené na cestovanie. Od 08.01.2019 do 20.01.2019 bola nezamestnaná. Otec v tomto pre matku veľmi náročnom období, keď zabezpečovala samostatne osobnú starostlivosť o obe deti, neuhrádzal na ich výživu žiadne výživné. Začal až od mesiaca máj 2019, kde uhrádzal mesačne symbolickú sumu 100 eur. S ohľadom na otcove majetkové a príjmové pomery považuje matka toto jeho svojvoľné rozhodnutie za absolútne nezodpovedné, najmä vo vzťahu k maloletým deťom. V dôsledku psychotraumatického zážitku z minulosti maloletá A. odmieta akýkoľvek osobný styk s otcom. Počas celého obdobia zabezpečovala výlučnú osobnú starostlivosť o maloletú A., pričom bola nútená uhrádzať aj všetky náklady a výdavky s tým spojené. Vo vzťahu k maloletému C. uvádza, že v konaní riadne špecifikovala, vydokladovala všetky jej vzniknuté náklady na maloletého, ktoré musela hradiť počas napadnutého obdobia, ako aj od 11.04.2019, kedy bola na pojednávaní uzatvorená rodičovská dohoda o striedavej osobnej starostlivosti k maloletému. Počas jej osobnej starostlivosti pre maloletého C. musela zabezpečovať nielen bežné výdavky na bývanie, stravu, spoločný program, ale aj základné hygienické potreby, lieky, oblečenie, školské potreby, keďže pri odovzdávaní otcom maloletého matke v H. I. maloletý nemal nikdy so sebou žiadne veci na osobnú hygienu, oblečenie, školské potreby a pod., počas celého obdobia otec neprispel matke na výživné pre maloletého C. žiadnou sumou. S ohľadom na príjem matky je logické, že za uvedené obdobie nie je možné, aby sama dokázala uhrádzať všetky nevyhnutné osobné náklady, ako aj náklady na maloleté deti. Ďalej matka poukázala na to, že otec býval sám vo veľkom rodinnom dome so záhradou v E., pričom jeho priemerné mesačné náklady na bývanie boli 120 eur. Matka v dôsledku agresívneho správania otca bola nútená opustiť túto domácnosť, bývala v prenajatom byte najskôr v E., potom v H. I. a to za zvýhodnený nájom v sume 550 eur mesačne, keďže prenajímateľom bytu bol jej brat. Otec vlastní osobné motorové vozidlo Volkswagen Touran, zároveň v prevažnej miere užíva služobné motorové vozidlo. Okrem bežných výdavkov na stravu a oblečenie a mesačnú splátku úveru nemá žiadne ďalšie mimoriadne výdavky. Matka nevlastní ani neužívala žiadne motorové vozidlo, bola nútená pravidelne cestovať hromadnou dopravou nielen do práce, ale hlavne s deťmi tak, ako už zhora uviedla do Tenenetu o.z., sanatória v Senci, s čím mala aj značne zvýšené výdavky na cestovanie. Jej priemerný mesačný príjem bol neporovnateľne nižší ako príjem otca. Navrhla preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť.
4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že súd zohľadnil odôvodnené výdavky preukázané matkou na maloletú A.. Sumu 200 eur mesačne považuje za primeranú veku a opodstatneným potrebám maloletej. Otec má príjem v takom rozsahu, ktorý mu umožňuje plniť si vyživovaciu povinnosť stanovenú súdom. Otec sa odvoláva na to, že uhrádzal splátku hypotéky na spoločný rodinný dom. Uvedené má možnosť riešiť v rámci majetkového vysporiadania, kde si uvedené platby zohľadní. Preto tieto finančné prostriedky ním vynakladané neovplyvňujú výšku príjmu otca pri určení výživného na maloletú. Súd mal zohľadniť pri určení výšky zročného výživného výdavky otca na maloletú A. vynakladané od septembra 2018 do mája 2021. Ide o priame náklady a to školská jedáleň, školský klub, náklady na ZRPŠ. Za uvedené obdobie otec dobrovoľne uhradil 1.101,63 eur, výdavky aj zdokladoval. Platenie poistenia v sume 20 eur mesačne nepovažuje opatrovník za nevyhnutný výdavok na maloletú A.. V časti určenia výživného na maloletého C. počas striedavej osobnej starostlivosti
je opatrovník názoru, že súd zohľadnil nepomer príjmov rodičov a zohľadnil vyšší príjem otca ako matky. Považujú za vhodné, aby odvolací súd zohľadnil pri zročnom výživnom na maloletého C. obdobie, kedy starostlivosť oňho zabezpečoval výlučne otec a matka náklady na bývanie rozrátala na maloletého C. a tiež aby súd zohľadnil vynaložené náklady na benzín vzhľadom k tomu, že otec reálne zabezpečoval styk maloletého C. s matkou a to tým, že na vlastné náklady vozil syna do H. I.. Považujú za vhodné, aby sa obaja rodičia primeraným spôsobom finančne spolupodieľali na nákladoch súvisiacich s opodstatnenými potrebami maloletých detí. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Preto odvolaciemu súdu kolízny opatrovník odporúča aby čiastočne vyhovel odvolaniu otca v časti zročného výživného, zohľadnil vynaložené náklady otca na maloletú A. a tiež C. a v tejto časti zmenil rozsudok súdu prvej inštancie.
5. Matka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že s týmto nemôže súhlasiť. Opatrovník opomenul skutočnosť, že nielen otec ale aj matka si svojím podaním zo dňa 06.05.2022 uplatňovala nákladové položky k započítaniu na zročné výživné na maloletého C. za mesiace september 2021 až január 2022 v sume 1.071,91 eur, ktoré súd nezapočítal. Takisto nezapočítal vecné plnenia vynaložené otcom na zročné výživné na maloleté deti s odôvodnením, že tieto považoval za darčeky. Nad rámec uvedeného k uplatňovaným nákladom otca za školský klub, školskú jedáleň, ZRPŠ matka poukazuje, že v konaní bolo preukázané, že väčšinu výdavkov, ktoré otec vynaložil na tieto položky, mu bola vrátená a to z dôvodu v tom čase prebiehajúceho pandemického obdobia, kedy deti nevyužívali školský klub, ani školskú jedáleň. Čo sa týka nákladov na benzín pri zabezpečovaní styku maloletého C. s matkou uviedla, že otec pravidelne využíval na tieto cesty svoje služobné motorové vozidlo, ktoré mal možnosť využívať, pričom sám počas konania neuvádzal žiadne náklady vynaložené na benzín. Matka mala však zvýšené cestovné výdavky aj pre zabezpečenie styku otca s maloletou A. cestovaním do zariadenia Úsmev ako dar, Sanatória v Senci, Tenenetu. V neposlednom rade poukázala na skutočnosť, že otec počas celého obdobia poberal daňový bonus na obidve maloleté deti, pričom už len samotná výška daňového bonusu na maloleté deti je značne vyššia ako uplatňované náklady na vecné plnenia zo strany otca. Navyše má za to, že prípadné započítanie otcom vynaložených nákladov na vecné plnenie pre maloleté deti na zročné výživné, by bolo v zjavnom rozpore s dobrými mravmi a zásadou spravodlivosti. Navrhla preto rozsudok potvrdiť.
6. Otec maloletých k vyjadreniu matky k odvolaniu uviedol, že tvrdenia matky o jeho agresívnom či hrubom správaní voči nej sú lživé. Striedavá starostlivosť o maloletého C. prebiehala medzi rodičmi od februára 2019. Tvrdenia matky, že v tomto období sama hradila náklady na maloletého C. sú už len zo samotného faktu výkonu striedavej osobnej starostlivosti lživé. V priebehu striedavej osobnej starostlivosti otec priamo uhrádzal väčšiu časť výdavkov dieťaťa. Otec nevidel dôvod odovzdávať maloletého matke po skončení svojho intervalu starostlivosti o maloletého s množstvom jeho osobných vecí, keď matka pri odchode zo spoločnej domácnosti v decembri 2018 vzala a ponechala si kompletne všetky osobné veci dieťaťa. Otec mu tak musel zakúpiť nové osobné veci a maloletý ich používal v čase jeho intervalu starostlivosti, kým matka mala neobmedzenú možnosť používať prisvojené veci maloletého počas svojho intervalu starostlivosti. Takýto režim zaviedla matka a v priebehu konania voči nemu nevzniesla žiadnu námietku.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP a § 7 CMP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti a odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu, minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné.
8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 39P/231/2018 je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom A. B., nar. XX.XX.XXXX, a C. B., nar. XX.XX.XXXX, na čas do rozvodu manželstva rodičov.
9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým určil výživné otcovi na maloletú A. za obdobie od 01.12.2018 do 30.06.2021 vo výške 200 eur mesačne, určil zročné výživné otca na maloletú A. za obdobie od 21.09.2018 do 15.04.2022 vo výške 5.400 eur a určil výživné otca na maloletého A. za obdobie striedavej osobnej starostlivosti od 01.02.2019 do 31.08.2021 vo výške 70 eur a zároveň určil za toto obdobie nedoplatok na zročnom výživnom otcovi v sume 2.170 eur.
10. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie pokiaľ sa týka odvolaním namietaného určenia výživného na maloletú A. v období od 01.12.2018 do 30.06.2021 vo výške 200 eur mesačne rozhodol správne, keď v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie odôvodnených potrieb maloletej ako i schopností a možností povinného, aplikoval správne právne ustanovenia, tieto aj správne vyložil a určené výživné 200 eur mesačne zodpovedá veku a odôvodneným potrebám maloletej A. a tiež schopnostiam a možnostiam povinného rodiča, teda otca. Odvolací súd dodáva na podporu správnosti výšky výživného, že právne predpisy Slovenskej republiky neurčujú tabuľkovú úpravu výživného a jeho určenie je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu. Určitou pomôckou môže byť i Metodika pre výpočet výživného zverejnená Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru, jeho zámerom je však zjednocovať procesné postupy a rozhodovaciu prax súdov v rodinnoprávnej agende a môže súdu slúžiť ako nezáväzná pomôcka. Súdom určené výživné nie je v rozpore ani s uvedenou metodikou, podľa ktorej predstavuje primerané výživné na mal. A. pri 2 deťoch povinného rodiča podiel z priemerného čistého mesačného príjmu povinného rodiča vo výške 14%.
11. Vzhľadom k uvedenému preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výživného na maloletú A. v období od 01.12.2018 do 30.06.2021 vo výške 200 eur mesačne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. V ďalších odvolaním napadnutých častiach a to určenia zročného výživného na maloletú A., určenia výživného otcovi na maloletého C. počas striedavej osobnej starostlivosti a s tým súvisiacim nedoplatkom na zročnom výživnom odvolací súd mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, čím bolo odňaté účastníkovi právo konať pred súdom. Otec maloletého v odvolaní namietal, že súd nevzal do úvahy viaceré konkrétne peňažné plnenia, ktoré v rozhodnom období matke maloletej na výživu detí uhradil. Vytýkal súdu, že neskúmal a nezaoberal sa týmito výdavkami, ktoré podľa neho bolo možné započítať na plnenie zročného výživného. Súd sa nimi riadne nezaoberal, hoci otec na ne vo svojich vyjadreniach opakovane poukazoval. Odvolací súd musel v tomto dať odvolateľovi za pravdu, pretože v tejto časti súd prvej inštancie nezistil skutočný stav, ani nevyhodnotil predložené a tvrdené dôkazy, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie v časti nedoplatku na výživnom na maloletú A., tak aj na maloletého C. nesprávne a nedostatočne zdôvodnené. Súd pri výpočte nedoplatkov bral do úvahy výlučne sumy výživného zaplatené povinným na výživu svojich detí, vôbec neprihliadal na to, že otec uvádzal a vyčíslil iné výdavky a platby realizované v prospech maloletých detí, ktorým skutočnostiam súd nevenoval dostatočnú pozornosť, nevykonal dokazovanie v uvedenom smere, pričom jeho rozhodnutie ani neobsahuje žiadne zdôvodnenie takéhoto postupu. Z odôvodnenia nevyplýva ako sa s týmito tvrdeniami odvolateľa súd vysporiadal, prečo ich nevzal pri výpočte zročného výživného do úvahy. Súd vo svojom zdôvodnení uviedol len, že na zročné výživné nezapočítal otcom vyčíslené vecné plnenia pre maloleté deti, neuviedol ani v akej výške, uviedol, že odôvodnené potreby detí určil s prihliadnutím k otcom uhradeným poplatkom za školský klub detí, školskú jedáleň a ostatné vecné plnenia považoval súd za darčeky, dobrovoľné plnenia otca pre maloleté deti. Takéto zdôvodnenie je absolútne nedostatočné, nepresvedčivé. Z odôvodnenia nevyplýva, ako sa s tvrdeniami povinného rodiča, na ktoré reagovala aj matka maloletého súd vysporiadal, prečo ich nevzal pri výpočte zročného výživného do úvahy, prípadne prečo nepovažoval za potrebné uvedenými tvrdeniami sa zaoberať. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa tvrdenými platbami v prospech maloletých detí, v prípade ich preukázania vyhodnotiť či konkrétne peňažné plnenia je možné alebo nie je možné započítať na zročné výživné. Keďže súd uvedeným spôsobom nepostupoval, svoje rozhodnutie v časti zročného výživného tak na maloletú A. ako aj na maloletého C. dostatočne neodôvodnil, s argumentáciou povinného rodiča sa nevysporiadal, jeho rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné, čím súd zároveň povinnému rodičovi odňal právo konať pred súdom.
13. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia.
Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Ústavný súd SR opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie je podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny aj právo účastníka konania na také odôvodenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé (uznesenie NS SR z 31.01.2019 sp.zn. 6Cdo 98/2017). Odvolací súd pripomína, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavou účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia v zmysle ust. § 220 CSP a účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných, samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a súčasne odôvodnenie musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia.
14. Pokiaľ sa týka určenia výživného v sume 70 eur mesačne na maloletého C. v čase trvania striedavej osobnej starostlivosti, tu súd prvej inštancie neuviedol v odôvodnení žiadnu skutočnosť, neuviedol v podstate vôbec prečo považoval za dôvodné určenie výživného a následne ako dospel k výške výživného v uvedenej sume, z akých skutkových zistení pritom vychádzal, takže táto časť rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je odôvodnená žiadnym spôsobom, preto ju odvolací súd nemohol preskúmať.
15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v uvedených napadnutých častiach bežného výživného na maloletého C. počas striedavej osobnej starostlivosti a v určení nedoplatkov na maloleté deti podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci súd prvej inštancie vec v zrušenom rozsahu opätovne prejedná, vykonané dôkazy vyhodnotí, vo veci určenia výživného počas striedavej osobnej starostlivosti a vo veci zročného výživného opätovne rozhodne tak, aby jeho rozhodnutie bolo náležite odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom sa vysporiada s podstatnými tvrdeniami účastníkov. V novom rozhodnutí súd zároveň rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 CSP o náhrade trov prvoinštančného i odvolacieho konania.
16. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).