Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_35P-30-2021.pdf
PDF · 97.68 KB
Case nature
Subarea
35P/30/2021
Uznesenie
Okresný súd Nitra vo veci starostlivosti súdu o maloletého: G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom S. práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, dieťa rodičov - matka: G.. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX U. - W., toho času R. 1, XXX XX B. pri U., zastúpená: JUDr. Iveta Lenčéšová, advokátka so sídlom Farská 50, 949 01 Nitra, IČO: 42041724, a otca: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX U. - W., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. N a r i a ď u j e s a neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
Maloletý G. C., nar. XX.XX.XXXX, s a d o č a s n e z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého sumou sumou 100,00 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa, toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky.
Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň od piatka 15.00 h, kedy si ho prevezme v predškolskom alebo školskom zariadení do bezprostredne nasledujúcej nedele do 17.00 h, kedy ho odovzdá matke v mieste jej bydliska.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.05.2021, sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti, určil otcovi povinnosť platiť výživné vo výške 200,00 eur a upravil styk otca s dieťaťom, všetko do právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode a úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu.
2. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že spoločnú domácnosť s otcom maloletého spolu s maloletým opustila dňa 30.04.2021, po domovej prehliadke zo strany NAKA v ich domácnosti, kde boli zaistené rastliny marihuany a hákový kríž a taktiež bol otcovi zdržaný vodičský preukaz za jazdu pod vplyvom drog. Matka uviedla, že od narodenia dieťaťa ich manželský vzťah s otcom nefungoval, otec nebol zvyknutý na starostlivosť o dieťa o ktoré sa musela starať sama a za tým účelom musela opustiť zamestnanie. Medzi rodičmi boli hádky na dennom poriadku, pričom otec sa ani pred synom nestrážil a mal výstupy aj pred ním, ako napríklad že vyskočí z okna, z čoho syn dostal hysterický záchvat a situáciu matka upokojila až vtedy, keď otcovi sľúbila, že sa s ním nerozvedie. Výchova otca spočíval maximálne v tom, že syna brával na stretnutie členov ĽSNS, syn recitoval fašistické heslá, poznal znaky danej strany. Otec z detskej skladačky skladal hákové kríže, z ktorých jeden vzala už spomínaná NAKA. Otec fajčil v domácnosti marihuanu často aj pred maloletým, pričom syn ho videl a napodobňoval jeho fajčenie. Pri stupňujúcich sa emočných výlevoch otca, že sa zabije, sa matka začala báť nielen o život otca ale aj o svoj život, pretože si zaobstaral plynovú zbraň, ktorú si sám upravil na ostré strelivo. Kufrík
z tejto zbrane dal synovi a kúpil mu doň detskú zbraň. Po návrate otca z dovolenky v Maroku, povedal matke, že si priniesol hašiš. Otec bol takisto zarytým odporcom protipandemických opatrení, nenosil rúško, netestoval sa a toto malo takisto negatívny vplyv na maloletého. Matka sa po spomínanej domovej prehliadke odsťahovala so synom zo spoločnej domácnosti z dôvodu obavy z ďalšieho správania sa otca, ktorý sa už matke začal vyhrážať a dožadovať sa syna. Matka nemá v súčasnosti žiadny príjem, otec je automechanik a jeho príjem je asi 1 500,00 eur mesačne. Vlastní tiež 3 osobné motorové vozidlá a športové lietadlo. Matka zároveň nechce odopierať otcovi výkon jeho rodičovských práv, keďže otec má záujem o syna a preto navrhla upraviť styk tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Záverom uviedla, že v najbližšom čase podá na súd návrh na rozvod a úpravu práv a povinností k maloletému.
3. Otec maloletého sa dňa 27.05.2021 vyjadril k návrhu matky tak, že klame a zavádza, pričom však bližšie nešpecifikoval v čom. Uviedol, že súhlasí, že je potrebné upraviť styk otca k maloletému, pretože napriek jeho prosbám (30 SMS) matka neumožnila komunikáciu otca ani starých rodičov (rodičov otca) s maloletým, pričom dieťa je na toto prostredie zvyknuté a naviazané. K jeho majetkovým pomerom sa vyjadril, že matka zavádza, avšak opäť bližšie nešpecifikoval v čom. Potvrdil, že je bez vodičského preukazu, ktorý mu zadržala polícia avšak uviedol tiež, že zo strany NAKA zatiaľ žiadne rozhodnutie nepadlo, nikto nie je obvinený a on sám bol pozvaný vypovedať iba ako svedok. Navrhol zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti a v prípade, ak by súd zveril dieťa matke uviedol, že je schopný prispievať na výživu dieťaťa v sume 100,00 eur mesačne. Ako prílohu svojho podania predložil spomínanú SMS komunikáciu.
4. Z lustrácii súdu bolo zistené, že navrhovateľka má účet vo VÚB, a. s. s účtovným zostatkom mínus 614,84 eura ku dňu 07.05.2021 a v súčasnosti nie je zamestnaná. Otec z lustrácie zo Sociálnej poisťovne mal posledného zamestnávateľa od 01.08.2013 do 07.06.2019 a čo sa týka bankových informácií, má účet v Mbank s disponibilným zostatkom vo výške 277,30 eura ku dňu 07.05.2021.
5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
14. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
15. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého stavu, kde je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. V konaní o starostlivosti o maloleté deti súdy prihliadajú predovšetkým na záujem maloletých detí, rovnako pri rozhodovaní sledujú v prvom rade záujem detí. Pokiaľ sa neodkladné opatrenie nariaďuje na návrh, musí navrhovateľ k návrhu pripojiť listinné dôkazy, ktorý sa dovoláva. Pri rozhodovaní sa dokazovanie nevykonáva a má charakter tzv. osvedčovania, kedy skutočnosti uvedené v návrhu, alebo ktoré sú súdu zrejmé, spĺňajú atribút vysokej miery pravdepodobnosti.
18. Súd na základe zisteného skutkového i právneho stavu dospel k záveru, že sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého sa maloleté dieťa dočasne zverí do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tvrdení v ňom obsiahnutých mal súd dostatočne osvedčené, že sú tu dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä z dôvodu konfliktného vzťahu medzi rodičmi, ktorí od XX.XX.XXXX nežijú v spoločnej domácnosti. Od uvedeného obdobia sa matka s dieťaťom od otca odsťahovala z dôvodov už vyššie uvedených, pričom ako konfliktná sa javí aj realizácia styku otca s maloletým dieťaťom. Matka relatívne podrobne opísala dôvody vedúce ju k opusteniu spoločnej domácnosti s otcom, jeho neprístojné správanie sa aj v prítomnosti maloletého spojené s vyhrážkami samovraždou, nesprávne vzorce správania sa vo forme prechovávania a užívania drog, extrémistického správania sa príklonom k neofašizmu alebo k neonacizmu (hákové kríže), nerešpektovanie noriem (nenosenie rúška/respirátora, netestovanie sa). Všetko pre matku vyvrcholilo domovou prehliadkou NAKA v ich domácnosti, pričom z jej vyjadrenia a v podstate aj z vyjadrenia otca vyplýva, že otec môže byť v súčasnosti podozrivým zo spáchania niekoľkých trestných činov. Za takejto situácie sa súdu javí, že ak matka vyhodnotila ako najlepšie riešenie vzniknutej situácie, aby maloletý nebol ďalším zotrvaním v spoločnej domácnosti s otcom vystavený možnému podobnému alebo obdobnému správaniu sa otca, prípadne ďalšieho procesu spojeného s trestným konaním, že opustí spoločnú domácnosť, toto bolo logickým riešením,
ktoré matka súdu náležite odôvodnila a súdu sa nejaví, že by bolo svojvoľné. Zároveň, ak medzi rodičmi dochádzalo ku konfliktom a matka reflektovala na snahu otca domôcť sa syna umožnením mu v styku s ním, je pravdepodobné, že ak rodičia nebudú počas styku otca s dieťaťom spolu, bude maloletý vystavený menšiemu riziku tráum vychádzajúcich so vzájomného spolužitia rodičov, čo opäť podporuje tento krok matky opustiť spoločnú domácnosť. Aj keď to nie je zákonnou povinnosťou súdu pred rozhodnutím o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, rozhodol sa, že dá otcovi možnosť oboznámiť sa s návrhom matky a vyjadriť sa k nemu v lehote 10 dní, pričom ale súd musí konštatovať, že jediné, čo otec súdu osvedčil bola skutočnosť, že maloletého sa od matky dožadoval a má záujem na jeho výchove a starostlivosti oň. Čo sa však vyjadrení matky k dôvodom opustenia domácnosti a zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti týka, otec sa obmedzil iba na nesúvisiace konštatovania o mladosti matky, o začiatkoch ich vzťahu alebo o ich konfliktoch pre financie. Čo sa však vyššie uvedených dôvodov matky na zverenie maloletého do jej starostlivosti týka, k týmto sa otec vyjadril iba strohým konštatovaním, že klame a zavádza. Ak bol otec tohto názoru, mal príležitosť pred rozhodnutím súdu uviesť konkrétne tvrdenia a skutočnosti, pretože bez ďalšieho sú tieto tvrdenia nedostatočné. Matka spolu s maloletým dieťaťom aktuálne býva na adrese R. 1, XXX XX B. pri U.. Aj vzhľadom k tomu, že matka vyjadrila obavu, že otec by maloletého matke bez rozhodnutia o zverení nemusel vrátiť, ako aj zo všetkých vyššie uvedených skutočnosti v bode 18 tohto uznesenia, mal súd za to, že v najlepšom záujme maloletého bude jeho dočasné zverenie do starostlivosti matky. Toto bude zároveň slúžiť ako právny podklad pre ďalšie rozhodnutie o výžive maloletého dieťaťa a styku dieťaťa s otcom, pričom je opodstatnená právna konzervácia aktuálneho stavu starostlivosti matky o maloleté dieťa, čo vo svojom vyjadrení nevylúčil ani otec, keď uviedol, že v takomto prípade by bol ochotný uhrádzať na výživné sumu 100,00 eur mesačne. Čo sa týka návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, z návrhu matky a vyjadrenia otca jednoznačne súdu vyplynula dočasná potreba zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky. Čo sa týka rozhodnutia vo veci samej, teda úpravy práv a povinností k maloletému, či už do rozvodu alebo po rozvode, toto môže byť samozrejme odlišné od dočasnej úpravy pomerov, avšak musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a riadneho dokazovania, ktoré by malo vyústiť v rozhodnutie, ktoré bude v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
19. Navrhovateľka sa svojim návrhom zároveň domáhala určenia výživného na maloleté dieťa. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť a rodiča nie je možné vylúčiť z plnenia vyživovacej povinnosti k deťom. Z návrhu a tvrdení v ňom obsiahnutých, mal súd dostatočne osvedčené, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci platenia výživného v nevyhnutnej miere, keďže navrhovateľka sa o dieťa osobne stará. Kritériom pre určenie výšky výživného je, že má postačovať aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov maloletého dieťaťa, keďže neodkladným opatrením sa určuje výživné iba v nevyhnutnej miere, zároveň však jeho výška musí byť určená v súlade s princípom primeranosti a spravodlivosti. Výživné určené neodkladným opatrením, nie je výživným určeným súdom podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine, ktoré môže súd ustáliť až po úplnom a riadne vykonanom dokazovaní, v ktorom zistí možnosti a schopnosti oboch rodičov, ako aj výšku odôvodnených potrieb maloletého. Vzhľadom k uvedenému, najmä s poukazom na to, že navrhovateľka v súčasnosti nemá príjem a otec mal minimálne ku dňu 07.05.2021 na účte sumu 277, 30 eura a zároveň uviedol, že by bolo v jeho možnostiach platiť výživné vo výške 100,00 eur, rozhodol súd tak, že zaviazal otca na vyživovaciu povinnosť vo výške 100,00 eur mesačne. Maloletý má v súčasnosti 5 rokov a chodí do škôlky. Matka vo svojom návrhu nepoukázala na žiadne zvýšené výdavky v súvislosti s maloletým, pričom súd je názoru, že ak považovala sumu 200,00 eur ako sumu nevyhnutnú na naplnenie životných potrieb dieťaťa, mala možnosť a povinnosť súdu tieto výdavky uviesť a zároveň osvedčiť listinnými dôkazmi (pokladničnými dokladmi, faktúrami, lekárskymi správami a podobne). Vzhľadom na to, že tak neurobila, súd vychádzal z toho, že matka má s dieťaťom spojené bežné výdavky zodpovedajúce veku dieťaťa, t. j. predovšetkým výdavky na stravu, škôlku, oblečenie, hygienu, hračky a bývanie. Súd má za to, že výživné vo výške 100,00 eur mesačne je predbežne na vykrytie nevyhnutných výdavkov maloletého postačujúce a je zároveň aj v otcových schopnostiach a možnostiach s tým, že otec uviedol, že čo sa práce týka, má problém, pretože bez zadržaného vodičského preukazu naplno pracovať nemôže, avšak vie prispievať na výživné sumou 100,00 eur mesačne. O riadnej výške bežného výživného môže súd rozhodovať až v konaní vo veci samej, v ktorom je aj dostatok priestoru na vykonanie náležitého dokazovania za účelom stanovenia primeranej výšky výživného.
20. Súd musí pri akomkoľvek opatrení, ktoré sa týka maloletého dieťaťa prihliadať na najlepší záujem dieťaťa. Právna teória uvádza, že záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je
predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. V prípade, keď všeobecné súdy rozhodujú o úprave styku, je potrebné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je sa v zásade rovnakou mierou starať o dieťa a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje aj právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, a preto ak je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, potom by tomu dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané. Na základe už vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že je v záujme účastníkov konania dočasne upraviť aj styk otca s maloletým dieťaťom, nakoľko je zrejmé, že otec sa maloletého dožaduje, chce sa sním stýkať a chce ho vychovávať, avšak matka bez úpravy súdu má obavu o stratu kontaktu s dieťaťom, ak by jej ho otec nevrátil a z tohto dôvodu mu styk s dieťaťom neumožňuje, čo jednoznačne odôvodňuje potrebu úpravy styku. Súd, aj napriek vyjadreniam matky o nevhodnej výchove otca, nemá preukázanú neschopnosť otca o dieťa, sa v medziach úpravy styku, postarať. Zároveň, ak by aj otec bol podozrivý zo spáchania niektorých vyššie naznačených trestných činov, zo spisu nevyplýva, že by išlo o trestné činy násilného charakteru, prípadne o trestné činy, ktoré by smerovali či už proti matke alebo maloletému. Zároveň nie je možné neprihliadať aj na to, že rodičia bývali, a otec stále býva so svojimi rodičmi, ktorý podľa vyjadrení oboch rodičov sa takisto podieľali na starostlivosti o maloletého a majú taktiež právo na svojho vnuka rovnako, ako má aj maloletý právo sa s nimi stýkať. Aj vzhľadom na to, že matka súdu navrhla relatívne širokú úpravu styku otca s maloletým, súd sa stotožnil s týmto návrhom a považuje ho za vhodný a prospešný. Nakoľko teda existuje obava, že k dohode rodičov nemusí pri styku s maloletým dieťaťom dôjsť a za okolností, že súd vychádza pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení len z dôkazov poskytnutých účastníkmi, kde preto nie je priestor na širšie dokazovanie a preukazovanie účastníkmi tvrdených skutočností, styk otca s maloletým dieťaťom upravil tak, ako ho žiadala matka a ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
21. Súd záverom poznamenáva, že všetky matkou tvrdené skutočnosti bude skúmať a dokazovať v konaní vo veci samej. Matka je povinná podať návrh vo veci samej, t. j. návrh na úpravu práv a povinností k maloletému alebo návrh na rozvod a úpravu práv a povinností k maloletému po rozvode na tunajšom súde v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V opačnom prípade súd začne konanie vo veci úpravy práv a povinností k maloletému z úradnej moci.
22. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Toto uznesenie je vykonateľné doručením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.