Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Csp-25-2026.pdf
PDF · 154.12 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/25/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu: Verdikto Group s.r.o., so sídlom Žižkova 13, 040 01 Košice, IČO: 54 625 637, zastúpený: JUDr. Pavla Urbanová, so sídlom Žriedlová 13, 040 01 Košice, IČO: 57 171 823, proti žalovanému: Ryanair Designated Activity Company, so sídlom Ryanair Dublin Office, Airside Business Park, Swords, Co. Dublin, Írsko, registračné číslo 104547, zastúpený: alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, IČO: 36 679 771, o zaplatenie 250,- Eur s príslušenstvom, takto:
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 250,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 250,- Eur od 08.04.2026 do zaplatenia, do troch dní od doručenia tohto rozsudku.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom na začatie európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, doručeným súdu dňa 20.04.2026 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 250,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 250,- Eur od 08.04.2026 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.04.2026 mala cestujúca A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. R. potoku XX/A, XXX XX T., cestovať na palube letu FR6398 prevádzkovaného žalovaným z letiska Alghero - Fertilia (AHO) na letisko M. R. Štefánika (BTS) s celkovou vzdialenosťou 1.097 km. Pôvodný letový poriadok určoval čas príletu na 00:25 hod., let však bol oneskorený o 3 hodiny a 7 minút, keďže skutočný čas príletu bol až o 03:32 hod., čo zakladá podľa článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 261/2004 z 11.02.2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (ďalej len „nariadenie č. 261/2004“), nárok na náhradu vo výške 250,- Eur. Žalobca a cestujúca uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá oprávňuje žalobcu uplatniť nárok na náhradu škody voči žalovanému. Žalobca tiež požadoval od žalovaného zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po plánovanom príchode do tejto destinácie, pričom základom tejto jeho požiadavky je nariadenie č. 261/2004, ktoré priznáva cestujúcim právo na náhradu za zrušenie letu alebo výrazné meškanie okamžite po vzniku takejto udalosti. Tento úrok špecifikoval na základe výzvy súdu na úrok z omeškania 7,15% ročne.
2. Súd dňa 11.05.2026 doručil návrh na uplatnenie pohľadávky a tlačivo na odpoveď v súlade s článkom 5 bod 3 nariadenia č. 861/2007 žalovanému.
3. Žalovaný doručil súdu tlačivo C - tlačivo na odpoveď spolu s doplňujúcim vyjadrením. V ňom uviedol, že lietadlo SP-RNF (lietadlo, ktoré malo vykonať aj let žalobcu) dňa 06.04.2026 5 letov: 1) let FR 7143 - BRATISLAVA - DALAMAN - s predstihom 18 minút;
2) let FR 7144 - DALAMAN - BRATISLAVA - s predstihom 20 minút; 3) let FR 5733 - BRATISLAVA - MILANO - s predstihom 26 minút; 4) let FR 5734- MILANO - BRATISLAVA - s predstihom 14 minút; 5) let FR 6399 - BRATISLAVA - ALGHERO - s predstihom 28 minút; Ako vyplýva z priloženej prílohy, všetky lety lietadla SP-RNF boli v daný deň vykonané bez omeškania, dokonca s časovým predstihom. Šiestym letom v poradí mal byť let žalobcu z Alghero do Bratislavy, ktorý bol omeškaný. Predmetné omeškanie letu nastalo z dôvodu zrážky lietadla SP-RNF s vtákom, ktorá nastala počas letu FR 6399, čiže posledným letom, ktoré toto lietadlo v daný deň vykonalo. Následne sa lietadlo SP-RNF stalo nepojazdným, a tak žalovaný zabezpečil nové lietadlo - EI-DHG, ktoré vykonalo let žalobcu. V zmysle požiadaviek Írskeho leteckého úradu musí byť akákoľvek údržba/ oprava/kontrola lietadla schválená a uskutočnená inžinierom s príslušnou s kvalifikáciou EASA. V írskom letectve kvalifikácia EASA znamená, že osoba spĺňa požiadavky stanovené Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva (EASA), ktorá reguluje leteckú bezpečnosť v rámci Európskej únie. V kontexte údržby lietadiel a technického personálu to zahŕňa najmä: EASA Part 66 - Licencia pre leteckých inžinierov. Osoby vykonávajúce údržbu lietadiel musia mať platnú licenciu part. 66, ktorá potvrdzuje ich kvalifikáciu na vykonávanie a certifikáciu prác na lietadlách. EASA Part 145 - Schválenie organizácie na údržbu Organizácie, ktoré vykonávajú údržbu lietadiel (napr. Ryanair Maintenance), musia mať certifikát part. 145, ktorý zabezpečuje, že údržba je vykonávaná podľa predpísaných bezpečnostných štandardov. V írskom letectve (pod jurisdikciou Írskeho leteckého úradu - IAA) musí každý certifikovaný inžinier a organizácia dodržiavať tieto predpisy, aby mohli legálne vykonávať údržbu a opravy lietadiel. Za účelom posúdenia rozsahu škody na lietadle bol privolaný inžinier José Alexandre Gouveia Nunes s potrebnou kvalifikáciou EASA, ktorý vykonal kontrolu lietadla pri ktorej zistil nasledujúce skutočnosti: Bola vykonaná kontrola podľa príručky údržby lietadiel (AMM) - (Aircraft Maintenance Manual - AMM), ktorá obsahuje podrobné pokyny na opravy a kontroly lietadiel. Letecké predpisy vyžadujú, aby sa akékoľvek poškodenie lietadla (aj podozrenie na poškodenie) vyhodnocovalo presne podľa výrobcových postupov uvedených v AMM. O zrážke lietadla SP-RNF s vtákom boli vyhotovené dve Technické správy zo dňa 07.04.2026. Ako vyplýva zo správ - zrážka lietadla s vtákom si po pristaní vyžiadala technickú kontrolu a opravu lietadla SP-RNF. Z technickej správy a záznamu Work Order č. 190739897 vyplýva, že po vykonaní povinnej kontroly po zrážke s vtákom („bird strike inspection“) podľa AMM boli na lietadle zistené konkrétne stopy nárazu a poškodenia. Technik zistil biologické pozostatky vtáka na pravých nábežných hranách krídla (RH LE Slats), stopy nárazu na pravom motore (RH Engine Impact), biologické zvyšky vo vnútorných častiach jadra pravého motora (RH Engine Core) a zároveň preliačinu na vstupe pravého motora v polohe približne „10. hodina“. Záznam zároveň uvádza, že vzhľadom na zistené poškodenie bolo potrebné vykonať ďalšie odborné technické posúdenie motora vrátane dodatočnej kontroly poškodenia. V nadväznosti na zistenú preliačinu na vstupe pravého motora bola vykonaná druhá kontrola Ing. Gokhanom Ersoyom - Work Order č. 190739899, v ktorej bolo poškodenie evidované a posúdené podľa Structural Repair Manual (SRM 54-10-01-1A-1). Z uvedeného záznamu vyplýva, že poškodenie motora si vyžadovalo ďalšie sledovanie a pravidelné kontroly každé dva letové cykly, čo potvrdzuje, že po zrážke s vtákom bolo na lietadle skutočne identifikované poškodenie motora vyžadujúce technické posúdenie a následné údržbové opatrenia. Až po vykonaní všetkých predpísaných kontrol, vyhodnotení rozsahu poškodenia, vykonaní potrebných údržbových úkonov a vydaní príslušnej certifikácie bolo lietadlo dňa 07.04.2026 o 10:18 hod. opätovne vyhlásené za prevádzkyschopné a uvoľnené do prevádzky. Vzhľadom na to, že lietadlo SP-RNF o, ktoré malo pôvodne vykonať prepravu žalobcu malo zrážku s vtákom a na to nadväzujúce dlhé trvanie zisťovania rozsahu poškodenia a jeho následnú opravu bolo pre vykonanie letu žalobcu nasadené náhradné lietadlo EI-DHG, čo spôsobilo oneskorenie oproti pôvodnému plánovanému času odletu. Táto situácia (zrážka lietadla s vtákom) predstavuje mimoriadnu okolnosť v zmysle Nariadenia 261/2004, ktorú nebolo možné predvídať a taktiež bola mimo kontrolu spoločnosti Ryanair. Zo strany spoločnosti Ryanair, nebolo možné sa tejto situácii vyhnúť ani keby boli prijaté všetky primerané opatrenia. K otázke či kolízia lietadla s vtákom spadá pod mimoriadne okolnosti v zmysle nariadenia EÚ261 sa vyjadril aj Európsky súdny dvor (ďalej len „SDEÚ“) vo svojom Rozsudku zo dňa 04.05.2017 C - 315/15, kde uviedol, že keďže kolízia medzi lietadlom a vtákom a prípadné poškodenie v dôsledku tejto kolízie nie sú vnútorne spojené so systémom fungovania lietadla, svojou povahou alebo pôvodom sa netýkajú bežnej aktivity dotknutého leteckého dopravcu a vymykajú sa jeho účinnej kontrole. Uvedenú kolíziu je preto potrebné kvalifikovať ako „mimoriadnu okolnosť“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004. V tejto súvislosti je nepodstatné, či táto kolízia skutočne spôsobila na predmetnom lietadle škodu. Cieľ spočívajúci v zabezpečení vysokej úrovne ochrany cestujúcich v leteckej doprave, ktorý sleduje nariadenie č. 261/2004 a ako ho spresňuje odôvodnenie 1 tohto nariadenia, totiž znamená, že leteckých dopravcov
nemožno nabádať k tomu, aby neprijímali opatrenia, aké si vyžaduje takáto nehoda, a uprednostňovali zachovanie a dochvíľnosť svojich letov pred cieľom bezpečnosti letov. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovi nevznikol v dôsledku mimoriadnej okolnosti nárok na kompenzáciu v zmysle Nariadenia 261/2004. Napriek neočakávaným okolnostiam - zrážke lietadla, ktoré malo vykonať let žalobcu s vtákom, ktorá spôsobila nemožnosť vykonať let žalobcu týmto lietadlom, žalovaný prijal čo najviac možných primeraných opatrení, aby minimalizoval meškanie letu žalobcu. Za účelom zabezpečenia pokračovania prevádzky žalovaný zabezpečil nové lietadlo -EI-DHG a vykonal mimoriadny let RYR50 z Milána do Alghero, aby mohol byť let žalobcu realizovaný čo najskôr. Samotné vykonanie takéhoto mimoriadneho letu predstavuje značnú ekonomickú a prevádzkovú záťaž, ktorú však žalovaný podstúpil s cieľom minimalizovať následky vzniknutého meškania na cestujúcich. Vyššie uvedené skutočnosti jednoznačne preukazujú, že žalovaný prijal všetky primerané opatrenia, ktoré bolo možné za daných okolností objektívne požadovať a v maximálnej možnej miere sa snažil eliminovať následky omeškania spôsobeného mimoriadnymi okolnosťami mimo jeho kontroly. Napriek skutočnosti, že lietadlo bolo v zmysle Technickej správy work order č. 190739899 finálne uvoľnené do prevádzky až 07.04.2026 o 10:18, žalovaný zabezpečil, aby sa žalobca dostal do cieľovej destinácie o 03:32 v daný deň.
4. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval podaním doručeným súdu 24.06.2026, kde uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení tvrdí, že mimoriadna okolnosť v podobe stretu s vtákom nastala pri pristátí letu č. FR6399 na trase BTS - AHO (ďalej len „predchádzajúci let“) vykonaného lietadlom ozn. SP-RNF (ďalej len „predmetné lietadlo“). Zároveň tvrdí, že práve predmetné lietadlo malo následne vykonať aj predmetný let. Žalovaný však nepredložil žiadny relevantný prevádzkový podklad, z ktorého by bolo možné jednoznačne overiť, že predmetný let mal byť skutočne vykonaný práve predmetným lietadlom. Hoci ako prevádzkujúci letecký dopravca nepochybne disponuje dokumentáciou zachytávajúcou plánovanie a prideľovanie lietadiel jednotlivým letom, takýto dôkaz súdu nepredložil. Zo samotného vyjadrenia žalovaného preto nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych prevádzkových údajov dospel k záveru, že stret s vtákom na predchádzajúcom lete mal priamy dopad práve na vykonanie predmetného letu. Dôkazné bremeno preukázania tejto skutočnosti pritom zaťažuje výlučne žalovaného. Pokiaľ žalovaný nepreukáže, že predmetné lietadlo malo skutočne vykonať aj predmetný let, nemožno ani dospieť k záveru o existencii príčinnej súvislosti medzi tvrdenou mimoriadnou okolnosťou a omeškaním predmetného letu. Aj v prípade, ak by žalovaný hodnoverne preukázal, že predmetný let mal byť skutočne vykonaný predmetným lietadlom, žalobca zastáva názor, že žalovaný nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi stretom s vtákom a výsledným omeškaním predmetného letu. Nie je sporné, že pri pristátí predchádzajúceho letu došlo k stretu s vtákom. Rozhodujúcou okolnosťou však nie je samotná existencia bird strike-u, ale spôsob, akým žalovaný po zistení tejto udalosti postupoval. Na preukázanie následných technických úkonov žalovaný predložil Work Order č. 190739897 a Work Order č. 190739899. Predmetné lietadlo pristálo po vykonaní predchádzajúceho letu v AHO o 21:27 hod. Predmetný let mal pritom plánovaný odlet z AHO o 22:30 hod., avšak reálne odletel až o 02:02 hod. nasledujúceho dňa. Žalovaný disponoval informáciou o potrebe vykonať technickú kontrolu bezprostredne po pristátí predmetného lietadla, resp. už počas samotného pristávacieho procesu. Napriek tomu z Work Order-u č. 190739897 vyplýva, že prvý zdokumentovaný technický úkon bol vykonaný až o 03:15 hod. UTC nasledujúceho dňa (05:15 miestneho času v AHO), teda takmer osem hodín po pristátí Predmetného lietadla. Žalovaný nijako nevysvetlil, z akého dôvodu nebolo možné vykonať povinnú kontrolu skôr, ani aké konkrétne opatrenia počas tohto obdobia prijal za účelom minimalizácie vznikajúceho meškania. Z predloženej dokumentácie pritom vyplýva, že samotná kontrola bola technicky jednoduchého charakteru a trvala pár minút. Technik počas kontroly vykonal vizuálnu prehliadku oblastí zasiahnutých stretom s vtákom, identifikoval a odstránil biologické stopy na lietadle, zaznamenal drobnú priehlbinu na pravom motore a posúdil jej prípustnosť podľa príslušného Structural Repair Manual-u. Kontrola začala o 03:15 hod. UTC a už o 03:17 hod. UTC bolo lietadlo označené ako „Released To Service“, teda opätovne uvoľnené do prevádzky. Z predloženej dokumentácie nevyplýva, že by bola vykonaná oprava motora, výmena komponentov alebo akýkoľvek iný technický zásah vyžadujúci dlhodobé odstavenie lietadla. Naopak, všetky záznamy nasvedčujú tomu, že išlo výlučne o krátku vizuálnu kontrolu trvajúcu niekoľko minút. Tento záver potvrdzuje aj Work Order č. 190739899, z ktorého vyplýva, že zistená priehlbina bola zaevidovaná iba formou tzv. ADD (Acceptable Deferred Defect), teda odloženej závady, ktorá nebránila ďalšej prevádzke lietadla a vyžadovala iba následné pravidelné vizuálne kontroly. Samotné zaradenie poškodenia do režimu ADD potvrdzuje, že nešlo o závadu vyžadujúcu okamžitú opravu ani uzemnenie lietadla. Z uvedeného je zrejmé, že predmetné lietadlo bolo po vykonaní niekoľko minútovej kontroly vyhodnotené ako plne spôsobilé na ďalšiu prevádzku. Skutočnou príčinou vzniknutého zdržania preto nebola náročnosť alebo
rozsah technickej kontroly, ale skutočnosť, že žalovaný zabezpečil jej vykonanie až takmer osem hodín po pristátí lietadla. Inými slovami, z predloženej dokumentácie vyplýva, že lietadlo niekoľko hodín čakalo na vykonanie kontroly oprávnenou osobou, pričom samotné posúdenie technického stavu následne trvalo len niekoľko minút. Takéto časové obdobie nemožno bez ďalšieho automaticky pripísať samotnému bird strike-u, ale predstavuje dôsledok organizačného a prevádzkového zlyhania žalovaného. Žalobca poukazuje na rozpor medzi tvrdeniami žalovaného a ním predloženou technickou dokumentáciou. Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že predmetné lietadlo bolo opätovne vyhlásené za prevádzkyschopné až o 10:18 hod. Takéto tvrdenie však nezodpovedá obsahu predložených Work Order-ov. Z Work Order-u č. 190739897 jednoznačne vyplýva, že lietadlo bolo označené ako „Released To Service“ už o 03:17 hod. UTC. Čas 10:18 hod. UTC (11:18 hod. miestneho času v STN) sa nachádza až v následnom Work Order-i č. 190739899 a predstavuje výlučne administratívne uzatvorenie záznamu o odloženej závade (ADD) vykonané iným technikom na inom letisku. Tento záznam nemá súvis s ukončením technickej kontroly ani s vykonaním akéhokoľvek oprávňujúceho zásahu, ktorý by ovplyvňoval letovú spôsobilosť lietadla. Žalovaný tak nesprávne zamieňa administratívny úkon s technickým ukončením kontroly, čím vytvára dojem, že lietadlo nebolo uvoľnené do prevádzky skôr. Z predloženej dokumentácie pritom vyplýva opak - lietadlo bolo po krátkej vizuálnej kontrole uvoľnené do prevádzky už o 03:17 hod. UTC. Skutočnosť, že lietadlo bolo v tom čase plne prevádzkyschopné, potvrdzuje aj následné vykonanie letu č. RYR158 na trase AHO - Londýn (STN) s pristátím v STN dňa 07.04.2026 o 10:44 hod. miestneho času. Hoci nešlo o komerčný let s cestujúcimi, samotná realizácia letu potvrdzuje, že lietadlo nebolo technicky odstavené. Žalovaný odkazuje na údaj 10:18 hod. UTC uvedený vo Work Order-i č. 190739899. Tento údaj však predstavuje iba čas administratívneho uzatvorenia evidencie odloženej závady (ADD), ktoré prebehlo po pristátí lietadla v Londýne (STN). Z uvedeného preto nevyplýva, že by bird strike alebo zistené poškodenie vyžadovali odstavenie lietadla až do žalovaným tvrdeného času. Žalobca uvádza, že ani v prípade existencie mimoriadnej okolnosti (stret s vtákom) žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že prijal všetky primerané opatrenia na zabránenie alebo minimalizáciu vzniknutého meškania v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ. Samotná existencia mimoriadnej okolnosti nepostačuje na vylúčenie zodpovednosti dopravcu, pokiaľ nepreukáže, že využil všetky personálne, materiálne a organizačné zdroje, ktoré od neho možno rozumne požadovať, a že následkom takejto okolnosti nebolo možné účinne zabrániť. V prejednávanej veci žalovaný nepreukázal, že by prijal adekvátne organizačné opatrenia smerujúce k minimalizácii meškania, najmä zabezpečenie bezodkladného technického posúdenia lietadla po jeho pristátí. Zo skutkového stavu vyplýva, že rozhodujúca časť meškania vznikla práve v dôsledku časového odstupu medzi pristátím lietadla a vykonaním technickej kontroly, pričom žalovaný neuviedol žiadne objektívne prekážky, ktoré by mu bránili zabezpečiť jej vykonanie bezodkladne. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že následne zabezpečil náhradné lietadlo, takýto postup nemožno automaticky považovať za splnenie povinnosti prijať všetky primerané opatrenia. Potreba nasadenia náhradného lietadla totiž vznikla predovšetkým v dôsledku predchádzajúcej nečinnosti žalovaného a oneskoreného organizačného postupu pri riešení technickej situácie predmetného lietadla. Ak by bola technická kontrola vykonaná bezprostredne po pristátí, nebolo by potrebné pristupovať k zabezpečovaniu náhradného lietadla. Rovnako ani samotné nasadenie náhradného lietadla nemožno bez ďalšieho považovať za dostatočné opatrenie, keďže k jeho zapojeniu došlo so značným časovým odstupom, hoci žalovaný mal vedomosť o vzniknutej situácii už po pristátí pôvodného lietadla. Z dostupných údajov vyplýva, že náhradné lietadlo vykonávalo let č. FR3500 na trase Paríž (BVA) - Miláno (BGY), pričom jeho plánovaný prílet do BGY bol o 21:00 hod. miestneho času, avšak v skutočnosti pristál až o 23:07 hod., teda s viac ako dvojhodinovým meškaním. Následne bolo toto lietadlo nasadené na let č. RYR50 (na trase BGY - AHO), pričom odlet z BGY prebehol až o 00:37 hod. a prílet do AHO o 01:27 hod. Ak by však toto lietadlo pristálo v BGY v plánovanom čase 21:00 hod. a bolo bezodkladne presunuté na trasu BGY - AHO, pri trvaní letu približne 50 minút by jeho prílet do AHO bol objektívne možný ešte pred 22:30 hod., teda pred plánovaným odletom predmetného letu, čím by bolo možné zabezpečiť minimálne alebo žiadne meškanie cestujúcej. Žalobca má preto za to, že žalovaný nepreukázal splnenie podmienky prijatia všetkých primeraných opatrení, keďže nevyužil dostupné personálne a organizačné kapacity tak, aby bola situácia riešená bez zbytočných prieťahov a s cieľom minimalizácie meškania.
5. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že dopĺňa dôkaz - Flight Leg History. Tento dokument je systémový výpis z interného operačného systému leteckého dopravcu, ktorý zaznamenáva celý priebeh správy konkrétneho letu (tzv. flight leg) v čase. Predmetný dokument je celý vyhotovený v UTC čase. Vzhľadom na to, že v Alghero v apríli letný čas (UTC +2), je nutné ku všetkým časovým údajom v danom dokumente prirátať 2 hodiny. Uvedené vyplýva aj z prvého riadku dokumentu, kde sa
píše FR 6398 - AHO 20:30 - skutočný odlet letu Žalobcu mal byť o 22:30, čo vyplýva aj z palubného lístku, ktorý priložil Žalobca k žalobe, čiže UTC + 2. Ako vyplýva z dokumentu, dňa 04.04.2026 o 20:30 UTC (teda 22:30 miestneho času v Alghero) systém stanoval lietadlo, ktoré malo vykonať let Žalobcu. Od uvedeného času bol let Žalobcu naplánovaný na vykonanie lietadlom SP-RNF. K zmene lietadla na lietadlo EI-DGH došlo až dňa 06.04.2026 o 21:19 UTC (23:19 miestneho času v Alghero). Z dokumentu vyplýva. že od tohto času došlo k zmene lietadla, ktorý mal vykonať let Žalobcu z lietadla SP-RNF na lietadlo EI-DHG. Vzhľadom na vyššie uvedené je preukázané, že let Žalobcu FR 6398 mal byť pôvodne vykonaný lietadlom SP-RNF, a až po zrážke s vtákom, teda o 23:19 miestneho času v Alghero bol let zmenený na vykonanie lietadlom EI-DHG. Je teda daná príčinná súvislosť medzi mimoriadnou okolnosťou (zrážkou lietadla, ktoré malo pôvodne vykonať let Žalobcu s vtákom) a meškaním letu Žalobcu, z dôvodu nutnosti nasadiť na tento let nové lietadlo. Žalobca si predložený dôkaz - Technickú správu Work Order č. 190739897 - nesprávne vyložil, keď zamenil okamih formálneho uzavretia prvej fázy technického posúdenia lietadla s okamihom, kedy mal byť tento úkon až vykonaný. Dôkaz, ktorý bol predložený Žalovaným - Technická správa work order č. 190739897 totiž tvrdí: 07 Apr 2026 - 03:17, avšak nad týmto údajom je uvedené „Work Performed Workorder closed“, teda čas, kedy bola zakončená táto prvá fáza technického posudzovania a opravy lietadla. Čas 03:17 UTC je teda len čas reálne písomného zdokumentovania tohto úkonu, nie čas, kedy sa opravy začali. Ide o zjavné nepochopenie predloženého dokumentu zo strany Žalobcu, ktorý si zamieňa okamih uzavretia záznamu s okamihom začatia technického zásahu. Uvedené nepochopenie má pritom zásadný vplyv na celú následnú argumentáciu Žalobcu v bodoch 11 až 17 Vyjadrenia, keďže Žalobca na tomto nesprávnom výklade stavia svoj záver o údajnej takmer osemhodinovej nečinnosti Žalovaného po pristátí lietadla SP-RNF v Alghero. Žalobca v bodoch 13 a 14 Vyjadrenia tvrdí, že vykonaná kontrola predstavovala len „krátku vizuálnu kontrolu trvajúcu niekoľko minút", pričom vylučuje, že by išlo o technicky náročnejší zásah. Takéto tvrdenie je v priamom rozpore s obsahom samotného predloženého dôkazu. Z Work Order-u č. 190739897 totiž vyplýva, že pri kontrole boli na lietadle zistené konkrétne stopy nárazu a poškodenia - technik identifikoval biologické pozostatky vtáka na pravých nábežných hranách krídla (RH LE Slats), stopy nárazu na pravom motore (RH Engine Impact), biologické zvyšky vo vnútorných častiach jadra pravého motora (RH Engine Core), ako aj priehlbinu na vstupe pravého motora. Záznam zároveň výslovne uvádza, že vzhľadom na zistené poškodenie bolo potrebné vykonať ďalšie odborné technické posúdenie motora vrátane dodatočnej (borescopickej) kontroly. Za týchto okolností pôsobí konštrukcia Žalobcu, ktorý si na základe vlastného výpočtu časových údajov dovoľuje tvrdiť, že posúdenie takéhoto rozsahu poškodenia motora trvalo len „pár minút“, značne nerealisticky. Žalobca v bodoch 18 až 26 Vyjadrenia tvrdí, že údaj o uvoľnení lietadla do prevádzky o 10:18 hod. UTC predstavuje výlučne „administratívne uzatvorenie záznamu o odloženej závade.“ Vyššie uvedené tvrdenie však nezohľadňuje vzájomnú súvislosť oboch Work Orderov. Uvoľnenie do prevádzky vo Work Order č. 190739897 o 03:17 UTC sa vzťahuje výlučne na vykonanú vstupnú kontrolu podľa AMM a bolo výslovne podmienené následným riešením zisteného poškodenia motora formou ADD - teda dokumentu, ktorý v čase 03:17 UTC ešte ani nebol formálne uzavretý. Samotný záznam o odloženej závade bol vo Work Order-i č. 190739899 „raised" (vystavený) o 03:19 hod. v AHO technikom Jose Alexandre Gouveia Nunesom, no k jeho definitívnemu uzavretiu s podpisom „Released To Service" pod schvaľovacím osvedčením IE.145.004 došlo až o 10:18 UTC. v STN, a to iným technikom (Gokhan Ersoy). Ide teda o samostatný, dvojstupňový proces - vystavenie záznamu o zistenom poškodení na jednej strane a jeho formálne, záväzné schválenie/uzavretie oprávnenou osobou na strane druhej (viď STEP 1 dokumentu a časť Relesed to service dokumentu). Skutočnosť, že k finálnemu schváleniu záznamu o závade došlo až v STN, teda po vykonaní ďalšieho letu, avšak ako hovorí samotný Žalobca, nešlo o komerčný let, ale let, ktorý interne vykonal Žalovaný, nepredstavuje prekrúcanie faktov Žalovaným, ako naznačuje Žalobca v bode 22 Vyjadrenia, ale zodpovedá bežnej praxi spracovania ADD záznamov. Žalobca sám pritom v bode 24 Vyjadrenia uvádza, že išlo o let, ktorý nebol vykonaný ako komerčný let s cestujúcimi, ale ako tzv. ferry flight (technický, resp. premiestňovací let bez cestujúcich). Skutočnosť, že lietadlo bolo za týchto podmienok spôsobilé vykonať let bez cestujúcich, však nemožno automaticky stotožňovať so záverom, že lietadlo bolo v danom okamihu spôsobilé aj na vykonanie komerčného letu s cestujúcimi. Na tieto dva režimy prevádzky lietadla sa totiž vzťahujú odlišné regulačné požiadavky - kým na vykonanie letu bez cestujúcich (ferry flight) môžu za určitých, prísne vymedzených podmienok postačovať aj obmedzenejšie schválenia, na prevádzkovanie komerčného letu s cestujúcimi sa vyžaduje úplné a formálne uzavretie všetkých záznamov o technickom stave lietadla, vrátane finálneho schválenia záznamu o odloženej závade oprávnenou certifikujúcou osobou. Argumentácia Žalobcu, že vykonanie ferry flightu automaticky preukazuje spôsobilosť lietadla na komerčnú prevádzku už pred formálnym uzavretím ADD záznamu, je preto vecne nesprávna a
zamieňa dva odlišné regulačné režimy. Žalovaný preto trvá na tom, že jeho tvrdenie o uvoľnení lietadla do prevádzky súvisiace s posúdením poškodenia motora o 10:18 hod. UTC je v súlade s predloženou dokumentáciou a nejde o rozporné ani zavádzajúce tvrdenie. Úvahy Žalobcu sú len jeho teoretické výklady technických dokumentov, ktoré neboli podložené nijakým relevantným dôkazom či odborným vysvetlením, vzhľadom na čo ostávajú tieto tvrdenia Žalobcu len v rovine nepodložených teoretických tvrdení, ktorými sa snaží vytrhnúť z kontextu informácie z oficiálnych technických dokumentov a nájsť na nich každý potenciálny „nedostatok.“ Žalobca v bodoch 27 až 33 Vyjadrenie konštruuje hypotetický scenár, podľa ktorého mal Žalovaný k dispozícii dostatok času na nasadenie náhradného lietadla EI- DGH, pokiaľ by let FR3500 na trase BVA - BGY pristál v pôvodne plánovanom čase a lietadlo bolo „bezodkladne" presunuté na trasu BGY - AHO. Takáto konštrukcia je čisto hypotetická a nezohľadňuje reálne prevádzkové obmedzenia, ktorým letecký dopravca podlieha. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok C-294/10, Eglitis a Ratnieks) sa od leteckého dopravcu vyžaduje prijatie opatrení, ktoré sú v danej situácii primerané, teda technicky a ekonomicky únosné, pričom sa od neho nevyžaduje prijatie opatrení predstavujúcich neúnosnú obeť vzhľadom na kapacitné možnosti podniku v danom momente. Žalobcom navrhovaný postup - okamžité presmerovanie lietadla EI-DGH ihneď po (hypoteticky) včasnom pristátí v BGY - by si vyžadoval zásah do už plánovanej prevádzky tohto lietadla a jeho posádky bez ohľadu na záväzky voči iným letom a cestujúcim, čo nemožno považovať za opatrenie, ktoré od Žalovaného možno rozumne požadovať. Žalobca navyše svoju argumentáciu opiera výlučne o predpoklad, že k meškaniu letu FR3500 by nedošlo, keby doň nezasiahli okolnosti, ktoré sám bližšie nešpecifikuje, a rovnako nepreukazuje, že by bolo objektívne možné skrátiť čas potrebný na obrátku (turnaround) lietadla v BGY na presun na let RYR50. Ide teda o reťazec neoverených predpokladov, ktorý neunáša dôkazné bremeno v prospech tvrdenia, že Žalovaný nesplnil povinnosť prijať všetky primerané opatrenia. Žalovaný má naopak za to, že z predloženej dokumentácie vyplýva, že po zistení mimoriadnej okolnosti pristúpil k riešeniu situácie štandardným a primeraným spôsobom - vykonaním požadovaných bezpečnostných kontrol lietadla a zabezpečením náhradného lietadla v najbližšom možnom termíne zohľadňujúcom reálne prevádzkové možnosti. Žalobca v bodoch 31 a 32 Vyjadrenia predkladá vlastnú, dodatočne skonštruovanú predstavu o tom, ako mala byť organizovaná prevádzka lietadla EI-DGH, pričom z pohodlia „papierovej" rekonštrukcie letového plánu odvodzuje, ako mal Žalovaný postupovať. Takýto zjednodušený pohľad však nezodpovedá reálnemu fungovaniu leteckej prevádzky. Na rozdiel od tejto teoretickej úvahy Žalobcu Žalovaný v danej situácii reálne konal - zabezpečil totiž náhradné lietadlo, ktorého nasadenie mimo pôvodne plánovanej rotácie predstavuje pre leteckého dopravcu nezanedbateľný ekonomický zásah (najmä s ohľadom na náklady spojené s odklonením lietadla od plánovaného letového programu, dopad na nadväzujúce rotácie, posádku a ďalších cestujúcich, ktorých lety boli týmto riešením priamo dotknuté). Práve táto skutočnosť potvrdzuje, že Žalovaný neponechal situáciu bez riešenia, ale aktívne a pristúpil k opatreniu smerujúcemu k minimalizácii dopadu mimoriadnej okolnosti na cestujúcich.
6. Podľa článku 2 bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie č. 861/2007“), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000,- Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta jure imperii“).
7. Podľa článku 5 bod 2 nariadenia č. 861/2007 po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.
8. Podľa článku 5 bod 3 nariadenia č. 861/2007, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.
9. Podľa článku 7 bod 3 nariadenia č. 861/2007, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.
10. Podľa článku 18 bod 1 nariadenia č. 861/2007, odporca je oprávnený požiadať o preskúmanie rozsudku vydaného v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu príslušný súd alebo tribunál členského štátu, v ktorom bol rozsudok vydaný, ak: a) i) tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky alebo predvolanie na ústne pojednávanie bolo doručené spôsobom bez potvrdenia o doručení do vlastných rúk, ako stanovuje článok 14 nariadenia (ES) č. 805/2004, a ii) doručenie sa bez zavinenia na jeho strane neuskutočnilo v dostatočnom predstihu, aby si mohol pripraviť obhajobu, alebo b) odporcovi zabránila vo vznesení námietky voči pohľadávke vyššia moc alebo výnimočné okolnosti bez zavinenia na jeho strane za predpokladu, že koná bez zbytočného odkladu.
11. Podľa článku 18 bod 2 nariadenia č. 861/2007, ak súd alebo tribunál zamietne preskúmanie na základe toho, že sa neuplatňuje žiaden z dôvodov uvedených v odseku 1, rozsudok zostáva v platnosti. Ak súd alebo tribunál rozhodne, že preskúmanie je odôvodnené jedným z dôvodov ustanovených v odseku 1, rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu je neplatný.
12. Podľa článku 19 nariadenia č. 861/2007, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
13. Podľa článku 7 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (ďalej len „nariadenie č. 261/2004“) keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške: a) 250 Eur v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1500 km alebo menej; b) 400 Eur v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov od 1500 km do 3500 km; c) 600 Eur v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b), Pri stanovení vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu nástupu alebo zrušeniu, príde neskôr ako je plánovaný čas príletu.
14. Podľa článku 7 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, náhrada uvedená v odseku 1 sa platí v hotovosti, elektronickým bankovým prevodom, bankovým príkazom alebo šekom alebo s písomným súhlasom cestujúceho, v cestovných poukážkach a/alebo inými službami.
15. Podľa § 171 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.
16. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
17. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
18. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Nakoľko v predmetnej veci boli splnené všetky zákonné predpoklady uvedené v § 177 CSP a článku 7 bod 3 nariadenia č. 861/2007, súd rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania. Súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku v tejto veci na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 24.06.2026, k vyhláseniu rozsudku došlo dňa 22.07.2026.
22. Z predložených listinných dôkazov v spojení so skutkovými tvrdeniami žalobcu, ktoré neboli rozporované, mal súd za preukázané, že právna predchodkyňa žalobcu cestovala letom č. FR6398 dňa 06.04.2026 z letiska Alghero - Fertilia (AHO) na letisko M. R. Štefánika v Bratislave (BTS), ktorý bol uskutočnený žalovaným ako leteckým dopravcom a ktorého dĺžka prestavovala vzdialenosť 1.079 km, pričom tento let meškal 3 hodiny a 7 minút oproti pôvodnému času príletu. Plánovaný prílet na letisko v Bratislave bol určený na 07.04.2026 o 00:25 hod. miestneho času, avšak v dôsledku omeškania skutočný prílet na letisko bol o 03:32 hod. miestneho času. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-402/07 Christopher Sturgeon, GabrielSturgeon, Alana Sturgeon vs. Condor Flugdienst GmbH a C-432/07 Stefan Böck, Cornelia Lepuschitzvs. Air France SA zo dňa 19. novembra 2009, v zmysle ktorého cit.: „Články 5, 6 a 7 nariadenia č. 261/2004 sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely uplatnenia práva na náhradu sa cestujúci, ktorých let má meškanie, môžu považovať za cestujúcich, ktorých let bol zrušený a že sa tak môžu dovolávať práva na náhradu upraveného v článku 7 tohto nariadenia, ak im bola z dôvodu letu, ktorý má meškanie, spôsobená trojhodinová alebo dlhšia časová strata, t. j. že dorazia do ich cieľového miesta po troch hodinách alebo viac po čase príletu, ktorý pôvodne stanovil letecký dopravca.“ Vzhľadom na uvedené cestujúcej vznikol nárok na primeranú náhradu ustanovenú v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1.500 km alebo menej v paušalizovanej výške 250,- Eur podľa čl. 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 261/2004. Žalovaný by sa tejto svojej povinnosti s poukazom na článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 zbavil len v prípade, ak by preukázal, že meškanie letu bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým by sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď by boli prijaté všetky primerané opatrenia.
23. Žalovaný v podanom tlačive na odpoveď namietal, že došlo k omeškaniu letu cestujúcej z dôvodu zrážky lietadla s vtákom, ktorá okolnosť spôsobila nepojazdnosť lietadla, pričom následne žalovaný zabezpečil nové lietadlo, ktoré vykonalo let právnej predchodkyne žalobcu.
24. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho Dvora Transportes Aéreos Portugueses vo veci C-74/19 vyhlásený dňa 11. júna 2020, ktorým Súdny dvor spresnil pojmy ,,mimoriadne okolnosti“ a ,,primerané opatrenia“ v zmysle nariadenia č. 261/2004. Súdny dvor konštatoval, že ako „mimoriadne okolnosti“ v zmysle nariadenia o právach cestujúcich v leteckej doprave možno kvalifikovať také udalosti, ktoré svojou povahou alebo pôvodom nie sú súčasťou bežného výkonu činnosti dotknutého leteckého dopravcu a vymykajú sa jeho účinnej kontrole, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Súdny dvor zároveň spresnil, že letecký dopravca musí mať možnosť na účely oslobodenia od povinnosti poskytnúť cestujúcim náhradu v prípade veľkého meškania alebo zrušenia letu odvolávať sa na ,,mimoriadnu okolnosť“, ktorá ovplyvnila predchádzajúci let prevádzkovaný daným dopravcom tým istým lietadlom, pod podmienkou, že existuje priama príčinná súvislosť medzi vznikom tejto okolnosti, ktorá ovplyvnila predchádzajúci let, a meškaním alebo zrušením neskoršieho letu, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu vzhľadom na skutkové okolností, ktoré sú mu známe, a s prihliadnutím na podmienky prevádzky daného lietadla.
25. Medzi mimoriadne okolnosti sa najčastejšie radia: vplyv počasia, prírodné katastrofy, nepokoje v cieľovej destinácii, štrajk alebo problémy na letisku. O mimoriadnu okolnosť sa nejedná v prípade ak leteckej spoločnosti chýba personál, lietadlo alebo je nevyhovujúci technický stav lietadla. Ako to vyplýva z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-315/15, zrážka lietadla s vtákom patrí medzi mimoriadne okolnosti, keďže ide o udalosť, ktorá nie je vlastná bežnej činnosti leteckého dopravcu a vymyká sa
jeho účinnej kontrole. Zároveň je potrebné poukázať aj na závery rozsudkov ESD vo veci C-74/19 a vo veci T-134/25, podľa ktorých sa letecký dopravca môže odvolávať aj na mimoriadnu okolnosť, ktorá postihla predchádzajúci let, prevádzkovaný tým istým dopravcom a vykonávaný tým istým lietadlom. Vyššie uvedený výklad platí len za podmienky, pokiaľ existuje priama príčinná súvislosť medzi touto mimoriadnou okolnosťou a omeškaním nasledujúceho (neskoršieho) letu, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu s prihliadnutím najmä na podmienky prevádzky daného lietadla dotknutým prevádzkujúcim leteckým dopravcom.
26. Kolíziu lietadla s vtákom je možné považovať za mimoriadnu okolnosť, ktorá však pre zbavenie sa zodpovednosti za náhradu v zmysle Nariadenia č. 261/04 bez ďalšieho nepostačuje. Keďže všetky mimoriadne okolnosti nie sú oslobodzujúce, je úlohou toho, kto má v úmysle sa ich dovolávať, preukázať, že by sa im v žiadnom prípade nedalo zabrániť opatreniami primeranými situácii, to znamená takými, ktoré v čase, keď tieto mimoriadne okolnosti nastanú, zodpovedajú najmä podmienkam technicky a hospodársky znesiteľným pre dotknutého leteckého dopravcu (rozsudok z 12. mája 2011, Eglitis a Ratnieks, C-294/10). Tento dopravca musí totiž preukázať, že aj napriek použitiu všetkých prostriedkov, či už ide o zamestnancov alebo materiál, a finančným prostriedkom, ktorými disponoval, zjavne nemohol, s výnimkou pripustenia neprimeraných strát vzhľadom na kapacity svojho podniku v rozhodnom čase, zabrániť tomu, aby mimoriadne okolnosti, ktorým čelil, viedli k zrušeniu letu alebo k meškaniu tohto letu v trvaní tri hodiny alebo viac na prílete (rozsudky z 19. novembra 2009, Sturgeon a i., C-402/07 a C-432/07).
27. Z obsahu predložených dôkazov je zrejmé, že na deň 06.04.2026 lietadlo žalovaného SP-RNF, vykonalo celkom 5 letov: FR 7143 Bratislava - Dalaman, FR7144 Dalaman - Bratislava, FR5733 Bratislava - Milano, FR5734 Milano - Bratislava a FR 6399 Bratislava - Alghero. Všetky lety boli vykonané s časovým predstihom v rozpätí 14 až 28 minút. Pri pristávaní letu č. FR6399 z Bratislavy do Alghera došlo k zrážke lietadla s vtákom, čo potvrdzuje technická správa work order č. 190739897. Uvedené lietadlo malo podľa tvrdenia žalovaného vykonať následne let z Alghera do Bratislavy, teda let, ktorý bol predmetom tohto sporu. Z obsahu predložených listinných dôkazov (najmä flight leg history) súdu vyplýva, že k zmene lietadla z pôvodného lietadla SP-RNF, ktorý mal vykonať let cestujúcej došlo dňa 06.04.2026 o 21:19 UTC (t.j. 23:19 miestneho času) na nové lietadlo EI-DHG. To, či k tejto zmene lietadla došlo v súvislosti so zrážkou lietadla s vtákom a potrebou vykonania kontroly či ďalšej opravy však súdu nevyplýva.
28. Žalovaný napokon dostatočne neozrejmil ani nepreukázal, že zrážka lietadla vykonávajúceho let bezprostredne predchádzajúci letu cestujúcej s vtákom mala za následok jeho uzemnenie a nemožnosť vykonávať ďalšie lety. Z obsahu predložených listín vyplýva, že lietadlo SP-RNF vykonávajúce let z Bratislavy do Alghera, ktorý podľa tvrdení žalovaného mal byť bezprostredne predchádzajúcim letom letu cestujúcej, ktorý tvorí predmet tohto sporu, pristál na letisku v Alghere o 21:27 hod. Nebolo sporné, že pri pristávaní došlo k zrážke tohto lietadla s vtákom. O uvedenej skutočnosti mal teda žalovaný vedomosť už v čase pristátia tohto lietadla, resp. bezprostredne pred jeho pristátím. Žalovanému tak nič nebránilo vykonať všetky primerané opatrenia na zabránenie alebo minimalizáciu vzniknutého meškania v zmysle judikatúry Súdneho dvora. žalovaný v konaní neprezentoval žiadne tvrdenie o prijatí preventívnych opatrení, ale svoju obranu založil len na poukaze na opatrenie prijaté následne po vzniku predmetnej udalosti - privolanie ním označeného technika a následná kontrola a oprava lietadla. V súvislosti s tým však súdu nie je zrejmé, z akých konkrétnych leteckých predpisov vyplýva, že kontrola lietadla 9H-LOA musela byť vykonaná jedine odborníkom s potrebnou kvalifikáciou EASA (t.j. privolaným inžinierom p. H.) a nie prípadným iným dostatočne kvalifikovaným odborníkom, ktorý by mohol byť k predmetnému miestu letiska v bližšej vzdialenosti resp. dokonca na letisku, čím by sa eliminoval čas vykonávanej kontroly.
29. Žalovaný síce predložil súdu technické správy work order č. 190739897 a č. 190739899. Z obsahu týchto správ súdu vyplýva, že po pristátí lietadla dňa 06.04.2026 o 21:27 hod. bol prvá technická kontrola v súvislosti so zrážkou lietadla s vtákom, vykonaná až o 03:15 UTC nasledujúceho dňa (05:15 hod. miestneho času). V správe sa uvádza: „Na lamelách nábežnej hrany krídla (RH LE slats) na pravej strane (RH) a na jadre (core) bola nájdená krv; zistený náraz do pravého motora. Vyčistené v súlade s postupom AMM 12-40-04-100-801 R89 - stav vyhovujúci. Na pravom motore zistená preliačina v polohe „10 hodín“. Podrobnosti o dodatočnej inšpekcii pomocou boroskopu a o preliačine na pravom motore nájdete na nasledujúcej strane.“ Druhá strana technickej správy však nebola súdu predložená. Zároveň zo správy č. 190739897 vyplýva, že technik vykonal kontrolu v čase od 03:15 UTC do 03:17 UTC, kedy bolo lietadlo
uvoľnené do prevádzky „released to service“. Preto tvrdenia žalovaného o tom, že lietadlo malo tak rozsiahle poškodenia, ktoré si vyžadovali potrebné údržbové opatrenia a k uvoľneniu lietadla došlo až dňa 07.04.2026 o 10:18 hod nezodpovedá obsahu predložených dôkazov. Žalovaný síce predložil súdu technickú správu č. 190739899, z ktorej vyplýva potreba ďalšieho sledovania a pravidelných kontrol každé dva letové cykly, avšak ako už súd vyššie uvádzal, lietadlo bolo dané do prevádzky ešte v ten istý deň 07.04.2026 o 03:17 po prvotnej kontrole. Skutočnosť, že bolo potrebné vykonávať dodatočné kontroly každé dva letové cykly neznamenala, že lietadlo nebolo prevádzkyschopné. Napokon aj v prípade, ak by žalovaný preukázal, že lietadlo bolo uvoľnené do prevádzky až dňa 07.04.2026 o 10:18 hod., a teda rozsah poškodení si vyžadoval dôkladnejšie posúdenie a údržbové opatrenia v dôsledku ktorých nemohlo vykonať let cestujúcej, žalovaný mal dostatočný časový priestor na prijatie nevyhnutných opatrení na minimalizáciu meškania letu. Je zrejmé, že rozhodujúca časť meškania vznikla v dôsledku časového odstupu medzi pristátím lietadla a vykonaním technickej kontroly, pričom žalovaný nepreukázal existenciu objektívnych prekážok, ktoré bránili skoršiemu vykonaniu technickej kontroly.
30. Je pravdou, že žalovaný následne zabezpečil náhradné lietadlo z Milána do Alghera, ktoré vykonalo let cestujúcej, avšak žalovanému nič nebránilo zabezpečiť náhradné lietadlo skôr. Z obsahu listinných dôkazov vyplýva, že náhradné lietadlo EI-DHG priletelo do Milána (v rámci svojho pôvodného letu) už s dvojhodinovým oneskorením (prílet o 23:07 hod. oproti pôvodne plánovanému príletu 21:00 hod) a následne až po ďalšej hodine a pol bolo nasadené na let č. RYR50 z Milána do Alghera (o 00:37 hod). V prípade dodržania termínu príletu a následného okamžitého nasadenia na let cestujúcej bolo možné minimalizovať omeškanie letu cestujúcej. Pokiaľ sa teda žalovaný rozhodol reťazovo prevádzkovať viaceré lety s minimálnymi časovými intervalmi medzi jednotlivými príletmi a odletmi, zodpovedá potom za riziko omeškania nasledovných letov, ak si nezabezpečil primeraný časový odstup medzi týmito jednotlivými letmi alebo iné lietadlo či prostriedky zamedzujúce ďalším omeškaniam. Takéto rozhodnutie treba považovať za prevádzkové rozhodnutie samotného leteckého dopravcu, ktoré sa týka jeho bežnej aktivity a patrí do jeho účinnej kontroly, a preto omeškanie letu cestujúceho spôsobené v dôsledku (hoci aj dôvodného) omeškania bezprostredne predchádzajúceho letu prevádzkovaného tým istým lietadlom nemožno považovať za mimoriadnu okolnosť vylučujúcu vznik nároku cestujúceho na paušálnu náhradu v zmysle čl. 7 nariadenia č. 261/2004, ktorú navyše treba v súlade účelom tohto právneho predpisu Európskej únie zvýšiť úroveň ochrany cestujúcich - spotrebiteľov vykladať reštriktívne. Na viac pokiaľ žalobca už v čase po pristátí lietadla SP-RNF v Alghere o 21:27 hod. mal vedomosť o jeho zrážke s vtákom a potrebe vykonať kontroly a opatrenia na zabezpečenie bezpečnej prepravy cestujúcich týmto lietadlom, nič mu nebránilo zabezpečiť príchod iného náhradného lietadla (ako omeškaného prilietajúceho do Milána) a tak vykonať dostatočné preventívne opatrenia na zabránenie meškania letu.
31. Žalovaný podľa názoru súdu riadne nepreukázal, že použil všetky prostriedky, či už ide o zamestnancov alebo materiál, a finančné prostriedky, ktorými disponoval, a aj napriek tomu zjavne nemohol, s výnimkou pripustenia neprimeraných strát vzhľadom na kapacity svojho podniku v rozhodnom čase, zabrániť tomu, aby mimoriadne okolnosti, ktorým čelil, viedli k zrušeniu letu alebo k meškaniu tohto letu v trvaní tri hodiny alebo viac na prílete. A tak súd nemal za preukázanú priamu príčinnú súvislosť medzi kolíziou lietadla počas letu FR6399 a omeškaním letu cestujúce FR6398.
32. Vzhľadom na uvedené žalovaný podľa názoru súdu dostatočne relevantným spôsobom nepreukázal, že by sa oslobodil spod povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu podľa čl. 7 nariadenia č. 261/2004 v dôsledku toho, že veľké meškanie letu bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým by sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď by boli prijaté všetky primerané opatrenia; teda takými okolnosťami, ktoré sa vymykajú spod účinnej kontroly leteckého dopravcu. Súd preto uplatnený peňažný nárok žalobcu považoval za opodstatnený a jeho žalobe vyhovel.
33. Povinnosť žalovaného zaplatiť náhradu podľa čl. 7 nariadenia č. 261/2004 sa stáva splatnou v deň, kedy došlo ku skutočnosti zakladajúcej cestujúcemu právo na túto náhradu. Žalovaný tento peňažný nárok právnej predchodkyni žalobcu v deň vykonania omeškanej leteckej prepravy dňa 07.04.2026 nezaplatil, a tak sa nasledujúci deň dostal s jeho plnením do omeškania. Súd preto dospel k záveru, že žalobcovi patrí nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 7,15 % ročne od 08.04.2026 až do zaplatenia dlžnej istiny. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2,15 % + 5 percentuálnych bodov.
34. Rozsudok vo veciach s nízkou hodnotou sporu je podľa článku 15 nariadenia č. 861/2007 vykonateľný bez ohľadu na jeho právoplatnosť, preto bol výrok v tomto prípade formulovaný tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu do 3 dní od doručenia rozsudku, a nie od jeho právoplatnosti.
35. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.