Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8P-132-2023.pdf
PDF · 132.25 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/132/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky v konaní pred sudkyňou JUDr. Lindou Száraz v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. F. XXX/XX v právnom zastúpení: JUDr. Jana Berecová Titková, advokát so sídlom Nitra, Dubová 2 proti manželovi: G. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. XXX/XX, v právnom zastúpení JUDr. Michal Magdolen, advokát so sídlom Nitra, Farská 50, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom C.: G., nar. XX.X.XXXX a E., nar. X.XX.XXXX, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky: A. B. C., D. H., nar. XX.XX.XXXX a manžela: G. G. C., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev G. I. G. vo zväzku J.. ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom X r o z v á d z a.
II. Súd z v e r u j e maloleté deti C.: G., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého G. vo výške 250,- eur mesačne a na výživu maloletej E. vo výške 200,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
III. Styk otca s maloletými deťmi C.: G., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX sa n e u p r a v u j e.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáha proti manželovi rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktoré navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti, otca zaviazať na platenie výživného na každé maloleté dieťa sumou 300,- eur mesačne a neupraviť styk otca s maloletými deťmi. Svoj návrh odôvodnila tým, že ich manželstvo bolo harmonické, aj keď od jeho začiatkov sa manžel zdržiaval často mimo domu, čo jej prekážalo. K prvému naštrbeniu vzťahov došlo v roku 2014, keď bol manžel vzatý do vyšetrovacej väzby, prišiel o prácu a bol nezamestnaný. Následne sa zamestnal, ale veľa času trávil v práci, naviac, zistila, že udržiava milostný pomere, preto podala návrh na rozvod, ktorý neskôr vzala späť. Vzťahy medzi nimi už ostali naštrbené, toho času už medzi sebou nekomunikujú, intímne sa nestýkajú cca. tri roky, jej city k manželovi ochladli.
2. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá. Zo začiatku bolo ich manželstvo harmonické. Po vysokej škole ostala na materskej s mal. G.. Neskôr pribudla aj maloletá E.. Manžel v tom čase pracoval, snažil sa zabezpečiť svoju rodinu po finančnej stránke, čo si vyžadovalo, že bol neustále preč z domu čo jej prekážalo najmä vtedy, keď ho potrebovala mať pri sebe. Kvôli uvedenému
medzi nimi vznikali hádky. Neskôr sa presťahovali do rodinného domu. Pred nástupom mal. E. do škôlky začala pracovať ako sestra v zubnej ambulancii a už aj ona sa začala podieľať na výdavkoch v spoločnej domácnosti, čo malo za následok, že manžel začal ich spoločný majetok privlastňovať sebe. Čo sa týka vzťahu s mal. deťmi, nehovorí, že otec svoje deti neľúbi, ale nikdy im nevenoval toľko pozornosti, akú mal. Čo sa týka vzťahu otca s deťmi, s G. má dobrý vzťah. S E. už taký vzťah, aký má s G., nemá. Dá sa povedať, že s E. nemá žiadny vzťah, komunikujú len cez telefón. Od mája 2023 s nimi v spoločnej domácnosti manžel nežije. Nikdy s manželom spolu nehospodárili a intímne sa nestýkajú 3 roky. Aktuálne k manželovi neprechováva žiadne city, len ho rešpektuje ako otca jej detí. Navrhovateľka úplne vylúčila možnosť SOS, nechcela si to ani vyskúšať, pretože manžel mal aj doteraz možnosť starať sa o deti a nerobil to. Preto ich navrhla zveriť deti do jej osobnej starostlivosti. Na pojednávaniach navrhovateľka zotrvala na vyčíslení mesačných výdavkov v zmysle rozpisu výdavkov doručeného tunajšiemu súdu a jeho doplnenia na informatívnom výsluchu rodičov.
3. Právna zástupkyňa navrhovateľky navrhla podanému návrhu v plnom rozsahu vyhovieť. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nimi navrhovaná úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je v záujme maloletých detí. Maloleté deti sa opakovane k otázke osobnej starostlivosti na čas po rozvode manželstva vyjadrovali. Svoj názor na to, že chcú byť po rozvode ich rodičov zverené do osobnej starostlivosti matky, od začiatku konania aj dodnes nezmenili. Vzhľadom na vek detí má za to, že deti sú dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelé, takže ich prianie je nutné považovať za zásadné aj keď nie výlučné vodítko pri hľadaní ich najlepšieho záujmu. Vzhľadom na to, aký postoj otec v konaní prezentuje ohľadne vyživovacej povinnosti voči deťom, sa javí, že jeho záujem na zverenie detí do SOS je motivovaný najmä snahou vyhnúť sa plateniu výživného. Čo sa týka navrhovanej sumy výživného vo výške 300 eur na každé z detí, toto považuje za primerané, zodpovedajúce potrebám mal. detí, príjmom otca, zvýšeným výdavkom na zdravotnú starostlivosť u mal. E. vynakladanú na zubný strojček, návštevy gastroenterológie, imunológie, endokrinológie, ako aj v zásade, že maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že deklarované výdavky otca prevyšujú jeho deklarované príjmy, preto sa domnieva, že otec nepriznal všetky svoje príjmy. Navrhované výživné je tiež v súlade so zjednotením postupom pri určení výživného stanoveného MS SR, kde na dieťa vo veku E. je určená sadzba 16 % z príjmu povinného rodiča a pre dieťa vo veku G. je určená sadzba vo výške 18 % z príjmu povinného rodiča.
4. Manžel na pojednávaní s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. S manželkou žili spolu 23 rokov, 15 rokov v manželstve. Čo sa týka výchovy mal. detí, nie je pravda, že sa im nevenoval. Je pravda, že deti nechodil kočíkovať, bolo to však z dôvodu, že na to nemal čas, pretože denne dochádzal za prácou do Bratislavy. Okrem toho svojpomocne staval ich rodinný dom a snažil sa rodinu finančne zabezpečiť. Keď matka povedala, že deti potrebujú oblečenie alebo obuv, toto im tiež dokázal zabezpečiť. S deťmi tak isto zostal na OČR a chodil s nimi nielen k pediatrovi, ale aj k odborníkom. Napr. s G. chodili pravidelne k imunológovi, pretože manželka mala ťažký pôrod a G. to poznačilo na imunite. Odporučili mu nejaký šport, preto ho začal nosiť na hokejové tréningy. S G. trávi celý čas na ľade, čo sa tiež prejavuje na jeho zdraví. Čo sa týka E., aj jej sa venuje, zobral ju na futbal. Spočiatku hrala s dievčatami, išlo jej to dobre a preto ju presunul do chlapčenskej skupiny, kde bol trénerom on a takýmto spôsobom sa vedel aj jej venovať. Tiež ju nosil na tanečnú, istý čas mala záujem o kone, tak ju nosil aj na kone. Nemá žiadny mimomanželský vzťah. Je pravda, že od mája 2023 nežijú v spoločnej domácnosti, nikdy spolu nehospodárili a intímne sa nestýkajú 3 roky. Aktuálne neprechováva k manželke žiadne city. Manžel navrhol maloleté deti zveriť do SOS, pretože si nemyslí, že absencia komunikácie medzi manželmi môže byť dôvodom na zamietnutie SOS. On totiž nie je žiadny alkoholik, ani tyran a je schopný sa o deti postarať a má záujem rovnako sa spolupodieľať na ich výchove. Na pojednávaniach manžel zotrval na vyčíslení mesačných výdavkov v zmysle rozpisu výdavkov doručeného tunajšiemu súdu.
5. Právny zástupca manžela na pojednávaní navrhol návrh na rozvod manželstva vyhovieť. Zo strany otca bola prezentovaná požiadavka, aby sa mohol osobne podieľať na starostlivosti o deti v rovnakej miere ako matka, pričom nevykazuje žiadne tak závažné nedostatky, ktoré by ho v tomto smere ako plnohodnotného rodiča diskvalifikovali. Práve naopak, záujem otca je reálny, pričom v priebehu konania opakovane navrhol, aby mu bolo umožnené vyskúšať SOS o mal. deti. Maloleté deti síce preferujú vo svojich vyjadreniach zverenie do osobnej starostlivosti matky, avšak neuvádzajú ani jeden zásadný argument, pre ktorý by sa otec nemohol podieľať na osobnej starostlivosti o nich v rovnakom časovom rozsahu ako matka. Zo strany matky by malo prísť v záujme mal. detí k motivácii, aby títo trávili čas
s otcom, pričom je zrejmé, že rozvod manželstva diametrálne mení úlohu oboch rodičov a aj keď otec do tohto času v rodine nezastával úlohy, ktoré naopak zabezpečovala matka, je schopný a pripravený tieto na seba prevziať v zodpovedajúcej časti. Má za to, že v konaní nebola preukázaná ani jedna jediná skutočnosť, ktorá by vylučovala zverenie mal. detí do SOS. Deti doposiaľ nezmenili ani miesto bydliska a zverením do SOS by nemuseli meniť ani svoje školské zariadenia, nemuseli by sa vzdať žiadnych mimoškolských aktivít, nemuseli by prerušiť žiadne väzby s osobami v ich okolí. A keďže matka doposiaľ zotrvala v domácnosti, nemuseli by ani nijakým spôsobom cestovať medzi dvoma bydliskami. Otec ako alternatívu navrhol striedanie rodičov v rámci doposiaľ zdieľanej spoločnej domácnosti a teda deti by mali všetko zázemie nezmenené. Teda nemožno sa stotožniť s argumentom matky, že zverenie detí do SOS, by pre nich predstavovalo obrovskú zmenu. V prípade, že súd sa rozhodne spôsobom, že zverí mal. deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú mať možnosť deti zastupovať a spravovať ich majetok, potom otec nenavrhuje upraviť konkrétny styk s mal. deťmi. V prípade zverenia detí do osobnej starostlivosti matky je potrebné vyriešiť výšku vyživovacej povinnosti. Súd je pri určení vyživovacej povinnosti viazaný pomermi, ktoré existujú v čase rozhodovania a nemôže uvažovať o potencionálnych budúcich nákladoch. Aktuálny stav ohľadne príjmu rodičov z posledných dokladov preukazuje zvýšený príjem matky, ktorý v roku 2024 činí cca 2.400 eur, pričom po rozvode manželstva bude matka i poberateľkou prídavku na dieťa a teda jej príjem bude cca 2.600 eur. Príjem otca v roku 2024 činí sumu cca 1.800 eur. Rozdiel medzi príjmom matky a príjmom otca je tak 800 eur. Matka v konaní nepreukázala vynakladanie žiadnych nákladov v súvislosti s bývaním vlastným a s bývaním mal. detí, keďže všetky tieto náklady i ku dňu rozhodovania súdu znáša otec mal. detí. Matka mal. detí v konaní preukázala všeobecný výdavok na stravu, čiastočné výdavky na lieky a PHM, pričom v súvislosti s vlastnými výdavkami na mal. deti, tieto majú činiť v podstate platby poistiek, ktoré nemožno označiť za nevyhnutné výdavky a preto pri sumarizácii reálne preukázaných nákladov na mal. deti nezodpovedá ani požadovaná výška vyživovacej povinnosti v sume 600 eur.
6. V konaní boli vypočuté aj maloleté deti G. a E.. Mal. G. uviedol, že by chcel zostať s maminou a s ocinom sa stretávať tak, ako aj doteraz. Podľa neho by SOS nefungovala, pretože on chodí do školy do Nitry a ocino do práce do Nových Zámkov. Ocino zvykne byť v robote dlhšie a oni by potom boli sami doma do 8-9 večera. V priebehu týždňa je ocino doma asi dva dni, ale nezvyknú sa spolu rozprávať, každý je v inej miestnosti. Maloletá E. uviedla, že sa o ňu stará mamina, nosí ju do školy. S ocinom sa stretáva vtedy, keď príde pre G. a berie ho na tréningy. Ocino chodí domov cez víkendy, ale nezvyknú sa spolu rozprávať, on je zavretý v jednej izbe a ona v druhej. Chcela by zostať bývať s maminou, pretože si s ňou lepšie rozumie a sú spolu dlhšie. S ocinom by sa chcela stretávať každý druhý týždeň. Matka jej v styku s otcom nebráni.
7. Kolízna opatrovníčka navrhla maloleté deti zveriť do starostlivosti matky a otca zaviazať na platenie výživného na mal. G. vo výške 300,- eur mesačne a na mal. E. vo výške 270,- eur mesačne. Na rodičov bolo apelované, aby si striedavú osobnú starostlivosť vyskúšali, dodnes si ju však nevyskúšali a preto deti nemajú reálnu predstavu, ako by starostlivosť takouto formou prebiehala.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom, rodnými listami mal. detí, záverečnou správou z referátu poradensko-psychologických služieb, ďalšími ku spisu pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
9. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti: G. C., nar. XX.XX.XXXX a E. C., nar. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v D.. U oboch ide o prvé manželstvo.
10. Z potvrdení o príjme matky za obdobie 08/2022-07/2023 a 12/2023-02/2024 mal súd preukázaný priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1468,44 eur.
11. Z rozpisu výdavkov rodičov vyplývajú mesačné výdavky rodičov na živobytie vrátane výdavkov na mal. deti.
Matka má nasledovné mesačné výdavky: hypotéka –splátka 243,34 eur, elektrina 65,- eur, plyn 77,- eur, voda 10,- eur, PHM 250,- eur, mobily matka+deti 89,- eur, strava 350,- eur, syn hokej 60,- eur, dcéra lieky 3,50 eur, matka lieky 1,20 eur, životné poistky :matka 32,20 eur, dcéra 42,80 eur, syn 27,56 eur, Netflix
11,99 eur, splátka umývačky 62,02 eur, splátka matracu 26,91 eur, smetné 10,- eur, daň z nehnuteľnosti 3,6 eur a výdavky na hokejovú výstroj syna.
Otec má nasledovné mesačné výdavky: úver 145,- eur, PHM 200,- eur, paušál syn+notebook 98,44 eur, plyn 58,- eur, elektrina 56,80 eur, voda 10,- eur, smetné 10, -eur, daň z nehnuteľnosti 3,60 eur, strava 200,- eur, Magio TV 54,65 eur, syn hokej-členské 60,- eur, ostatné výdavky v súvislosti s hokejovými turnajmi syna 400,- eur, syn-hokejová výstroj 243, -eur, syn vreckové 50,- eur, dcéra vreckové 30,- eur .
12. Zo zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie reg.č. XXXXXX zo dňa 03.06.2021 mal súd preukázané, že manželia čerpali úver na bývanie, mesačné splátky úveru 243,34 eur.
13. Z potvrdení o príjme otca za obdobie 10/2022-08/2023, 10/2023-11/2023 a 01/2024-03/2024 , mal súd preukázaný priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1644,- eur.
14. Z písomného vyjadrenia otca zo dňa 18.12.2023 vyplýva, že otec s návrhom matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností nesúhlasí, s rozvodom súhlasí. Navrhol dva alternatívne spôsoby zverenia detí. Variantom A navrhuje deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch s tým, že o deti sa bude starať v ich doterajšej spoločnej domácnosti, v dôsledku čoho nehrozí deťom ani zmena bydliska či zmena školských zariadení. Variantom B je zverenie detí do starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú deti zastupovať a spravovať ich majetok, v tomto prípade by naďalej financoval mesačné náklady na bývanie 207,25 eur a priemerné mesačné náklady na hokej mal. G. 600,- eur, preto navrhuje určiť výživné na mal. G. vo výške 40,- eur mesačne a na mal. E. vo výške 40,- eur mesačne, súhlasí s tým, aby matka poberala prídavky na deti spolu 120,- eur mesačne, okrem toho matka poberá daňový bonus 280,- eur na dve deti. Otec nesúhlasí s matkou navrhovaným výživným a v prípade variantu B styk otca nežiada upraviť.
15. Zo zápisnice z informatívneho stretnutia rodičov zo dňa 24.11.2023 vyplýva, že navrhovateľka-matka je zamestnaná ako dentálna hygienička podľa vlastného vyhlásenia s priemerným čistým mesačným príjmom 1405,- eur, okrem toho poberá daňový bonus na dve deti v priemere 221,41 eur, s manželom- otcom vlastnia rodinný dom, ktorý majú v BSM. Matka vlastní auto Škoda Kamiq, r.v. 2022. Matka žije v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi v rodinnom dome. Maloletý G. navštevuje X. D. K. L. M. E. a maloletá E. X. ročník základnej školy v G.. Otec uviedol, že vzhľadom na správu kolíznej opatrovníčky zo sedenia s deťmi súhlasí s tým, aby boli deti zverené matke a styk nebol upravený. Je zamestnaný v spoločnosti N. G., O. podľa vlastného vyhlásenia s priemerným čistým mesačným príjmom 1565,86 eur a poberá rodinné prídavky na dve mal. deti vo výške 120,- eur. S manželkou vlastnia rodinný dom , ktorý majú v BSM. Otec má autá zn Audi A6, r.v. 2005 a zn. Ford Transit, r.v. 2007 (nepojazdné).
16. Zo správy poradensko-psychologického procesu zo dňa 15.01.2024 mal súd preukázané, že manželia sú pre rozvod rozhodnutí. Maloleté deti sa opakovane vyjadrili aj za prítomnosti otca a matky, že chcú byť v starostlivosti matky a s otcom sa stretávať. Otec s týmto nastavením nie je stotožnený, verbalizoval aké bude mať pre nich toto rozhodnutie mínusy. Obe deti na spoločnej konzultácii otcovi verbalizovali, že s ním budú kedy budú chcieť, tak ako aj teraz. Mal. G. verbalizoval, že ho na hokej nosí predovšetkým on, tak nechápe prečo by s ním netrávil čas. Otec na spoločnom stretnutí reagoval na postoj svojho syna tým, že verbalizoval, že pokiaľ budú v starostlivosti matky a s ním len obmedzený čas, nebude mu zastrešovať športové aktivity každý víkend nakoľko bude mať určite aj stanovené nejaké výživné. Matka mal. detí opakovane verbalizovala, že akákoľvek iná úprava styku otca s mal. deťmi by pre deti bola zaťažujúca, pretože deti s otcom trávia minimum času, nakoľko ani poriadne nebýva v spoločnej domácnosti , iba občas prespí. Psychológ mal za to, že mal. deti sú dostatočne vyzreté a majú vlastný názor na celkovú rodinnú situáciu a dostatočne vedia verbalizovať svoje potreby a pocity.
17. Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
18. Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
19. Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
20. Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
21. Podľa § 24 odsek 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
22. Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
23. Podľa § 28 odsek 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
24. Podľa § 28 odsek 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
25. Podľa § 38 odsek 1 Civilného mimosporového poriadku, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
26. Podľa § 38 odsek 2 Civilného mimosporového poriadku, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
27. Podľa § 43 odsek 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
28. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
29. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
30. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
31. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
32. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
33. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
34. Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
35. Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
36. Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
37. Pri úprave styku rodiča s dieťaťom, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy, treba prihliadať predovšetkým na záujem maloletého, ktorý spočíva v tom, aby citový vzťah dieťaťa k rodičovi, v danom prípade k otcovi, zostal zachovaný. Na výchove dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, teda aj ten rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy a ktorý na jeho výchovu môže vplývať jedine formou návštev. Toto nie je len jej právom, ale aj povinnosťou, ktorá vyplýva pre oboch rodičov zo zákona rovnako.
38. Podľa článku 9 odsek 3 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
39. Z citovaných ustanovení Zákona o rodine ako aj Dohovoru o právach dieťaťa, ktorým je Slovenská republika viazaná vyplýva, že jedným z práv dieťaťa je právo stýkať sa s rodičom. Citované zákonné ustanovenie predpokladá predovšetkým existenciu záujmu na výchove dieťaťa a dohodu rodičov o styku s dieťaťom. Tým sa zabezpečuje, i keď obmedzený, výchovný vplyv na dieťa toho z rodičov, ktorému nie je dieťa zverené do výchovy.
40. Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
41. Vykonaným dokazovaním s poukazom na výpovede účastníkov konania súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko, trvale a vážne rozvrátené a neplní účel, pre ktorý bolo vytvorené. Vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo narušené, komunikácia sa vytesnila len na záležitosti ohľadne maloletých detí. Manžel sa v spoločnej domácnosti pravidelne nezdržiava, býva v prenajatom byte v E. K. a domov do D. chodí väčšinou len na víkendy, prípadne keď treba maloletého G. zaniesť na tréning. Manželia spolu nehospodária ani nikdy nehospodárili, nežijú manželským životom cca. tri roky, vzájomne si nepomáhajú a nie sú schopní vytvoriť zdravé rodinné prostredie. Manželstvo účastníkov konania je len formálnym zväzkom, stratilo dôvody pre svoje ďalšie trvanie, preto súd návrhu vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Príčinu rozvratu manželstva súd
videl v rozdielnych názoroch na spoločný život a vo vzájomnom citovom odcudzení účastníkov konania v dôsledku dlhodobých, pretrvávajúcich manželských nezhôd.
42. Vykonaným dokazovaním, najmä z psychologickej konzultácie s maloletými deťmi na Referáte poradensko-psychologických služieb Nové Zámky, tiež aj z výpovedí rodičov a maloletých detí, súd mal preukázané, že deti preferujú zachovať súčasný stav, ktorý majú odskúšaný a vyhovuje im a v konečnom dôsledku sám otec na informatívnom stretnutí rodičov uviedol, že vzhľadom na vyjadrenie detí netrvá na striedavej osobnej starostlivosti a súhlasí so zverením detí do výlučnej starostlivosti matky. Na pojednávaní však opätovne zaujal stanovisko, že navrhuje deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti. V priebehu konania sa však nepreukázala dôvodnosť otcom navrhovanej formy umiestnenia maloletých detí. Otec nepreukázal, že by mal o striedavú osobnú starostlivosť skutočný záujem, deti ani nežiadal zveriť do svojej výlučnej starostlivosti. Nedokázal sa vyjadriť k aktuálnym výchovno-vzdelávacím výsledkom mal. detí, tiež nepoprel, že zajakávanie G. (ktoré u neho trvá od narodenia) začala riešiť odbornou cestou až matka. Taktiež nepreukázal žiadnu snahu o zlepšenie vzťahu s maloletou E., ktorá na pojednávaní uviedla, že ani keď je otec doma, spolu nekomunikujú. Lepší vzťah má otec vytvorený s maloletým G., ktorého pravidelne nosí na tréningy a v smere športových aktivít sa o neho všestranne stará, spoločne s matkou mu hradia výdavky spojené s hokejom, ktorému sa maloletý po dlhší čas venuje. Pokiaľ má rodič skutočný záujem o zabezpečovanie starostlivosti vlastnému dieťaťu, je nevyhnutné, aby obidvaja (rodič i dieťa) k sebe cítili pozitívnu citovú náklonnosť a aby aj komunikácia medzi nimi bolo primeraná. Súd však uvedené v ich vzťahu (najmä vo vzťahu k E.) postráda. Otec mal v ostatnom období (prinajmenšom v priebehu rozvodového konania) dostatok času na to, aby si našiel cestu k obidvom svojim deťom a tým zmenil aj ich aktuálny názor na nimi preferovanú formu umiestnenia. Otec svoj skutočný záujem o zabezpečovanie starostlivosti o mal. deti len verbalizuje a podmieňuje ho v závislosti od toho, či bude zaviazaný na platenie výživného. Uvedené mal súd preukázané jeho verbalizáciou na referáte, kde synovi uviedol, že pokiaľ budú v starostlivosti matky a s ním len obmedzený čas, nebude mu zastrešovať športové aktivity každý víkend, nakoľko bude mať určite stanovené nejaké výživné. Súd nepochybuje o tom, že aj otec má vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti mal. deťom, je schopný sa o ne postarať aj po finančnej stránke, avšak pre zverenie mal. detí do jeho starostlivosti nepostačuje len splnenie podmienok po materiálnej stránke. Otec argumentoval tým, že manželke navrhol, aby deti ostali bývať v dome, pričom on sa o deti bude starať v ich doterajšej domácnosti. Podľa názoru súdu ani toto by nič nemenilo na citových väzbách maloletých detí. Naviac, matka uviedla, že toto jej otec nenavrhol ani si to neskúšali, nakoľko otec povedal, že to bude závisieť od názoru maloletých detí, ktoré nakoniec povedali, že chcú ostať s matkou. Otec uviedol, že si dokáže prispôsobiť pracovný čas k potrebám maloletých detí. Otec mal dostatok času, aby si prípadne už v priebehu konania upravil svoj pracovný čas a viac venoval obom maloletým deťom, komunikoval s nimi na dostatočnej úrovni a tým sa podieľal na starostlivosti a výchove obidvoch maloletých detí. Takto však doteraz neučinil. Vzhľadom na vekovú a vôľovú vyspelosť mal. detí súd prihliadol aj na ich želanie, zachovať aktuálnu formu umiestnenia (u matky) aj styku s otcom (bez obmedzenia). Obidve deti uviedli, že chcú zostať v starostlivosti matky, pretože im zabezpečuje denno- denné potreby, pričom otec je dlhšie v práci, niekedy až do večera ôsmej či deviatej, čo by im prekážalo. Umiestnenie u matky, súčasný stav spolužitia v jednej domácnosti s matkou a stretávanie sa s otcom bez obmedzenia im vyhovuje a aktuálne nemajú potrebu zmeny. Obe maloleté deti majú odmietavý postoj k striedavej osobnej starostlivosti s tým argumentom, že aj teraz sú s otcom, kedy chcú, pričom im v tom matka nebráni. Maloletým deťom boli vysvetlené všetky formy starostlivosti, pričom vzhľadom na svoj vek sú schopné reálne posúdiť a zvážiť striedavú osobnú starostlivosť pričom túto starostlivosť odmietajú, preto i s prihliadnutím na ich želanie, súd dospel k záveru, že v súčasnej dobe bude v prospech a v záujme maloletých detí, keď budú zverené do osobnej starostlivosti matke, u ktorej majú zaistené potreby, čo je v ich záujme. V konečnom dôsledku, so zverením maloletých detí do výlučnej starostlivosti matky na informatívnom výsluchu rodičov súhlasil aj otec.
43. Súd skúmajúc odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj osobné a zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, s poukazom na výpovede účastníkov konania a nimi produkované i súdom zabezpečené listinné dôkazy dospel k záveru, že výživné na maloletého G. v sume 250,- eur mesačne a na maloletú E. v sume 200,- eur mesačne je primerané ich odôvodneným potrebám (bežné potreby v súvislosti s vekom a fyzickým rastom na oblečenie, stravu, obuv, v súvislosti so školou a ich zdravotným stavom – zubný strojček pre mal. E., ale aj v súvislosti s hokejom mal. G.), ako aj osobným a zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov. Podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné v určenej sume. Neboli zistené žiadne kontraindikácie, otec je zdravý, vysokoškolsky vzdelaný
človek, stabilne zamestnaný, v produktívnom veku. Okrem toho otec maloletých detí nie je nemajetný, má rodinný dom v D. v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželkou, kde náklady na prevádzku tohto domu financuje sám, hypotéku na dom na polovicu s manželkou. Otec by mal predovšetkým prispievať na výživu svojich detí, pretože výživné má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča (§ 62 odsek 5 Zákona o rodine). Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z priemernej čistej mzdy otca za obdobie 10/2022-11/2023 a 01/2024-03/2024), čo je vo výške 1644,- eur, okrem toho poberá na dve mal. deti prídavky na mal. deti vo výške 120,- eur mesačne. Nevyhnutné mesačné výdavky má vo výške 139,- eur (voda 10,- eur, plyn 64,- eur, elektrina 65,- eur). Matkin čistý mesačný príjem je vo výške 1468,- eur (obdobie 08/2022-07/2023 a 12/2023-02/2024), vrátane daňového bonusu na dve mal. deti (spolu 280,- eur mesačne). Nevyhnutné mesačné výdavky má vo výške 121,20 eur (1,20,- eur lieky a 120,- eur 1/2 hypotéky- nakoľko matka zabezpečuje deťom aj bývanie a je tiež nepochybné, že nájomné za nájom bytu by mala vo vyššej výške). Nevyhnutné výdavky mal. G. sú vo výške 50,- eur – alikvótna čiastka na bývanie (voda, plyn, elektrina pre 3 osoby 150,- eur mesačne, na 1 osobu 50,- eur mesačne) a na mal. E. vo výške 53,50 eur alikv. čiastka na bývanie 50,- eur + 3,50 eur lieky). Okrem uvedených, nevyhnutných výdavkov je nepochybné, že mal. deti majú aj ďalšie výdavky, najmä stravu doma či v škole (desiata, obed), ZRPŠ, oblečenie a obuv, školské pomôcky, kultúrne či športové vyžitie, školské pomôcky, výlety a školské akcie, u mal. G. výdavky v súvislosti s hokejom (najmä členský poplatok, ktoré platí otec, ale aj výstroj, ktoré kupujú obidvaja rodičia), u mal. E. cestovné do a zo školy (D. a späť) a poplatky v súvislosti s ortodontickou liečbou, poplatky u lekárov či výdavky na lieky (nepravidelné), a pod. Súd uznal alikvótnu čiastku výdavkov na preddavkové platby súvisiace s bývaním mal. detí v rodinnom dome ( 50,- eur/dieťa) i napriek tomu, že ich nateraz platí otec, pretože je nepochybné, že ak matka s mal. deťmi sa z domu odsťahujú. výdavky minimálne v uvedených výškach budú mať deti napr. aj v nájomnom byte. Pokiaľ otec má finančné prostriedky na financovanie úveru motocykla vo výške 480,- eur mesačne, ktorý výdavok nemožno považovať za nevyhnutný, je schopný platiť výživné na svoje mal. deti spolu vo výške 450,- eur, ktorá suma nedosahuje ani výšku mesačnej splátky uvedeného úveru, prípadne otec má možnosť speňažiť motocykel a splátky úveru preklopiť do výživného na mal. deti. Podľa názoru súdu otec môže prispievať na výživu maloletých detí v rozsahu 15 % z príjmu na mal. G. a 12 % z príjmu na mal. E.. Z tabuľky MS SR pre určovanie výživného vyplýva, že otec by mal prispievať na výživu mal. G. v rozsahu 18 % z príjmu a na mal. E. v rozsahu 16% z príjmu. Súd však prihliadol na to, že otec sa podieľa na výdavkoch mal. detí, doteraz financoval výdavky na bývanie mal. detí, tiež financuje spolu s matkou výdavky súvisiace s hokejom mal. G., deťom dáva vreckové, G. platí notebook a paušál. Keď otec zaplatí z príjmu výživné na maloletého G. 250,- eur, matka tiež prispeje na jeho výživu aspoň sumou 100,- eur mesačne (čo predstavuje 40 % z výšky výživného, ktorú platí otec a zvyšných 60 % matka vyvažuje svojou osobnou starostlivosťou o maloletého), spolu s daňovým bonusom 140,- eur a prídavkami na maloletého 60,- eur, bude mať matka mesačne k dispozícii 550,- eur (bez výživného z jej strany 450,- eur), ktorou sumou budú pokryté všetky odôvodnené potreby maloletého G.. Keď otec zaplatí z príjmu výživné na maloletú E. 200,- eur, matka tiež prispeje na jej výživu aspoň sumou 80,- eur mesačne (čo predstavuje 40 % z výšky výživného, ktorú platí otec a zvyšných 60 % matka vyvažuje svojou osobnou starostlivosťou o maloletú), spolu s daňovým bonusom 140,- eur a prídavkami na maloletú 60,- eur, bude mať matka mesačne k dispozícii 480,- eur (bez výživného z jej strany 400,- eur), ktorou sumou budú pokryté všetky odôvodnené potreby maloletej E.. Obidvom rodičom pritom zostane viac, ako činí ich životné minimum, čo je dostatočná suma na ich vlastnú výživu ako aj na reprodukciu vlastnej pracovnej sily. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a výživné na maloletého G. určil v sume 250,- eur mesačne a na maloletú E. v sume 200,- eur mesačne, čo zodpovedá ich odôvodneným potrebám, ako aj osobným a zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov.
44. V danej veci rodičia pre prípad zverenia maloletých detí do výlučnej starostlivosti matky nežiadali upraviť styk otca s maloletými deťmi. Neupraviť styk si želali aj maloleté deti. Súd mal preukázané, že matka otcovi nebráni v styku, G. nosí na tréningy a s E. sa stretáva predovšetkým doma, keď otec príde do D., preto je súd toho názoru, že nie je potrebné styk autoritatívne upraviť, nakoľko sa na tom rodičia vedia dohodnúť a nie je ho potrebné upraviť ani vzhľadom na vek maloletých detí.
45. Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností podľa § 26 Zákona o rodine.
46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie navrhovateľka ani kolízny opatrovník, nakoľko sa tohto práva vzdali.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) v znení neskorších zmien. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 citovaného zákona) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 citovaného zákona).
Podľa štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.