Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoCsp-73-2020.pdf
PDF · 91.89 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/73/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. REMEDIUM LEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanej K. S., C.. XX.X.XXXX, S. N., T. XX, o zaplatenie 230,48 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 40Csp/74/2019-63 z 27.3.2020 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom konanie neprerušil, žalobu zamietol a žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodol takto o žalobe skutkovo žalobcom odôvodnenej tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 8.3.2012 medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35923130 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 29.5.2006 zmluvu č. 6051494401 (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu (ďalej len „VOP“), na základe ktorej postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podľa žalobcu uzavretá zmluva spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu 304,15 €, ktorá pozostávala z istiny 230,48 € a príslušenstva vo výške 73,67 €, v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby žiadnu úhradu neuskutočnila. V tomto konaní si žalobca uplatnil len sumu neuhradenej istiny úveru vo výške 230,48 € a zákonný úrok z omeškania odo dňa 9.3.2012 (t.j. deň nasledujúci po dni účinnosti postúpenia pohľadávky). Žalobca tiež uviedol, že ak má súd za to, že uplatnený nárok je čo i len z časti premlčaný, a preto je povinný aplikovať § 54a Občianskeho zákonníka, podľa jeho názoru toto ustanovenie vykazuje obdobný zásah do Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na súdnu ochranu, ako vykazovalo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo Ústavným súdom Slovenskej republiky 7. februára 2018 vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016
vyhlásené za nesúladné s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhol preto súdu, v prípade, že mieni aplikovať toto ustanovenie, aby inicioval konanie o nesúlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaná bola v konaní nečinná.
3. Súd na vec aplikoval ust. § 52, § 54a, § 101, § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 2, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 497 Obchodného zákonníka a § 162 ods. 1 písm. b/ CSP. K návrhu na prerušenie konania súd uviedol, že je presvedčený, že ustanovenie § 54a OZ zákonodarca upravil tak, aby odstránil všetky pochybenia vo vzťahu k Ústave Slovenskej republiky, ktoré boli vytýkané ustanoveniu § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo Ústavným súdom Slovenskej republiky 7. februára 2018 vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 vyhlásené za nesúladné s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Znenie § 54a OZ zrovnoprávňuje v konaní pred súdom vo vzťahu k povinnosti súdu ex offo prihliadať na nevymáhateľnosť nároku zo spotrebiteľskej zmluvy v podobe jeho premlčania v prospech spotrebiteľa, ktorý je v postavení dlžníka a žalovaného zo spotrebiteľskej zmluvy, a rovnako tak aj dodávateľa zo spotrebiteľskej zmluvy ako žalovaného, kedy súd aj bez návrhu žalovaného - dodávateľa prihliadne v jeho prospech na premlčanie uplatneného nároku. Uvedené ustanovenie podľa názoru súdu nevytvára pochybnosti o jeho súlade s ústavou, keď rešpektuje výhrady Ústavného súdu Slovenskej republiky k § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, a niet preto zo strany súdu dôvod na iniciovanie konania o súlade právnych predpisov a s tým súvisiace obligatórne prerušenie konania. Preto rozhodol tak, že konanie neprerušil. Ďalej konštatoval, že zo zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je zrejmé, že právny predchodca - postupca vystupoval v záväzkovom vzťahu ako dodávateľ a žalovaná bola v postavení spotrebiteľa, keď z označenia žalovanej v zmluve a ani v žalobe nevyplynulo, že by zmluvu uzavrela v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie sumy 377,41 € na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalovaná sa zaviazala, že ho bude splácať v 49-ich mesačných splátkach po 9,96 € počnúc dňom 20.6.2006 (k dátumu splatnosti splátky najbližší nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy), konečná splatnosť mala byť 20.6.2010. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že jednotlivé splátky sa stali splatnými postupne každý mesiac v priebehu roku 2006 - 2010, pričom splatnosť poslednej nastala v júni v roku 2010. Ďalej súd konštatoval, že nárok na zaplatenie neuhradenej časti poskytnutého úveru v čase podania žaloby na súde 21.3.2019 je premlčaný, keď trojročná premlčacia lehota s poukazom na § 101 a 103 OZ márne uplynula vo vzťahu k poslednej splátke ešte v júni 2010, resp. v prípade splátok splatných predtým vždy o mesiac skôr. Z uvedeného dôvodu preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol, keď uzavrel, že s prihliadnutím na § 54a OZ platného a účinného od 5.12.2018 si žalobca na súde uplatnil premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy.
4. O trovách konania rozhodol súd podľa s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, keď súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, žiadne preukázateľné trovy jej však v konaní nevznikli, a preto jej ich náhradu súd nepriznal.
5. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca tvrdiac, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP). Zastával názor, že aplikáciou ust. § 54a OZ došlo k značnému narušeniu princípov právneho štátu, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. l. Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa čl. 46 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanej čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Poukazoval na skutočnosť, že V tejto súvislosti poukázal na to, že Okresný súd Košice II (v inej veci, pozn. odvolacieho súdu) dospel pri analýze ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa k záveru, že ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je v rozpore s viacerými ústavnými právami účastníka konania, a to právom na nestranný súd, právom na súdnu ochranu ako aj právom na prístup k súdu v spojení s právnou istotou a podal na Ústavný súd SR návrh
na začatie konania o nesúlade právnych predpisov s Ústavou SR podľa článku 125 ods. 1 Ústavy SR. Zásadný rozpor predmetného ustanovenia s Ústavou SR videl najmä v jednostrannom zvýhodňovaní spotrebiteľa ako dlžníka tým, že inak nestranný súd, prípadne iný orgán, je z úradnej povinnosti povinný prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva či oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, a to vrátane jeho premlčania či inej zákonnej prekážky. Takáto ochrana jedného z účastníkov konania je podľa konajúceho súdu v rozpore s princípom nestrannosti súdu, a teda aj s princípom právneho štátu. Ústavný súd SR na verejnom zasadnutí pléna dňa 7. 2. 2018 rozhodol o návrhu Okresného súdu Košice II o súlade § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR tak, že ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a teda je protiústavné. Ústavný súd SR v predmetnom náleze konštatoval, že aktuálna právna úprava svojou zjednodušujúcou priamočiarosťou vykazuje asymetriu, pretože všetkých dodávateľov (veriteľov) stavia akoby na stranu tých zlých a spotrebiteľov na stranu tých ublížených. Zároveň Ústavný súd SR uviedol, že na ochranu zraniteľného jednotlivca jestvujú miernejšie prostriedky zvlášť formou právnej pomoci, a preto daná právna úprava nie je nevyhnutná na naplnenie tohto cieľa. Žalobca vyjadril názor, že aktuálne ustanovenie § 54a OZ vykazuje zhodné znaky protiústavnosti ako ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Zásadný rozpor predmetného ustanovenia § 54a OZ s Ústavou SR spočíva najmä v jednotrannom zvýhodňovaní spotrebiteľa ako dlžníka tým, že inak nestranný súd je z úradnej povinnosti povinný prihliadať na premlčanie práva, na ktoré inak prihliada len na námietku dlžníka, pričom takáto ochrana je v rozpore s princípom nestrannosti súdu a teda aj s princípom právnehio štátu. Vzhľadom na uvedené žalobca mal za to, že súd prvej inštancie v posudzovanom prípade nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z nepráva nemôže nikdy vzniknúť právo, a preto by bolo krajne nespravodlivé, ak by bola žaloba žalobcu zamietnutá z dôvodu aplikácie zákonného ustanovenia, ktoré vykazuje obdobné, dokonca prísnejšie znaky ako ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo Ústavným súdom SR vyhlásené za protiústavné. Navrhol odvolaciemu súdu aby rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal, zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. prípadne aby odvolací súd konanie prerušil a podal návrh na začatie konania o nesúlade právnych predpisov s Ústavou SR podľa článku 125 ods. 1 Ústavy SR.
6. Odvolanie žalobcu sa žalovanej nepodarilo doručiť, nakoľko si zásielku ju v odbernej lehote neprevzala. Písomnosť sa tak považovala za doručenú dňom vrátenia sa súdu.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 ods. 2 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP) bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov ako vyplývali z obsahu podaného odvolania, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.
8. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 3.6.2021 pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP.
9. Odvolacia námietka žalobcu smerovala len proti aplikácii § 54a OZ súdom prvej inštancie, v zmysle ktorej súd prvej inštancie ex offo prihliadol na premlčanie uplatneného nároku a žalobu z toho dôvodu zamietol.
10. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 12.5.2021 rozhodol pod sp. zn. PL. ÚS 5/2021 o návrhu Okresného súdu Martin na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 54a prvej vety zákona č. 40/1964 Zb. OZ v znení neskorších predpisov s Ústavou Slovenskej republiky, tak, že návrh odmietol.
11. Postup súdu prvej inštancie, ktorý pri svojom rozhodnutí vychádzal so žalobcom namietaného ustanovenia § 54a OZ je preto správne, žalobcom uplatnený nárok je jednoznačne premlčaný a rozsudok je vecne správny.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP . Žalobca nebol úspešný v odvolacom konaní, žalovanej žiadne preukázateľné trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).