Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29Pc-30-2020.pdf
PDF · 80.38 KB
Case nature
Area
Subarea
29Pc/30/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci navrhovateľky: A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ., J. XX, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.Ě., A. N. X, Č. W., t. č. J. C. - D., C. 5, o určenie otcovstva k mal. Q. J., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, a o úpravu práv a povinností, takto
rozhodol:
I. schvaľuje rodičovskú dohodu v tomto znení:
„maloletá Q. J., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky,
obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok,
otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej Q. J., sumou 135 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať vždy do 18. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti výroku, ktorým sa táto dohoda schváli opakovane do budúcna,
dlžné výživné za obdobie od 16.06.2020 do 30.06.2021 na maloletú Q. vo výške 1 000 Eur sa otec zaväzuje zaplatiť v splátkach po 25 Eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok,
styk maloletej s otcom sa neupravuje“,
II. konanie o určenie otcovstva vo vzťahu k maloletej Q. sa zastavuje,
III. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 16.06.2020 žiadala určiť otcovstvo k maloletej Q. J.. Svoj návrh odôvodnila tým, že v marci 2019 sa zoznámila s odporcom a začali sa intímne stýkať a počas tejto známosti nemala inú intímnu známosť. Otcom môže byť jedine odporca. Zároveň žiadala upraviť pomery k maloletej, zveriť ju do svojej osobnej starostlivosti a zo strany odporcu určiť výživné 300 Eur mesačne.
2. Odporca súhlasil s tým, že je otcom maloletej a rodičia následne súhlasne vyhlásili otcovstvo pred orgánom matriky a súdu doložili rodný list maloletej, kde je ako otec zapísaný odporca.
3. Otec zároveň súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky. Nesúhlasil však s výživným 300 Eur, ktoré sa mu javilo neprimerané.
4. Rodičia dňa 13.05.2021 pred vyšším súdnym úradníkom uzatvorili rodičovskú dohodu, ktorá je súčasťou rozsudku a ktorú žiadali schváliť. Podobne aj opatrovník.
5. Súd vykonal dokazovanie vyjadrením účastníkov konania, listinnými dôkazmi, rodným listom maloletej, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
6. Rodičia boli partneri, intímne sa stýkali a z ich vzťahu pochádza maloletá Q.. Otcovstvo dobrovoľne uznal odporca s tým, že bol zapísaný do rodného listu maloletej. Odporca pracuje ako žeriavnik plus si privyrába brigádnicky. Jeho príjem je asi 1 000 Eur. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ale jeho dieťa je v pestúnskej starostlivosti. Podľa jeho vyjadrenia na jeho výživu platil 300 Eur mesačne. Ďalšie jeho výdavky sú 430 Eur nájom, pričom zamestnávateľ mu prispieva 130 Eur mesačne, exekúcia 220 Eur, internet 15 Eur, telefón 20 Eur, cigarety 20 Eur, ďalšie výdavky na stravu, ošatenie a hygienu. 7. Maloletá je v celodennej starostlivosti matky, ktorá je s ňou na rodičovskej dovolenke. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k 16. ročnému synovi, na ktorého poberá náhradné výživné 50 Eur. 8. Podľa § 109 Civilného mimosporového poriadku, ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 110 Civilného mimosporového konania, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
10. Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
12. Podľa § 24 ods. 2 ZR, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
13. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Podľa § 90 ZR, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
20. Podľa § 91 ods. 1 ZR, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
21. Podľa § 91 ods. 2 ZR, súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.
22. V predmetnom konaní bolo zistené, že z navrhovateľky a domnelého otca sa narodila maloletá. Otcovstvo muža, ktorého matka označila za otca maloletej bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov v priebehu konania. Súd teda o otcovstve nerozhodoval a v súlade s § 109 CMP v tejto časti konanie zastavil. V súlade s § 110 CMP však rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive k maloletej. Rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, ktorá je podľa súdu ako aj opatrovníka v záujme maloletej. Vzhľadom na vek a potreby maloletej je rodičmi dohodnuté výživné zodpovedajúce. Súd dohodu ako celok schválil.
23. Podľa § 93 ods. 1 ZR, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
24. Vzhľadom ku skutočnosti, že otcovstvo k maloletej bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov a otec maloletej je zapísaný v rodnom liste, nie je možné v tomto konaní uskutočňovať dokazovanie ohľadom určenia otcovstva. Otcovstvo ako je uvedené vyššie, bolo určené druhou domnienkou, teda súhlasným vyhlásením rodičov. Pokiaľ niektorí z rodičov bude mať v budúcnosti pochybnosti o otcovstve muža zapísaného v rodnom liste, v súlade s § 93 ods. 1 je potrebné podať si nový návrh v zákonnom určenej lehote a je potrebné, aby prebehlo ďalšie konanie.
25. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie (§ 122 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).